{"guid": "03e85884-ebe6-4c18-a2b2-28ce9eaf42ab:c036d95f-c044-472b-a5cb-1401fa0d595f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4", "spisova_znacka": "24S/76/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/76/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2019, sp. zn. 24S/76/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4", "identifikacne_cislo": "6018200399", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-3", "nazov": "§ 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9", "nazov": "§ 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c,e", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c,e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-9", "nazov": "§ 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-2", "nazov": "§ 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "nazov": "§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-47", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c036d95f-c044-472b-a5cb-1401fa0d595f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200399
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Potraviny
Kačka, a.s. so sídlom Dukelských hrdinov č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpeného
JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100562956/2018 zo dňa 15.
marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Na základe poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 3. apríla 2012 vykonal Daňový úrad Banská
Bystrica (ďalej len „správca dane\" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy\") u platiteľa dane z pridanej
hodnoty CBA Slovakia, a.s. so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, u ktorého bola dňa 17. augusta
2019 vykonaná zmena obchodného mena na Potraviny Kačka, a.s. (ďalej len „žalobca\") daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2012. Daňová kontrola bola začatá dňa 16. apríla 2012 na
základe Oznámenia správcu dane o daňovej kontrole a bola vykonávaná v sídle žalobcu a u správcu
dane. Za účelom medzinárodnej výmeny informácií, potrebných na preverenie žalobcom deklarovaných
skutočností, bola podľa § 61 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") daňová
kontrola prerušená od 30. decembra 2012 (rozhodnutím správcu dane č. 9611401/5/3751074/2012/
U. zo dňa 17. decembra 2012) do 21. júla 2016, kedy dôvody na jej prerušenie pominuli, čo správca
dane žalobcovi oznámil listom č. 103585579/2016 zo dňa 25. júla 2016, doručeným 5. augusta 2016. O
výsledku daňovej kontroly bol správcom dane vyhotovený Protokol č. 104033990/2016 zo dňa 4. októbra
2016 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 2 -

(ďalej len „Protokol\"), ktorý bol žalobcovi (jeho právnej zástupkyni) doručený dňa 21. októbra 2016
spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole (č. 104035521/2016 zo dňa 4.
októbra 2016) do 15 pracovných dní od jeho doručenia, čím bola daňová kontrola ukončená. Na základe
výsledku daňovej kontroly bol u žalobcu zistený rozdiel na DPH oproti podanému daňovému priznaniu
za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 696 813,70 EUR, keď mu nebol uznaný uplatnený nadmerný
odpočet DPH vo výške 202 472,26 EUR a zároveň bola správcom dane vo vyrubovacom konaní zistená
daň vo výške 494 341,44 EUR, ktorá predstavovala rozdiel dane určený žalobcovi na úhradu. Žalobca sa
k obsahu Protokolu vyjadril podaním z 11. novembra 2016, ktoré doplnil podaním zo 14. novembra 2016.



Navrhol vykonať, resp. zopakovať svedecké výsluchy O.. S. R., C. P., S. L., Z. C., D. H., M. E. a O.. D. T..
Predložil listinné dôkazy, a to zápisnice o výsluchu svedkov D. J., O.. S. R. a žiadal, aby boli príslušným
spôsobom vykonané a vyhodnotené a predložil tiež fotodokumentáciu, ktorou preukazoval, že skutočne
obchodoval s reálne existujúcim deklarovaným tovarom - kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom.
Pripomienky žalobcu k Protokolu a zistenia správcu dane z vyrubovacieho konania boli s právnou
zástupkyňou žalobcu prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého zápisnica č. 101828911/2017
vyhotovená dňa 24. augusta 2017 bola poslednou vo vyrubovacom konaní.
Rozhodnutie správcu dane
2. Správca dane vydal dňa 6. septembra 2017 Rozhodnutie č. 101884214/2017 (ďalej len „rozhodnutie
správcu dane\" alebo „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 696
813,70 EUR, nepriznal mu nadmerný odpočet DPH vo výške 202 472,26 EUR a vyrubil mu daň v sume
494 341,44 EUR. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2012 uplatnil nadmerný
odpočet DPH vo výške 202 472,26 EUR, správca dane vo vyrubovacom konaní zistil daň vo výške 494
341,44 EUR, čo spolu činilo rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 696 813,70 EUR, z toho rozdiel
dane určený žalobcovi na úhradu bol 494 341,44 EUR, splatný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
správcu dane.
3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania. Z jeho kontrolných zistení vyplynulo, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
obchodoval v rámci svojho projektu „Externý predaj\" s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom, ktoré
neboli určené do maloobchodnej siete jeho predajní, ale boli určené na ďalší predaj odberateľom v
iných členských štátoch EÚ. Tovar bol skladovaný a účtovaný na samostatnom stredisku sklad č. 157
- veľkosklad v Lučenci - Ľadovo a v menšom objeme bol skladovaný aj na adrese Dukelských hrdinov
2, Lučenec. V rámci deklarovaných obchodných vzťahov mali prepravu tovaru vždy zabezpečovať
dodávatelia, resp. odberatelia žalobcu na svoj účet. Organizáciu externého predaja a exportu týchto
komodít organizoval na základe uzavretej Mandátnej zmluvy z 29. februára 2012 medzi mandantom
CBA Slovakia, a.s. (pôvodné obchodné meno žalobcu) a mandatárom - HORN-INVEST, s.r.o., Horná
34/A, Banská Bystrica mandatár, zastúpený konateľom D. T.. Podľa žalobcom predložených dokladov
boli jeho dodávateľmi:
- FOOD PLUS PACK s.r.o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš (konateľka E. G. od 11. mája 2011 do 28. mája
2012, L. R., R. P. od 28. mája 2012) 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 3 -

- ZEAL s.r.o., Košice (konateľ O. B. od 6. februára 2008 do 16. marca 2012, D. Q., H. od 21. marca 2012)
- PEWAN - SK s.r.o. Košice (konateľ O.. H. C. od 22. marca 2011)
- LUMIM METAL a.s., Košice (štatutár O.. E. A. od 24. novembra 2010)
- SPS Trade, spol. s r.o. (konateľ O.. E. J. od 8. septembra 2011 do 18. decembra 2012, J. M., S. od
11. decembra 2012)
a odberateľmi boli:
- Ber in Food Trade Kft., Budapešť
- Bormon s.r.o., Praha
- Dobos Rosa Fair Play Trading Int., Durach, Nemecko
- EU BEST WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ Kft., Budapešť
- Global Food Trade, s.r.o. Praha
- KINGSVILLE s.r.o. Praha
- TORISIANE s.r.o. Praha
- UNIVERSAL STAR CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. Budapešť
4. Správca dane preverovaním skutočností deklarovaných v žalobcom predložených dokladoch dospel
k skutkovým zisteniam, že skutočné dodanie kryštálového cukru a slnečnicového oleja deklarovanými
dodávateľmi žalobcu, a ani ich následné skutočné dodanie deklarovaným odberateľom žalobcu sa
nepreukázalo, a teda ako nepreukázané spochybnil obchodovanie žalobcu s týmito tovarmi v rámci
ním deklarovaného reťazca spoločností, hoci samotnú existenciu tovaru (i keď nebolo možné zistiť jeho
skutočné obchodované množstvo) nespochybnil. Tým nebolo preukázané, že pri deklarovanom dodaní
tovaru vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\"), v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, z čoho správca dane
vyvodil, že žalobca si nadmerný odpočet DPH z preverovaných faktúr v zdaňovacom období január 2012
uplatnil neoprávnene v celkovej sume 696 813,70 EUR.



5. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o., ktorá nemala v preverovanom období
zamestnancov, ani hmotný majetok, uviedol, že konateľka spoločnosti E. G. formálne nákup kryštálového
cukru od svojho dodávateľa (subdodávateľa žalobcu) spoločnosti DEPASCALE s.r.o. Bratislava a
jeho následný predaj žalobcovi potvrdila. Účtovné doklady nepredložila, mala nimi disponovať nová
konateľka z iného členského štátu, ktorá je nekontaktná. Tovar mal byť spoločnosťou DEPASCALE
s.r.o. na jej náklady dodaný do skladu spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o. v Malom Krtíši, kde
mal byť aj vyskladnený. Úhrady za tovar mali byť realizované v hotovosti, ktorú preberal poverený
zástupca spoločnosti DEPASCALE s.r.o. p. T.. Spoločnosť DEPASCALE s.r.o. na registrovanej adrese
nesídli, predvolaný konateľ sa na výsluch nedostavil, obchodovanie s kryštálovým cukrom nebolo touto
spoločnosťou preukázané a priznané. Prepravu tovaru pre žalobcu mala zabezpečovať spoločnosť
TRANSSILV - J. U. a spoločnosť M B K SPEDITION s.r.o. J. U. uviedol, že žiadnu prepravu tovaru v
zdaňovacom období január a február 2012 zo skladu v Malom Krtíši do skladov žalobcu nevykonal,
nevystavil žiadne faktúry za prepravu tovaru pre FOOD PLUS PACK s.r.o. Spoločnosť M B K SPEDITION
s.r.o. účtovnými dokladmi preukázala v zdaňovacom období január 2012 uskutočnenie len 7 jázd od
spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o. z Malého 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 4 -

Krtíša k žalobcovi, hoci podľa zistení správcu dane mala byť preprava uskutočnená v 71 prípadoch a
podľa faktúr vystavených FOOD PLUS PACK s.r.o. malo ísť o 84 dodaní tovaru. Predložené záznamy o
výkone motorových vozidiel evidenčné čísla R., R., R. obsahovali len sumárne údaje o preprave medzi
Malým Krtíšom a Lučencom bez konkrétnej špecifikácie jednotlivých jázd. Na náklady prepravy mala
byť spoločnosťou FOOD PLUS PACK s.r.o. v hotovosti poskytnutá záloha vo výške 6 800,- EUR, na
ktorú nebola vystavená faktúra. Na základe uvedených skutočností správca dane rozsah prepravy, a tým
aj uskutočnenie preverovaného zdaniteľného plnenia tak, ako bolo na vystavených faktúrach uvedené,
spochybnil. V kontrolovanom zdaňovacom období január 2012 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z
pridanej hodnoty na základe 84 faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom FOOD PLUS PACK
s.r.o. v celkovej sume 296 409,60 EUR.
6. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti ZEAL s.r.o., ktorá nemala žiadnych zamestnancov, ani
hmotný majetok, správca dane uviedol, že jej konateľ O. B. síce formálne nákup kryštálového cukru
od spoločnosti AP 22 s.r.o. s jeho pôvodom v Poľsku a jeho následný predaj žalobcovi potvrdil, ale za
zdaňovacie obdobie január 2012 nepredložil žiadne doklady, pretože firmu predal. Nový konateľ D. Q. so
správcom dane nespolupracuje, spoločnosť ZEAL s.r.o. je nekontaktná, na evidovanej adrese nesídli.
Dodanie tovaru žalobcovi mal zabezpečiť priamo dodávateľ spoločnosti ZEAL s.r.o., t. j. spoločnosť AP
22 s.r.o., ktorá je nekontaktná, na evidovanej adrese nesídli a nepredložila žiadne doklady. Jej konateľ
E. P. potvrdil, že s kryštálovým cukrom obchodoval, ale uviedol, že ho nadobudol od českej spoločnosti
JaS Trading s.r.o., Mutěnice, ktorá podľa informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií
mala nakupovať kryštálový cukor len od českých spoločností. Prepravu kryštálového cukru mal od
spoločnosti ZEAL s.r.o. k žalobcovi realizovať prepravca BONNI s.r.o. Poltár, ktorý potvrdil prepravu
tovaru motorovými vozidlami s evidenčným číslom H., H. s tým, že cukor bol nakladaný v Poľsku a jeho
prevzatie v areáli žalobcu potvrdil subjekt, konajúci za spoločnosť AP 22 s.r.o. Spoločnosť ZEAL s.r.o.
nadobudnutie tovaru z iných členských štátov nedeklarovala, nepredložila žiadne dodávateľské faktúry,
preukazujúce nákup cukru. V zdaňovacom období január 2012 si žalobca uplatnil odpočítanie dane zo
63 faktúr vystavených spoločnosťou ZEAL s.r.o. v celkovej sume 216 538,80 EUR.
7. Vo vzťahu k dodávateľovi PEWAN SK, s.r.o., ktorý je na adrese podľa obchodného registra
„neznámy\" si žalobca uplatnil v zdaňovacom období 2012 odpočítanie dane z 1 dodávateľskej faktúry
vo výške 3 398,80 EUR. Správca dane uviedol, že konateľ tejto spoločnosti O.. H. C. spoluprácu so
žalobcom od novembra 2011 do apríla 2012 potvrdil s tým, že vystavil preverovanú faktúru na dodanie
kryštálového cukru. Okrem Rámcovej zmluvy z 22. januára 2012 nepredložil žiadne účtovné, ani daňové
doklady, týkajúce sa DPH. Spoločnosť nemala žiadny hmotný majetok, žiadne skladové priestory ani
zamestnancov. Tovar, ktorý bol predmetom fakturácie jej konateľ nikdy nevidel. Obchodné prípady riešil
telefonicky. Podľa jeho vyjadrenia tovar nebol skladovaný, ale bol prepravený priamo jeho dodávateľom,
t.j. spoločnosťou JJ SYSTEM s.r.o. k žalobcovi a to kamiónmi, ktorých ŠPZ boli uvedené na dodacích
listoch. Spoločnosť JJ SYSTEM s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, zásielky nepreberá, nepredložila
žiadne doklady. Jej bývalý konateľ D. D. nevedel, či so spoločnosťou PEWAN SK obchodoval, nevedel
o dodaní, ani preprave kryštálového cukru pre žalobcu. 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 5 -

8. Vo vzťahu k dodávateľovi LUMIM METAL a.s., správca dane uviedol, že predseda jej predstavenstva
E. A. potvrdil, že so žalobcom obchodoval, predmetom obchodovania bol kryštálový cukor a slnečnicový
olej, ktorý nakupoval od spoločností DIESIRAE s.r.o. Košice a REVIVALL s.r.o. Košice. Cukor bol



jeho dodávateľmi (subdodávateľmi žalobcu) a na ich účet, s výnimkou faktúr č. 0012012, faktúry č.
0072012, pri ktorých bola preprava uskutočnená na účet spoločnosti LUMIM METAL a.s., dodaný
priamo žalobcovi, ale do skladu LUMIM METAL a.s. Doklady o preprave nepredložil, pretože ju
nezabezpečoval. K nakládke tovaru u svojich dodávateľov sa nevedel vyjadriť, pri nakládke tovaru vo
vlastných skladoch bol osobne prítomný alebo bol prítomný zamestnanec spoločnosti a pri vykládke
boli prítomní zamestnanci žalobcu. Predložil len dodávateľské faktúry od DIESIRAE s.r.o., REVIVALL
s.r.o., odberateľské faktúry pre žalobcu, účtovný denník aj bankové výpisy. Správca dane konštatoval,
že dodanie tovaru od DIESIRAE s.r.o. žalobcovi nebolo preukázané, pretože uvedená spoločnosť
je na evidovanej adrese „neznáma\" a nepredložila žiadne doklady. Jej konateľ D. Q. predvolanie
na výsluch neprevzal. Bývalý konateľ O. B. uviedol, že za spoločnosť DIESIRAE s.r.o. nevykonával
žiadnu činnosť, so spoločnosťou LUMIM METAL a.s. neobchodoval, ani neuzavrel žiadne zmluvy.
Spoločnosť DIESIRAE s.r.o. nemala žiadne skladové priestory, tovar ňou nebol zakúpený, balený ani
prepravovaný. Deklarovaná subdodávateľská spoločnosť REVIVALL s.r.o. na adrese sídla spoločnosti
nesídli, nemá označenie obchodného mena, ani poštovú schránku, adresované zásielky sa vrátili ako
nedoručené s poznámkou „adresát je neznámy\", nepredložila žiadne doklady. Konateľ spoločnosti G. P.
opakované predvolanie na výsluch neprevzal v odbernej lehote, jeho predvedenie sa nepodarilo vykonať
z dôvodu jeho nezastihnutia na adrese bydliska. Žalobca si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil
odpočítanie dane od tohto dodávateľa z 36 dodávateľských faktúr v celkovej výške 127 816,50 EUR.
9. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi SPS Trade, spol. s r.o. správca dane uviedol, že táto
spoločnosť prostredníctvom svojho konateľa O.. E. J. formálne nákup slnečnicového oleja od spoločnosti
Air Team SK s.r.o. a jeho následný predaj žalobcovi potvrdila s tým, že tovar mal byť dovezený
dodávateľom, t. j. spoločnosťou Air Team SK s.r.o. do skladu spoločnosti BORLEA s.r.o. Malý Šariš.
Pri dodaní tovaru nebol prítomný nikto zo spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o. O pohybe tovaru v sklade
boli vyhotovené príjemky a výdajky, ktoré sú prílohou faktúr, tovar bol vyskladňovaný podľa objednávok
žalobcu. Zmluvu o poskytovaní logistických služieb (skladovanie paliet, manipulácia s tovarom) z 9. mája
2011 mala za spoločnosť BORLEA s.r.o. so spoločnosťou SPS Trade spol. s r.o. uzatvoriť E.. I. E., ako
jej konateľka, hoci sa konateľkou v uvedenej spoločnosti stala až 25. mája 2011. O.. E. J., splnomocnený
zástupca spoločnosti SPS Trade spol. s r.o. následne predložil predmetnú zmluvu podpísanú konateľkou
H. G.. Spoločnosť Air Team SK s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, nepredložila žiadne doklady.
Jej bývalá konateľka I. E. nedisponuje žiadnymi dokladmi, nevedela opísať žiadne skutočnosti, týkajúce
sa obchodu so slnečnicovým olejom. Uviedla, že tovar mal byť nakúpený od spoločností KAMPANA
s.r.o. (údaj správcu dane, E.. E. uviedla KANAPA, s.r.o.) a SAVANNAH s.r.o., ktoré sú nekontaktné,
nepredložili žiadne doklady a boli vymazané z obchodného registra. Týmito spoločnosťami (KAMPANA
s.r.o. a SAVANAH, s.r.o.) mal byť tovar dodaný priamo spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o., o čom neboli
predložené žiadne doklady. Žalobca si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z
13 dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa SPS Trade, spol. s r.o. vo výške 52 650,- EUR.
2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 6 -

10. Správca dane vykonal preverovanie v žalobcom predložených dokladoch deklarovaných skutočností
aj vo vzťahu k dodaniu tovaru od žalobcu k jeho odberateľom do iných členských štátov EÚ, t. j.
preveroval tok tovaru od jednotlivých dodávateľov žalobcu až po jeho konečných odberateľov, aby
zistil/preveril rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z preverovaných dodávateľských faktúr v zdaňovacom období január 2012. Za
tým účelom využil inštitút dožiadania, vypočul svedkov, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a
preveril prepravu, pričom dôkazy, ktoré by preukazovali nárok žalobcu na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z predmetných faktúr, nezískal.
11. Žalobca vykázal intrakomunitárne dodanie v zdaňovacom období január 2012 celkom v objeme 3
754 495,25 EUR deklarovaným odberateľom uvedeným v bode 3) tohto rozsudku. Podľa odberateľských
faktúr vystavených žalobcom malo byť pre odberateľa Ber in Food Trade Kft. dodaných 1 344 ton
kryštálového cukru, ktorý mal byť nakúpený od dodávateľa FOOD PLUS PACK s.r.o., avšak dodanie
tovaru do iného členského štátu nebolo preukázané, nakoľko spoločnosť Ber in Food Trade Kft. je
nekontaktná. Nepreukázala prepravu tovaru, ktorú mala uskutočniť. Podľa CMR, tvoriacich prílohu faktúr
mala byť preprava uskutočnená vozidlami ev. č. A., A., A., patriacimi spoločnosti Zafir-Logimpex Kft.,
ktorá uskutočnenie prepravy v I. štvrťroku roka 2012 poprela. V prehláseniach o preprave tovaru do
iného členského štátu, ktoré predložil žalobca, bol za spoločnosť Ber in Food Trade Kft. uvedený A.
G., ktorý nikdy nebol zástupcom tejto spoločnosti. Podľa odberateľských faktúr vystavených žalobcom
malo byť pre odberateľa Bormon s.r.o. dodaných 263 250 litrov slnečnicového oleja, ktorý mal byť
nakúpený od dodávateľa SPS Trade spol. s r.o., avšak dodanie tovaru do iného členského štátu



nebolo preukázané, pretože spoločnosť Bormon s.r.o. je nekontaktná, nepredložila žiadne doklady, ani
nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Na predložených medzinárodných nákladných
listoch (13 CMR) je ako miesto vykladania tovaru uvedená Budapešť a v oddiele 24 je odtlačok
pečiatky Bormon s.r.o. Praha 10, s nečitateľným podpisom. Dodávky kryštálového cukru od žalobcu
pre odberateľa Dobos Rosa Fair Play Trading Int. boli realizované v rámci trojstranného obchodu, v
ktorom bol označený odberateľ stredný dodávateľ/prostredník. Prvým dodávateľom bol žalobca, od
ktorého sa tovar prepravoval priamo deklarovaným odberateľom spoločnosti Dobos Rosa Fair Play
Trading Int. do Maďarska, a to spoločnosti RIKARD BUILDER SYSTEM Kft. Budapešť a Bronansz
Kft. Budapešť. Na adrese evidovaného sídla spoločnosť RIKARD BUILDER SYSTEM Kft. nevykonáva
svoju podnikateľskú činnosť. Jej konateľ S. G. T., ktorého právny vzťah k spoločnosti bol ukončený
17. februára 2012, je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady. Zástupkyňa spoločnosti Q. M. nevedela
uviesť žiadne skutočnosti o predchádzajúcej činnosti spoločnosti, nikoho nepoverila v mene spoločnosti
konať, nevystavila žiadnu faktúru, ani neuzatvorila žiadnu zmluvu. Podľa medzinárodných prepravných
listov (CMR) mala prepravu tovaru uskutočniť spoločnosť GLOBY - Speed Kft.- I. B., ktorý potvrdil
prepravu kryštálového cukru a kryštálového oleja v marci 2012 do CBA Slovakia, a.s. Dopravca E. Fiai
Kft. prepravil kryštálový cukor zo Slovenska do Maďarska, ale nikdy nebol v kontakte s firmou RIKARD
BUILDER SYSTEM Kft., ktorý bol adresátom zásielky. Tovar bol vyložený v Nyarlőrinc v Olympos, t. j.
preprava bola realizovaná od žalobcu z Lučenca do Nyarlőrinc. Mandantom bol MAXIMUS s.r.o., alebo
SWEET COLOR s.r.o. Uvedený dopravca nepredložil žiadne zmluvy, ani doklady, ani nevedel uviesť,
kto tovar prijal. Spoločnosť Bronansz Kft. Budapešť prijala faktúry od 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 7 -

spoločnosti Dobos Rosa Fair Play Trading Int. a uviedla intrakomunitárne nadobudnutie od nemeckej
spoločnosti. Tovar ďalej dodala maďarským spoločnostiam, a to spoločnosti Szil SWEET Kft.,
pričom obchodná transakcia mala byť zabezpečená konateľom spoločnosti Szil SWEET Kft., ktorý
zabezpečoval objednávky tovaru a tiež jeho prepravu. Spoločnosť Bronansz Kft. je na adrese sídla
nezastihnuteľná. V kontrolovanom zdaňovacom období január 2012 žalobca vystavil odberateľské
faktúry pre deklarovaného odberateľa EU BEST WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ Kft., Budapešť, ktorý
nepredložil žiadne doklady, a ani nepodal daňové priznanie k DPH. Nemá miesto podnikania, motorové
vozidlá, ani zamestnancov. Podľa výpisov z bankových účtov nepreviedol žalobcovi žiadne finančné
prostriedky. Konateľka R. J. uviedla, že tovar bol prepravený z Lučenca, pričom jeho väčšia časť nebola
prijatá deklarovaným odberateľom EU BEST WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ Kft., Budapešť, ale
tovar bol prepravený do Kaba, kde sa nachádzajú priestory daňového subjektu Magyar Cukor Zrt., ktorý
nemá žiadny vzťah k deklarovanému odberateľovi EU BEST WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ Kft.
V rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že tento deklarovaný odberateľ nevykonáva
žiadnu obchodnú činnosť. Dodanie tovaru do iného členského štátu nebolo preukázané, spoločnosť
je nekontaktná. Dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa Global Food Trade, s.r.o. malo byť
realizované v rámci trojstranného obchodu, deklarovaný odberateľ nemal vlastné skladové priestory,
a preto nakúpený kryštálový cukor mal byť prepravcom naložený priamo u žalobcu a vyložený až u
konečného odberateľa na území Maďarska, a to spoločnosti Innofer-Mix Kft., Budapešť. Pri každej
obchodnej transakcii boli vystavené dva CMR, ako odosielateľ bol uvedený žalobca, ako príjemca
deklarovaný odberateľ a následne ako odosielateľ tovaru deklarovaný odberateľ a ako príjemca tovaru
Innofer - Mix Kft., Maďarsko. Prepravu vykonávali D. H. LA-JO TRANS Nové Zámky a J. U. - TRANSSILV.
Prepravca D. H. LA-JO TRANS potvrdila uskutočnenie prepráv tovaru podľa predložených CMR č. SK
0534009, SK 0534006, SK 0534001 a SK 0534005 pre spoločnosť Global Food Trade, s.r.o. Praha -
Libeň s miestom nakládky v areáli žalobcu a vykládkou tovaru v Budapešti. Preprava bola realizovaná
nákladným motorovým vozidlom R. ev. číslo F. vodičom Q. A.. Boli predložené doklady o vyúčtovaní
zahraničnej prepravy a prehľady denných činností vodiča, ktoré boli v dátumoch zhodné s vyúčtovaním
zahraničnej prepravy. Kto a ako uskutočnil vykládku tovaru u konečného odberateľa Innofer - Mix Kft.
sa nepodarilo zistiť, pretože splnomocnený zástupca tejto spoločnosti E. E. odpoveď na požadované
informácie neposkytol. Nepodarilo sa skontaktovať ani s p. E. Q., ktorý konal v mene tejto spoločnosti
ako obchodný manažér. Pre deklarovaného odberateľa KINGSVILLE s.r.o. Praha 1 - Nové mesto vystavil
žalobca v zdaňovacom období január 2012 faktúry za dodanie kryštálového cukru č. 7631200151
a 7631200183, ktorých úhrada bola realizovaná vkladom hotovosti (O. J.) na účet žalobcu. Podľa
predložených CMR bolo miesto vyloženia tovaru Budapešť, Maďarsko. Nadobudnutie tovaru týmto
daňovým subjektom sa nepodarilo preveriť, pretože na výzvy daňových orgánov nereaguje, daňové
priznanie k DPH nepodal. Podľa údajov obsiahnutých v predložených medzinárodných prepravných
listov mal prepravu tovaru uskutočniť TMV KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT
FELELŐSSÉGÚ TÁRSASÁG Budapešť, ktorý uviedol, že bol v kontakte so spoločnosťou KINGSVILLE



s.r.o., s ktorou mal uzavretú zmluvu. Kontaktnou osobou bol O. J.. Objednávka bola zadaná telefonicky.
Tovar prevzala spoločnosť KINGSVILLE s.r.o. Nakládka tovaru bola vykonaná u žalobcu a v Magyar
Cukor Manufaktúra Kft. Prepravy tovaru boli účtované na konci mesiaca. Nebolo možné zistiť, či išlo
o trojstranný obchod a kto bol jeho konečným príjemcom, keďže deklarovaným odberateľom bola
spoločnosť 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 8 -

KINGSVILLE s.r.o., avšak tovar bol vyložený v Maďarsku. Žalobca vystavil v preverovanom zdaňovacom
období 12 odberateľských faktúr na dodávky kryštálového cukru pre deklarovaného odberateľa
TORISIANE s.r.o. Praha 3 - Žižkov, ktorý mal do 1. júna 2012 vo vlastníctve skladové priestory v
Miškolci v Maďarsku a využíval aj skladové priestory spoločnosti GLOBY SPEED Kft. v Miškolci.
Naloženie tovaru fakturovaného na preverovaných faktúrach malo prebiehať v skladových priestoroch
žalobcu a tovar mal byť prevezený do medziskladu v Maďarsku, mesto Kaba, ktorý je vo vlastníctve
odberateľa - spoločnosti Silver Time Trade Kft. Tovar bol od žalobcu prepravený konečnému odberateľovi
spoločnosti Silver Time Trade Kft., pričom deklarovaný odberateľ TORISIANE s.r.o. trojstranný obchod
uviedol v účtovných záznamoch. Podľa predložených CMR mali prepravu tovaru realizovať dopravcovia
E. B., Maďarsko alebo JANNY TRANS Kft. Maďarsko. Preprava tovaru, ktorého dodanie žalobca
deklaroval 28 odberateľskými faktúrami pre odberateľa UNIVERSAL STAR CENTER KERESKEDELMI
ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft., Budapešť mala byť uskutočnená týmto deklarovaným odberateľom vozidlami
s evidenčnými číslami A. a A. maďarskou spoločnosťou ZAFIR - Logimpex Kft. Deklarovaný odberateľ
nepriznal intrakomunikárne nadobudnutie tovaru a nezaplatil DPH, na jej účte nebol vykázaný peňažný
pohyb, týkajúci sa obchodných transakcií so žalobcom, nebolo preukázané skladovanie tovaru,
spoločnosť nemala žiadne nákladné vozidlá na prepravu tovaru. Okolnosti prepravy spoločnosťou
ZAFIR - Logimpex Kft. neboli vyjasnené. Tovar, ktorý mal deklarovaný odberateľ žalobcu od žalobcu
nakúpiť, bol ním ďalej fakturovaný pre jeho odberateľa K a K SPEED s.r.o. Fiľakovo, na niektorých
CMR bol ako príjemca tovaru uvedený daňový subjekt PATERWEST s.r.o. Prepravné doklady, ktoré
boli predložené deklarovaným odberateľom žalobcu neboli totožné s prepravnými dokladmi, ktoré
predložili dopravcovia. Spoločnosť K a K SPEED s.r.o. nemá v Maďarsku žiadnu pobočku a jej
zástupca bol nekontaktný. Zo zistení maďarského správcu dane vyplynulo, že spoločnosť UNIVERSAL
STAR CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. bola zapojená do karuselového podvodu
a tovar nikdy nebol dodaný do Maďarska, len prekročil hranice a bol dopravený späť na územie
Slovenskej republiky. Tovar, ktorý mal deklarovaný odberateľ nadobudnúť od žalobcu ho dodal späť
slovenskému odberateľovi K a K Speed s.r.o. Fiľakovo. Na všetkých prepravných listoch bolo uvedené
ako miesto vykládky Fiľakovo, bez uvedenia evidenčných čísiel vozidiel, ktoré mali prepravu tovaru
uskutočniť. V CMR predložených žalobcom je ako dopravca uvádzaná spoločnosť UNIVERSAL STAR
CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. Ani z jedného predloženého CMR nevyplýva, že
by tovar prepravoval prepravca ZAFIR - Logimpex Kft. Odberateľ žalobcu UNIVERSAL STAR CENTER
KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. dodanie tovaru pre slovenského odberateľa K a K Speed s.r.o.
v súhrnom výkaze za 1. štvrťrok 2012 neuviedol. Spoločnosť K a K Speed s.r.o. Fiľakovo je nekontaktná,
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu nezdanila.
12. Správca dane konštatoval, že na základe zistených skutočností dodávatelia žalobcu FOOD PLUS
PACK s.r.o, ZEAL s.r.o., PEWAN - SK, s.r.o., LUMIM METAL a.s., SPS Trade, spol. s r.o. formálne
síce dodanie cukru a oleja pre kontrolovaný daňový subjekt potvrdili, ale nepreukázali prepravu tovaru,
jeho pôvod a zástupcovia spoločností sa ani nezúčastnili pri jeho nakladaní a vykladaní. Ani jednotliví
dodávatelia cukru a oleja pre deklarovaných dodávateľov žalobcu nepriznali zdaniteľné obchody s
cukrom a olejom, resp. nemajú k dispozícii žiadne doklady a ich konatelia obchody s cukrom a
olejom nepotvrdili. Sú to nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane nespolupracujú. Na základe
uvedeného správca dane konštatoval, že deklarovaným dodávateľom žalobcu nevznikla 2 4 S / 7 6 /
2 0 1 8 - 9 -

z deklarovaných obchodov s cukrom a olejom daňová povinnosť, a preto nemal žalobca právo na
odpočítanie dane, aj keď mal faktúry vystavené platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že
predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH nie je požiadavka preukaznosti
splnená, pretože je tým preukázaná len formálna stránka účtovnej operácie. Na základe preverenia
zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom ako oslobodené dodanie tovaru do iných členských
štátov pre odberateľov Ber in Food Trade Kft., Bormon s.r.o., Dobos Rosa Fair Play Trade Int., EU BEST
WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ Kft., Global Food Trade, s.r.o., KINGSVILLE s.r.o., TORISIANE
s.r.o., UNIVERSAL STAR CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. uviedol, že uvedení
zahraniční odberatelia sú vo väčšine prípadov nekontaktné daňové subjekty, ktoré so správcom dane



nekomunikujú, resp. nepodali daňové priznania k DPH a neodviedli daň z nadobudnutého tovaru. V
niektorých prípadoch síce formálne potvrdili nadobudnutie tovaru (Dobos Rosa Fair Play Trading Int.),
ale tovar mal byť v rámci trojstranného obchodu dodaný spoločnostiam, ktoré sú opäť nekontaktné,
nekomunikujú so správcom dane, a preto sa deklarované skutočnosti nepodarilo preveriť. V ďalších
prípadoch (UNIVERSAL STAR CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft.) bolo zistené, že
tovar nadobudnutý od žalobcu bol následne dodaný opätovne na územie Slovenska spoločnostiam,
ktoré sú nekontaktné, nepodávajú priznanie k DPH, resp. nedisponujú žiadnymi účtovanými dokladmi a
účtovnou evidenciou. Úhrady od zahraničných odberateľov boli uskutočňované buď vkladom v hotovosti
na účet žalobcu alebo prevodom z účtov odberateľov, ktoré boli vedené na Slovensku v totožnom
peňažnom ústave, v ktorom mal vedený svoj účet aj žalobca. Z uvedeného pre správcu dane vyplynuli
dôvodné pochybnosti o vzniku daňovej povinnosti osôb uvedených na preverovaných dodávateľských
faktúrach. Na dodávateľských faktúrach bol deklarovaný iba obsah vecného plnenia, a nie jeho skutočná
realizácia. Správca dane preveroval tok tovaru od jednotlivých dodávateľov žalobcu až po konečných
odberateľov, avšak tok tovaru, ani jeho konečnú spotrebu, a tým vznik daňovej povinnosti jednotlivých
spoločností zapojených do predmetných obchodných transakcií, nebolo možné preveriť. Z uvedeného
správca dane vyvodil, že žalobca, ktorého povinnosťou je, aby preukázal všetky skutočnosti, týkajúce
sa jeho daňových povinností a uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosť zdaniteľných obchodov
predložením všetkých relevantných dôkazov, svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, čím dôkazné bremeno
neuniesol. Preto uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr za január
2012 za deklarovaný nákup kryštálového cukru a slnečnicového oleja porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2
písm. a) a § 51 zákona o DPH. Správca dane zaujal stanovisko aj k vyjadreniu žalobcu k Protokolu z
daňovej kontroly, k ním navrhnutým dôkazom, ktoré nevykonal, vykonané dôkazy vyhodnotil a vyjadril
sa k námietkam žalobcu.
Rozhodnutie žalovaného
13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal a o jeho odvolaní rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100562956/2018 z 15. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného\") tak,
že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho
konania, z nich vyvodené skutkové závery a ich právne posúdenie, obsah prvostupňového rozhodnutia a
odvolacie dôvody žalobcu. Uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a konania,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo zistil, že správca dane rozsiahlym dokazovaním vykonaným v súlade s
Daňovým poriadkom v priebehu daňovej kontroly a doplneným podľa návrhov žalobcu vo vyrubovacom
konaní 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 10 -

dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil a vyvodil z nich správny právny
záver, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí náležite odôvodnil. Správne žalobcovi nárok na priznanie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 z dodávateľských
faktúr od deklarovaných dodávateľov FOOD PLUS PACK s.r.o., ZEAL s.r.o. , PEWAN - SK s.r.o., LUMIM
METAL a.s., SPS Trade, spol. s r.o. za dodanie kryštálového cukru a slnečnicového oleja neuznal,
pretože žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a vierohodne nepreukázal, že nákup preverovaného
tovaru sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný na dodávateľských faktúr, čím nepreukázal splnenie
podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Uviedol, že žalobca ako dôkaz dodania
fakturovaného tovaru správcovi dane predložil faktúry, zmluvy, účtovnú evidenciu, fotodokumentáciu a
ďalšie dokumenty a tvrdil, že fakturovaný tovar (slnečnicový olej a kryštálový cukor) mu bol dodaný.
Dodávateľská faktúra však sama o sebe ako dôkaz nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním
tovaru alebo služby, pretože vznik daňovej povinnosti s následným právom odpočítať daň nie je možné
deklarovať len po formálnej stránke, t. j. predložením dodávateľskej faktúry, ale musí byť preukázaný
po obsahovej stránke, t. j. preukázaním reálneho dodania fakturovaného plnenia. Dôkazné bremeno
je pritom v zmysle § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku na žalobcovi, ktorý svoje dôkazné
bremeno neuniesol. Sám hodnoverne nepreukázal, a ani následne vykonaným šetrením správcu dane
sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaného plnenia od deklarovaných dodávateľov pre
žalobcu tak, ako deklarovali ním predložené doklady, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri
tomto tovare v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH a zároveň nebolo preukázané priame a bezprostredné
spojenie s výstupnými plneniami žalobcu, ktoré boli deklarované v žalobcom predložených dokladoch
o predaji nakúpeného tovaru jeho odberateľom z iných členských štátov EU, čím neboli splnené
podmienky v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods.
1 zákona o DPH je pritom viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom už nesplnenie
jednej z nich (§ 49 ods. 1 alebo § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH) vylučuje priznanie uplatneného



nároku na nadmerný odpočet DPH. Zo zistení získaných preverovaním obchodného reťazca spoločností
obchodujúcich s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom vyplynula pochybnosť, že ekonomická
činnosť, ktorú žalobca preukazoval predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami bola
reálnou ekonomickou činnosťou.
15. Žalovaný sa jednotlivo v dostatočnom rozsahu vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu uvedeným v
bodoch I. až XX. podaného odvolania, ktoré sa týkali nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne,
resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a
vád v jeho postupe a vyhodnotil ich ako nedôvodné.
16. Uviedol, že Protokol z daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti, pretože obsahuje
všetky zistenia a skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokladov predložených ku kontrole a ktoré boli správcom
dane počas daňovej kontroly získané. Správca dane všetky zistené skutočnosti a dôkazy v Protokole
vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Jeho obsahom bolo aj Vyjadrenie žalobcu k
Oboznámeniu so zisteniami z daňovej kontroly, ktoré predložil v súlade s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku a správca dane sa s námietkami v ňom uvedenými v Protokole vysporiadal. K namietaným
úkonom správcu dane, ktoré boli podľa žalobcu nesprávne označené ako miestne zisťovania, hoci podľa
obsahu týchto úkonov išlo o výsluchy svedkov, žalovaný uviedol, že O.. E. J., splnomocnený zástupca
spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o. bol vypočutý ako svedok 4. 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 11 -

apríla 2017 a jeho výsluchu sa právna zástupkyňa žalobcu zúčastnila. O.. E. T., ktorý bol konateľom
daňového subjektu M B K Spedition s.r.o. sa v rámci miestneho zisťovania vyjadroval k prepravným
službách uskutočňovaným pre odberateľa FOOD PLUS PACK s.r.o. a priamym obchodným partnerom
žalobcu nebol. V súvislosti s vykonávanou prepravou bol v pozícii svedka vypočutý bývalý vodič
spoločnosti M B K Spedition s.r.o. D. P., ktorého výsluchu sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu.
Q. H., splnomocnený zástupca daňového subjektu D. H., LA-JO TRANS, poskytol správcovi dane
žiadané informácie v rámci miestneho zisťovania, na základe ktorých bolo potvrdené uskutočnenie
prepráv tovaru podľa predložených CMR pre spoločnosť Global Food Trade, s.r.o. Svedecký výsluch
E.. I. E., bývalej konateľky spoločnosti Air Team SK s.r.o. nebol vykonaný, pretože bola pre správcu
dane nekontaktná. S obsahom jej výsluchu, ktorý bol vykonaný Daňovým úradom Prešov dňa 22.
februára 2013 sa správca dane oboznámil nahliadnutím do zápisnice spísanej o uvedenom úkone.
R. T., ako konateľ spoločnosti DEPASCALE s.r.o. bol na výsluch svedka predvolaný v súvislosti s
kontrolou DPH, ktorú začal vykonávať Daňový úrad Bratislava u daňového subjektu DEPASCALE
s.r.o., t. j. nie v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu, a preto nebol dôvod, aby bol
žalobca o uvedenom výsluchu upovedomený. Poukaz žalobcu na skutočnosť, že výpoveď svedkyne
E.. I. E. zo dňa 22. februára 2013 bol vykonaný bez účasti daňového subjektu SPS Trade, spol. s
r.o. a to v čase (február 2013), keď bola daňová kontrola vykonávaná u žalobcu prerušená, označil
žalovaný za neopodstatnený, pretože zápisnica o vypočutí svedkyne E.. I. E. nebola spísaná na
dožiadanie Daňového úradu Banská Bystrica ako príslušného správcu dane žalobcu počas vykonávanej
daňovej kontroly, ktorá bola prerušená, ale výsluch označenej svedkyne bol vykonaný na základe
požiadavky iného správcu dane, a to daňového úradu Bratislava. Zápisnica o ústnom pojednávaní,
ktorého predmetom bolo výsluch svedka J. U. zo dňa 11. októbra 2012 je obsahom administratívneho
spisu, o jeho výsluchu bol žalobca upovedomený a využil svoje právo sa ho zúčastniť. Skutkové zistenia
správcu dane boli založené na obsahu tohto úkonu. Svedecké výsluchy W. T., W. Q. a A. G. správca dane
nevykonal, preto nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že o nich nebol upovedomený, a preto sa
ich nemohol zúčastniť. Výsluchy uvedených osôb vykonal vyšetrovací orgán a správca dane zápisnice z
vykonaných úkonov získal nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu vedeného pod č. ČVS: PPZ-373/NKA-
FP-ZA-2016. S obsahom uvedených zápisníc bol žalobca oboznámený, o čom bola spísaná aj zápisnica
o ústnom pojednávaní. Žalobca nedôvodne namietal, že správca dane neviedol riadne administratívny
spis, pretože úradný záznam zo 7. septembra 2012, ktorý bol daňovým úradom Bratislava správcovi
dane zaslaný e-mailom dňa 7. septembra 2012 ako priebežná informácia o stave a priebehu vybavenia
dožiadania ohľadom daňového subjektu Air Team SK s.r.o., bol v originálnom vyhotovení a podpísaný
do spisu doložený 3. októbra 2017. Taktiež úkon miestneho zisťovania v spoločnosti SPS Trade, spol. s
r.o., o ktorom bola spísaná zápisnica s jeho splnomocneným zástupcom O.. E. J., obsahuje konkrétne
údaje o čase jeho vykonania uvedením dňa aj časového úseku jeho vykonávania. Žalobcovi bola tiež
poskytnutá odpoveď na jeho Žiadosť o informáciu o stave veci a na Urgenciu pokračovania v konaniach,
týkajúcich sa všetkých vykonávaných daňových kontrol u žalobcu za zdaňovacie obdobia september
2011 až marec 2012. Odpoveď bola žalobcovi poskytnutá 17. marca 2016 a bola v administratívnom
spise daňového úradu Banská Bystrica zaevidovaná. K žalobcom namietanej skutočnosti, že správca
dane po prvýkrát na rozpor v obsahu predložených CMR dokladov poukázal až v zápisnici z 24. augusta



2017 žalovaný uviedol, že uvedený postup bol výsledkom predloženia Rámcových zmlúv, ktoré žalobca
uzatvoril so svojimi odberateľmi 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 12 -

a s nimi súvisiacich dokladov, ktoré žalobca predložil na CD nosiči až dňa 28. septembra 2016.
V zápisnici z 24. augusta 2017 správca dane obsah uvedených dokladov vyhodnotil a uviedol ich
nezrovnalosti v porovnaní so zisteniami správcu dane. Pokiaľ žalobca namietal závery správcu dane
v súvislosti s obsahom Rámcových kúpnych zmlúv uzavretých s dodávateľmi a odberateľmi tvrdiac,
že identitu subodberateľov, ani subdodávateľov nepoznal, žalovaný uviedol, že správca dane sa v
rámci daňovej kontroly zaoberal dokladmi a dôkazmi, ktoré predložil žalobca, pričom okrem faktúr boli
predložené aj dodacie listy, objednávky, prepravné doklady a zmluvy. Podľa uzavretých Rámcových
zmlúv mal žalobca jednoznačne disponovať aj informáciami o skutočnom mieste vykladania tovaru.
Hoci žalobca v konaní opakovane poukazoval na uzavretie realizačných zmlúv, tieto správcovi dane
predložené neboli. Keďže žalobca mal vystavovať aj CMR doklady, mal podľa žalovaného a správcu
dane disponovať aj informáciami o skutočnom mieste vykladania tovaru pre deklarovaných odberateľov.
Za nedôvodnú označil žalovaný odvolaciu námietku, že sa správca dane nevysporiadal s judikatúrou,
na ktorú žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval, pretože správca dane v rámci Protokolu, aj v
rámci prerokovania pripomienok predložených žalobcom, poukazoval na judikatúru, či už slovenskú
alebo Súdneho dvora EÚ, ktorou oponoval tvrdeniam žalobcu. Žalovaný ďalej tvrdil, že rozhodnutie
správcu dane obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, všetky zistené skutočnosti boli ním
riadne vyhodnotené a doplnené jeho úvahami s priradením príslušných hmotnoprávnych ustanovení.
Rozhodnutie jasne a zrozumiteľne poskytuje odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Pre vyslovenie právneho záveru mal správca dane dostatok dôkazov.
Žalobca nedôvodne namietal, že správca dane mal u seba jeho doklady neprimerane dlhú dobu, pretože
v súlade s § 46 ods. 6 Daňového poriadku mu správca dane predložené doklady vrátil ešte pred
ukončením daňovej kontroly. K námietke žalobcu, že právo na odpočítanie dane mu bolo odmietnuté
len z dôvodov, týkajúcich sa iných subjektov (nesplnenie ich daňovej povinnosti, zánik obchodných
partnerov, nekontaktnosť alebo ich nesúčinnosť, neexistencia vhodných podnikateľských/skladovacích
priestorov, žiadni zamestnanci, žiadny hmotný majetok obchodných spoločností) žalovaný uviedol, že
správca dane na základe rozsiahleho dokazovania preukázal, že fakturovaný tovar prechádzal reťazcom
viacerých spoločností. Preto, pokiaľ správca dane spochybnil čo i len jeden článok obchodného reťazca
v tom zmysle, že dodanie tovaru nemohlo byť uskutočnené, potom majú jeho pochybnosti o vlastníctve
tovaru priamymi dodávateľmi podklad vo vykonanom dokazovaní. Dodávatelia a zistení subdodávatelia,
ktorí by boli mohli potvrdiť deklarované obchodné transakcie, zostali vo vzťahu ku správcovi dane
nekontaktní a doklady, preukazujúce deklarované obchodné transakcie predložené neboli z dôvodu
zániku spoločností, ich nekontaktnosti alebo prevedenia spoločnosti na subjekty z iných štátov. Bývalí
konatelia jednotlivých spoločností, pokiaľ aj uskutočnenie deklarovaných obchodov slovne potvrdili,
nevedeli svoje tvrdenia preukázať. Žalovaný zdôraznil, že existencia tovaru, ktorý mal byť v konečnom
dôsledku dodaný žalobcovi, právo nakladať s týmto tovarom a vznik daňovej povinnosti pri tomto tovare
u deklarovaného dodávateľa v zmysle § 19 zákona o DPH sú základné predpoklady pre to, aby si
žalobca mohol odpočítať daň z fakturovaného tovaru v zmysle § 49 zákona o DPH. Zároveň sú uvedené
skutočnosti predpokladom pre to, aby žalobca mohol tovar následne dodať svojim odberateľom do
iných členských štátov EÚ. Preto správca dane dôvodne skúmal existenciu, pohyb a reálne dodanie
tovaru v zistenom reťazci spoločností, ktoré s ním mali podľa predložených dokladov obchodovať.
Ani skutočnosť, že žalobca nepoznal subdododávateľov, subodberateľov, že nezabezpečoval prepravu
tovaru od svojich dodávateľom, ani k svojim odberateľom ho nezbavuje povinnosti preukázať, že
podmienky na odpočet dane na vstupe alebo podmienky 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 13 -

oslobodenia od dane na výstupe boli splnené, a teda, že obchody, ktoré boli predloženými
dodávateľskými a odberateľskými faktúrami deklarované, sa aj reálne uskutočnili. Zistenia u iných
subjektov deklarovaného obchodného reťazca (konatelia nemajúci základné informácie o obchodoch,
nepodávanie daňových priznaní, neplnenie vlastných daňových povinností, nepredkladanie dôkazov...)
poskytli správcovi dane reálny obraz o preverovanom obchodnom reťazci, ktorý nasvedčoval tomu, že
hlavným cieľom transakcií deklarovaných v preverovaných faktúrach bolo uplatniť právo na odpočet
dane z týchto plnení a čerpať nadmerné odpočty. Žalobcom namietaný „plošný\" záver správcu dane,
podľa ktorého sa „nepodarilo preukázať prepravu tovaru\" označil žalovaný za neopodstatnený, pretože
správca dane preveroval konkrétne daňové subjekty, ktoré mali prepravu uskutočniť a pri každom bol
konštatovaný konkrétny záver o preukázaní, resp. nepreukázaní prepravy. Správca dane uskutočnenie
prepráv preveroval z dôvodu získania dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru v danom obchodnom



reťazci. Nebolo dôvodné preukazovať, ktorá konkrétna preprava a ktoré konkrétne CMR neboli
preukázané, pokiaľ nebol preukázaný nákup, resp. dodanie tovaru. Žalobca tiež nedôvodne namietal,
že správca dane obsah CMR nesprávne posúdil, pretože konkrétne zistenia ohľadom jednotlivých
odberateľov žalobcu a skutočného prevzatia tovaru vyplynuli z vykonaných dôkazov, ktoré boli obsahom
Protokolu z daňovej kontroly. Pretože Protokol obsahuje všetky zákonné náležitosti bola daňová kontrola
riadne ukončená dňom doručenia Protokolu a nasledujúcim dňom po jeho doručení začalo vyrubovacie
konanie. Daňová kontrola nebola prerušená nezákonne, pretože dôvodom na jej prerušenie bolo
zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI\") a po získaní konečných odpovedí
bolo prerušenie daňovej kontroly ukončené. Možnosť prerušenia daňovej kontroly je v justičnej praxi
súdov plne akceptovaná (napr. Rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/24/2012 z 13. novembra 2012) a lehota
upravená v čl. 8 nariadenia Rady ES č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej
hodnoty, ktorým sa zrušuje nariadenie EHS č. 218/92 sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií,
a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu, ako na to poukázal
aj Najvyšší súd SR v Rozsudku sp.zn. 2Sžf/18/2014. Inštitút medzinárodnej výmeny informácií nebol
správcom dane zneužitý, pretože ich prostredníctvom preveroval skutočnosti deklarované žalobcom
za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci pre posúdenie oprávnenosti žalobcom
uplatneného nároku na odpočet DPH. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nákup tovaru od
deklarovaných dodávateľov, ani jeho následné dodanie deklarovaným odberateľom, nebolo preukázané.
S výsledkami preverovania/dokazovania bol žalobca oboznámený a vždy trval na tom, že predložil
všetky dôkazy o uskutočnení obchodov a že tieto odzrkadľujú ako sa obchody reálne uskutočnili.
Pokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, že podmienky na uplatnený odpočet DPH
neboli splnené, žalovaný uviedol, že pri skúmaní dodania tovaru na vstupe, t. j. od deklarovaných
dodávateľov tovaru nebolo preukázané, že tovar, ktorý mal byť predmetom obchodovania bol v danom
množstve žalobcom aj reálne nadobudnutý. Hoci doklady predložené žalobcom boli formálne správne,
po preskúmaní deklarovaných obchodných transakcií bolo spochybnené skutočné dodanie tovaru od
označených dodávateľov a v deklarovanom množstve. Žalobca sám nezabezpečoval, ani nevykonával
prepravu tovaru od dodávateľov (na vstupe) a ani k odberateľom (na výstupe), a preto dokladmi
preukazujúcimi skutočné dodanie tovaru nedisponoval. Daňové subjekty, ktoré mali zabezpečiť prepravu
tovaru k žalobcovi, resp. od žalobcu, boli vo vzťahu k správcovi dane nekontaktné, alebo doklady,
ktorými mohli byť deklarované obchodné transakcie reálne preukázané, nepredložili. Dodávatelia
žalobcu deklarovali, že tovar mal byť dodaný a prepravený priamo od ich subdodávateľov, čo nebolo
dokazovaním/preverovaním správcu 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 14 -

dane preukázané. Z toho správca dane vyvodil, že pri tomto spôsobe deklarovaného poskytnutia
plnenia nebolo preukázané ani to, že deklarovaní dodávatelia žalobcovi tovar uvedený na preverovaných
faktúrach dodali. Hoci správca dane samotnú existenciu tovaru nespochybnil, vzhľadom na zistené
skutočnosti nebolo možné určiť jeho skutočné množstvo, ani subjekt, ktorý ho žalobcovi skutočne dodal.
Správca dane pritom viedol dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom, umožnil žalobcovi vyjadriť sa k
zisteným skutočnostiam aj predkladať, resp. navrhovať dôkazy. Pokiaľ žalobca namietal závery správcu
dane súvisiace s popisom pohybu obchodovaného tovaru, jeho pôvodu a miesta konečnej spotreby ako
nepreskúmateľné z dôvodu neoznačenia konkrétnych dodávok, ktorých sa uvedené zistenia mali týkať,
žalovaný uviedol, že správca dane preveroval doklady a v nich deklarované skutočnosti, ktoré predložil
sám žalobca. Zistené skutočnosti zovšeobecnil a pomenoval. Žalobca neoznačil žiadnu konkrétnu
dodávku, vo vzťahu ku ktorej by zistenia správcu dane neboli správne. Správca dane preveroval dodávky
tovarov od jednotlivých dodávateľov žalobcu k jeho jednotlivým odberateľom podľa predložených
dokladov. Preveroval každé dodanie samostatne. Žalobca deklaroval dodanie aj prevzatie tovaru vždy
jeho priamymi dodávateľmi/odberateľmi, čo nebolo zisťovaním správcu dane potvrdené. Žalovaný
poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Zákon o DPH, z ktorých vyvodil, že je podstatné, či
vlastníkom bol dodávateľ deklarovaný na faktúrach alebo niekto iný, pretože dispozičné právo k tovaru je
základným predpokladom pre vznik daňovej povinnosti a následného práva na odpočítanie dane („nemo
plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet\"). Pokiaľ aj zdaniteľná osoba kúpila tovar na účely
podnikania, nestačí, aby predložila dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené, ale musí preukázať, že
tovar bol skutočne dodaný osobou deklarovaného dodávateľa, ktorý vyhotovil faktúru a mal dispozičné
oprávnenie s tovarom nakladať. Hoci správca dane vykonal rozsiahle preverovanie aj pokiaľ išlo o predaj
obchodovaného tovaru od žalobcu k jeho dodávateľom, a to za účelom overenia reálnosti dodania
predaného tovaru tak, ako bolo na žalobcom predložených dokladoch deklarované, zistenia týkajúce
sa odberateľov použil správca dane len na zdokumentovanie reťazca, v ktorom sa obchodovaný tovar
pohyboval. Žalobcovi deklarované oslobodené dodanie tovaru do iných členských štátov nezdanil.



Rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že nebolo preukázané, že k nadobudnutiu tovaru v rámci
deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu došlo tak, ako preverovanými dodávateľskými faktúrami
deklaroval, a preto si z predložených dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie január 2012
neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho dôkazné bremeno
netvoria skutočnosti, ktoré sú povinné preukazovať iné subjekty, a preto neunesenie dôkazného
bremena inými subjektami mu nemôže byť na ťarchu, žalovaný uviedol, že správca dane v rámci daňovej
kontroly preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane tak, ako si ho podaným daňovým priznaním za
zdaňovacie obdobie január 2012 uplatnil, t. j. za dodanie tovaru a jeho následné použitie na dodávky
tovarov a služieb deklarovaným odberateľom do iného členského štátu EÚ. Preveroval pohyb tovaru,
pretože tovar mal byť vždy v nezmenenom stave nakupovaný aj predávaný. V prípade odberateľov títo
buď vôbec nepreukázali, že s tovarom obchodovali, alebo mal byť tovar priamo prepravený k ďalším
odberateľom do iných členských štátov EÚ, čo sa nepotvrdilo, resp. boli tieto spoločnosti nekontaktné.
U dodávateľov správca dane preveroval, či títo mali tovar k dispozícii a či ho dodali žalobcovi tak,
ako deklaroval. Priami dodávatelia žalobcu nepreukázali, že predmetný tovar nakúpili a následne ho
dodali žalobcovi. Obchodovaný tovar mal byť dodávaný od subdodávateľov priamo žalobcovi. Vzhľadom
k tomu, že žalobca sám nezabezpečoval, a ani nevykonával prepravu tovaru, mal venovať náležitú
pozornosť dôslednému prevereniu svojich obchodných partnerov, pretože uvedená skutočnosť ho
nezbavuje povinnosti preukázať, že 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 15 -

podmienky na odpočet DPH na vstupe alebo podmienky na oslobodenie dane na výstupe, ktoré boli
predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami deklarované, boli aj splnené. K žalobcom
namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nesprávnej aplikácie Zákona o DPH
a Daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane preveroval právo žalobcu na odpočet dane z
dodávateľských faktúr, ktorými preukazoval nákup tovaru s ohľadom na všetky podmienky stanovené
zákonom pre odpočítanie dane, a teda aj následné použitie tovaru na ďalšie zdaniteľné plnenia, t.
j. deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, a to v súlade so Zákonom o DPH a
závermi rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré obsahujú výklad šiestej smernice DPH. Posudzoval
jednotlivé dodávky tovarov podľa dodávateľov a odberateľov, pričom preveroval práve tie doklady,
ktoré predložil žalobca. Ich vierohodnosť bola vo svetle všetkých zistených skutočností spochybnená.
Zistenia z daňovej kontroly správca dane žalobcovi oznámil písomným Oznámením z 25. augusta 2016,
ku ktorému žalobca podal vyjadrenie a s argumentami, ktoré boli jeho obsahom, sa správca dane
vysporiadal. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
SR, resp. Súdneho dvora EÚ.
Žaloba
17. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci príslušnému orgánu verejnej správy na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane
namietal z dôvodov, že 1) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože boli nesprávne
aplikované národné a európske právne predpisy, 2) boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, s tým, že skutkové a právne závery boli neprípustne generalizované, 3) vychádzali
zo skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, pretože správca dane nevykonal
komplexné dokazovanie, aby zistil skutkový stav veci bez rozporov 4) skutkový stav, ktorý bol podkladom
označených rozhodnutí bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu a 5) v konaní
pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V
obsahovo rozsiahlej správnej žalobe konkretizoval jednotlivé dôvody nezákonnosti, ktoré boli v podstate
obsahovo zhodné s dôvodmi jeho odvolania, na ktoré tiež v podrobnostiach poukazoval.
18. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) pre vady konania odôvodnil
porušením zásad správy daní v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3, 7 Daňového poriadku, čl. 2 ods. 2 a čl. 59 ods.
2 Ústavy SR tým, že:
A) mu bola odňatá možnosť riadnej účasti na daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní, a to:
a) právo predkladať a navrhovať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 45
ods. 1 písm. c) Daňového poriadku), pretože s jeho návrhmi na dokazovanie obsiahnutými vo Vyjadrení z
24. a 26. septembra 2016 k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo
dňa 25. augusta 2016 sa správca dane v Protokole nevysporiadal, nevyjadril sa k nim, a ani navrhované
dôkazy počas daňovej kontroly nevykonal, v dôsledku čoho mu bolo upreté aj právo vyjadriť sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam (§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), pretože bez



vykonania navrhovaných dôkazov (a bez toho, aby ich nevykonanie bolo zdôvodnené) neboli známe
všetky zistené skutočnosti, 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 16 -

b) bolo mu upreté právo zúčastniť sa všetkých výsluchov svedkov (§ 25 ods. 4 Daňového poriadku
a právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky (§ 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku),
pretože svedecké výsluchy boli realizované v rozpore so skutočným obsahom týchto úkonov ako miestne
zisťovania, a teda išlo o simulované právne úkony (O.. J., O.. T., p. H., E.. I. E.), prípadne boli získané
z iných konaní, v ktorých mali byť (a neboli) všetky práva žalobcu ako daňového subjektu zachované,
a preto mali byť ich výsluchy zopakované, alebo nebol o výsluchu svedka upovedomený, v dôsledku
čoho vydané rozhodnutia vychádzajú z nezákonne získaných, a preto neprípustných/nepoužiteľných
dôkazov, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé konanie,
c) správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože neoznámil žalobcovi
svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dôkazov a nevyzval ho,
aby sa k nim vyjadril. Žalobca, ktorý sa o nich mal dozvedieť z Oznámenia správcu dane o zistených
skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 25. augusta 2016 tvrdil, že pre ich neurčitosť nemohol rozpory
odstrániť, pretože nemal vedomosť, v čom rozpor spočíva. Oznámenie bolo len opisom zistených
skutočností bez hodnotiacich záverov a neobsahovalo žiadnu „výzvu\" na odstránenie pochybností.
O pochybnostiach správcu dane o hodnovernosti dokladov a listín, ktoré predložil sa žalobca po
prvýkrát dozvedel až z Protokolu z daňovej kontroly (v ďalšej časti žaloby tvrdil, že správca dane svoje
pochybnosti prezentoval až v zápisnici o prerokovaní pripomienok k Protokolu z 24. augusta 2017),
B) bol porušený § 24 Daňového poriadku, pretože správca dane zaťažoval žalobcu dôkazným bremenom
ohľadom skutočností, ktoré sa ho priamo netýkali a dôsledky dôkaznej núdze pričítal v jeho neprospech
(preverovanie obchodných transakcií predchádzajúcich a nasledujúcich jeho priamym dodávateľsko-
odberateľským vzťahom), čím
C) bol porušený aj § 44 ods. 1 Daňového poriadku,
D) daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, a preto nemohlo začať legitímne
vyrubovacie konanie, v dôsledku čoho sú v ňom vydané rozhodnutia zaťažené vadou nezákonnosti, a
to preto, že Protokol z daňovej kontroly neobsahoval všetky zákonné náležitosti (§ 47 ods. 1 písm. h)
a i) Daňového poriadku, a to preukázané kontrolné zistenia, pretože počas daňovej kontroly neboli bez
zdôvodnenia vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 24. a 26. septembra 2016,
a preto neboli ani vyhodnotené a žalobca sa k nim nemohol vyjadriť), a preto jeho doručenie nemohlo
vyvolať následok ukončenia daňovej kontroly (§§ 46 ods. 8, ods.9 písm. a), 47 písm. h) Daňového
poriadku),
E) žalobca poukázal na Nález ÚS SR III.ÚS 24/2010 a tvrdil, že bola prekročená maximálna dĺžka
daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) v spojení s prekročením maximálnych lehôt na
vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií a prerušením daňovej kontroly (§ 61
Daňového poriadku), ktoré boli realizované na zistenie/overenie skutočností ohľadom obchodných
transakcií a podnikateľských subjektov v rámci obchodného reťazca, ktoré sa žalobcu netýkali, a preto
boli neúčelné, správca dane priebežne získané informácie z dožiadaní nevyhodnocoval a neposudzoval
možnosť pokračovania v daňovej kontrole aj na základe získaných čiastočných odpovedí, daňová
kontrola bola umelo predĺžená aj tým, že správca dane nezákonne preniesol ťažisko dokazovania do
vyrubovacieho konania (tým, že návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov obsiahnuté vo vyjadrení z 24.
a 26. septembra 2016 k Oznámeniu o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole počas daňovej
kontroly nevykonal a v Protokole neozrejmil, prečo ich nevykonal. Uvedené ozrejmil až v Stanovisku zo
17. októbra 2016 a z 23. novembra 2016 t.j. po vyhotovení Protokolu), 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 17 -

F) bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie, pretože
a) v Protokole aj v rozhodnutí správcu dane absentuje riadne vyhodnotenie dôkazov, návrhy žalobcu
na vykonanie dôkazov podaním zo dňa 24. a 26. septembra 2016 boli odmietnuté bez relevantného
odôvodnenia, v dôsledku čoho nie je daňová kontrola legitímna, a preto závery z nej nie sú použiteľné,
b) v konaní neboli zohľadnené dôkazy svedčiace v prospech žalobcu.
19. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci s tvrdeným
porušením jeho práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že
a) boli opomenuté skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré menia správcom dane a žalovaným prezentovaný
skutkový stav
b) správca dane sa nezaoberal návrhmi na dokazovanie, ktoré predložil žalobca v podaní zo dňa 24. a
26. septembra 2016, a preto nemohol riadne zistiť skutkový stav veci a žalovaný tento nedostatok jeho
rozhodnutia neodstránil.



c) správca dane mal zistiť konkrétne množstvo tovaru, resp. jeho hodnotu, ktorá bola základom dane,
aby mohol vo veci správne rozhodnúť a správne určiť daň.
d) pokiaľ správca dane spochybnil dôkazy predložené žalobcom, prešla na neho dôkazná povinnosť
ohľadom preukázania skutočného obsahu preverovaných obchodných transakcií, pretože má povinnosť
obsah predložených dôkazov vyvrátiť.
20. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) pre skutkový stav, ktorý bol
zistený v rozpore s obsahom spisu, resp. nemal v obsahu administratívneho spisu oporu odôvodnil tým,
že
a) skutkové závery správcu dane boli odôvodnené aj poukazom na obsah rámcových zmlúv, pretože
skutočná vedomosť žalobcu o mieste vykládky tovaru nebola preukázaná (poukázal na závery ESD vo
veci TELEOS C-409/04)
b) skutkový stav veci bol správcom dane skreslený, pretože boli vynechané skutočnosti, svedčiace v
prospech žalobcu, keď nebol dôsledne vyhodnotený celý obsah dôkazov (napr. v prípade dodávateľa
SPS Trade, spol. s r.o., FOOD PLUS PACK, s.r.o., LUMIM METAL, a.s. ), svedecké výpovede boli
účelovo skreslené tým, že nebol hodnotený celý ich obsah
c) existujú rozpory v rámci odôvodnenia rozhodnutí
d) zistenia orgánov verejnej správy nesúviseli s obchodnou činnosťou žalobcu
e) z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dôkazy boli hodnotené vo svetle jednotlivých dodávok
f) skutkové zistenia boli generalizované, hoci správca dane spochybnil len niektoré doklady, pričom
žalovaný nedostatky rozhodnutia správcu dane neodstránil
g) žalovaný nepravdivo, v rozpore s obsahom spisu tvrdil, že Protokol vypracovaný správcom dane
mal všetky náležitosti a bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, že v Protokole boli obsiahnuté
všetky zistenia a skutočnosti, že správca dane uviedol stanovisko k žalobcom navrhovaným dôkazom,
že dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácií boli správcom dane vykonávané za účelom
správneho určenia dane (pretože v skutočnosti boli vykonávané za účelom preverenia obchodov na
vstupe a výstupe v rámci obchodného reťazca) a že sa správca dane vysporiadal s judikatúrou, na ktorú
žalobca poukazoval (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci TWOH C-184/05 - Správca dane
na informáciách získaných cez MVI založil svoje rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky pre
priznanie nároku na odpočítanie a oslobodenie od dane napriek tomu, že „Inštitút medzinárodnej výmeny
informácií nie je možné využívať za účelom zistenia, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva
daného štátu na oslobodenie operácie od 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 18 -

dane\", rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 6/2012, rozsudok KS v Trnave
sp.zn. 14S/32/2012)
h) sa nepodarilo zistiť skutočné obchodované množstvo tovaru pretože jeho množstvo bolo preukázané
dodacími listami a tiež podpornými dôkazmi od jednotlivých externých dopravcov.
21. Tvrdený dôvod nezákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci žalobca odôvodnil
a) nesprávnou aplikáciou právnych predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie, najmä vo vzťahu
k zodpovednosti žalobcu za konanie/opomenutie iných subjektov
b) neaplikovaním noriem komunitárneho práva ohľadom maximálnych lehôt na vybavenie dožiadaní v
rámci medzinárodnej výmeny informácií
c) žalovaný aj správca dane rozhodli v konaní v rozpore s európskou legislatívou a judikatúrou
Európskeho súdneho dvora, nesprávne aplikovali a interpretovali judikáty, na ktoré žalobca poukázal,
niektoré považovali za neaplikovateľné, pričom dôvody, ktoré žalovaný k uvedenému uviedol, neobstoja,
alebo neuviedli žiadne dôvody (poukázal na závery ESD vo veciach PPUH Stehcemp, Twoh, Dankowski,
Stroy Trans, Ecotrade, LVK 56... )
d) žalovaný nesprávne konštatoval, že Protokol z daňovej kontroly mal všetky zákonom stanovené
obsahové náležitosti, pretože uvedené bolo v rozpore s obsahom spisu, keďže správca dane nezaujal
žiadne stanovisko k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré bolo obsahom Vyjadrenia
žalobcu k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, Protokol z daňovej
kontroly bol preto nezákonným dôkazom, a preto nemohlo začať vyrubovacie konanie a doručenie
Protokolu nemohlo ani spôsobiť ukončenie daňovej kontroly
e) nesprávne vyložil ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku ohľadom pominutia dôvodov na
prerušenie daňovej kontroly v kontexte maximálnej dĺžky lehôt pre dožiadania v rámci medzinárodnej
výmeny informácií, pretože bola porušená zásada primeranosti a účelnosti, keďže daňová kontrola
bola umelo predĺžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly a v tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2012, rozhodnutie ESD vo veci TWOH - C 184/05,
v zmysle ktorého je zakázané využívať inštitút medzinárodnej výmeny informácií za účelom zistenia



splnenia podmienok na oslobodenie od dane, nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,
pričom povinnosť prihliadať na ňu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžf 6/2012 zo dňa 31. januára 2013 a jeho argumentáciu ohľadom „doručenia konečnej odpovede\"
považoval za nenáležitú
f) nesprávne stotožnil pojem „miesto určenia\" s pojmom „miesto vykládky\", ktorý nie je zákonným
termínom a zákonný pojem „miesto určenia\" nie je v zákone o dani z pridanej hodnoty definovaný
g) neboli rešpektované princípy a zásady komunitárneho práva - judikatúra Európskeho súdneho
dvora, Smernice, ktoré neumožňujú členským štátom Európskej únie podmieňovať nárok na odpočet
DPH z prijatých plnení zavedením ďalších povinností, pričom žalobca tvrdil, že dôvodom na odopretie
jeho nároku na odpočítanie dane boli výlučne skutočnosti, ktoré sa týkali obsahu právnych vzťahov
iných subjektov, resp. nepreukázania tohto vzťahu, čo bolo v rozpore s povinnosťou orgánov správy
daní posudzovať jednotlivé obchodné transakcie mimo im predchádzajúcich a po nich nasledujúcich
obchodných transakcií
h) tvrdenie žalovaného, že „správca dane zohľadnil všetky skutočnosti a premietol ich do odvolaním
napadnutého rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu a vysporiadania sa s ním\" 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 19 -

označil za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca dane sa nevysporiadal s
jeho vyjadrením zo dňa 24. a 26. septembra 2016 a ani s namietaným porušením § 46 ods. 5 Daňového
poriadku
i) za nesprávne právne posúdenie veci označil žalobca skutočnosť, že žalovaný preukázanie dodania
tovaru odvodzoval od preukázania dodania/skladovania tovaru dodávateľmi a subdodávateľmi žalobcu,
pričom uvedené podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nie je podmienkou prevodu vlastníckeho práva
a uskutočnenia dodania tovaru, čo žalobca podložil aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, avšak
žalovaný sa uvedenými pravidlami a normami neriadil a nevysporiadal sa s nimi
j) závery žalovaného vychádzajú z nesprávneho nerozlišovania medzi obsahom a účastníkmi
prepravných vzťahov a účastníkmi dodávateľsko-odberateľských vzťahov, z nesprávneho stotožňovania
osoby deklarovaného dodávateľa a osoby odosielateľa tovaru a z generalizovania skutkových zistení
ohľadom jednotlivých dodávok (čo je samo o sebe nepreskúmateľné), keď na základe uvedeného
žalovaný tvrdil, že dodávateľ žalobcu deklaroval, že tovar bol žalobcovi prepravený priamo od jeho
subdodávateľa, čo v konaní nebolo preukázané, a z čoho žalovaný nesprávne vyvodil, že v dôsledku
uvedeného nemohol byť tovar žalobcovi dodaný ani tým dodávateľom, ktorý vystavil faktúru
k) rozhodnutie o vzniku daňovej povinnosti žalobcu považoval za výsledok nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože pokiaľ nebolo zistené skutočné množstvo obchodovaného tovaru, tak nemohla
byť ani správne určená daň a bolo povinnosťou správcu dane iné množstvo tovaru preukázať
l) žalobca namietal nesprávnu aplikáciu § 24 ods. 1 Daňového poriadku vo vzťahu k neakceptovateľnému
zaťažovaniu žalobcu dôkazným bremenom iných subjektov
m) správca dane a ani žalovaný nemohol hodnotiť dôkazy, pokiaľ neodstránili rozpory v skutkových
zisteniach
n) nestotožnil sa so záverom žalovaného (aj správcu dane) o „podstate faktúry\", pretože jeho závery
nezohľadňujú konkrétne okolnosti prípadu, dobromyselnosť a prijatie potrebných opatrení (poukázal na
Rozsudok ESD C-277/2014 PPUH Stehcemp)
o) namietal argumentáciu žalovaného, že správca dane „preveroval... doklady boli spochybnené...\"
pretože správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
22. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, resp.
pre nezrozumiteľnosť odôvodnil tým, že
- žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom vadného postupu správcu dane v súvislosti so
Stanoviskom správcu dane zo dňa 17. októbra 2016 a zo dňa 23. novembra 2016 k Vyjadreniu žalobcu
k Oznámeniu o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, z ktorého vyplynulo, že sa „nestíhal
zaoberať\" pripomienkami žalobcu a navrhovanými dôkazmi počas daňovej kontroly pred vyhotovením
Protokolu a že sa nimi bude zaoberať vo vyrubovacom konaní,
- nedôsledne, alebo vôbec sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu (nezákonne získané
dôkazy, rozpory „v preukázaných zisteniach\", rozhodnutie správcu dane založené na zisteniach, ktoré sa
týkali iných subjektov, nemožnosť účasti žalobcu na výsluchoch svedkov, námietka nutnosti zohľadnenia
podstatného obsahu úkonu v súvislosti s úkonmi správcu dane označenými ako miestne zisťovanie,
hoci v skutočnosti išlo o výsluch svedkov, odňatie možnosti riadnej účasti na konaní žalobcovi, absencia
vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli obsahom podania žalobcu zo dňa 24. a 26. septembra 2016, obsahové
nedostatky Protokolu, v dôsledku ktorých nemohlo dôjsť k riadnemu ukončeniu daňovej kontroly a
legálnemu 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 20 -



začatiu vyrubovacieho konania, pretože jeho rozhodnutie obsahuje len všeobecné argumenty „...o
správnosti postupu a rozhodnutia správcu dane...\"
- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom maximálnej lehoty na vybavenie dožiadaní
v rámci medzinárodnej výmeny informácií (s poukazom na Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S
32/2012 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf 6/2012)
- žalovaný sa nevysporiadal s absenciou výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v dôsledku čoho
sa žalobca o pochybnostiach správcu dane nedozvedel legitímnym spôsobom
- namietal tvrdenie žalovaného, že sa správca dane zaoberal jeho námietkami a podaniami, pretože
uvedené tvrdenie bolo vylúčené minimálne ohľadom podania žalobcu zo dňa 24. a 26. septembra 2016
a tiež ohľadom namietanej absencie výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
- žalobca namietal, že hodnotiace úvahy správcu dane aj žalovaného boli neurčité, pretože boli len
všeobecné, bez väzby na konkrétne obchodné transakcie
- nevysporiadal sa s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane mal konať a vyhodnotiť aj čiastkové
odpovede získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s tým, že v dôsledku uplynutia
času boli porušené práva žalobcu tým, že zrušenie spoločností a ich likvidácia boli vyložené v jeho
neprospech
- nevysporiadal sa s namietanou potrebou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly,
- nevysporiadal sa s odvolacou námietkou, že správca dane vo veci rozhodol v rozpore s rozhodnutím
Európskeho súdneho dvora vo veci TWOH C-184/05
- nevysporiadal sa s námietkou, že daňová kontrola nebola ukončená, lebo Protokol nemal zákonné
náležitosti, a preto nemohlo začať vyrubovacie konanie
- nedôsledne sa vysporiadal s námietkou neprípustnej generalizácie „negatívnych dôkazov\" a s
námietkou nezohľadnenia dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu
- jeho rozhodnutie neobsahovalo hodnotiaci záver, prečo považoval dôkazy predložené žalobcom
za nesprávne alebo nedôveryhodné a prečo iným vykonaným dôkazom uveril (v súvislosti s CMR
dokladmi), keď žalovaný tvrdil „rozpory v obsahu dokladov so skutočnosťou\", avšak nezobral do úvahy
to, že preprava tovaru sa fyzicky uskutočnila, tovar opustil územie Slovenskej republiky, a ani skutočnosti
týkajúce sa toho, ktoré subjekty boli za obsah CMR zodpovedné a do akej miery mohol tieto skutočnosti
zistiť žalobca, ktorý doklady CMR vystavil len ako odosielateľ tovaru,
- z rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, na základe čoho dospel k záveru, že správca dane sa v
Protokole a v rámci prerokovania žalobcom predložených pripomienok vysporiadal s judikatúrou, na
ktorú žalobca poukazoval
- nevyjadril sa k námietke žalobcu ohľadom nezákonne preneseného dokazovania do vyrubovacieho
konania,
- nevysporiadal sa s dôkazmi v prospech žalobcu a to najmä v súvislosti s preverovaným dodaním
kryštálového cukru od deklarovaných dodávateľov s tým, že žalobca v administratívnom konaní
detailne popísal rozpory v skutkových zisteniach, na čo žalovaný nereagoval. V dôsledku uvedeného
nezodpovedal obsah rozhodnutia žalovaného zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 63 ods. 5
Daňového poriadku
- žalovaný sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nemal reálne vedomosť o
subdodávateľoch a subodberateľoch, pričom obsah uzavretých rámcových zmlúv nie je objektívnym
dôkazom o jeho vedomosti o subdodávateľoch a subodberateľoch, pretože bolo jednoznačne
preukázané, že dodávatelia informácie o svojich subdodávateľoch neposkytovali a neposkytovali ich ani
odberatelia o svojich subobodberateľoch
- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o
správnosti prehlásení jeho odberateľov, že im bol tovar dodaný a že opustil územie 2 4 S / 7 6 / 2 0
1 8 - 21 -

Slovenskej republiky, pričom dodanie tovaru bolo realizované až po zaplatení kúpnej ceny odberateľom
prostredníctvom bezhotovostných platieb
- nevysporiadal sa ani s jeho námietkou, že pokiaľ sa aj preprava uskutočnila inak, ako bolo žalobcom
preukazované, prípadne, ak fyzicky tovar prijala iná osoba ako bola odberateľom potvrdená, uvedené
nemá žiadny vplyv na obsah a identitu účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu
- žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že žalobca nemal dôvod skúmať „pôvod tovaru\",
pretože jeho dodávateľmi boli tuzemské obchodné spoločnosti, fyzicky bol tovar žalobcovi dovezený s
vystaveným dodacím listom a faktúrou



- nevysporiadal sa ani s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu
veci, resp. jeho rozporov s obsahom spisu.
- nevysporiadal sa o obsahom námietok žalobcu, ktoré boli obsahom jeho podaní z 09.04.2017, z
15.05.2017, z 21.07.2017
23. V ďalších častiach žaloby žalobca opakovane všeobecne poukazoval na rovnaké skutočnosti,
na základe ktorých tvrdil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Tvrdil, že orgány
správy daní jednostranne interpretovali vykonané dôkazy v jeho neprospech, neakceptovateľne ho
zaťažovali dôkazným bremenom iných subjektov, prenášali naňho zodpovednosť za pochybenia iných
subjektov, vykonané dôkazy neprípustne generalizovali, bez toho aby skúmali jednotlivé dodávky, pri
rozhodovaní neaplikovali relevantnú judikatúru Súdneho dvora a súdov SR, neskúmali primeranosť
miery prevenčných opatrení, ktoré mohol žalobca pri overovaní obchodných partnerov zachovať, tvrdil,
že obsahom administratívneho spisu sú nezákonné, a preto neprípustné dôkazy, že závery správcu
dane/žalovaného sú odôvodňované a preukazované skutočnosťami, ktoré s obchodnou činnosťou
žalobcu nesúvisia, že dokazovanie, ktoré malo byť vykonané v rámci daňovej kontroly bolo nezákonne
prenesené do vyrubovacieho konania, čím mu bolo odňaté právo riadnej účasti na daňovej kontrole.
Žalobca tiež namietal absenciu riadneho vyhodnotenia dôkazov. Tvrdil, že správca dane nevykonal
komplexné dokazovanie, aby zistil skutkový stav bez rozporov, pričom tento nedostatok v jeho postupe
neodstránil ani žalovaný, že bol porušený § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože v rozhodnutí
správcu dane absentuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a tiež v ňom absentujú
úvahy pri hodnotení dôkazov. Namietal závery orgánov správy daní „o fakturačnom pohybe tovaru\"
ako nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a ako výsledok nezohľadnenia individuálnych stupňov
reťazca a jednotlivých dodávok. Tvrdil, že tovar fyzicky existoval, dodávatelia jeho existenciu potvrdili,
a žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o predchádzajúcich stupňoch pohybu tovaru. Správca
dane a ani žalovaný nepreukázali, že žalobca vedel, že deklarovaný dodávateľ nie je skutočným
dodávateľom tovaru. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením skutkových zistení, že ak mal byť tovar
žalobcovi dodaný subdodávateľom jeho dodávateľa, a táto skutočnosť nebola preukázaná, tak nemohlo
byť preukázané ani dodanie tovaru priamym dodávateľom žalobcu žalobcovi. Žalobca poukázal tiež
na obsah Rámcových zmlúv a tvrdil, že nie sú dôkazom o vedomosti žalobcu o subdodávateľoch
alebo subodberateľoch jeho priamych obchodných partnerov, pretože takéto informácie v skutočnosti
nemal. Obsah uzavretej Rámcovej zmluvy automaticky neznamená, že dohodnuté záväzky boli aj
plnené. Žalobca zdôraznil, že prepravu tovaru nezabezpečoval, a preto sa musel spoľahnúť na
svojich obchodných partnerov ohľadom poskytnutej informácie, že tovar previezli na územie iného
členského štátu. V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutia žalovaného/správcu dane neobsahujú žiadnu
argumentáciu, prečo by iné dôkazy mali byť hodnovernejšie než tie, ktoré predložil sám žalobca.
Namietal tiež, že nebol povinný skúmať „pôvod tovaru\" ako to správca 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 22 -

dane v rozhodnutí nesprávne uviedol. Žalobca zdôraznil, že povinnosťou orgánov správy daní bolo zistiť
skutočný stav veci, aby mohli správne určiť daň, týmto spôsobom však nepostupovali, pretože napriek
spochybneniu dokladov, ktoré predložil žalobca, skutočný obsah obchodných transakcií nezisťovali.
Žalobca ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie obsahu CMR dokladov s dôrazom, že žalobca bol vždy
len odosielateľom tovaru, ktorý tovar pripravil k preprave a nebol v žiadnom kontakte s dopravcami.
Žalobca ďalej protestoval voči „faktickým obvineniam\" žalobcu zo strany orgánov správy daní o jeho
podvodnom/zneužívajúcom konaní. Žalobca zdôraznil, že na preukázanie oprávnenosti uplatneného
nároku na odpočet DPH v preverovanom zdaňovacom období predložil faktúry, dodacie listy, doklady
o platbách, Rámcové kúpne zmluvy a skutočnosť, že predložené dodávateľské faktúry majú materiálny
základ potvrdili aj jednotliví dodávatelia. Prepravu tovaru žalobca nikdy nezabezpečoval a tvrdil,
že ak sa aj v konaní nepodarilo preukázať niektorú prepravu, mohli sa tieto zistenia vzťahovať
len ku konkrétnej dodávke a nebolo možné záver o „nepreukázaní prepravy\" aplikovať plošne na
všetky obchodné transakcie uskutočnené v preverovanom zdaňovacom období. Žalobca ďalej namietal
nesprávne skutkové zistenia orgánov správy daní pokiaľ popísali fakturačný obchod v reťazci subjektov:
SAVANNAH s.r.o. - Air Team SK s.r.o. - CBA Slovakia s.r.o. - Bormon s.r.o., pretože žalobca so
spoločnosťou Air Team SK s.r.o. nebol v žiadnom obchodnom vzťahu a tento subjekt mu nie je
známy. Preto sa dopytoval na obsah a účel výpovede E.. E. (bývalej konateľky Air Team SK s.r.o.) s
tým, že sa nemala vyjadrovať k akým obchodným transakciám so žalobcom. Žalobca tiež namietal,
že žalovaný (ani správca dane) sa nevysporiadali s aplikovateľnosťou rozhodnutí Súdneho dvora
a Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval (napr. rozsudky vo veciach PPUH Stehcemp, Twoh,
TELEOS, Stroy Trans, ECOTRADE, LVK 56, C., 3Sžf 1/2011, E. a C., Z....). Tiež tvrdil, že nekontaktnosť
jednotlivých obchodných partnerov, nepredloženie dokladov týmito subjektmi, nepreukázanie ich



ekonomickej činnosti, skutočnosť, že konatelia uvedených subjektov nemali základné informácie o
obchodoch a činnosti obchodnej spoločnosti, že vykazovali vysoké obraty bez zamestnancov, bez
skladovej a manipulačnej techniky, že nepodávali daňové priznania, prípadne neplnili daňové povinnosti
nie sú dôkazom o neuskutočnení obchodov, ktoré predloženými dokladmi za účelom uplatnenia
nadmerného odpočtu DPH preukazoval. Zdôraznil, že orgány správy daní porušili zásadu individuálneho
posudzovania transakcií, ktorá vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora. Žalobca tiež spochybnil postup
správcu dane, ktorý preveroval celý obchodný reťazec a potrebu takéhoto postupu. Zdôraznil, že pokiaľ
tvrdil, že sa žalobca dopustil podvodného/zneužívajúceho konania, mal povinnosť túto skutočnosť
preukázať, čo neučinil. Poukázal tiež na to, že správca dane/žalovaný sa nevysporiadali ani s obsahom
jeho podaní z 9. apríla 2017, z 15. mája 2017 a 21. júla 2017. Namietal tiež závery žalovaného/
správcu dane, že jeho obchodná činnosť nebola reálnou ekonomickou činnosťou, pretože kúpa tovaru
za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účel jeho predaja iným
prevádzkovateľom žiností (veľkoobchod) je typickou podnikateľskou činnosťou žalobcu. Uviedol, že
daňová kontrola bola z nepochopiteľných dôvodov zameraná len na podnikateľskú činnosť žalobcu
v zdaňovacom období január 2012 z hľadiska transakcií veľkoobchodného charakteru, ktoré boli
realizované v konkrétnom nákladovom stredisku 157, hoci v preverovanom zdaňovacom období žalobca
vykonával aj iné obchody. Namietal závery orgánov správy daní, že „bolo spochybnené dodanie tovaru
pre priamych odberateľov ako aj nasledujúcich odberateľov\" s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 8Sžf 92/2014 s tým, že dodanie pre nasledujúcich odberateľov netvorilo dôkazné bremeno
žalobcu, a preto nebolo možné od neho žiadať, aby uvedené skutočnosti preukázal. Došlo teda k
porušeniu § 24 ods. 1 Daňového 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 23 -

poriadku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených
veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House) s tým, že každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalobca ďalej tvrdil, že pokiaľ podľa orgánov správy
daní s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/9/2012 majú byť „údaje na CMR také,
ktoré sa dajú aj s odstupom času potvrdiť a ktoré preukazujú a špecifikujú presné miesto vykladania
a osoby preberajúce tovar\", že uvedený rozsudok nie je aplikovateľný na preskúmavanú vec, pretože
nezohľadňuje povinnosť interpretovať ustanovenia slovenského právneho poriadku v súlade s normami
komunitárneho práva. Hoci žalobca neaplikovateľnosť uvedeného rozsudku v konaní namietal, žalovaný
sa s touto námietkou nezaoberal. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaný vo
vzťahu k prevodu práva nakladať s tovarom poukazuje na zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere...\",
dopúšťa sa nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora (napr. vo veci PPUH Stehcemp) sa prevodom možností disponovať s tovarom ako vlastník
rozumie faktické umožnenie disponovania a nevyžaduje sa perfektný právny titul. Naviac aj Obchodný
zákonník upravuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva aj od nevlastníka, čo orgány správy daní
nezobrali do úvahy. Žalobca ďalej namietal závery, ktoré boli obsahom rozhodnutia žalovaného/správcu
dane, že „nebol preukázaný pôvod kryštálového cukru a slnečnicového oleja\", pretože žalobca dôkaznú
povinnosť skúmať pôvod tovaru nemal a skutočnosti, ktoré sú povinné preukazovať iné subjekty,
nie sú jeho dôkazným bremenom. Namietal aj záver, že „neobvyklý pohyb tovaru zo Slovenska do
Čiech a späť do Maďarska a späť\", či že „nebolo preukázané dodanie tovaru priamymi dodávateľmi
deklarovaným daňovým subjektom ako aj ich dodávateľmi\", pretože všetci priami dodávatelia žalobcu
dodanie tovaru dodanie žalobcovi potvrdili. Namietal tiež záver, že „spochybnené bolo dodanie tovaru
pre priamych odberateľov ako aj nasledujúcich odberateľov\", pretože ani jeden z deklarovaných
odberateľov uskutočnenie obchodov nepoprel. Dôkazom o neuskutočnení obchodov pritom nie sú také
skutočnosti ako nekontaktnosť obchodných partnerov, ich nečinnosť atď. Za výsledok nesprávneho
právneho posúdenia veci a za nesprávne právne skutkové zistenia označil závery správcu dane, že tovar
v iných členských štátoch preberali spoločnosti, ku ktorým nebol preukázaný akýkoľvek obchodný vzťah,
pretože správca dane nerozlišoval medzi účastníkmi kúpnej zmluvy a účastníkmi prepravnej zmluvy.
Žalobca preukázal, že tovar bol fyzicky na prepravu odovzdaný, čo bolo potvrdené na CMR doklade
a predložil tiež prehlásenie, že tovar fyzicky prešiel do iného členského štátu a dodanie tovaru jeho
deklarovaný odberateľ potvrdil. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by dodávateľ, t. j.
žalobca bol povinný odovzdávať tovar fyzicky do rúk odberateľa a len a výlučne jemu. Zdôraznil, že
CMR doklad je dokladom prepravným a subjekty uvedené na CMR doklade nemusia byť navzájom
v postavení dodávateľa a odberateľa. S poukazom na rozhodnutie vo veci Súdneho dvora C-409/04
Q. žalobca uviedol, že daňové subjekty nemôžu byť zaťažované preverovaním reálneho uskutočnenia
prepravy, pokiaľ neboli sami za prepravu a jej vykonanie zodpovedné. Pokiaľ žalovaný/správca dane



konštatoval, že doklady neodrážali skutočný pohyb tovaru a neboli potvrdené spoločnosťami zapojenými
do obchodov s tovarom z dôvodu ich nekontaktnosti a nespolupráce, žalobca uviedol, že všetko
dôkazné bremeno ohľadom obsahu prepravných dokladov bolo prenesené na žalobcu bez toho, aby
bolo relevantne vyhodnotené, ako a či vôbec, obsah a trasu prepravy mohol ovplyvniť a či o nej vôbec
mal nejaké informácie. Znova zdôraznil, že nie je možné na neho prenášať dôkazné bremeno ohľadom
právnych vzťahov týkajúcich sa jeho dodávateľov a subdodávateľov a preto z nepreukázania týchto
skutočností nemôže znášať ani dôkaznú 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 24 -

núdzu, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 a tiež rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci Q.. Žalovaný ďalej namietal, že správca dane sa dopustil nesprávneho právneho
posúdenia veci pri aplikácii § 43 zákona o DPH, ktoré bolo platné v kontrolovanom zdaňovacom období,
pretože žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré podľa citovaného zákonného ustanovenia predložiť mal.
Žalobca zdôraznil, že pokiaľ aj bolo spochybnené uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií,
stalo sa tak bez uvedenia preskúmateľných podrobností, čo sa vlastne spochybňuje a z akých dôvodov
tieto pochybnosti vyvstali, pričom „spochybnenie\" nie je to isté ako „vyvrátenie dôkazu\", resp. „dôkaz
o opaku\". Správca dane ani žalovaný nepreukázali, že by žalobca vedel alebo musel vedieť, že by
skutočnosť ohľadom dodania tovaru mala byť iná, než deklaroval. Žalobca opakovane poukázal na
skutočnosť, že identitu prípadných ďalších obchodných partnerov svojich odberateľov nepoznal, k čomu
všeobecne poukázal na skutkové zistenia, týkajúce sa preverovania odberateľskej spoločnosti Global
Food Trade, s.r.o. Žalobca v podanej správnej žalobe tiež tvrdil, že nie je možné sa bez ďalšieho so
závermi správcu dane stotožniť, pokiaľ tvrdí, že „dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať
všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz je použiteľná len
vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť\", pretože takáto plošná interpretácia neberie
podľa žalobcu ohľad na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na dobromyselnosť žalobcu, ktorý vykonal
všetky primerané a rozumné opatrenia pre to, aby sa ubezpečil, že deklarované obchodné transakcie
nebudú súčasťou daňového podvodu. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na nesprávne skutkové
závery správcu dane, ktorý tvrdil, že: „podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti BONMI s.r.o. bol tovar
nakladaný v Poľsku a vyložený v areáli CBA Slovakia s.r.o. Ľadovo. Prevzatie tovaru na CMR potvrdil
nejaký pán v areáli CBA Slovakia s.r.o., ktorý vystupoval v mene spoločnosti AP 22 s.r.o.\" Žalobca tvrdil,
že z uvedeného nie je možné identifikovať žiadny vzťah medzi žalobcom a AP 22 s.r.o. a ani vzťah
AP 22 s.r.o. k predmetnému tovaru. Pokiaľ AP 22 s.r.o. tovar prevzal, môže to poukazovať len na jeho
účastníctvo v rámci prepravnej zmluvy. V súvislosti s týmto namietaným skutkovým záverom poukázal
žalobca na nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede D. H. zo dňa 10. januára 2017, na ktorej založil
správca dane svoj záver, že dodanie tovaru žalobcovi v uvedených súvislostiach nebolo preukázané a
žalobca tiež tvrdil, že uvedenú svedeckú výpoveď nie je možné považovať za dôkaz, že žalobca poznal
subsubdodávateľov. Žalobca namietal skutkové závery, že spoločnosť BONNI s.r.o. mala uskutočniť
prepravu cukru od dodávateľom LUMIM METAL a.s. a ZEAL s.r.o. k žalobcovi s tým, že dodávateľ
LUMIM METAL ani netvrdil, že by mal akýkoľvek obchodný vzťah k spoločnosti AP 22 s.r.o. Podľa
žalobcu v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, na základe čoho správca dane tvrdenia o obehu dokladov
CMR, ktoré mala ako príjemca tovaru potvrdiť spoločnosť AP 22 s.r.o. sú relevantné pre posúdenie
obchodných transakcií dodávateľa LUMIM METAL a.s. a žalobcu. Poukázal pri tom na obsah čestného
prehlásenia p. O. B., bývalého konateľa spoločnosti ZEAL s.r.o. a obsah svedeckej výpovede p. E. P.,
bývalého konateľa spoločnosti AP 22 s.r.o. , ktorí popreli akékoľvek väzby a kontakty medzi AP 22 s.r.o. a
žalobcom. Žalobca tvrdil, že takto prezentovaný skutkový stav neobstojí ako podklad pre rozhodnutie vo
veci samej, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. obsahom administratívneho spisu sú
dôkazy, ktoré svedčia o iných skutkových okolnostiach. Žalobca poukázal na nesprávne vyhodnotenie
svedeckej výpovede p. A. G., ktorý ako svedok vypovedal pred orgánmi maďarskej daňovej správy a
jednoznačne potvrdil, že spoločnosť Ber in Food Trade Kft. bola skutočne odberateľom žalobcu, že
transakcie boli uskutočnené s reálnym tovarom a že p. G. s tovarom aj sám manipuloval a komunikoval
ako s konateľkou Ber in Food Trade Kft. s pani O. H.. 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 25 -

Žalobca poukázal na to, že existovali dve osoby s menom A. G. - otec a syn, pričom p. G. J. bol
zamestnancom (vodičom) spoločnosti ZAFIR - Logimpex Kft., čo správca dane nezobral do úvahy a
nesprávne prezentoval skutkový stav veci tak, že oprávnenie A. G. konať za spoločnosť Ber in Food
Trade Kft. nebolo preukázané, keďže nebol zamestnancom tejto spoločnosti, ale bol zamestnancom
spoločnosti ZAFIR - Logimpex Kft. V skutočnosti bol obchodovaním v mene spoločnosti Ber in Food
Trade Kft. poverený syn A. G. E.. Na sprehľadnenie situácie žalobca navrhol vykonanie výsluchu A. G.
E., čo správca dane odmietol s tým, že jeho výpoveď by nebola preukazná. V súvislosti so spochybnením



reálneho uskutočnenia žalobcom deklarovaných obchodných transakcií žalobca tvrdil, že žalovaný/
správca dane boli povinní aplikovať pri rozhodovaní zásadu in dubio pro reo.
24. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal závery žalovaného ohľadom neaplikovateľnosti rozhodnutí
Súdneho dvora, na ktoré poukazoval. K rozsudku Súdneho dvora vo veci C-643/11 LVK 56 žalobca
uviedol, že povinnosť odviesť daň zaťažuje tú osobu, ktorá daň uvedie na faktúre, z čoho vyvodil,
že dodávateľovi žalobcu povinnosť zaplatiť daň vznikla. Ak by aj bola daň fakturovaná nedôvodne,
nemôže táto skutočnosť automaticky znamenať odmietnutie práva žalobcu na odpočítanie dane. S
poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-642/11 Stroy Trans žalobca tvrdil, že v rozpore s ním
mu žalovaný/správca dane kládol na ťarchu skutočnosti, týkajúce sa pochybností, resp. nezrovnalostí
v obchodoch medzi dodávateľmi a subdodávateľmi. Žalobca označil za plne použiteľný právny názor,
vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-438/09 C. ohľadom neprípustného zaťažovania žalobcu
dodatočnými povinnosťami za účelom preukázania nárokov na odpočítanie dane, pretože správca
dane na žalobcu nesprávne preniesol negatívne dôsledky toho, že deklarovaní dodávatelia žalobcu
neboli schopní uniesť svoje vlastné dôkazné bremeno a preukázať, akým spôsobom tovar nadobudli. S
poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-95/07 ECOTRADE žalobca tvrdil, že žalovaný/správca
dane ho priamo a negatívne zaťažili dôsledkami toho, že sa im nepodarilo preveriť niektoré skutočnosti
u subjektov zúčastnených na deklarovanom obchodnom reťazci z dôvodu ich nekontaktnosti, prípadne
nepodania daňového priznania atď., pričom bagatelizovali hodnotu potvrdení a výpovedí dodávateľov
žalobcu o tom, že skutočne oni boli dodávateľmi žalobcu. Žalobca zdôraznil, že orgánom správy daní sa
nepodarilo objektívne preukázať žiadne porušenie zákonov zo strany žalobcu, či nesplnenie zákonných
podmienok pre priznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH v zdaňovacom období január 2012.
Naopak, žalobca preukázal, že k dodaniu tovaru od deklarovaných dodávateľov a k vzniku ich daňovej
povinnosti došlo, dodanie tovaru potvrdili práve tie subjekty, ktorí boli vystaviteľmi faktúr, faktúry mali
všetky náležitosti podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, bola preukázaná fyzická existencia tovaru a
žalobca nadobudnutý tovar ako platiteľ použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb, a teda mu právo na
odpočítanie dane vzniklo. Tvrdil, že žalovaný a pred ním aj správca dane zásadne pochybili a nesprávne
právne posúdili otázku dodania tovaru a vysporiadania sa s identitou dodávateľa, pretože ak aj mali
orgány správy daní nejaké pochybnosti o tom, odkiaľ nadobudol tovar dodávateľ, nemohli automaticky
konštatovať, že pokiaľ dodávateľ nevedel preukázať odkiaľ tovar nadobudol, nemohol ho ďalej dodať,
keď pri tom obsah dodávky medzi dodávateľom a žalobcom ako odberateľom bol preukázaný nielen
faktúrami a inými dokladmi, ale aj výpoveďami dodávateľov, resp. ich zástupcov a tiež výpoveďami
prepravcov svedčiacich o fyzickom dodaní tovaru. Vo vzťahu k nepreukázanej identite dodávateľa
poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora vo veci PPUH Stehcemp s dôrazom, že aj keď identita
dodávateľa bola spochybnená, nebolo pochybné, že tovar bol 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 26 -

žalobcovi skutočne dodaný. Faktické dodanie tovaru nemožno ignorovať na ťarchu žalobcu preto, že
deklarovaný dodávateľ nevedel preukázať, odkiaľ tovar má on sám. Žalobca poukázal aj na skutočnosť,
že jednotlivé kontrolné skupiny, ktoré vykonávali u žalobcu daňové kontroly rôznych zdaňovacích období,
hoci posudzovali analogické skutkové okolnosti, vo vyhodnotení prezentovali vždy iné dôvody, ktoré
však vždy smerovali k popretiu nárokov žalobcu. Ani jedna z kontrolných skupín nevykonala ani jedno
miestne zisťovanie priamo v dotknutom sklade žalobcu č. 157, a ani jedna z kontrolných skupín nikdy
nepostupovala v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca uzavrel, že daňové konanie, ktoré
bolo v preskúmavanej veci vedené nebolo spravodlivé, nestranné, a teda nebolo legitímne.
25. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, o ktorom správny súd rozhodol Uznesením č. 24S/76/2018-140 zo
dňa 7. augusta 2018 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2018.
Vyjadrenie žalovaného
26. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný opätovne zhrnul priebeh daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, jednotlivé úkony správcu dane aj žalovaného a obsah vykonaných dôkazov.
Zopakoval skutkové závery, z ktorých správca dane v rozhodnutí vychádzal a ich právne posúdenie na
základe aplikovaných právnych noriem, ktorých výklad správca dane poskytol. Podrobne poukázal na
jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, vo vzťahu ku ktorým argumentoval rovnako ako v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia. Uzavrel, že podľa obsahu správneho spisu postupoval správca dane v
daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku,
skutkový stav posúdil správne podľa Zákona o DPH a v súlade s cieľmi sledovanými smernicou č.
2006/112/ES a rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Všetky získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy,
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo



v daňovom konaní vyšlo najavo. Dokazovanie viedol v súčinnosti so žalobcom a dbal na to, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobcovi umožnil využiť
jeho právo vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam. Použité dôkazy boli získané v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Rozhodnutie správcu dane aj rozhodnutie žalovaného sú vydané v
súlade s Daňovým poriadkom a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobou napadnuté
rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane označil žalovaný za rozhodnutie vydané v súlade
so zisteným skutkovým stavom veci a na základe jeho vyhodnotenia v súlade s Daňovým poriadkom a
Zákonom o DPH, pričom jeho závery, ako aj závery rozhodnutia správcu dane, boli náležite odôvodnené.
Žalobu žalobcu preto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo
svojho.
27. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo
odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku, ktorý bol Ministerstvu financií SR odstúpený na
rozhodnutie. Podľa doplneného oznámenia žalovaného z 10. januára 2019 Ministerstvo financií SR
žalobcovi podaním z 12. decembra 2018 podľa § 77 ods. 4 Daňového poriadku oznámilo, že jeho podnet
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania prešetrilo a dospelo k záveru, že
nie je vydané 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 27 -

v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú v zmysle § 77 ods. 3 Daňového
poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.
Replika žalobcu
28. Žalobca namietal skreslenie skutkového stavu žalovaným, pretože vo Vyjadrení k podanej
správnej žalobe uviedol, že tovary obchodované v rámci projektu „Externý predaj\" neboli určené
do maloobchodnej siete vlastných predajní, čo nezodpovedá skutočnosti. Žalobca v rámci tohto
projektu dodával tovar aj tuzemským odberateľom, napr. CARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o.
Prešov, alebo SLAZ s.r.o. Poprad. Žalobca protestoval voči konštatovaniu žalovaného, že obchodná
činnosť, ktorú žalobca predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami prezentoval, nebola
reálnou ekonomickou činnosťou v zmysle Zákona o DPH. Poukázal pritom na to, že v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach, za ktoré správca dane u žalobcu vykonával daňovú kontrolu (v rámci realizácie
projektu „Externý predaj\") boli správcom dane rovnaké skutkové zistenia vyhodnotené odlišne. Napr.
žalobcom deklarované dodanie tovaru pre odberateľa C. S. - FPTI - Germany bolo správcom dane
v decembri 2011 uznané, avšak v preverovanom zdaňovacom období bolo spochybnené. Odlišné
posúdenie rovnakých skutkových zistení tvrdil aj v prípade dodávateľa LUMIM METAL a.s., pričom
dôvodil obsahom Oznámenia o sprístupnení informácií z 1. marca 2017. Na základe uvedeného
žalobca tvrdil, že bol porušený princíp legitímnych očakávaní žalobcu a pravidlo rozhodovania v
analogických situáciách rovnako, k čomu sa žalovaný vo Vyjadrení k žalobe nevyjadril. Žalobca tvrdil,
že žalovaný sa nevyjadril ani k žalobnému dôvodu spočívajúcemu v poukazovaní na simulované právne
úkony, pretože sa nezaoberal skutočným priebehom, obsahom a spôsobom vykonávania namietaných
úkonov. Namietal, že žalovaný, a pred ním aj správca dane, vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď poukázali na skutočnosti ...\"o ktorých žalobca mohol vedieť\"... a ktoré ....\"javia
známky účelového konania\"..., pretože takáto argumentácia nie je dostatočná na objektívne preukázanie
podvodného/zneužívajúceho konania žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho
argumentáciou ohľadom prijatia primeraných opatrení vo vzťahu k prevencii podvodu a vychádzal
len zo zistení správcu dane, ku ktorým dospel pri preverovaní uskutočnenia žalobcom deklarovaných
zdaniteľných obchodov. Žalobca tvrdil, že vo vzťahu k prevencii podvodu je potrebné vždy skúmať
reálne možnosti, aké majú súkromnoprávne obchodné spoločnosti k získaniu informácií o svojich
obchodných partneroch s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Uviedol, že žalovaný ignoroval
skutočnosť, že správca dane fyzickú existenciu tovaru, ktorý bol dodaný žalobcovi, nespochybnil.
Záver orgánov správy daní, že dodávateľom, ktorí nevedia preukázať nadobudnutie tovaru nemohla
vzniknúť daňová povinnosť, je podľa žalobcu nesúladný s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, napr. vo
veci PPUH Stehcemp. Žalobca naďalej tvrdil, že žalovaný aj správca dane sa dopustili nesprávneho
právneho posúdenia veci v súvislosti s aplikáciou právnych noriem upravujúcich rozsah jeho dôkazného
bremena, a preto mu nesprávne pričítali dôsledky dôkaznej núdze za skutočnosti, ktoré jeho dôkazné
bremeno netvoria (nekontaktnosť obchodných partnerov, zánik obchodných spoločností, nepredkladanie
dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov...). Zdôraznil, že skutočnosti, týkajúce sa
obchodnej činnosti subdodávateľov nie sú relevantnými a zákonnými dôvodmi pre to, aby mohlo byť
jeho právo na odpočítanie dane odmietnuté. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Q.
C-184/05, na základe ktorého tvrdil, že inštitút MVI nemôže byť využívaný za účelom posúdenia splnenia
legislatívnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane a charakter dodávok tovaru, tak ako



to bolo v administratívnom konaní nesprávne realizované. Aj uvedenú skutočnosť považoval za 2 4 S /
7 6 / 2 0 1 8 - 28 -

výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že žalovaný aj správca dane vzájomne
podmieňovali a prepájali jednotlivé stupne reťazca transakcií, hoci mali každú obchodnú transakciu
posudzovať jednotlivo, čo označil za rozporné so závermi rozhodovacej činnosti, na ktoré poukázal
(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp, Q., C-324/2011, M. v, C-563/11, D., C-33/13,
Shipping and Forwarding Enterpise Safe, C-320/88, Dixons Retail, C-492/12, Z., C-354/3, Fullcrum
electronics C-355/03, Bond House C-484...). Zdôraznil pritom, že § 446 Obchodného zákonníka upravuje
možnosť, aby kupujúci nadobudol vlastnícke právo aj v prípade, že predávajúci nie je vlastníkom
predávaného tovaru s výnimkou, že kupujúci v čase, keď mal vlastnícke právo k tovaru nadobudnúť,
vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom
jeho predaja. Orgány správy daní transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľmi neposudzovali
oddelene od transakcií medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi, a naviac, transakcie medzi žalobcom
a dodávateľmi zaťažili negatívnymi dôsledkami toho, že subdodávatelia nepreukázali vierohodnosť
transakcií medzi nimi a dodávateľmi žalobcu. Tvrdil, že naňho v rozpore s § 24 Daňového poriadku
a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ESD preniesli dôkaznú núdzu ohľadom skutočností,
týkajúcich sa iných subjektov. Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie CMR dokladov, pretože orgány
správy daní nerozlišovali medzi účastníkmi kúpnopredajnej a prepravnej zmluvy. Naďalej popieral, že
by bol mal vedomosť o skutočnom mieste vyloženia tovaru, ktorý mal byť podľa informácií, ktorými
disponoval, dodaný vždy deklarovaným odberateľom. Namietal tiež, že žalovaný, ani správca dane
neuviedli žiadnu konkrétnu úvahu vo vzťahu k tomu, prečo považovali za správne údaje na CMR
predložených prepravcami, ktoré sa odlišovali od údajov na CMR, ktoré predložil žalobca. Zdôraznil, že v
zmysle § 43 ods. 5 v znení účinnom na kontrolované zdaňovacie obdobie predložil všetky doklady, ktoré
podľa zákona mal predložiť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa ani vo Vyjadrení
k podanej správnej žalobe nevyjadril k zásadnej namietanej skutočnosti, a to k porušeniu § 46 ods. 5
Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že žalobcovi neboli správcom dane zákonným postupom oznámené
pochybnosti vo vzťahu k obsahu dôkazov, ktoré predkladal v rámci daňovej kontroly, čím žalobcovi
neumožnil na zistené pochybnosti reagovať. Tvrdil tiež, že žalovaný sa ani vo Vyjadrení nezaoberal
argumentáciou žalobcu ohľadom nevyhnutnosti aplikovať maximálne lehoty na vybavenie žiadostí o
MVI, ktoré sú stanovené príslušnou legislatívou na úrovni SR/EÚ (poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 14S/32/2012). Tvrdil, že § 61 ods. 4 Daňového poriadku je potrebné vykladať v
súlade so zákonom č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorým
bola implementovaná smernica Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní z
hľadiska stanovených konkrétnych lehôt na vybavenie medzinárodných dožiadaní. Zdôraznil, že vo
vzťahu k posúdeniu otázky ukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote je potrebné posudzovať
účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly a aj primeranosť dĺžky jej prerušenia. Žalobca
namietal aj argumentáciu žalovaného obsiahnutú v jeho Vyjadrení vo vzťahu k formálnym a obsahovým
náležitostiam listiny, ktorá mala predstavovať legitímny a legálny Protokol z daňovej kontroly tvrdiac,
že Protokol v rozpore s tvrdením žalovaného neobsahuje stanovisko správcu dane k navrhovaným
dôkazom. Hoci žalobca vo Vyjadrení k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach počas
daňovej kontroly navrhol vykonanie dôkazov, v Protokole nedostal žiadnu relevantnú informáciu o tom,
ako s navrhovanými dôkazmi správca dane naložil, pretože až v liste zo dňa 17. októbra 2016 mu správca
dane oznámil, že sa jeho návrhmi na dokazovanie bude zaoberať vo vyrubovacom konaní. Žalobca na
základe vyššie uvedeného na podanej správnej žalobe trval a žiadal, aby správny súd rozhodol v zmysle
jej petitu. 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 29 -

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP\") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto
konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uplatnených v
žalobe, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na
nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.
30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



31.Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 2 ods.1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom na preverované zdaňovacie obdobie
(ďalej len „Zákon o DPH\")Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
34. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
35. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané, 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 30 -

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
37. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 9 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
38. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.



(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 2 4
S / 7 6 / 2 0 1 8 - 31 -

40. Podľa § 45 ods. 1, písm. c), e), f) Daňového poriadku Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
41. Podľa § 46 ods. 2,5, 9, 10 Daňového poriadku (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v
deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.
Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované
zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
42. Podľa § 47 Daňového poriadku Protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,
f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 32 -

k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý
vyhotovil protokol.
43. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.



44. Podľa § 68 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch
mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu
zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote
troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane
predĺžiť druhostupňový orgán.
45. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje
za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. 2 4 S / 7 6 / 2 0
1 8 - 33 -

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak
napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu.
46. Podľa článku 9 bod 1 Vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej a nákladnej doprave (CMR) 1. Nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom
o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
47. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012.
Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134
ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V
preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny
súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas
podanej žalobe.
48. Podstatným výsledkom skutkového a právneho posúdenia veci žalovaným a správcom dane bol
záver, že žalobca si právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od označených dodávateľov uplatnil
neoprávnene, v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože neuniesol dôkazné bremeno, keď
sám hodnoverne nepreukázal, a ani preverovaním správcu dane sa nepotvrdilo materiálne naplnenie
deklarovaných dodávok tovaru (kryštálový cukor a slnečnicový olej) podľa jednotlivých dodávateľských



faktúr tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení, t.j. žalobca nepreukázal, že
zdaniteľné plnenia prijal od platiteľov DPH.
49. K namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre vady v konaní (bod 18) správny súd uvádza:
Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že podaniami zo dňa 24. a 26. septembra 2016
sa žalobca vyjadril k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa
25. augusta 2016, v ktorom navrhol vykonanie výsluchov svedkov, napr. S. R. (príjem a výdaj tovaru
v sklade Ľadovo, fyzická kontrola tovaru, komunikácia s obchodnými partnermi), C. P. (zabezpečovala
administratívu súvisiacu s preverovanými obchodmi) a S. L. (R. J. Ľadovo, vedomosť o objemoch
naskladneného a vyskladneného tovaru), p. Z. C., p. D. H., p. M. E. (zamestnancov skladu), Q.L.,
pôsobiacej v dodávateľskej spoločnosti ZEAL s.r.o. a ďalších, zabezpečenie zápisníc z výsluchov
svedkov a ich vykonanie. Za účelom potvrdenia vykonaných prepráv tovaru od žalobcu k odberateľovi
BORMON s.r.o navrhol získať dôkaz miestneho zisťovania u dopravcov BANDUR ÉS FIA Fuvarozási
Kft., GLOBY SPED Fft. (MVI) svedeckú výpoveď Q. A., vodiča dopravcu D. H. LA-JO Trans na
preukázanie uskutočnenia prepravy tovaru k odberateľovi GLOBAL FOOD TRADE s.r.o. Predložil tiež
fotodokumentáciu ohľadom existencie tovaru v sklade Ľadovo, poukázal na už predložené dôkazy
a obsah administratívneho spisu, ktoré podľa jeho názoru potvrdzujú, že k deklarovaným obchodom
skutočne došlo a na rozsudky Súdneho dvora a Najvyššieho súdu 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 34 -

Slovenskej republiky. Správca dane obsah jeho vyjadrenia v celosti zopakoval v Protokole (na stranách
99 až 141) a v podrobnostiach sa k jeho obsahu a k obsahu predložených dôkazov vyjadril a
poukázal na závery rozhodnutí ESD a Najvyššieho súdu SR, ktoré považoval za relevantné. K
navrhovaným výsluchom označených osôb, či dožiadaní s poukazom na závery rozsudkov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 136/99, Sžf 18/2011 a 6Sžf 14/2012 uviedol, že „žalobca
nemôže očakávať, že správca dane bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať
v jeho prospech, resp. že bude a musí čakať, kým si žalobca také dôkazy zabezpečí\". Uviedol, že
„predložené dôkazy a zistenia v daňovej kontrole nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane
kontrolovaným daňovým subjektom za dodanie tovaru aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom
stanovených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH) viedlo k získaniu
daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takému cieľu\". Z uvedeného je zrejmé, že
žalobná námietka žalobcu, že nemohol v priebehu daňovej kontroly predkladať a navrhovať dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia bola v rozpore s obsahom správneho spisu, a preto nebola dôvodná.
Žalobcovi neboli upreté práva, vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, čo je jednoznačne
zrejmé z obsahu jeho vyjadrení zo dňa 24. a 26. septembra 2016, v ktorých predložil dôkazy, ktorými
disponoval a navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Aj jeho tvrdenie, že mu bolo upreté právo vyplývajúce
z § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorým
bolo preukázané, že k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly sa mohol vyjadriť a svoje
právo aj realizoval napr. aj svojimi vyjadreniami zo dňa 24. a 26. septembra 2016. Tvrdenie žalobcu,
že bez vykonania ním navrhovaných dôkazov sa nemohol vyjadriť k zisteným skutočnostiam, pretože
všetky zistené skutočnosti neboli známe, nemá oporu v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Podľa
jeho znenia má žalobca právo vyjadriť sa k tým skutočnostiam, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly
ku dňu jeho vyjadrenia zistené, t. j. v súlade s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku sa mal možnosť
vyjadriť, a aj sa vyjadril, k skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly, ktoré boli zhrnuté v Oznámení
správcu dane zo dňa 25. augusta 2016. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane nie je
povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy,
kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Ním vykonané dokazovanie slúži len na verifikáciu žalobcom
tvrdených skutočností. Žalobca je ten, kto musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia,
z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH. Napriek uvedenému sa správca dane návrhmi žalobcu
na dokazovanie obsiahnutými v jeho podaniach zo dňa 24. a 26. septembra 2016 zaoberal, a to vo
vyrubovacom konaní v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku. K výsledkom doplneného dokazovania,
ktoré boli obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24. augusta 2017 (konečná zápisnica vo
vyrubovacom konaní pred vydaním rozhodnutia správcu dane) o prerokovaní pripomienok a dôkazov
mal žalobca možnosť sa vyjadriť, čo aj priamo do zápisnice učinil a tiež sa opakovane vyjadroval k
jednotlivým vykonaným dôkazom, k postupu správcu dane, či navrhoval vykonanie dôkazov, resp. ich
predkladal napr. aj podaniami zo dňa 11. novembra 2016, zo dňa 15. novembra 2016, zo dňa 14.
februára 2017 a ďalšími. Na základe uvedeného správny súd jednak nezistil porušenie práv žalobcu
vyplývajúcich mu z § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku a jednak žalobcom tvrdené skutočnosti
nemohli spôsobiť odňatie mu možnosti riadnej účasti na daňovom konaní, pretože vykonávanie daňovej
kontroly nie je daňovým konaním, a preto vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Daňová



kontrola je v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku zákonom upravený dôkazný proces správcu dane,
ktorým zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie
ustanovení osobitných predpisov. Je dôkazným postupom, a nie vlastným daňovým konaním a jej právne
2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 35 -

významným výsledkom je protokol, ktorý je dôkazným prostriedkom v daňovom konaní. Práva žalobcu,
ktoré mu patria počas daňovej kontroly nemožno stotožňovať s právami, ktoré mu patria v daňovom
konaní. Práva, ktoré žalobcovi patrili pri daňovej kontrole sú vymedzené v § 45 Daňového poriadku
a ich porušenie správny súd nezistil. Na rozdiel od daňového konania nemôže byť daňová kontrola
nezákonná len z toho dôvodu, že počas nej nebol vykonaný dôkaz navrhnutý daňovníkom (žalobcom),
pretože dôkazy je možné vykonávať aj po ukončení daňovej kontroly, napr. aj za situácie, aká bola
v preskúmavanej veci, keď návrhy na vykonanie dôkazov boli podané v čase, kedy by ich už nebolo
možné vykonať bez prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Tento postup bol v
súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku v preskúmavanej veci aj realizovaný tým, že
vo vyrubovacom konaní boli žalobcom navrhnuté dôkazy vykonané a v ňom svoje práva účastníka
daňového konania žalobca využil, keď sa opakovane k zisteným skutočnostiam vyjadroval.
50. Z § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane z vlastného podnetu
alebo na návrh daňového subjektu. Cieľom jeho dokazovania je zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní čo najúplnejšie. Za tým účelom môže použiť všetko, čo prispeje k zisteniu alebo objasneniu
rozhodujúcich skutočností s demonštratívnym výpočtom dôkazných prostriedkov uvedených v § 24 ods.
4 Daňového poriadku s jediným obmedzením, že nemôže ísť o dôkazy získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. To znamená, že je v kompetencii správcu dane rozhodnúť, aký dôkazný
prostriedok zvolí na zistenie rozhodujúcich skutočností, t. j. či využije inštitút miestneho zisťovania,
dožiadania, nahliadnutia do spisu z iných daňových kontrol kontrolovaného daňového subjektu, prípadne
do spisu z daňových kontrol iných subjektov alebo výsluch svedka. O.. J. bol správcom dane v konaní
vypočutý ako svedok, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 4. 4. 2017, výsluchu
sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu O.. R. P. aj právna zástupkyňa žalobcu. O.. T. poskytol
správcovi dane žiadané informácie ako konateľ daňového subjektu M B K Spedition, s.r.o. v rámci
miestneho zisťovania u tohto dopravcu a vyjadroval sa k prepravným službám pre odberateľa žalobcu
FOOD PLUS PACK, s.r.o. O.. E. nebola správcom dane vypočutá, hoci bola ako svedok na výsluch
predvolaná (9.12.2016 a 11.1.2017), pretože sa na adrese trvalého bydliska nezdržiavala a nepodarilo
sa ju ani predviesť. Ako svedok bola vypočutá na žiadosť Daňového úradu Bratislava, a teda nie vo
veci daňovej kontroly prebiehajúcej u žalobcu, dožiadaným správcom dane (22.02.2013). E.. I. E. bola
konateľkou spoločnosti Air Team SK s.r.o. v čase od 12. decembra 2011 do 10. septembra 2012, pričom
spoločnosť Air Team SK s.r.o. mala byť účastná obchodovania žalobcu so slnečnicovým olejom aj v
preverovanom zdaňovacom období január 2012 v pozícii subdodávateľa pre spoločnosť SPS TRADE
spol. s r.o., t. j. deklarovaného dodávateľa žalobcu, čo sa ale nepotvrdilo, pretože o uvedenom, napriek
tvrdeniam nepredložila žiadne doklady. Zápisnicu z jej výsluchu z 22. 02. 2013 získal správca dane
ako dôkaz 23. 08. 2016 na základe jeho žiadosti o nazretie do spisu z daňovej kontroly vykonávanej
Daňovým úradom Bratislava u daňového subjektu Air Team SK, s.r.o. H. H. poskytol správcovi dane
žiadané informácie v rámci miestneho zisťovania u dopravcu D. H. LA-JO Trans (12.11.2012) ako jeho
splnomocnený zástupca. V nadväznosti na uvedené zistenia dospel správny súd k záveru, že žalobná
námietka, že správca dane v rozpore so skutočným obsahom „svedeckých výsluchov\" uvedených osôb
ich označil za miestne zisťovania, čím mu uprel právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, nemala oporu
v obsahu administratívneho spisu, ani v § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. „Miestne zisťovanie je v
zmysle § 37 ods. 2 Daňového 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 36 -

poriadku činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti,
ktoré sú potrebné na účely správy daní, a teda ide o jednu z činností správcu dane pri vykonávaní
daňovej kontroly\". Získavaním potrebných informácií a dokladov od označených osôb v rámci miestneho
zisťovania za účelom preverovania žalobcom deklarovaných obchodných transakcií správca dane
postupoval v súlade s § 37 ods. 2 Daňového poriadku, to znamená, že jeho procesný postup bol zákonný,
a preto aj dôkazy získané týmto postupom boli zákonné. Námietka žalobcu, že bolo zasiahnuté do
jeho práva na spravodlivé konanie nebola preto dôvodná. Bola len prezentáciou vlastného hodnotenia
procesného postupu správcu dane žalobcom, de facto vyjadrením jeho nesúhlasu s vykonávaním
miestnych zisťovaní, čo nepostačuje pre záver správneho súdu o nezákonnom procesnom postupe
správcu dane. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať alebo dopĺňať dôvody nezákonnosti
z obsahu administratívneho spisu, pretože dôvody nezákonnosti, ktoré žalobca v podanej správnej



žalobe uplatňuje, musia byť jej obsahom (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), a to s takou konkrétnou skutkovou
a právnou argumentáciou, ktorá ich preskúmanie správnym súdom umožňuje.
51. Pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti žalobcom predložených dôkazov, na
základe ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH (ďalej len „pochybnosti\") mohli byť a boli výsledkom
dokazovania správcu dane, ktoré bolo zamerané na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností ohľadom
reálneho uskutočnenia preverovaných zdaniteľných obchodov a subjektov na nich zúčastnených,
t. j. boli výsledkom vykonaných výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, informácií získaných od
správcov dane iných subjektov v rámci dožiadaní, informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny
informácií. Len po ich zhromaždení mohol správca dane reálne dospieť k pochybnostiam o oprávnenosti
nároku žalobcu na uplatnený odpočet DPH, pretože len po vykonaní dôkazov, ktoré považoval za
potrebné pre účely správneho určenia dane, mohol zistiť rozpory, resp. nezrovnalosti v žalobcom
deklarovaných skutočnostiach v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 na
základe ním predložených dokladov, súvisiacich s predmetom vykonávanej daňovej kontroly a tými,
ktoré boli výsledkom jeho dokazovania/preverovania. U správcu dane vzniknuté pochybnosti boli
výsledkom jeho zákonného postupu, t. j. dokazovania, ktorého účelom je čo najúplnejšie zistenie
skutočností nevyhnutných pre účely správy daní (§ 24 ods. 2, ods. 4 Daňového poriadku). Boli obsahom
Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 25. augusta 2016,
ktoré bolo vyhotovené po vykonaní dovtedy navrhnutých, označených alebo správcom dane uznaných
za potrebné, dôkazov. To znamená, že postupu správcu dane, ktorý svoje pochybnosti žalobcovi
sprostredkoval v Oznámení zo dňa 25. augusta 2016, nie je možné nič vytknúť. Správca dane žalobcu
vyzval, aby sa k ním zisteným a oznámeným skutočnostiam, z ktorých vyplynuli aj jeho pochybnosti,
pretože nezodpovedali/nepotvrdzovali žalobcom deklarované skutočnosti, vyjadril a poskytol mu lehotu
15 dní (v súlade s § 27 ods. 1 Daňového poriadku). Tvrdenie žalobcu, že správcom dane zistené
pochybnosti boli neurčité, a preto ich nemohol odstrániť, nezodpovedá obsahu Oznámenia správcu
dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole. Z jeho obsahu podrobne vyplýva, aké dôkazy
správca dane vykonal a aké skutočnosti vykonaným dokazovaním zistil, z čoho vyplynulo, v čom sa takto
zistené skutočnosti nezhodovali so skutočnosťami deklarovanými žalobcom, alebo boli spochybnené,
alebo neboli preukázané, a preto žalobcom namietaná neurčitosť tohto Oznámenia nebola dôvodná.
Uvedenú žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v podanej správnej
žalobe tiež tvrdil, že správca dane ani žalovaný nezaujali žiadny postoj k ním namietanému nesprávnemu
procesnému postupu, nesprávnemu 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 37 -

právnemu posúdeniu veci, či nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a to v súvislosti
s tvrdením žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože
mu neoznámil, že vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, ktoré predložil
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril a neúplné údaje
doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo ich pravdivosť preukázal. K uvedenému
správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že na túto námietku nedostal odpoveď (§ 63 ods. 5 Daňového
poriadku) nezodpovedá obsahu spisu, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi
bolo umožnené, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam a aby predložil dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia (pričom prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok). Je pravdou,
že Oznámenie o zistených skutočnostiach v daňovej kontrole neobsahovalo konkrétnu formuláciu
správcu dane, že „vznikli pochybnosti\", spolu s „výzvou\" na ich odstránenie, doplnenie, či vyjadrenie
žalobcu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo je možné označiť za čiastkový nedostatok v
postupe správcu dane. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy však nie je akékoľvek
porušenie procesného procesu, ale len také, ktoré je podstatné, t.j. porušenie určitej intenzity, ktoré
zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zistený nedostatok v konaní pred
orgánom verejnej správy - neuvedenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku (v Oznámení
skutočností zistených pri daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie) správny súd nevyhodnotil ako
podstatné, a ani ako majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V Oznámení o zistených
skutočnostiach pri daňovej kontrole správca dane podrobne rozpísal skutočnosti, ktoré z vykonaného
dokazovania zistil, z čoho vyplynuli pochybnosti o dodaní tovaru žalobcovi tými dodávateľmi, ktorí boli
deklarovaní v ním predložených preverovaných faktúrach a svoje skutkové zistenia zhrnul aj ohľadom v
dokladoch označených odberateľov a vykonanej prepravy tovaru. Zároveň ho vyzval, aby sa k zisteným
skutočnostiam vyjadril, k čomu mu poskytol lehotu súladnú s Daňovým poriadkom. Z toho vyplýva, že
správca dane žalobcovi vzniknuté pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených
dôkazov oznámil. Tým, že správca dane žalobcovi poskytol vedomosť o svojich skutkových zisteniach,
a teda aj o vzniku pochybností ohľadom žalobcom deklarovaných skutočností a umožnil mu vyjadriť sa



k nim, boli realizované, resp. naplnené práva žalobcu, vyplývajúce z § 46 ods. 5 Daňového poriadku
(získať vedomosť a mať právo vyjadriť sa k zistených skutočnostiam), a preto k podstatnému porušeniu
procesného postupu v konaní orgánu verejnej správy nedošlo. Nezákonnosť procesného postupu by
mohla spočívať len v opomenutí procesných práv žalobcu, t. j. v neoznámení „pochybností\", prípadne
v neposkytnutí lehoty žalobcovi na vyjadrenie. Neuvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého boli
procesné práva žalobcu realizované, nie je takou vadou v postupe orgánu verejnej správy, t. j. správcu
dane, ktorá by mohla spôsobiť jeho nezákonnosť, pretože žalobcovi nebolo odňaté právo riadnej účasti
na konaní, ako sa mylne domnieva, pretože „pochybnosti\" správcu dane mu boli oznámené a mohol sa k
nim vyjadriť. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd žalobnú námietku, týkajúcu sa nesprávneho
procesného postupu ako nedôvodnú. Správca dane žalobcu o týchto pochybnostiach informoval v
Oznámení o zistených skutočnostiach z daňovej kontroly.
52. Správca dane nezaťažoval žalobcu dôkazným bremenom ohľadom iných subjektov a ich činnosti, ale
sám preveroval obchodné transakcie, ktoré predchádzali alebo nasledovali po priamych dodávateľsko-
odberateľských vzťahoch žalobcu, ktoré boli deklarované preverovanými faktúrami a inými dokladmi, za
zdaňovacie obdobie január 2012. Splnenie zákonných predpokladov uvedených v § 49 ods. 1, § 49 ods.
2 písm. a) a § 51 zákona o DPH 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 38 -

totiž musí byť preukázané skutočným, faktickým plnením. Keďže doklady predložené žalobcom (faktúry,
dodacie listy, rámcové kúpne zmluvy, interné doklady, výpisy z účtu) nemali potrebnú preukaznú
hodnotu, pretože nepreukazovali skutočné dodanie deklarovaného tovaru od dodávateľov uvedených
na faktúrach (t. j. akým spôsobom bol od dodávateľov tovar k žalobcovi prepravený, napr. ŠPZ vozidiel,
identifikačné údaje o vodičoch, doklady o skutočne vykonanej preprave tovaru, označenie a podpis
konkrétnej osoby, ktorá tovar na prepravu odovzdala a tiež osoby, ktorá tovar prijala...) správne, plniac
svoje zákonné povinnosti pri správe daní a v záujme a v prospech žalobcu preveroval správca dane aj tie
obchodné transakcie a dopravu, ktoré žalobcom deklarovaným obchodom predchádzali alebo po nich
nasledovali, t. j. celý obchodný reťazec. Dôkazným bremenom ohľadom týchto skutočností nezaťažoval
žalobcu, ako to v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalobca tvrdil, ale potrebné dokazovanie/
preverovanie vykonal sám, či už dožiadaním správcov daní iných subjektov (subdodávateľov,
subodberateľov, prepravcov), žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, miestnym zisťovaním,
výsluchom svedkov. V rozpore s obsahom rozhodnutia správcu dane (a žalovaného) je tvrdenie žalobcu,
že dôsledky dôkaznej núdze ohľadom okolností, týkajúcich sa iných subjektov (keď ani takto vykonaným
šetrením sa nepotvrdili žalobcom deklarované skutočnosti, relevantné pre uplatnený odpočet DPH),
správca dane pripísal v neprospech žalobcu. Dôvodom jeho rozhodnutia (ani rozhodnutia žalovaného)
totiž neboli skutkové zistenia, že splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného odpočtu
DPH nepreukázali iné subjekty, než žalobca, ale že tieto relevantné skutočnosti nepreukázal žalobca,
pretože ním predloženými dôkazmi nebol preukázaný materiálny obsah v ňom tvrdených skutočností.
Tvrdený dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre zaťažovanie žalobcu dôkazným bremenom
iných subjektov nebol z uvedených dôvodov daný.
53. Žalobnú námietku, že daňová kontrola bola vykonávaná v rozsahu prevyšujúcom rozsah potrebný
na dosiahnutie jej účelu, pretože správca dane zisťoval skutočnosti, ktoré sa žalobcu priamo netýkali,
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože bola v rozpore s platnou právnou úpravou. Z § 44 ods.
1 Daňového poriadku vyplýva, že daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Správca
dane postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, pretože pri nepreukaznosti dokladov,
ktorými žalobca oprávnenosť nároku na odpočet DPH preukazoval, správne, s cieľom správneho zistenia
dane, ktorým je aj správne posúdenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na nadmerný odpočet
DPH preveroval reálnu existenciu žalobcom deklarovaných plnení, a to aj u subjektov (subdodávatelia,
subodberatelia, prepravcovia), u ktorých mohli byť zistené skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o
žalobcom uplatnenom nároku na odpočet DPH, t.j. v rámci celého obchodného reťazca.
54. Z § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že protokol z daňovej kontroly má obsahovať výsledok
daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
na ktorú si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedených v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Obsahové požiadavky na protokol sú
komplexne normované v § 47 Daňového poriadku. Okrem označenia správcu dane, čísla konania,
daňového subjektu, predmetu daňovej kontroly, miesta jej vykonania a dátumu jej začatia s označením
zamestnancov správcu dane, ktorí daňovú kontrolu vykonávali a súpisu kontrolovaných 2 4 S / 7 6 / 2
0 1 8 - 39 -



dokladov, musí protokol obsahovať aj kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov (písm. h), vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) (písm. i), dátum jeho vypracovania
a podpis zamestnanca správcu dane. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu a
dňom nasledujúcim po jeho doručení začína vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1 Daňového
poriadku, ktoré je súčasťou daňového konania. Z § 68 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že
vykonávanie dokazovania je možné aj vo vyrubovacom konaní. Po preskúmaní obsahu Protokolu z
daňovej kontroly zo dňa 4. októbra 2016 dospel správny súd k záveru, že obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti. Okrem tých, ktoré neboli žalobcom namietané, obsahuje preukázané kontrolné
zistenia, pretože obsahuje skutkové zistenia vo vzťahu k jednotlivých dodávateľom, odberateľom,
prepravcom (v súvislosti so žalobcom deklarovanými dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi), prípadne
aj subodberateľom, subdodávateľom, či vo vzťahu k subjektom, ktoré mali poskytovať skladové priestory
v rámci deklarovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahov a ich vyhodnotenie, a to vo vzťahu k
(ne)splneniu zákonných podmienok pre odpočet DPH. Obsahuje aj vyjadrenie žalobcu k zisteným
skutočnostiam počas daňovej kontroly. Námietky žalobcu neobstoja, pretože daňová kontrola bola
v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňom doručenia Protokolu, ktorý
obsahoval zákonné náležitosti dňom 21.októbra 2016. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly
správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom vo vyjadreniach zo dňa 24. a 26. septembra 2016
k Oznámeniu zistených skutočností počas daňovej kontroly, nie je vadou v konaní, ktorá by mohla mať
za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane (a aj rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutie
správcu dane potvrdil), pretože zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre správcu
dane povinnosť vykonať počas daňovej kontroly všetky dôkazy navrhnuté žalobcom. Dokazovanie môže
v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku prebiehať aj vo vyrubovacom konaní, ktoré v preskúmavanom
administratívnom konaní aj prebiehalo, a to vykonávaním žalobcom navrhnutých dôkazov, ku ktorým
mal žalobca možnosť sa vyjadriť jednotlivo, resp. na pojednávaní konanom dňa 24. augusta 2017,
ktorého predmetom bolo prerokovanie jeho pripomienok k Protokolu, námietok a vykonaných dôkazov.
Z § 45 ods. 1 písm. f) nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby v Protokole zdôvodnil, prečo dôkazy
navrhnuté v podaniach zo dňa 24. a 26. septembra 2016 nevykonal. Z uvedeného správny súd vyvodil,
že žalobcom tvrdené nedostatky Protokolu nemali oporu v § 46 ods. 8, § 47 písm. h) v spojení s § 45 ods.
1 písm. f) Daňového poriadku, a preto takto tvrdenej námietke nezákonnosti, spočívajúcej vo vadách
administratívneho konania, nebolo možné vyhovieť.
55. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly
správny súd uvádza, že na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej
kontroly, s ohľadom aj na jej prerušenie, bolo dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej
skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu za nesporne preukázané, že
správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 dňom 16. apríla 2012 a ukončil ju dňom 21. októbra 2016, kedy
bol žalobcovi (jeho právnej zástupkyni) doručený Protokol a to v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového
poriadku. Celkovo daňová kontrola aj s jej prerušením trvala 1 650 dní. Daňový poriadok v § 46 ods.
1 umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, rozlišujúc obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly.
Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly, čo v prejednávanej
veci bolo dňom 30. decembra 2012. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného
podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré
bolo konanie prerušené (§ 61 ods. 4 Daňového 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 40 -

poriadku). V prejednávanej veci prerušenie daňovej kontroly trvalo do 21. júla 2016. Počas prerušenia
daňovej kontroly od 30. decembra 2012 do 21. júla 2016 lehota na jej vykonanie (1 rok v zmysle § 46
ods. 10 Daňového poriadku) neplynula, t.j. daňová kontrola bola predĺžená o čas, o ktorý bola prerušená.
Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže
presiahnuť 1 rok, čo je maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly. V prípade, že daňová kontrola
trvá dlhšie než 1 rok, musí súd skúmať dôvodnosť (t. j. zákonnosť) takéhoto prerušenia a v prejednávanej
veci sa uvedenou okolnosťou zaoberal aj s ohľadom na žalobcom uplatnenú žalobnú námietku, týkajúcu
sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly s dôsledkom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia
správcu dane (aj žalovaného) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V zmysle § 44 Daňového
poriadku sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), čo znamená, že správca dane by pri jej výkone nemal
zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie



a najobjektívnejšie zistil skutočnosti potrebné na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob vykonávania
daňovej kontroly, ktorý správca dane zvolí, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a
účelnosti. Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení so základnou zásadou správy
daní upravenou v § 3 ods. 2 druhej vety Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný
vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej
zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Počas prerušenia daňovej
kontroly správca dane nevykonáva žiadne kontrolné úkony, v ktorých sú inkorporované mocenské
nástroje zasahujúce do základných práv a slobôd, ktoré svojou podstatou daňový subjekt zaťažujú,
a preto nemôže byť vo svojej slobode a základných právach obmedzený. Základom tejto žalobnej
námietky bolo tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti jeho nároku na uplatnenie
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 trvala nezákonne dlho z dôvodu jej
neprimerane dlhého prerušenia za účelom medzinárodnej výmeny informácií pre zistenie/overenie
skutočností ohľadom obchodných transakcií a podnikateľských subjektov v rámci obchodného reťazca
s cukrom a olejom, ktoré sa žalobcu priamo netýkali. Tvrdil, že správca dane informácie získané z
dožiadaní priebežne nevyhodnocoval a neposudzoval tak možnosť pokračovania v daňovej kontrole aj
na základe získaných čiastočných informácií, v dôsledku čoho považoval daňovú kontrolu za umelo
predĺženú. Pri posúdení veci poukazuje správny súd na všeobecné zásady a princípy správy daní,
ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie
osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu
v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-
mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie
smeruje k dorubovaniu daní. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje
všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj
vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej
kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie
pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o
medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní je príslušný orgán daného štátu 2 4 S / 7 6 / 2 0
1 8 - 41 -

povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch
mesiacov od uvedeného dňa\". V prejednávanej veci súd z pripojeného administratívneho spisu zistil,
že daňová kontrola bola prerušená od 30. decembra 2012 v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku
s odôvodnením, že bolo začaté konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia,
t. j. z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa DPH. Daňová
kontrola bola prerušená 1300 dní a po odpočítaní doby jej prerušenia trvala 350 dní, t. j. menej
než jeden rok. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane
žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií zisťoval skutočnosti, ktoré boli podstatné pre jeho
rozhodnutie, pretože zisťoval/preveroval skutočnosti, týkajúce sa zdaniteľných obchodných transakcií
žalobcu, z ktorých si uplatnil nadmerný odpočet DPH, pretože u odberateľov, subodberateľov, dopravcov
preveroval faktické uskutočnenie obchodov deklarovaných faktúrami v preverovanom zdaňovacom
období. Zisťoval/preveroval, či tovar dodaný žalobcovi deklarovanými dodávateľmi bol skutočne nimi
v danom množstve a kvalite dodaný a či tieto tovary žalobca ďalej použil na dodávky tovarov ako
platiteľ s oslobodením od dane, pretože ich dodal odberateľom na území iného členského štátu tak,
ako to predloženými dokladmi preukazoval. Táto činnosť, ktorej výsledky boli obsahom jeho rozhodnutia
bola v súlade s jeho povinnosťou pri správe daní zistiť (pre správne posúdenie oprávnenosti žalobcom
uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH) rozhodujúce skutočnosti čo najúplnejšie. Až po
zhromaždení potrebných informácií mohol správca dane prijať rozhodujúci záver, že neboli verifikované
žalobcom predkladané tvrdenia o splnení podmienok na odpočet DPH. Zároveň bol zachovaný postup
podľa článku 12 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, keď zahraničné daňové správy oznámili, že nebude
možné odpovedať v lehote podľa čl. 10 tohto Nariadenia. Z uvedeného správny súd vyvodil záver,
že prerušenie daňovej kontroly za účelom zistenia/overenia relevantných skutočností prostredníctvom
inštitútu medzinárodnej výmeny informácií nebolo bezúčelné, naopak, bolo súladné s účelom správy
daní - správne určiť a vyrubiť daň a za tým účelom zistiť nevyhnutné skutočnosti čo najúplnejšie a
zároveň nebola lehota na vykonanie daňovej kontroly prekročená v dôsledku prekročenia maximálnych



lehôt na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože bol zachovaný postup
podľa čl. 12 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010. Správny súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. Žalobca sa nemýli v tvrdení, že správca dane mal počas prerušenej daňovej kontroly
vyhodnocovať priebežne získavané informácie z medzinárodnej výmeny informácií z toho hľadiska, či
pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, avšak z ničoho nevyplýva, že tak nekonal.
Tvrdenie žalobcu, že maximálna dĺžka daňovej kontroly bola prekročená aj tým, že dokazovanie,
navrhnuté počas daňovej kontroly bolo vykonané až vo vyrubovacom konaní neobstojí, pretože daňová
kontrola bola ukončená doručením Protokolu. (Naviac správny súd uvádza, že napriek celkovej dobe
trvania daňovej kontroly bola päť ročná lehota vyplývajúca z § 69 Daňového poriadku zachovaná, a
preto ani v tejto súvislosti neboli práva žalobcu dotknuté).
56. Právo na spravodlivý proces je jedným z ľudských práv, ktorým poskytuje na medzinárodnej úrovni
ochranu Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1. Je právom individuálnym,
t. j. jeho adresátmi sú jednotlivé fyzické alebo právnické osoby. Jeho podstatou je tzv. „čistota konania\",
t.j. požiadavka zákonnosti procesných postupov konania rozhodujúceho súdu alebo iného orgánu, ktorá
je základným predpokladom zákonnosti v ňom vydaného rozhodnutia, to znamená, že sa týka konania
na súde alebo inom 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 42 -

orgáne. Daňová kontrola nie je konaním. Je dôkazným procesom, ktorého výsledkom je protokol,
ktorý je podkladom pre daňové konanie. Európsky súd pre ľudské práva naviac opakovane vo svojej
rozhodovacej činnosti vylúčil možnosť aplikácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd na daňové veci z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (napr. D. v.
Fínsko č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006...) s výnimkou, že daňové konanie
možno považovať za konanie trestné, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. Z § 47 písm. h)
Daňového poriadku vyplýva, že „protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazov\". Námietka žalobcu, že Protokol riadne vyhodnotenie dôkazov neobsahuje, nezodpovedá
obsahu Protokolu, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom rozsiahly Protokol
obsahuje súpis kontrolovaných dokladov, účtovných záznamov a iných písomností, ktoré žalobca ku
kontrole predložil a podrobné kontrolné zistenia, ktoré z nich, ako aj z dôkazov zabezpečených správcom
dane (výsledky dožiadaní u správcov dane iných daňových subjektov, výsluchy svedkov, nahliadnutie
do spisov z iných daňových kontrol, miestne zisťovania, v rámci ktorých podávali informácie štatutárni
zástupcovia obchodných spoločností, informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií),
vyplynuli. Jednotlivé dôkazy od žalobcu, či získané správcom dane v rámci preverovania žalobcom
deklarovaných skutočností boli správcom dane vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach so
záverom, že žalovaný nepreukázal, že dodávky tovarov, ktoré boli žalobcom deklarované preverovanými
faktúrami v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2012, boli aj skutočne realizované
tými dodávateľmi - platiteľmi DPH, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení, a teda, že
žalobcovi vznikol z predložených dodávateľských faktúr nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Správca dane sa osobitne zaoberal vyhodnotením žalobcom predložených dokladov a aj ďalších
zistených skutočností, ktoré boli výsledkom jeho preverovania vo vzťahu ku každému označenému
dodávateľovi, ale aj vo vzťahu k subdodávateľom, odberateľom, subodberateľom, či prepravcom v
rámci preverovania celého obchodného reťazca súvisiaceho s preverovaným obchodovaním žalobcu
s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom v rámci tzv. „Externého predaja\" v zdaňovacom období
január 2012. Po preskúmaní obsahu Protokolu dospel správny súd k záveru, že v ňom boli obsiahnuté
preukázané kontrolné zistenia aj vyhodnotenie dôkazov. Z § 47 Daňového poriadku nevyplýva, že by
obsahom Protokolu z daňovej kontroly malo byť aj vysporiadanie sa správcu dane s návrhmi žalobcu
na vykonanie dôkazov, ktoré boli obsahom jeho podaní zo dňa 24. a 26. septembra 2016 (t.j. jeho
vyjadrenia k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly). To znamená, že námietka žalobcu, že v
Protokole absentovalo riadne vyhodnotenie dôkazov a návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov podaniami
z 24. a 26. septembra 2016 boli odmietnuté bez relevantného odôvodnenia, nebola dôvodná, pretože
jednak nemala oporu v platnej právnej úprave a ani nezodpovedala obsahu Protokolu. Porušenie
práva žalobcu na spravodlivé konanie v uvedených súvislostiach zistené nebolo. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcu, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje riadne vyhodnotenie dôkazov, čím de facto namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov správny súd uvádza nasledovné:
Rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď vôbec nemá odôvodnenie,
keď chýbajú skutkové dôvody a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové
dôvody chýbajú vtedy, ak ich orgán verejnej správy v odôvodnení vôbec neuvedie, ale aj vtedy, ak
bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne, keď nie
je zrejmé, či bolo dokazovanie vykonané, alebo, ak rozhodné skutočnosti boli zistené z nezákonne



získaných dôkazov. Takýmito vadami rozhodnutie správcu dane netrpí. Z obsahu rozhodnutia správcu
dane vyplýva, že správca dane podrobne, jednotlivo aj vo vzájomných 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 43 -

súvislostiach jasne a zrozumiteľne uviedol, ako vykonané dôkazy vyhodnotil a aké skutkové zistenia z
nich vyplynuli. Konkrétne sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania vo
vzťahu ku každému jednotlivému žalobcom deklarovanému dodávateľovi, odberateľovi, ale aj vo vzťahu
k subodberateľom, subdodávateľom, či jednotlivým prepravcom. Dokazovanie vykonával za účelom
preverenia žalobcom deklarovaných skutočností. Vyhodnotil vykonané/získané výsluchy svedkov (E.
G., O.B., D. P., E. C., J. U., E. P., D. H., Q. M., W. Q., W. T., A. G., O. H. C., O.. E. J., O. E. J., A. G.,
Q. H., C. P., O. E. Q., O.. E. H., E. A., O.. S. R., Z. C., S. L., O.. D. T., O. J., D. D....) a vyjadril sa k
tým výsluchom svedkov, ktoré nepovažoval za potrebné vykonať pretože ich výpovede získal z iných
konaní (W. T., W. Q., A. G.) alebo bol ich výsluch nepotrebný pre popretie vykonania prepravy tovaru
zo skladu FOOD PLUS PACK s. r.o. k žalobcovi konateľom dopravcu M B K SPEDITION s.r.o., resp.
konateľom dopravcu J. U. - TRANSSILV (I. E., R. U., D. U. - vodiči), alebo navrhovaný svedok T.. H. H.
nebol v preverovanom zdaňovacom období konateľom SPS Trade, spol. s r.o., či navrhovaný svedok
S. T. nebol konateľom Ber In Food Trade Kft. , alebo výpoveď svedka Q. A. (vodič) nebola potrebná,
lebo uskutočnenie prepravy tovaru dopravcom D. H. LA-JO Trans pre odberateľa žalobcu Global Food
Trade, s.r.o. bola CMR potvrdená. Výsluchy vodičov maďarského dopravcu TMV Kft. (A. H., I. C., A.
J.) nevykonal, pretože ho s ohľadom na ostatné zistené skutkové okolnosti nepovažoval za potrebný.
M.E., D. H. pracovali na rovnakej pracovnej pozícii ako vypočutý Z. C., I. T. pracoval na rovnakej
pracovnej pozícii ako vypočutý O.. S. R., a preto ich výsluchy k už zodpovedaným otázkam neboli
potrebné. Podrobne sa vyjadril aj k námietkam žalobcu, ktoré boli obsahom jeho vyjadrenia k zisteným
skutočnostiam počas daňovej kontroly. Zdôraznil, že počas daňovej kontroly nebola spochybnená
samotná existencia obchodovaného tovaru - kryštálového cukru a slnečnicového oleja, avšak nebolo
možné zistiť skutočné obchodované množstvo tohto tovaru a najmä bola spochybnená skutočnosť,
že predmetný tovar bol dodaný od jednotlivých dodávateľov tak, ako bolo deklarované v žalobcom
predložených faktúrach, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy o skutočnom pohybe tovaru od jeho
dodávateľov, napriek tomu, že išlo o pohyblivé dodávky (ktoré sú v obchodnom styku sprevádzané
dokladmi o tom, kto tovar za dodávateľa odovzdal na prepravu, kto ho prepravil, po akej trase, kto
ho za žalobcu ako odberateľa prevzal, pričom ide o konkrétne fyzické osoby, ktoré mali v danom
čase za tovar hmotnú zodpovednosť) a spochybnil tiež dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľom
spôsobom deklarovaným na základe ním predložených dokladov. Prepravu tovaru pre žalobcu ako
odberateľa mali zabezpečovať jeho dodávatelia, resp. subdodávatelia, u ktorých sa preprava nepotvrdila
z dôvodu nekontaktnosti týchto spoločností, alebo preto, že potrebnými dokladmi nedisponovali, v
dôsledku čoho sa ani preverovaním správcu dane žalobcom deklarované skutočnosti nepotvrdili.
Nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako bolo ním, resp. jeho priamymi dodávateľmi
deklarované. Priami dodávatelia žalobcu tovarom nedisponovali, nezúčastňovali sa nakladania, ani
vykladania tovaru, tovar mal byť žalobcovi dodaný priamo ich dodávateľmi, t.j. subdodávateľmi žalobcu,
čo však zisteniami správcu dane nebolo preukázané. (Skutkové zistenia správcu dane, ktoré považoval
žalovaný za súladné s obsahom vykonaných dôkazov boli zhrnuté v bodoch 5) až 9) tohto rozsudku.)
Z uvedeného správca dane vyvodil, že neboli potvrdené skutočnosti, ktoré prehlasovali a preukazovali
priami dodávatelia žalobcu, a teda neboli potvrdené skutočnosti deklarované dokladmi, ktoré žalobca
predložil správcovi dane na preukázanie svojho nároku na odpočet DPH. Zdôraznil, že 2 4 S / 7 6 / 2
0 1 8 - 44 -

podmienky pre vznik nároku na odpočítanie DPH upravené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods.
1 písm. a) v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne a nesplnenie
už len jednej z nich možnosť priznania nároku na odpočet DPH vylučuje. Pritom zdôraznil, že
splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení
dodávateľskej faktúry, jej zaúčtovaní, resp. v priznaní dane na strane dodávateľa, pretože uvedené je
len formálnou stránkou účtovnej operácie. Dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky
znaky vyžadovanej skutočnosti, t. j. objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz je v daňovom konaní
použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Preto správca dane skúmal
uskutočnenie preverovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad
skutočného stavu so stavom formálnym a uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom
deklarovanými dodávateľmi, čo bolo dôvodom na nepriznanie nároku žalobcovi na uplatnený odpočet
DPH. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane vadami označenými v tejto námietke žalobcu
netrpí, pretože zodpovedá ustanoveniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto, ani v súvislosti s



tvrdeným nedostatočným obsahom rozhodnutia správcu dane nebolo právo žalobcu na spravodlivé
konanie dotknuté. Táto žalobná námietka bola len vyjadrením vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom,
ktoré bolo odlišné od ich hodnotenia správcom dane, a teda bola len vyjadrením nesúhlasu s jeho
hodnotením dôkazov. Nesúhlas s hodnotením dôkazov bez konkrétnych tvrdení, v čom a na základe
akých skutočností bolo hodnotenie vykonané správcom dane (žalovaným) nesprávne, nestačí na to,
aby bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia. Aj námietka žalobcu, že v konaní neboli
zohľadnené dôkazy, ktoré mali svedčiť v prospech žalobcu, bez označenia konkrétnych dôkazov, ktoré
mali svedčiť v prospech žalobcu a ktoré nemali byť správcom dane alebo žalovaným zohľadnené,
je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov žalovaným, či správcom dane. Z ich rozhodnutí
jednoznačne vyplynulo, že všetky dôkazy, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly, či vyrubovacieho
konania získané, boli vyhodnotené, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Preto ani táto žalobná
námietka nebola konkrétna a ani nemala oporu v obsahu odôvodnení rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia. Bez preukázaného tvrdenia, ktoré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu
neboli v konaní vykonané, neodôvodňovala záver, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé
konanie.
57. K žalobcom namietanému nesprávne, či nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci (bod
19, 20) správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval, ktoré skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré
mali meniť skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným (a akým spôsobom) boli opomenuté, v
dôsledku čoho, pre nekonkrétnosť tejto námietky, ju správny súd nemohol preskúmať. Správny súd nie
je povinný, ani oprávnený nahrádzať skutkovú, či právnu argumentáciu žalobcu, ktorá má byť v zmysle
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP obsahom ním podanej správnej žaloby. Tvrdenie žalobcu, že sa správca
dane nezaoberal jeho návrhmi na dokazovanie predloženými v podaniach zo dňa 24. a 26. septembra
2016 nezodpovedá obsahu správneho spisu. Správca dane sa jeho návrhmi na výsluch svedkov, resp.
zabezpečenie zápisníc z výsluchov svedkov a ich vykonanie (C. P., S. L., S. T., A. A., A. H., I.C., A.
J., I. T., E. C., J. U., I. E., R. U., D. P., O.. H. C., O.. E. J., O.. B., W. T., A. G., I. E., Q.L., D. H....), či
navrhovaným vykonaním dožiadaní ohľadom prepravy tovaru k odberateľom žalobcu napr. BORMON
s.r.o. u dopravcov GLOBY SPED Kft., či BANDUR ÉS FIA Fuvarozási Kft. zaoberal, keď konštatoval,
že označený odberateľ nepriznal nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu, a preto miestne 2 4
S / 7 6 / 2 0 1 8 - 45 -

zisťovanie u prepravcov nie je dôkazom o nadobudnutí tovaru odberateľom. Výsluchmi svedkov sa
zaoberal vo vyrubovacom konaní, v ktorom napr. Q.M. (12. januára 2017), D. H. (10. januára 2017), O..
E. J. (13. januára 2017), O.. E. J. (4. apríla 2017), O.. S. R. (8. novembra 2016), C. P. (8. novembra
2016), S. L. (23. novembra 2016) aj iných svedkov, napr. O.. D. T. (6. decembra 2016) vypočul. Zistenia
z vykonaných dôkazov v rozhodnutí vyhodnotil, s tým, že sa návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania
zaoberal a vykonal i ďalšie dôkazy na preukázanie žalobcom deklarovaných skutočností pre uplatnený
nadmerný odpočet DPH a vykonané dokazovanie bolo pre jeho rozhodnutie dostatočné. Táto žalobná
námietka tiež nebola dostatočne konkrétna, pretože neobsahovala žiadne konkrétne tvrdenia, v čom
nebol skutkový stav riadne zistený a aké konkrétne skutkové zistenia mali z (ne)vykonaných dôkazov
vyplynúť, t. j. neobsahovala tvrdenie, v čom bol skutkový stav zistený nedostatočne alebo nesprávne v
dôsledku logickej chyby v hodnotení obsahu nejakého dôkazu a aký to malo mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že správca dane mal zistiť konkrétne obchodované množstvo tovaru a
jeho hodnotu, aby mohol správne určiť daň, nezodpovedá platnej právnej úprave. Z § 24 ods. 1 a 2
Daňového poriadku vyplýva, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť, preukazuje daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vedie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Žalobcom deklarované plnenie musí byť pre priznanie uplatneného
nadmerného odpočtu DPH reálne preukázané, t. j. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru
deklarovaného v predmetných faktúrach, a to dôkazmi o jeho nadobudnutí od toho subjektu, ktorý
predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar ako platiteľ DPH dodal. Daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z
tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, čo vyplýva z § 49 ods. 1
zákona o DPH. Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil.
Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať
skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), a c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo



označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Pre rozhodnutie žalovaného aj správcu dane
bola podstatná tá skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane,
pričom svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože nepredložil také dôkazy o reálnom dodaní tovaru
dodávateľmi deklarovanými na preverovaných faktúrach - napr. potvrdené dodacie listy, z ktorých by
bolo zrejmé, kto tovar odovzdal, prevzal, akým motorovým vozidlom bol tovar privezený s uvedením typu
a evidenčného čísla motorového vozidla, mena a identifikačných údajov vodiča, záznamov o vykonanej
jazde, mýtne záznamy, tachografy, nákladné listy zodpovedajúce deklarovanému dodaniu tovaru a pod.
To znamená, že správca dane (ani žalovaný) neboli povinní zistiť konkrétne množstvo obchodovaného
tovaru, resp. jeho hodnotu, ako sa žalobca mylne domnieva, pretože predmetom daňovej kontroly nebolo
správne určenie dane s ohľadom na obchodované množstvo tovaru. Predmetom daňovej kontroly bolo
preverenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH, a teda splnenie podmienok
podľa § 19, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. písm. a) zákona o DPH (dodanie tovaru deklarovaným
platiteľom DPH - vznik daňovej povinnosti a použitie tohto tovaru na ďalšie dodávky tovaru ako platiteľ)
v takom rozsahu, v akom ho žalobca 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 46 -

v daňovom priznaní na DPH v zdaňovacom období január 2012 uplatnil. Naopak, bolo povinnosťou
žalobcu oprávnenosť nároku na uplatnený odpočet DPH preukázať relevantnými dôkazmi, t. j. takými,
z ktorých by bolo nepochybné, že bola naplnená materiálna podstata deklarovaného plnenia a síce,
že deklarovaný tovar (množstvo a kvalita) bol žalobcovi dodaný práve tými dodávateľmi, ktorí boli
v predložených dodávateľských faktúrach označení. Dôkazným bremenom na preukázanie týchto
skutočností je v zmysle § 24 Daňového poriadku zaťažený žalobca, a preto uvedenú žalobnú námietku
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
58. V ďalšom texte žaloby namietaná nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nebola pre jej nekonkrétny
obsah spôsobilá na preskúmanie správnym súdom, pretože neobsahuje konkrétne tvrdenia žalobcu,
ktoré skutočnosti, z ktorých správca dane (aj žalovaný) v rozhodnutiach vychádzali, boli rozporné so
skutočnosťou, s vykonanými dôkazmi, či s obsahom ich odôvodnenia. Nekonkretizoval svoje tvrdenia,
že vykonané dôkazy neboli hodnotené vo svetle jednotlivých dodávok, že skutkové zistenia, týkajúce
sa prepravcov boli generalizované, aký skutkový stav bol podľa jeho názoru správny, t. j. súladný so
skutočnosťou a s vykonanými dôkazmi a aký dôsledok to malo mať na skutkové a právne závery
orgánov správy daní. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať alebo pomenovať nedostatky
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré naopak musia byť konkrétnym obsahom v žalobe tvrdených
dôvodov nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Absencia konkrétnych tvrdení žalobcu bráni
správnemu súdu preskúmať ich dôvodnosť, a teda posúdiť, či žalobcom tvrdený dôvod nezákonnosti je
daný (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Žalobcom tvrdené skutočnosti, týkajúce sa obsahových nedostatkov
Protokolu a vyhodnotenie odvolacej námietky žalobcu s týmto obsahom, ktoré malo byť rozporné s
obsahom spisu, správny súd po preskúmaní veci nezistil. Protokol okrem formálnych náležitostí (§ 47
písm. a) až g), písm. i) a písm. k)) obsahoval preukázané kontrolné zistenia, ktoré boli výsledkom
hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane a tiež vyjadrenie žalobcu v zmysle § 45 ods.
1, písm. f) Daňového poriadku k skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Žalobca, ktorý má
dôkaznú povinnosť, nepredložil také dôkazy, ktorými by skutočné dodanie tovaru od deklarovaných
dodávateľov a k deklarovaným odberateľom (kryštálového cukru a slnečnicového oleja) z hľadiska jeho
priebehu a výsledku preukázal, a preto správca dane preveroval žalobcom deklarované skutočnosti
pre uplatnený odpočet DPH okrem iných aj dožiadaniami v rámci medzinárodnej výmeny informácií.
Tieto vykonal správca dane za účelom preveriť reálne uskutočnenie obchodov tak, ako ich žalobca
dôkazmi predloženými v daňovej kontrole preukazoval, pretože ním predložené doklady neboli jednak
komplexné (prepravu tovaru nezabezpečoval) a jednak bez konkrétnych údajov o tom, kto, kde, kedy a
ako tovar, ktorý mal byť žalobcovi (alebo žalobcom) dodaný, žalobcovi odovzdal, priebeh ani výsledok
deklarovaného dodania tovaru nepreukázali. Ním predložené faktúry, dodacie listy, interná evidencia,
kúpne zmluvy, rámcové zmluvy, doklady o úhradách faktúr nemali v uvedených súvislostiach potrebnú
výpovednú hodnotu. Žalobca argumentoval voči správnosti rozhodnutia správcu dane poukazom na
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 5 Sžf 6/2012, poukazom na
judikatúru Súdneho dvora vo veci E. a C. C-80/11, C-142/11, vo veci Stroy Trans C-642/11, D.
C-33/13, C-439/04 P. a Recolta Recycling, C-354/03 Z., C-355/03 Fullcrum Elektronics, C-484/03
Bondhouse, C-277/14 PPUH STEHCEMP, C-324/11 Q., C-409/04, Q. C-563/11 M., C-320/88 Shipping
and Forwanding Enterprise Safe a ďalšími. Z obsahu rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca
dane sa jednotlivými označenými rozhodnutiami v podrobnostiach nezaoberal, poukázal však na iné
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 3 Sžf 24/2012, č. 6 Sžf 14/2012, 6 Sžf
18/2011, 2 Sžf 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 47 -



4/2009 a aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 78/2011, ktorými preukazoval
správnosť svojho postupu a hodnotenia dôkazov. Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom skutočnosť,
že sa k obsahu a aplikovateľnosti rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal, správca dane nevyjadril,
zasiahla do jeho práv alebo právom chránených záujmov, ktorým súd v správnom súdnictve poskytuje
ochranu a nešpecifikoval, konkrétne ktoré jeho právo bolo porušené, či dotknuté, v dôsledku čoho
nie je táto námietka spôsobilým predmetom na jej preskúmanie. Napriek tomu správny súd uvádza,
že žalobcom poukazované rozhodnutia (vo veci E. a C., P. a Recolta Recycling...) vychádzajú
zo spoločného predpokladu, že materiálny obsah plnenia, ktorý daňový subjekt na základe ním
predložených dôkazov preukazoval pre účely nadmerného odpočtu DPH, bol predloženými dôkazmi
aj preukázaný, čo nezodpovedá skutkovému stavu v prejednávanej veci, a preto neboli na ňu
aplikovateľné. Podstatou rozhodnutia správcu dane aj žalovaného totiž bola skutočnosť, že žalobcom
predložené dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH neboli spôsobilé pre ich
nedostatočnú preukaznú hodnotu preukázať, že k deklarovanému zdaniteľnému plneniu došlo v
takom rozsahu, takým spôsobom a tými subjektami - dodávateľmi, ktorí boli označení v predložených
dokladoch. I keď je nesporne zákonnou povinnosťou správcu dane (aj žalovaného) uviesť v odôvodnení
svojho rozhodnutia, ako sa vysporiadali s námietkami žalobcu, má povinnosť odpovedať len na tie
námietky, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, čo v nadväznosti na uvedené bolo splnené. Správny súd
preto takto uplatnené námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.
59. K žalobcom namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci
(bod 21) správny súd uvádza: Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, napr. ak orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá
sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo orgán verejnej správy aplikoval
nesprávny právny predpis, alebo správne aplikovaný právny predpis chybne vyložil a v dôsledku
uvedeného dospel k nesprávnym právnym záverom. Tvrdenia žalobcu ohľadom nesprávnej/rozpornej
aplikácie, resp. neaplikovania právnych predpisov na úrovni SR/ES, či nesprávneho stotožňovania
pojmov „miesto určenia\" a „miesto vykládky\" (písm. a, b, c, f) boli nekonkrétne, pretože neobsahovali
konkrétne skutkové východiská, ani konkrétne tvrdenia o ich vplyve na právne posúdenie veci, čo bránilo
správnemu súdu preskúmať ich dôvodnosť. K žalobným námietkam týkajúcim sa obsahu Protokolu
(písm. d) správny súd už dal odpoveď v predchádzajúcom texte tohto rozsudku. Zistil, že zákonom
stanovené obsahové náležitosti Protokol obsahoval, a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný obsah
Protokolu a jeho právne účinky nesprávne vyhodnotil, a preto bolo jeho rozhodnutie nezákonné pre
nesprávne právne posúdenie veci, nemalo oporu v jeho obsahu. Uvedené tvrdenie je len vyjadrením
nesúhlasu žalobcu s hodnotením dôkazov (Protokolu) zo strany správcu dane, či žalovaného, pretože
obsahuje jeho odlišné hodnotenie, čo však nie je bez ďalšieho dôvodom na vyslovenie nezákonnosti
konania, či rozhodnutia. Žalobca sa mýli i v tvrdení (písm. g), i), j)), že žalovaný preukázanie dodania
tovaru žalobcovi odvodzoval od preukázania jeho skladovania dodávateľmi, či subdodávateľmi a že
nárok na odpočet DPH mu odoprel v dôsledku skutočností, ktoré sa týkali obsahu právnych vzťahov
iných subjektov. Z obsahu administratívneho spisu, a to z obsahu vykonaného dokazovania a z jeho
vyhodnotenia mal správny súd za preukázané, že označené tvrdenia žalobcu nezodpovedajú obsahu
administratívneho spisu, vrátane rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Ich rozhodnutia boli 2 4 S /
7 6 / 2 0 1 8 - 48 -

založené na takom vyhodnotení dôkazov (predložených žalobcom, či získaných správcom dane v
rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností), že žalobca predloženými dôkazmi, ktorými
preukazoval nárok na odpočet DPH, tento nárok nepreukázal, pretože nimi nebol preukázaný pohyb
tovaru, či manipulácia s ním, t. j. nebolo preukázané jeho faktické, skutočné dodanie, pričom tieto
zistenia a ich preukázanie boli relevantné pre možnosť priznania nadmerného odpočtu DPH a materiálna
podstata deklarovaného plnenia nebola preukázaná/potvrdená ani dôkazmi vykonanými správcom
dane. Pre priznanie uplatneného nároku nepostačuje predloženie formálne úplnej faktúry, ale je potrebné
preukázať skutočné plnenie v takom rozsahu a tými osobami, ako bolo na predložených faktúrach
uvedené. Správca dane, ani žalovaný, na žalobcom tvrdených skutočnostiach svoje rozhodnutie
nezaložili. Tieto skutočnosti zisťovali len v rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností
(pretože ním predložené dôkazy nemali dostatočnú preukaznú hodnotu), čo je plne v súlade so
základnou zásadou správy daní v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku správne určiť a vyrubiť daň. To
znamená, že preverovali správnosť údajov uvedených žalobcom v jeho daňovom priznaní za obdobie



január 2012 z hľadiska uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalobca sa mýli, keď tvrdí
(písm. k), že bolo povinnosťou správcu dane preukázať skutočné obchodované množstvo tovaru, pokiaľ
spochybnil to množstvo tovaru, ktoré bolo žalobcom predloženými dokladmi preukazované, pretože toto
tvrdenie je v rozpore s platnou právnou úpravou. Z § 24 Daňového poriadku vyplýva, že subjektom,
ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, t. j. aj správnosť údajov
uvádzaných v daňovom priznaní v súvislosti s uplatneným nárokom na nadmerný odpočet DPH, je
žalobca. Činnosť správcu dane, ním vykonávané dokazovanie slúži len na preverenie/verifikáciu tých
skutočností, ktorými žalobca právo na nadmerný odpočet DPH preukazuje. To znamená, že úlohou
správcu dane nebolo zistiť skutočné obchodované množstvo tovaru, ale jeho úlohou bolo preveriť, či
žalobcom uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH je preukázaný, a teda, či je preukázané skutočné
(materiálne) plnenie, ktoré bolo deklarované a ktorým žalobca preukazoval nárok na odpočet DPH.
Správny súd sa k žalobcom tvrdenému (písm. e) zákazu využitia inštitútu využitia medzinárodnej výmeny
informácií za účelom zistenia podmienok pre oslobodenie od dane (v súvislosti s rozhodnutím Súdneho
dvora vo veci C-184/05 Q.) vyjadril už v predchádzajúcom texte tohto rozsudku. Správca dane informácie
v rámci medzinárodnej výmeny informácií získaval za účelom preverenia uskutočnenia obchodných
transakcií deklarovaných žalobcom a ich obsahu, a teda postupoval v súlade so svojou povinnosťou zistiť
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Až po
získaní žiadaných informácií, resp. po oznámení prekážok, pre ktoré ich nie je možné poskytnúť, mohol
v daňovej kontrole pokračovať a vyhodnotiť skutkový stav, pretože získaním informácií o rozhodujúcich
skutočnostiach pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Tento postup správcu dane
bol plne v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku a správny súd nezistil žiadny omyl správcu dane pri
aplikovaní § 61 ods. 4 Daňového poriadku na zistený skutkový stav. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku
prekročenia maximálnych lehôt na vybavenie žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií dospel
správca dane k nesprávnemu výkladu § 61 ods. 4 Daňového poriadku, bolo nekonkrétne. Hoci sú
lehoty na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií určené (§ 6 ods. 5 zákona č.
442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní), je možné ich aj predĺžiť (§ 9), a
preto bez konkrétnych tvrdení žalobcu, ktorá konkrétna žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu
informácií nebola vybavená v lehote, prípadne nebola dôvodne predložená, alebo v ktorej žiadané
informácie neboli pre rozhodnutie správcu dane relevantné, nie je možné dospieť k záveru, že bola
porušená zásada primeranosti a účelnosti prerušenia 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 49 -

daňovej kontroly. Takto uplatnenej námietke nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného
nebolo možné pre absenciu konkrétnych skutkových tvrdení vyhovieť, pretože správny súd nie je
oprávnený za žalobcu z administratívneho spisu vyhľadávať konkrétne dôvody tvrdenej nezákonnosti.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa konštatovaním, že „správca dane zohľadnil všetky skutočnosti a
premietol ich do odvolaním napadnutého rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu a vysporiadania sa
s ním\"(písm. h) dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci bolo nekonkrétne, čo správnemu súdu
bránilo preskúmať dôvodnosť takto uplatnenej námietky nezákonnosti. Žalobca neuviedol, akého omylu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav sa žalovaný uvedeným konštatovaním dopustil, pretože
poukaz žalobcu na to, že sa správca dane nevysporiadal s jeho vyjadreniami z 24. a 26. septembra
2016, či s podaniami zo dňa 9. apríla, 15. mája, 21. júla 2017 a ani s jeho námietkou porušenia § 46
ods. 5 Daňového poriadku je len skutkovým podkladom pre tvrdený dôvod nezákonnosti, ktorému však
právna argumentácia chýba, a preto správny súd nemohol posúdiť, či žalovaný pochybil pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. Z vyššie uvedenej argumentácie správneho súdu k namietanému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vyplýva, že zo žiadneho z uvedených dôvodov správny
súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (správcu dane) nezistil, resp. pre obsahovú bezobsažnosť
námietok ich dôvodnosť nemohol preskúmať.
60. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť (bod
22) správny súd uvádza: Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z
najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni
správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ
z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, alebo prečo bolo rozhodnuté
práve daným spôsobom. Dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je buď jeho nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok odôvodnenia. Pre nezrozumiteľnosť je rozhodnutie nepreskúmateľné vtedy, ak je
nejasné, alebo je protirečivé. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ktoré je
zaťažené absolútnym nedostatkom odôvodnenia alebo ak neobsahuje skutočnosti ani úvahy, ktoré viedli
orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, o ktoré



boli opreté rozhodovacie dôvody. Z § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že obsahom odôvodnenia
rozhodnutia majú byť skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi
a námietkami daňového subjektu a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti, ktorú malo podľa
žalobcu spôsobiť to, že sa žalovaný nedostatočne (alebo vôbec) nevysporiadal s jeho odvolacími
námietkami, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu (odpovede na ne sú zhrnuté v
bode 16 tohto rozsudku), čím žalobcovi dal potrebné odpovede a naplnil tak požiadavku vyjadrenú v
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uviedol, že správca dane vykonal v súlade s Daňovým poriadkom
rozsiahle dokazovanie, dôkazy navrhnuté žalobcom počas daňovej kontroly (vo vyjadrení k Oznámeniu
o zisteniach z daňovej kontroly) vykonal vo vyrubovacom konaní, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach, na ich základe zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správny
právny záver a ten náležite odôvodnil. Rozhodnutie založil na zistení, že žalobcom predloženými
faktúrami, zmluvami a ani inými dokumentami nebolo preukázané (ani šetrením vykonaným správcom
dane), že žalobca skutočne fakturovaný tovar nadobudol od deklarovaných dodávateľov 2 4 S / 7 6 /
2 0 1 8 - 50 -

a spochybnené bolo aj dodanie tovaru označeným odberateľom, na základe čoho správca dane správne
konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných podmienok pre
priznanie nadmerného odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval,
že správca dane žalobcovi právo riadnej účasti na konaní neodňal, pretože mu umožnil vyjadriť sa ku
všetkým zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, akceptoval jeho návrhy
na vykonanie dôkazov, vo vyrubovacom konaní výsluchy svedkov doplnil, zaoberal sa jeho podaniami,
v ktorých žalobca opakovane namietal zhodné skutočnosti a k podstatným z nich sa vyjadril. Uviedol,
že osoby zúčastnené na preverovaní obchodných transakcií, t. j. výsluchy konateľov obchodných
partnerov žalobcu, či ich splnomocnených zástupcov neboli svedeckými výsluchmi, že títo podávali len
informácie o činnosti svojej spoločnosti a o svojich obchodných transakciách. Žalovaný sa vysporiadal
aj s namietaným prekročením lehoty na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií,
s účelnosťou prerušenia daňovej kontroly, keď uviedol, že daňová kontrola bola prerušená podľa
platných právnych predpisov a nariadení pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií, že
postupoval v súlade s článkami nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, že lehota na poskytnutie informácií
bola predĺžená po oznámení zahraničnej správy v súlade s čl. 12 nariadenia po jej oznámení, že
nebude schopná odpovedať v stanovenej lehote z dôvodu zložitosti preverovaných transakcií a získania
úplných údajov a zároveň oznámila pravdepodobnú lehotu odpovede, že bez požadovaných informácií
s cieľom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu nemohol v daňovej kontrole pokračovať. Žalovaný
sa vyjadril aj k žalobcom namietanému nedostatočnému obsahu Protokolu tak, že obsahoval všetky
zákonom stanovené náležitosti. K namietanému rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že preukázanie
splnenia podmienok na nadmerný odpočet DPH je dôkaznou povinnosťou žalobcu a dokazovanie
správcu dane slúži len na verifikáciu tvrdených skutočností a predložených dôkazov. Tiež uviedol, že v
záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov
a pohybu tovaru preveroval dodanie tovaru od jednotlivých dodávateľov a po zistení, že tovar mal
byť žalobcovi dodaný ich dodávateľmi (t. j. subdodávateľmi) preveroval dodanie tovaru od jednotlivých
subdodávateľov, výsledky zistení podrobne v Protokole, v zápisnici o pojednávaní vo vyrubovacom
konaní i v rozhodnutí popísal a vyhodnotil s tým, že samotná existencia tovaru spochybnená nebola,
ale nebolo možné určiť jeho skutočné množstvo, ani to, kto skutočne tovar žalobcovi dodal a ani jeho
následné dodanie odberateľom. Z § 63 ods. 5 Daňového poriadku žalovanému nevyplýva povinnosť dať
žalobcovi podrobné odpovede na každú jeho čiastkovú námietku, ale je povinný odpovedať na námietky
podstatné, súvisiace s procesným postupom, hodnotením dôkazov, či aplikáciou právnych predpisov,
čo žalovaný v dostatočnom rozsahu realizoval.
61. K ďalšiemu obsahu správnej žaloby (bod 23, 24) správny súd uvádza: Správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a teda rozsah súdneho prieskumu určuje žalobca tým,
že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V zmysle § 182
ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe musí žalobca okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Súdne konanie nie je
pokračovaním administratívneho konania pred orgánom verejnej správy. Rozsah súdneho prieskumu
je daný rozsahom a dôvodmi nezákonnosti, ktoré žalobca uplatnil vo včas podanej žalobe. Správny



súd nie je oprávnený nezákonnosť v preskúmavanom konaní a rozhodnutí vyhľadávať za žalobcu, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať na 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 51 -

prejednávaný prípad podľa okolností preskúmavanej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu,
a ani tieto dôvody za žalobcu dopĺňať. Žalobca koncipoval žalobu tak, že poukázal na priebeh
administratívneho konania a okrem čiastkových konkrétnych dôvodov tvrdenej nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkali nezákonného postupu správcu dane/žalovaného a ku ktorým
sa správny súd v predchádzajúcom texte rozhodnutia vyjadril, konštatoval, že rozhodnutie žalovaného
považuje za nezákonné a neopodstatnené. Žalobca v dotknutej časti žaloby neuviedol dôvody a
konkrétne tvrdenia, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Len poukázal na niektoré
konštatovania správcu dane, resp. na niektoré tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného
a konštatoval, že tieto sú nesprávne, účelové a neopodstatnené. Následne uviedol svoje názory na
správcom dane resp. žalovaným uvedené a posudzované skutočnosti, avšak bez toho, aby konkrétne
uviedol, z akého dôvodu a v čom sú tvrdenia, resp. závery žalovaného alebo správcu dane v rozpore so
zákonom, ktoré konkrétne skutkové zistenia sú nesprávne a prečo, ktorý konkrétny dôkaz bol nesprávne
vyhodnotený a prečo, v čom sa správca dane dopustil chyby pri jeho hodnotení, resp. akým konaním
či opomenutím konania konkrétne porušil ktoré ustanovenie alebo zásadu Daňového poriadku, alebo
zásadu, na ktorej je tento Daňový poriadok postavený. Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby správny súd sám podľa
obsahu administratívnych spisov tieto konkretizoval. Všeobecne uplatnené dôvody nie sú spôsobilé
napadnúť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd v žalobe uvedené tvrdenia žalobcu tak,
ako boli formulované, považoval len za vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného, resp. správcu
dane.
62. Rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) boli založené na tom, resp. podstatnou skutočnosťou pre
nepriznanie práva na odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi špecifikovanými
v napadnutých rozhodnutiach bola skutočnosť, že správca dane i žalovaný konštatovali porušenie § 49
ods. 2 Zákona o DPH, keď si žalobca z uvedených faktúr odpočítal daň, pretože podľa správcu dane i
žalovaného nedošlo k splneniu podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a konštatovali, že
cieľom takýchto formálnych transakcií bolo zneužitie práva na odpočítanie DPH a čerpanie nadmerných
odpočtov v reťazci obchodníkov s tovarom, a teda že predmetné deklarované plnenia mali za cieľ
získanie daňovej výhody. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že voči tomuto záveru správcu
dane i žalovaného konkrétne žalobné dôvody nezákonnosti nesmerovali. Žalobca len polemizoval s
jednotlivými parciálnymi tvrdeniami správcu dane, resp. žalovaného bez toho, aby uviedol, aký vplyv mali
tieto tvrdenia na zákonnosť, resp. nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Bez toho, aby žalobca tvrdil
konkrétne, ktorá správcom dane alebo žalovaným tvrdená skutočnosť vyplynula z vykonaných dôkazov,
alebo ktorá skutočnosť vyplývajúca z vykonaného dokazovania nie je logicky vyhodnotená, alebo ktorá
je nesprávne právne posúdená, resp. bez toho, aby žalobca v žalobách uviedol, ktorý dôkaz nebol
vyhodnotený v súlade s jeho obsahom a v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v čom je úvaha žalovaného,
resp. správcu dane pri ich hodnotení nesprávna, správny súd nemôže napadnuté rozhodnutia preskúmať
a konštatovať, že rozhodnutia sú nezákonné. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného nemá
žiadny právny význam. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať,
doplňovať alebo konkretizovať, alebo z administratívneho spisu vyvodzovať. To, že žalobca nesúhlasí so
závermi žalovaného, resp. správcu dane bez toho, aby zároveň tvrdil, v čom je rozhodnutie žalovaného
nezákonné a z akých konkrétnych dôvodov vo vzťahu k jednotlivým deklarovaným skutočnostiam, nie
je možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 52 -

63. Skutočnosť, že žalobca považoval jednotlivé namietané konštatovania správcu dane/žalovaného
za nesprávne (napr. fakturačný pohyb tovaru, nepreukázaná preprava, spochybnené dodanie tovaru
pre priamych odberateľov, výpovedná hodnota údajov na CMR, neobvyklý pohyb tovaru, nepreukázaný
pôvod tovaru, nepreukázanie dodania tovaru priamymi dodávateľmi , ani ich dodávateľmi, formálne
a obsahové požiadavky na faktúru ako daňový doklad, cieľ získania daňovej výhody..., nemá žiadny
právny význam. Žalobca v žalobe neuvádza, aký by uvedené jednotlivé konštatovanie (v prípade,
ak by bolo nesprávne, resp. nepravdivé) malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
vo vzťahu k jednotlivým preverovaným deklarovaným skutočnostiam. Z administratívnych spisov, ako
aj z odôvodnení rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplývajú konkrétne skutočnosti, z ktorých
správca dane i žalovaný na základe vykonaného dokazovania uvedené závery vyvodili (napr. vyjadrenia
konateľov, prepravcov, obsah predložených dôkazov, nekontaktnosť alebo zánik obchodných partnerov,
personálne prepojenie obchodných spoločností, Rámcové kúpne zmluvy, obchodná činnosť bez



potrebného personálneho, priestorového, či technického vybavenia...). Obdobne, pokiaľ žalobca v
žalobách vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného i správcu dane, že „cieľom obchodných transakcíí
bolo získanie daňovej výhody\", toto vyjadrenie nesúhlasu nemá žiadny právny význam. Žalobca totiž
neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, aký by táto skutočnosť (tvrdenie žalovaného i správcu dane) mala
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
64. Žalobca v žalobe namietal ako nesprávne tvrdenie žalovaného, že „žalobca len formálne vystavoval
doklady\". Neuviedol však žiadnu argumentáciu, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť, resp.
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Takéto tvrdenie žalobcu napokon ani nemá oporu v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane), v ktorých orgány verejnej správy uviedli
konkrétne dôkazy a z nich zistené zovšeobecnené skutočnosti, na základe ktorých vyhodnotili
postup žalobcu so záverom, že „žalobca len formálne vystavoval doklady a nedošlo k reálnemu
zdaniteľnému plneniu\". Žalobca v žalobách neuviedol napr., ktoré skutkové zistenia správcu dane, resp.
žalovaného, na základe ktorých orgány verejnej správy tento záver vyvodili, sú výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, alebo sú výsledkom vyhodnotenia
konkrétnych dôkazov v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania.
65. Pokiaľ žalobca všeobecne namietal nesprávne vyhodnotenie obsahu CMR dokladov, možno
prisvedčiť jeho argumentácii, že obsah týchto dokladov nestačí spochybniť pre záver, že preprava tovaru
k odberateľom žalobcu sa neuskutočnila, alebo neuskutočnila tak, ako žalobca deklaroval. CMR je
dôkazom o ním deklarovanom uskutočnení medzinárodnej prepravy tovaru, pokiaľ jeho pravdivosť nie
je vyvrátená, čo je dôkaznou povinnosťou správcu dane. Žalobca však neuviedol, aký vplyv malo mať
nesprávne hodnotenie CMR dokladov (ani konkrétne neuviedol, ktorých) na zákonnosť rozhodnutia
žalovaného (správcu dane), ktoré boli založené na nepreukázanom dodaní tovaru od deklarovaných
dodávateľov žalobcu. Uvedené tvrdenie preto nemalo vo vzťahu k namietanej nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného žiadny právny význam. Pokiaľ žalobca vyslovil nesúhlas s vyhodnotením obsahu Rámcovej
zmluvy žalovaným, takéto vyslovenie nesúhlasu nemá žiadny právny význam. Žalobca totiž neuviedol,
aký to malo mať vplyv na zákonnosť, resp. nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, uviedol len svoje
hodnotenie Rámcovej zmluvy. Hoci žalobca namietal nesprávnosť skutkových záverov ohľadom
nepreukázania skutočného 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 53 -

dodania tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi s poukazom na skreslenie, resp. nezohľadnenie
celého obsahu vykonaných dôkazov (len všeobecné tvrdenie), vyhodnotil správny súd túto námietku
ako nezodpovedajúcu obsahu spisu a vykonaných dôkazov, pretože skutočné dodanie deklarovaného
zdaniteľného plnenia nestačí preukazovať tvrdeniami konateľov dodávateľov, ani predložením faktúr
s formálne správnym obsahom, či dodacími listami a dôkazmi o vykonaných úhradách, ak nie sú
predložené doklady o skutočnom pohybe tovaru (preverované zdaniteľné plnenie bolo pohyblivou
dodávkou) medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, alebo medzi subdodávateľom a žalobcom,
pokiaľ je v konaní zistené (ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), že tovar mal byť dodaný žalobcovi
priamo subdodávateľmi, čo sa v konaní nepotvrdilo. Naviac bolo uvedené tvrdenie nekonkrétne,
a preto ho nebolo možné preskúmať vo vzťahu ku každému vykonanému dôkazu, resp. každej
preverovanými faktúrami deklarovanej dodávke. Tvrdenie žalovaného, že bol nesprávne vyhodnotený
obsah svedeckého výsluch D. H., bývalého konateľa dopravcu BONNI, s.r.o., ktorý mal uskutočniť
prepravu cukru k žalobcovi s miestom nakládky v Poľsku, vyhodnotil správny súd ako nezodpovedajúce
obsahu tohto dôkazu. Bolo ním zistené, že tovar v priestoroch žalobcu prevzala osoba konajúca v
mene spoločnosti AP 22, s.r.o., ktorá sa tak aj identifikovala, a preto záver správcu dane, že týmto
dôkazom sa dodanie tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom ZEAL, s.r.o. nepotvrdilo, bol v
súlade s jeho obsahom. Žalobca tvrdil rôzne teoretické skutkové možnosti na vysvetlenie tejto situácie,
avšak konkrétne preveriteľné tvrdenia neprodukoval. Preto správny súd vyhodnotil jeho námietku len
ako nesúhlas s hodnotením tohto dôkazu, ktorý nestačí pre záver o nezákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia.
66. Žalovaný (aj správca dane) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zistenia správcu dane z
vykonanej daňovej kontroly a dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj
skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov zistil a na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. Uviedol, prečo doklady predkladané žalobcom počas
daňovej kontroly boli spochybnené a prečo vzhľadom na skutočnosti zistené ich následnou verifikáciou
správcu dane nepostačujú na vyvodenie záveru, že boli splnené podmienky na odpočet DPH z faktúr
od deklarovaných dodávateľov.
67. Správny súd pre úplnosť považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na zneužiteľnosť práva
na odpočet DPH a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie svojich obchodných



partnerov, ale najmä vzhľadom na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti
zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou každého daňovníka zadovážiť dostatok dôkazov o
tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre
(resp., že vyviezol tovar uvedený na faktúre do iného členského štátu). Žalovaný (aj správca dane)
v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí vysvetlili, že faktúra a dodací list nie sú dôkazom o tom,
že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný. Žalobcov nesúhlas s vyhodnotením žalobcom predložených
dôkazov nie je právne významný. Orgány verejnej správy vyhodnotili predkladané dôkazy, pričom uviedli,
že vlastným šetrením sa im tvrdenia žalobcu nepodarilo preukázať a dospeli k skutkovému záveru, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH.
68. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nepovažoval ani jednu zo žalobcom uplatnených
žalobných námietok za dôvodnú, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 54 -

190 SSP zamietol. Pokiaľ žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočet DPH, pretože nepreukázal, že tovar deklarovaný na preverovaných
faktúrach (kryštálový cukor a slnečnicový olej) mu bol skutočne dodaný tými dodávateľmi, ktorí boli na
faktúrach uvedení a z ktorých si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za január 2012 odpočet DPH, takéto
vyhodnotenie dôkazov vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov. Úvaha, ktorú orgán verejnej správy
v rozhodnutí uviedol je logická a vychádza z vykonaného dokazovania. Záver o nesplnení podmienok
na odpočet DPH je výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nemal úspech.
70. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
2 4 S / 7 6 / 2 0 1 8 - 55 -

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov



s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": [{"guid": "03e85884-ebe6-4c18-a2b2-28ce9eaf42ab:001a4e17-0fe1-4bf1-82d6-26eb09d7a7e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4", "spisova_znacka": "24S/76/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/76/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200399.4"}]}