{"guid": "03e3787f-0ca7-4a59-b64a-cea242297ea8:4db9eea6-a401-400a-b654-802c2c519b40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1", "spisova_znacka": "7MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/2/2014 z 3. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. novembra 2015, sp. zn. 7MCdo/2/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1", "identifikacne_cislo": "8611205276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Veselová", "datum_vydania": "2015-11-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110.odsek-1", "nazov": "§ 110 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110.odsek-2", "nazov": "§ 110 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "nazov": "§ 153 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "nazov": "§ 243f OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-110", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4db9eea6-a401-400a-b654-802c2c519b40", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 7MCdo/2/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8611205276\nDátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom\nPajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ\nKUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: L. E., bytom C., za účasti vedľajšieho účastníka\nna strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.legionárov 5,\n080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.\nHrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.300,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník\npod sp. zn. 4 C 160/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudku Okresného súdu Svidník z 31. januára 2012 č.k. 4C 160/2011-84 a rozsudku Krajského súdu\nv Prešove zo 16. októbra 2012 sp. zn. 11 Co 40/2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a .\n\nŽalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 31. januára 2012, č.k. 4 C/160/2011-84\nzamietol návrh žalobcu. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť\nvedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu v\nsume 319.99 € do 3 dní od jeho právoplatnosti. Súd prvého stupňa uviedol, že spotrebiteľ sa nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nV odôvodnení uviedol, že prihliadol na vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania, ako na\nnámietku dôvodnú. Dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku z 11. októbra 2010\nvyhodnotil ako neplatný právny úkon, pretože žalovaná nebola poučená v súlade s ustanovením §\n558 Občianskeho zákonníka, že dlh, ktorý uznáva, je premlčaný. Podľa názoru súdu prvého stupňa\ndohoda o uznaní záväzku a splátkach obsahuje neprijateľné podmienky, a to predĺženie premlčacej\ndoby a rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že je tiež v rozpore s § 53c\nObčianskeho zákonníka a postup žalobcu hodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože\nžalovaná si podpísaním formulárovej dohody o splátkach a uznaní záväzku zhoršila svoje zmluvné\npostavenie. Poukázal na to, že „predmetné vyhlásenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon 10-ročnú premlčaciu lehotu priznáva\nv osobitných prípadoch, najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné\nchrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka má\nprávne opodstatnenie, teda, že môže vzniesť námietku premlčania, keďže vystupuje na ochranu občana\nspotrebiteľa. Titulom námietky premlčania nároku žalobcu súd sa už ďalej návrhom nezaoberal, pretože\ntúto námietku považoval za dôvodnú.“\n\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. októbra 2012\nsp. zn. 11 Co 40/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť\n\nvedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 106,75\n€ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.\npotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Rozsudok odôvodnil okrem iného tým, že „vyhotovením „dohody“\nžalobcom v takej podobe, kedy uznanie záväzku neobsahuje súčasne vyhlásenie dlžníka, má vedomosť\no premlčaní dlhu a jeho následkoch má ten dôsledok, že takýto právny úkon je neplatný pre obchádzanie\nzákona. Ustanovenie § 558 OZ má nepochybne na zreteli také uznanie dlhu, kedy dlžník pri takomto\núkone vie o premlčaní. Uznanie dlhu i vedomosť premlčania dlhu má mať priamu textovú súvislosť,\naby nevznikli naznačené pochybnosti. Z dohody vyplýva, že uznanie dlhu je v čl. 2 a vyhlásenie\ndlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v čl. 3 nazvanom „Forma\nsplatenia záväzku“. Takéto nesystémové členenie vedie druhú stranu dohody k nezrozumiteľnosti\nuznania premlčaného dlhu a jeho dôsledkoch, pričom je treba v tomto vidieť zámer veriteľa, ak vo\nformulácii uznania záväzku sa nenachádza súčasne aj vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti premlčaného\ndlhu a jeho dôsledkoch.“\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu s odôvodnením,\nže nimi bol porušený zákon. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v rámci\ndokazovania a pri rozhodovaní vo veci samej v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. neskúmal prijateľnosť\nv úverovej zmluve uvedených podmienok, ale na základe vedľajším účastníkom vznesenej námietky\npremlčania sa zaoberal jej opodstatnenosťou a v tomto smere skúmal platnosť dohody o uzavretí\nsplátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej 11. októbra 2010 medzi žalobcom a žalovanou.\nTáto dohoda však podľa generálneho prokurátora nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej uviedol,\nže nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý uzatvoril, že neprijateľné podmienky robia\ndohodu absolútne neplatnou a následne považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a\nnávrh ako premlčaný zamietol. V ďalšej časti mimoriadneho dovolania podal generálny prokurátor\nvýklad a rozbor § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka, charakterizoval\ninštitúty upravené v týchto ustanoveniach a vysvetlil odlišnosti podmienok a právnych následkov uznania\npráva a uznania dlhu. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní tvrdí, že splnením predpokladov\nuvedených v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej\nprávnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v\nzmysle § 110 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že dohoda má všetky náležitosti,\nktoré zákon vyžaduje pre platné uznanie dlhu a že súdy v predmetnej veci neskúmali dôvodnosť\nvznesenej námietky premlčania v súvislostiach, ktoré sú naznačené v mimoriadnom dovolaní.\n\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi v ňom\nuvedenými.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu  a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že  v záujme právnej\n\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté  a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\n\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že  k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci\npreto dospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného  a záväzného rozhodnutia porušilo\nsťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia\nESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o.\na COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty,\ns ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných\nsúdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním\nmimoriadneho dovolania.\n\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky prípustnosti\nmimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a záväznosť,\npristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn. PL.z.\n3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom\nkonaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne\nvyužiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nV súčasnosti judikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje\nvýnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto\nvýnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom\npresadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený\núčel môže mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho\nprávnej úpravy; jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska\nprincípov právneho štátu (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj z hľadiska základného práva na\nsúdnu ochranu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1\ndohovoru), (m.m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010, III. ÚS 179/2013, III. ÚS 429/2015).\n\nZ uvedeného teda vyplýva, že oprávnené súdne orgány (ESĽP a ústavný súd) v rámci prieskumu\nrozhodnutí najvyššieho súdu v skutkovo a právne podobných veciach vyžadujú pred podaním\nmimoriadneho dovolania vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy pochybení, ktoré Generálny\nprokurátor vytýka v mimoriadnom dovolaní, teda aby bol princíp subsidiarity uplatnený v plnom rozsahu\n(PL. ÚS 57/99).\n\nDoterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch sa v zásade riadila stanoviskom\nObčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta\ntohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené\n\nvyužitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle\nustanovenia § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa“.\n\nJe zrejmé, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné s vyššie\nspomenutými rozhodnutiami ESĽP a zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu. V preskúmavanej veci\nsa senát 7 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto veci, obdobne ako aj senát 3 C v podobnej\nveci 3 MCdo 5/2015, odchyľuje od stanoviska R 36/2008, čo korešponduje aj so závermi najvyššieho\nsúdu prijatými (aj keď zatiaľ ešte nepublikovanými) na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 20. októbra 2015.\n\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej\nje možné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník\nmá, je (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho riadneho alebo mimoriadneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o tomto opravnom prostriedku.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia [§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy -\nteda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\n\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať\ndovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\n\nV prípade, že Generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie bez toho, aby osoba, ktorá sa domáha\npodnetom u Generálneho prokurátora podania mimoriadneho dovolania, využila všetky zákonom\ndovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov, dochádza\nk porušeniu princípu stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou a tým k porušeniu\nprávnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) a k porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru   (II ÚS 185/2009, II ÚS 280/2010, III ÚS 307/2012, III ÚS 179/2013...).\n\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal žalobca možnosť realizovať\nsvoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležite chránil svoje práva a konal\ndostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalobca nepodal dovolanie proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove zo 16. októbra 2012 sp. zn. 11 Co 40/2012. V zmysle vyššie uvedeného výkladu\nnajvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal k\ndispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na\n\npasivitu samotného žalobcu pri včasnej ochrane jeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita\ngenerálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podnecovaného žalobcom.\n\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet\nna mimoriadne dovolanie žalobca. Žalovaná ani vedľajší účastník nepodali návrh na priznanie náhrady\ntrov konania  o mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd im vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania\no mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}