Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/16/2012 z 10. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. júla 2012, sp. zn. 13S/16/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3012200099.1 Krajský súd Trenčín | 13S/16/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3012200099.1 | 2012-07-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43a63439-65fc-4d73-8b47-6278e0b76a4f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3012200099.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200099
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3012200099.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudkýň JUDr. Eleny
Zaťkovej a JUDr. Márie Prikrylovej v právnej veci žalobcu: A. G., D., Ľ. O. XXX/X, právne zastúpený
JUDr. Jánom Legerským advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Sv. Anny 15/25, Trenčín,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického 1,
Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KRPZ-TN-KDI-P-130/2011 zo dňa 5.
decembra 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Č:p.:KRPZ-TN-KDI-P-130/2011 zo dňa 5. decembra
2011 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresného dopravného
inšpektorátu, Prievidza č. ORP-698/DI-SK-2010 zo dňa 20. mája 2011 a vec vracia na ďalšie konanie
z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť k rukám JUDr. Jána Legérskeho, advokáta žalobcu, náhradu trov
konania v sume 304,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Č:p.:KRPZ-TN-KDI-P-130/2011
zo dňa 5. decembra 2011 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi,
Okresného dopravného inšpektorátu, Prievidza č. ORP-698/DI-SK-2010 zo dňa 20. mája 2011 a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti. Súčasne žiadal priznať náhradu trov
konania.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu, Prievidza (ďalej len správny orgán
1. stupňa) č. ORP-698/DI-SK-2010 zo dňa 20. mája 2011 a súčasne toto rozhodnutie potvrdil. Správny
orgán 1. stupňa rozhodnutím z 20. mája 2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g), zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2, písm. c) citov. zákona
o priestupkoch uložená pokuta vo výške 400,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
6 mesiacov. Súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť podľa vyhl.č. 531/2008 Z.z. uhradiť trovy
správneho konania v sume 33,- Eur. Žalobca bol obvinený a následne uznaný vinným z priestupku
na tom skutkovom základe, že dňa 26. júla 2010 v čase o 12.30 hod v R. viedol motorové vozidlo,
motocykel značky T. V. XXX, ev.č. D po vozovke cesty č. III/05062, označenej dopravnou značkou
„P8“ ako hlavná cesta, kde v križovatke s miestnou komunikáciu vedúcou od Hurbanovho námestia
nesprávne a neadekvátne reagoval na osobné motorové vozidlo zn. L. H., ev.č. Q ktoré viedol vodič D.
C. po ceste č. III/05062 označenej dopravnou značkou „P1“ ako vedľajšia cesta. Žalobca začal prudko



brzdiť, čo malo za následok nezvládnutie riadenia motocykla a následný jeho pád na cestu. Po páde sa
žalobca kĺzal smerom k vozidlu vodiča C., došlo až ku kontaktu motocykla s vozidlom KIA. Pri dopravnej
nehode sa zranil žalobca, iné osoby zranené neboli, poškodený bol motocykel ako aj osobné motorové
vozidlo KIA, škoda bola určená službukonajúcim nehodovkárom na sumu 1200,- Eur. Dychové skúšky
u oboch vodičov boli negatívne.

Žalovaný sa stotožnil so zistením skutkového stavu správnym orgánom 1. stupňa ako aj s jeho právnym
záverom, pričom prihliadol na správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, zápisnice o ohliadke miesta nehody a jej fotodokumentácie, náčrtku a plániku, ktoré
korešpondujú s opisom priebehu nehody ako aj s konečnou vzájomnou polohou motocykla Honda a
vozidla Kia. Pri rozhodovaní zobral do úvahy výpovede účastníkov dopravnej nehody a svedkov. V
správnom konaní bol predložený znalecký posudok č. 56/2011, ktorý vypracoval Ing. Karol Gondžár,
CSc, znalec z odboru doprava cestná, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej
doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. Označený posudok považoval žalovaný za objektívny dôkaz
na posúdenie miery zavinenia dopravnej nehody z 26. júla 2010. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali uvedený znalecký posudok a vykonané prepočty, ktoré boli vypracované za
použitia oficiálneho počítačového programu PC CRASH, verzia 9.0. Z počítačovej analýzy skutočného
nehodového deja vyplynulo, že z technického hľadiska je príčinou dopravnej nehody skutočnosť, že
vodič motocykla Honda (v tomto konaní žalobca) nesprávne a neadekvátne reagoval na vozidlo KIA,
predpokladal, že toto vozidlo vojde do hlavnej cesty, pričom vozidlo KIA nevošlo do koridoru jazdy
motocykla. Vodič motocykla technicky bezdôvodne prudko zabrzdil, nezvládol riadenie motocykla, s
ktorým spadol na vozovku, čo je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej nehody. V
správnom konaní bol žalobcom predložený ďalší znalecký posudok č. 153/2011, ktorý vypracovala
znalecká organizácia Expert Group s.r.o. Bratislava. Aj v tomto posudku boli znalecké prepočty
vypracované za použitia oficiálneho počítačového programu PC CRASH, verzia 9.1. V uvedenom
znaleckom posudku boli určené dve alternatívy príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska. Z prvej
alternatívy vyplýva, že ak vodič vozidla KIA uskutočnil so svojím vozidlom rozjazd a opätovné zastavenie
takým spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda mohol a mal predvídať, že vozidlo KIA
zastaví, resp. mohol a mal možnosť včas rozpoznať, že toto vozidlo pred hranicou križovatky skutočne
zastavilo, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla
Honda, ktorá spočívala v takom smerovaní a vedení motocykla a v takom intenzívnom brzdení, že
došlo k jeho pádu. Z druhej alternatívy vyplýva, že ak vodič vozidla KIA uskutočnil so svojím vozidlom
rozjazd a opätovné zastavenie takým spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda nemohol a
nemal predvídať skutočnosť, že vozidlo KIA zastaví, resp. nemohol a nemal možnosť včas rozpoznať,
že toto vozidlo pred hranicou križovatky skutočne zastavilo, potom technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla KIA, ktorá spočívala v tom, že rozjazdom svojho
vozidla nedal vodičovi motocykla Honda prednosť v jazde a vytvoril mu kolíznu situáciu. Žalovaný
uviedol, že znalci sa k priebehu dopravnej nehody vyjadrili z technického hľadiska, správne orgány
vyhodnotili oba znalecké posudky ako ostatné dôkazy, pričom hodnotili či úvahy znalcov zodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z ostatných dôkazov. Žalovaný uzavrel, že oba
znalecké posudky vzájomne korešpondujú, nezakladajú žiaden rozpor so zdokumentovanými stopami a
nespochybnili výpovede účastníkov dopravnej nehody a svedkov v relevantných otázkach nehodového
deja. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca ako vodič motocykla Honda jazdiaci do
križovatky po hlavnej ceste, nesprávne a nedôvodne predpokladal, že vozidlo KIA z vedľajšej cesty
vojde do križovatky a do koridoru jeho jazdy. Vodič motocykla (žalobca) nemusel na danú situáciu
vzhľadom na okamžitú rýchlosť a polohu vozidla KIA reagovať prudkým brzdením, resp. nemusel
reagovať vôbec ani brzdením ani vyhýbaním a mohol pokračovať v jazde tak, ako jazdil na začiatku
nehodového deja. Mohol prejsť križovatku po hlavnej ceste, nebola by vznikla žiadna kolízna situácia.
Reakcia vodiča motocykla Honda bola založená na tom, že predpokladal, že osobné motorové vozidlo
KIA vojde do jeho koridoru jazdy, pričom vozidlo KIA v skutočnosti do koridoru jeho jazdy nevošlo. Podľa
oboch znaleckých posudkov sa vozidlo KIA rozbehlo zo státia a následne zastavilo, pričom sa mohlo
rozbehnúť iba do 3 km/hod. Z uvedeného vyplýva, že vodič vozidla KIA mal pri uvedenej rýchlosti v čase
reakcie vodiča motocykla Honda, ešte možnosť zastaviť pred vjazdom na hlavnú cestu a dať prednosť
motocyklu Honda. Žalobca, ktorý viedol motocykel, situáciu nesprávne vyhodnotil a konal neprimerane,
pričom bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo prudké brzdenie motocykla jeho vodičom, ktorý
nezvládol riadenie a spadol aj s motocyklom na vozovku. K námietke žalobcu týkajúcej sa premiestnenia
vozidla KIA žalovaný s poukazom na ust. § 66 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. uviedol, že vodič tohto vozidla



postupoval pri premiestnení osobného motorového vozidla po nehode v súlade s citov. ustanovením,
pričom vyznačil postavenie vozidla po dopravnej nehode. Žalovaný súčasne považoval uloženie druhu
a výšky sankcie za primerané podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupku s tým, že výška pokuty (400,-
Eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo (6 mesiacov) bola uložená správnym orgánom 1. stupňa
v dolnej polovici možnej sadzby s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca za obdobie posledných 2
rokov od prejednávania priestupku nemal záznam v evidencii priestupkov, pri dopravnej nehode nedošlo
k zraneniu iných osôb okrem samotného žalobcu a došlo len ku škode na motorových vozidlách. V
neprospech žalobcu bola zistená skutočnosť, že mal za obdobie posledných 2 rokov od dátumu vzniku
dopravnej nehody záznam za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa
bol porušený zákon, pretože v rozpore so zákonom bol uznaný vinným z priestupku a za spáchanie
priestupku bol sankcionovaný, hoci žiaden priestupok nespáchal. V súvislosti s dopravnou nehodou
neporušil ust. § 3 ods. 2 písm. a) zák.č. 8/2009 Z.z. a nedopustil sa žiadneho konania, ktorým by
mohol porušiť ktorúkoľvek z povinností účastníka cestnej premávky. Pred dopravnou nehodou viedol
motocykel Honda po hlavnej ceste s právom prednosti v jazde pred vozidlom KIA a len počínanie
vodiča tohto vozidla a v nadväznosti na to jeho prirodzená reakcia viedli ku vzniku dopravnej nehody.
Správne orgány pochybili pri posudzovaní miery zodpovednosti za vznik dopravnej nehody zo strany jej
jednotlivých účastníkov, najmä sa nevyporiadali so zásadnou otázkou, ktorý účastník dopravnej nehody
primárne zapríčinil vznik kolíznej situácie v cestnej premávke a následne kto zavinil dopravnú nehodu.
Žalobca tvrdil, že vodič vozidla KIA vyvolal kolíznu situáciu, pretože nesprávne postupoval pri plnení
zákonnej povinnosti dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste a jeho konanie bolo prvotnou
príčinou vzniku dopravnej nehody. Žalobca v časti III. žaloby opísal správanie účastníkov dopravnej
nehody pred vznikom samotnej dopravnej nehody v podstate zhodne s opisom nehody v napadnutom
rozhodnutí, avšak za rozhodujúce považoval počínanie vodiča vozidla KIA pri vchádzaní do križovatky.
Žalobca tvrdil, že musel okamžite reagovať na situáciu, keď vodič vozidla KIA zastavil pred hranicou
križovatky a následne sa začal znova rozbiehať do križovatky. Túto situáciu vyhodnotil tak, že vodič
vozidla KIA ho neregistruje a nedáva mu prednosť v jazde, a preto v danom okamihu považoval za
najvhodnejšiu reakciu prudké brzdenie, v dôsledku ktorého stratil stabilitu a spadol na vozovku. Žalobca
namietal, že jeho konanie nie je možné považovať za konanie v rozpore s pravidlami cestnej premávky
z dôvodu nesprávnej voľby reakcie na situáciu v cestnej premávke. Za nedanie prednosti v jazde
nemožno považovať len vojdenie vozidlom z vedľajšej cesty do koridoru pohybu vozidla jazdiaceho
po hlavnej ceste, ale aj také konanie vodiča vozidla na vedľajšej ceste, ktoré vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu môže odôvodnene u vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste vyvolať obavu, že vozidlo z
vedľajšej cesty vojde do koridoru pohybu vozidla jazdiaceho po hlavnej ceste. Vodič vozidla KIA a aj jeho
manželka vo svojich výpovediach potvrdili, že takáto situácia nastala aj pred vznikom danej dopravnej
nehody. Žalobca namietal aj zdokumentovanie konečnej polohy vozidla KIA v čase nehody, ktoré nebolo
vykonané policajným orgánom, ale len samotným vodičom vozidla KIA. Znalecký posudok zadovážený
policajným orgánom vychádzal z údajov o polohe vozidla KIA tak, ako ich vyznačil jeho vodič, pričom
takýto údaj nemožno považovať za jednoznačný. Žalobca nesúhlasil so záverom znaleckého posudku,
ktorý zadovážil policajný orgán, podľa ktorého vodič vozidla KIA nemal možnosť zabrániť dopravnej
nehode. Tvrdil, že ak by sa vodič vozidla KIA plne venoval vedeniu vozidla a riadne sledoval situáciu
v cestnej premávke tak, ako to upravuje ust. § 4 písm. c), zákona o cestnej premávke, mal možnosť
zabrániť dopravnej nehode. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na ním predložený znalecký
posudok, podľa ktorého z analýzy nehodového deja vyplýva, že ak by vodič vozidla KIA pokračoval v
jazde smerom do križovatky a skutočne vošiel do priestoru križovatky, potom by napriek jeho včasnej a
správnej reakcii došlo k ich zrážke. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že vodič motocykla
(žalobca), nemohol a nemal v danej situácii predvídať, že vodič vozidla KIA preruší vjazd do križovatky
a zastaví pred jej hranicou. Potom nebolo dôvodné vyvodiť právny záver, že zavinil dopravnú nehodu
v dôsledku porušenia § 3 ods. 2, písm. a), zákona o cestnej premávke. Súčasne namietal uložené
sankcie ako celkom neprimerane prísne a v rozpore s účelom zákona a to s ohľadom na všetky okolnosti
dopravnej nehody. Žalobca ďalej uviedol, že je profesionálnym vodičom, vyučuje jazdu na motocykli v
autoškole a aj z tohto hľadiska je potrebné posudzovať jeho reakciu ako primeranú a to s ohľadom na
situáciu v cestnej premávke, ktorú vyvolal vodič KIA.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože skutkový stav bol
dostatočne a správne zistený a správne orgány konajúce vo veci rozhodli v súlade so zákonom.



Uviedol, že podkladom rozhodnutia bol priestupkový spis a v ňom pripojený záznam dopravnej nehody,
zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody z 26.júla 2010, záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov
dopravnej nehody a svedkov, fotodokumentácia a plánik miesta dopravnej nehody a znalecký posudok
od znalca Ing. Karola Gondžára, CSc. a znalecký posudok č. 153/2011 od znaleckej
organizácie Expert Group s.r.o. Bratislava. Konštatoval, že znalci sa k priebehu dopravnej nehody
vyjadrili z technického hľadiska, posudky vzájomne korešpondujú a vykonané výpočty nie sú v rozpore
so zdokumentovanými stopami, neboli spochybnené výpovede účastníkov dopravnej nehody a svedkov
v relevantných otázkach nehodového deja. Žalovaný zotrval na právnom názore, že žalobca nesprávne
a nedôvodne predpokladal, že vozidlo KIA vojde na hlavnú cestu a do koridoru jeho jazdy. V čase
reakcie žalobcu na danú situáciu vzhľadom na okamžitú rýchlosť a polohou vozidla KIA nemusel
reagovať prudkým brzdením, resp. nemusel reagovať vôbec ani brzdením ani vyhýbaním a mohol
pokračovať v jazde tak, ako na začiatku nehodového deja. Mohol prejsť križovatku po hlavnej ceste,
pričom by nevznikla žiadna kolízna situácia. Vodič vozidla KIA sa rozbiehal zo státia, následne zastavil
a opakovane sa rozbehol iba do nízkej rýchlosti, do 3 km/hod. Vodič vozidla KIA mal pri uvedenej
rýchlosti možnosť zastaviť pred vjazdom na hlavnú cestu a dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po
hlavnej ceste, čo sa napokon aj stalo. Žalobca nevyhodnotil situáciu správne a konal neprimerane,
pričom bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo, že žalobca počas prudkého brzdenia nezvládol
riadenie motocykla, s ktorým spadol na vozovku. K námietke žalobcu, ktorá sa týkala premiestnenia
vozidla KIA žalovaný uviedol, že vodič vozidla KIA postupoval pri premiestnení vozidla po dopravnej
nehode podľa § 66 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. Rozdiel medzi znalcom vyhodnotenou konečnou
polohou vozidla KIA a zadokumentovanou konečnou polohou tohto vozidla predstavuje približne 0,6 m,
ktorý aj podľa znalca nemal na výsledky technickej analýzy nehodového deja podstatný vplyv. Žalovaný
pripustil, že s prihliadnutím na dopravno-stavebný stav križovatky, dané rozhľadové pomery, okamžitú
vzájomnú polohu vozidla KIA a motocykla Honda, mohla nastať situácia po istý krátky časový úsek, kedy
vodič vozidla KIA nemusel približujúci sa motocykel Honda dostatočne pozorovať. Táto skutočnosť však
neodôvodňuje záver, že vodič vozidla KIA sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v
cestnej premávke a teda že spôsobom svojej jazdy ohrozil alebo obmedzil žalobcu pri jeho jazde po
hlavnej ceste. Obranu žalobcu hodnotil ako účelovú v súvislosti s rozhodnutím o priestupku.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto ho zrušil z dôvodov § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu
1. stupňa zo dňa 20. mája 2011 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g), zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2, písm. c) citov. zákona o priestupkoch uložená pokuta
vo výške 400,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Žalobca bol uznaný
vinným z priestupku z dôvodu, že dňa 26. júla 2010 v čase o 12.30 hod v R. viedol motorové vozidlo,
motocykel značky Honda V. XXX, ev.č. D po vozovke cesty č. III/05062, označenej dopravnou značkou
„P8“ ako hlavná cesta, kde v križovatke s miestnou komunikáciu vedúcou od Hurbanovho námestia
nesprávne a neadekvátne reagoval na osobné motorové vozidlo zn. Kia H., ev.č. Q ktoré viedol vodič D.
C. po ceste č. III/05062 označenej dopravnou značkou „P1“ ako vedľajšia cesta. Žalobca prudko brzdil,
nezvládol riadenie motocykla a následne spadol na cestu, po ktorej sa kĺzal smerom k vozidlu vodiča
D. C. až motocykel narazil do vozidla KIA. Pri dopravnej nehode sa zranil žalobca, iné osoby zranené
neboli, poškodený bol motocykel a osobné motorové vozidlo KIA, škoda bola určená službukonajúcim
policajtom na sumu 1200,- Eur. Dychové skúšky u oboch vodičov boli negatívne. Žalovaný napadnutým



rozhodnutím zo dňa 5. decembra 2011 na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1.
stupňa zo dňa 20. mája 2011 a odvolanie žalobcu zamietol.

Súd v prejednávanej veci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal postup žalovaného ako aj
správneho orgánu 1. stupňa v správnom konaní vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 26. júla
2010 v čase o 12.30 hod., ktorej účastníkom bol žalobca jazdiaci na motocykli Honda po hlavnej ceste č.
III/05062 a D. C., vodič motorového vozidla KIA, jazdiaci po miestnej komunikácii označenej dopravnou
značkou P1. Súd posudzoval, či žalobca v súlade so zákonom bol uznaný vinným z priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov i či sankcie za priestupok boli uložené v súlade z § 22 ods.
2, písm. c) citov. zákona o priestupkoch.

Žalobca v žalobe nenamietal nesprávne a neúplne zistený skutkový stav v správnom konaní okrem
vyhodnotenia konečnej polohy motorového vozidla KIA po dopravnej nehode v dôsledku premiestnenia
tohto vozidla jeho vodičom. Aj v tejto súvislosti s poukazom na znalecké posudky pripustil, že ide
o otázku, ktorá pre posúdenie viny či neviny žalobcu zo spáchania dopravného priestupku nemá
rozhodujúci právny význam.

Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože tvrdil, že žiaden priestupok nespáchal. Opakovane zdôraznil, že pred vznikom dopravnej
nehody jazdil po hlavnej ceste s právom prednosti v jazde, pričom vodič mot. vozidla KIA jazdiaci
po vedľajšej ceste nesprávnym postupom pri plnení zákonnej povinnosti dať prednosť v jazde vozidlu
idúcemu po hlavnej ceste vyvolal kolíznu situáciu v cestnej premávke. Tvrdil, že vodič vozidla KIA porušil
povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2, písm. b) a § 4 ods. 1,
písm. c) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Zákon č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a
povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku
organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za
porušenie tohto zákona (§ 1).

Podľa § 3 ods. 2, písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky
je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostných podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, písm. g) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 22 ods. 2, písm. c), zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za
priestupok podľa odseku 1, písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz
činnosti do troch rokov.

V administratívnom spise je pripojený znalecký posudok č. 56/2011, ktorý na žiadosť správneho orgánu
1. stupňa vypracoval znalec Ing. Karel Gondžár, CSc, a znalecký posudok č. 153/2011, ktorý vypracovala
znalecká spoločnosť Expert Group s.r.o. Znalecký posudok č. 153/2011 predložil v správnom konaní
žalobca. Znalci v oboch znaleckých posudkoch použitím počítačového programu PC-Crash (verzia 9.1 a
9.9) vykonali počítačovú analýzu skutočného nehodového deja a vyhodnotili technickú príčinu dopravnej
nehody, pričom znalci vychádzali z rovnakých podkladov obsiahnutých v priestupkovom spise.



Znalec Ing. Karel Gondžár, CSc. v závere posudku č. 56/2011 uviedol, že na základe úloh, ktoré mu
boli uložené, vykonal technickú analýzu nehodového deja, určil technickú príčinu dopravnej nehody,
posúdil techniku jazdy jednotlivými účastníkmi dopravnej nehody, posúdil možnosti zabránenia vzniku
dopravnej nehody. V bode 3 záveru posudku sa znalec vyjadril k technike jazdy vodičov obidvoch
vozidiel. Techniku a spôsob jazdy vodiča motocykla (žalobcu) hodnotil ako nesprávnu, pretože žalobca
nesprávne a neadekvátne reagoval na vozidlo KIA, keď predpokladal, že toto vozidlo vojde do hlavnej
cesty, pričom vozidlo KIA nevošlo do koridoru jazdy motocykla. Nesprávna a neadekvátna reakcia vodiča
motocykla, teda bezdôvodné prudké brzdenie, viedlo k pádu motocykla a je v priamej príčinnej súvislosti
s vznikom dopravnej nehody.

Správne orgány si osvojili názor znalca Ing. Karola Gondžára o nesprávnej technike jazdy žalobcom
pred dopravnou nehodou a s prihliadnutím aj na tento posudok uznali žalobcu vinným z dopravného
priestupku.

Znalecká organizácia (spol. Expert Group s.r.o.) v závere znaleckého posudku č. 153/2011 (v správnom
konaní predložil žalobca) odpovedala na uložené úlohy. Súd považuje za potrebné poukázať na bod 3,
4 a 5 označeného posudku, v ktorých znalec posúdil techniku jazdy jednotlivých účastníkov dopravnej
nehody, možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody a iné zistenia, ktoré vyplynuli z technickej analýzy
dopravnej nehody. Znalec v závere posudku v bode 3, v ktorom posúdil techniku jazdy jednotlivých
účastníkov dopravnej nehody uviedol: cit. „ak vodič vozidla KIA uskutočnil so svojím vozidlom rozjazd a
opätovné zastavenie takým spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda mohol a mal predvídať
skutočnosť, že vozidlo KIA zastaví, resp. mohol a mal možnosť včas rozpoznať, že toto vozidlo pred
hranicou križovatky skutočne zastavilo, potom technika jazdy vodiča motocykla Honda nebola správna.
Nesprávnosť jeho techniky jazdy spočívala v takom smerovom vedení motocykla a v takom intenzívnom
brzdení, že došlo k jeho pádu. V takom prípade nie je možné považovať techniku jazdy vozidla KIA za
nesprávnu. Ak vodič vozidla KIA uskutočnil so svojim vozidlom rozjazd a opätovné zastavenie takým
spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda nemohol a nemal predvídať skutočnosť, že vozidlo
KIA zastaví, resp. nemohol a nemal možnosť včas rozpoznať, že toto vozidlo pred hranicou križovatky
skutočne zastavilo, potom technika jazdy vodiča vozidla KIA bola nesprávna. Nesprávnosť jeho techniky
jazdy spočívala v tom, že rozjazdom svojho vozidla nedal vodičovi motocykla Honda prednosť v jazde a
vytvoril mu kolíznu situáciu. V takom prípade nie je možné považovať techniku jazdy vodiča motocykla
Honda za nesprávnu.“ V závere posudku v bode 4, v ktorom znalec posúdil možnosti zabránenia vzniku
dopravnej nehody, znalec uviedol: cit. „ak vodič vozidla KIA uskutočnil so svojím vozidlom rozjazd a
opätovné zastavenie takým spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda mohol a mal predvídať
skutočnosť, že vozidlo KIA zastaví, resp. mohol a mal možnosť včas rozpoznať, že toto vozidlo pred
hranicou križovatky skutočne zastavilo, potom vodič motocykla Honda mohol zabrániť vzniku dopravnej
nehody správnou technikou jazdy. Správna technika jazdy mala spočívať v správnom smerovaní vedenia
motocykla bez intenzívneho brzdenia. V takomto prípade vodič vozidla KIA nemohol vzniku dopravnej
nehody zabrániť. Ak vodič vozidla KIA uskutočnil so svojim vozidlom rozjazd a opätovné zastavenie
takým spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda nemohol a nemal predvídať skutočnosť,
že vozidlo KIA zastaví, resp. nemohol a nemal možnosť včas rozpoznať, že toto vozidlo pred hranicou
križovatky skutočne zastaví, potom vodič vozidla KIA mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody správnou
technikou jazdy. Správna technika jeho jazdy mala spočívať v tom, že by nezačal uskutočňovať rozjazd
s jeho vozidlom smerom do križovatky v čase, keď sa po ceste s právom prednosti v jazde pohyboval
z ľavej strany motocykel Honda, pričom vzhľadom na skutočnú rýchlosť a vzdialenosť tohto motocykla
muselo dôjsť ku vzniku kolíznej situácie. V takom prípade vodič motocykla Honda nemohol vzniku
dopravnej nehody zabrániť ani včasnou a správnou reakciou. Na vykonanie potrebného jazdného
manévru nemal dostatok miesta a času.“ Znalec v rámci iných zistení konštatoval, že z technického
hľadiska je neprijateľné tvrdenie vodiča vozidla KIA, ktorý uviedol dňa 20. decembra 2010 v zápisnici o
podaní vysvetlenia, že v momente, keď motocykel sa šúchal k ľavému boku jeho vozidla, už stál pred
pravou časťou svojho auta. Tieto skutočnosti uvádzané vodičom KIA, ktoré sa týkali časových údajov
dopravnej nehody, nezodpovedajú analýze nehodového deja. Podľa názoru znalca vodič motocykla KIA
v situácii znázornenej na obrázku č. 12 (príloha č. 6 znaleckého posudku) nemohol a nemal predvídať,
že vodič vozidla KIA preruší vjazd do križovatky a zastaví ešte pred jej hranicou.



Zo znaleckého posudku č. 56/2011 (str. 32) vyplýva, že žalobca jazdil na začiatku nehodového deja
rýchlosťou približne 47 km/hod. v tolerančnom rozpätí výpočtu 5 %, tzn. 45 až 49 km/hod. Jednalo
sa o dovolenú rýchlosť a vzhľadom na situáciu možno hodnotiť túto rýchlosť ako primeranú, rýchlosť
motocykla nebola v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody ani ju neovplyvnila. Žalobca na
začiatku nehodového deja jazdil s motocyklom 3,8 m od stredovej deliacej čiary hlavnej cesty, t.j. pri
šírke pravého jazdného pruhu 4,8 m jazdil približne 1,0 m od pravého okraja vozovky hlavnej cesty.

Zo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi vyplýva, že žalobca videl ako z pravej strany vedľajšej
cesty sa začalo rozbiehať do križovatky vozidlo KIA, pričom predpokladal, že toto vozidlo bude v jazde
pokračovať a vojde na hlavnú cestu. Žalobca začal na túto situáciu reagovať približne 29 m, t.j. 3,7
sekundy pred križovatkou a to tak, že začal prudko brzdiť a súčasne urobil aj vyhýbací manéver, následne
jazdu na motocykli nezvládol a spadol. Súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, že reakcia žalobcu
na situáciu v cestnej premávke bola nesprávna, že nemal reagovať ani brzdením ani vyhýbaním a mohol
pokračovať v jazde tak, ako jazdil na začiatku nehodového deja. Žalobca po tom, ako uvidel do križovatky
sa rozbiehajúce vozidlo KIA, vyhodnotil túto situáciu tak, že prichádzajúce vozidlo mu vytvorí prekážku
v jazdnej dráhe. Tak, ako už bolo uvedené, na začiatku nehodového deja začal prudko brzdiť a urobil
vyhýbací manéver. V priebehu 3,7 sekundy, za ktorý čas prešiel 29 m smerom ku križovatke, nebolo v
jeho silách, aby reagoval na už zmenenú situáciu, ktorá spočívala v tom, že vodič vozidla KIA opakovane
zastavil pred križovatkou a nevošiel do koridoru jazdy jeho motocykla. Reakciu žalobcu možno hodnotiť
len vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla na začiatku nehodového deja, teda po tom, ako vodič s vozidlom
KIA sa začal rozbiehať do križovatky. Žalobca nemohol reagovať v priebehu 3,7 sekúnd na zmenu v
cestnej premávke, ktorá nastala po tom, ako vodič vozidla KIA s vozidlom opakovane zastal, a preto
podľa názoru súdu nie je možné hodnotiť jeho techniku jazdy ako nesprávnu.

Súd z dôvodov uvedených vyššie uzavrel, že vodič vozidla KIA uskutočnil so svojim vozidlom rozjazd a
opätovné zastavenie takým spôsobom a v takom čase, že vodič motocykla Honda (žalobca) nemohol a
nemal možnosť predvídať, že vozidlo KIA zastaví, resp. nemohol a nemal možnosť včas rozpoznať, že
toto vozdilo pred hranicou križovatky skutočne zastaví. Ak by vodič vozidla KIA pokračoval v jazde na
hlavnú cestu, vodič motocykla Honda (žalobca) by nezabránil dopravnej nehode ani včasnou a správnou
reakciou, pretože na vykonanie potrebného jazdného manévru nemal dostatok miesta a času.

Z dôvodov uvedených vyššie súd dospel k záveru, že žalobca ako účastník dopravnej nehody neporušil
dňa 26.7.2012 o 12.30 hod. povinnosť uloženú v ustanovení § 3 ods. 2, písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, t.j. prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke, a preto sa nedopustil
priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. V danej veci preto nebol dôvod, aby sa súd zaoberal aj námietkou žalobcu, že sankcia za
dopravný priestupok nebola uložená v súlade so zákonom.

Krajský súd napadanuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 304,75 Eur podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004Z.z. za:

I. tri úkony právnej služby (1x prevzatie a príprava zastúpenia, 1x písomné podanie na súd - žaloba, 1x
účasť na pojednávaní súdu dňa 11.7.2012) t.j. 3x á 58,69 Eur = 176,07 Eur (§ 11 ods. 1, písm. a), § 11
ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.), 3x režijný paušál á 7,63 Eur, t.j. 22,89 Eur. K odmene za úkony právnej
služby patrí 20% DPH, t.j. 39,79 Eur (§ 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.).

II. Za zaplatený súdny poplatok bola žalobcovi priznaná náhrada v sume 66 Eur.



Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 304,75 Eur k rukám JUDr. Jána Legerského,
advokáta žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.