{"guid": "03d23811-7a18-45ae-a70d-3dc764603888:2fca2c3f-3f03-4e8c-bdc5-d7c53e090ace", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3713215238.1", "spisova_znacka": "19Co/556/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/556/2015 z 18. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. januára 2017, sp. zn. 19Co/556/2015, ECLI:SK:KSTN:2017:3713215238.1", "identifikacne_cislo": "3713215238", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2017-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fca2c3f-3f03-4e8c-bdc5-d7c53e090ace", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3713215238.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3713215238.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3713215238.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/556/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713215238
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3713215238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Q., zastúpeného Z. proti žalovanému
M., o zaplatenie 243,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 03. júla 2014, č.k. 3C/95/2014-48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách
konania      p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania      n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 73,36 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 73,36 Eur                                  od 17.08.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 12.01.2008 Zmluvu o pripojení č. M podľa zákona
č. 610/2003 Z. z.                                  o elektronických komunikáciách, neoddeliteľnou súčasťou
ktorej boli aj všeobecné podmienky spoločnosti žalobcu. Podpísaním zmluvy o pripojení sa žalobca
ako poskytovateľ služby zaviazal poskytovať služby žalovanému spojené s účastníckym programom
„Paušál 25 + sms uni“. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť žalobcovi fakturované ceny.
Strany sporu uzatvorili dňa 23.02.2010 Dodatok k Zmluve o pripojení č. M ktorého predmetom bola
aktivácia účastníckeho programu „Volania všetkým 100+Deň-Nonstop zdarma“ a odpredaj mobilného
telefónu značky Sony Ericson W508 za cenu 1 Euro s tým, že žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že
bežná maloobchodná cena mobilného telefónu je               170 Eur. V čl. 2, bode 2.3 Dodatku sa
žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
so žalobcom, nepožiada o vypojenie                   z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty,
nedopustí sa takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností a bude mať na SIM karte aktivovaný konkrétny
účastnícky program, aby nedošlo k porušeniu záväzku. V čl. 2, bode 2.5 sa žalovaný zároveň zaviazal,
že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka, uvedených v bode 2.3 alebo 2.4  tohto článku
(najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2
tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím viazanosti), je
povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 200 Eur. Právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty
podľa tohto bodu malo vzniknúť samotným porušením povinnosti žalovaného, pričom toto právo nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že
medzi žalobcom                              a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah, predmetom ktorého bola



povinnosť žalobcu predať žalovanému vyššie uvedený mobilný telefón za akciovú cenu a poskytovať
mu telekomunikačné služby a povinnosť žalovaného platiť zaň vyfakturované sumy. Žalovaný si neplnil
riadne a včas povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby za obdobie
od 04/2012 do 06/2012 v celkovej výške 74,69 Eur. Žalovaný nepreukázal, že by vyúčtovanie ceny
služieb neobdržal, alebo, že by bolo toto vyúčtovanie nedôvodné, nepreukázal taktiež, že by fakturované
sumy uhradil, preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobe  v rozsahu 73,36 Eur vyhovel. Rozdiel medzi
sumou (74,69 Eur), ktorú žalobca žiadal uhradiť a sumou, ktorú mu súd priznal (73,36 Eur), predstavuje
1,33 Eur za upomienku žalobcu, ktorú vystavil žalovanému, avšak keďže žalobca nepreukázal jej
doručenie protistrane, mu uvedenú sumu nepriznal. Pokiaľ žalobca uplatnil náhradu škody vo výške
169 Eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobe v tejto
časti, nakoľko nebol naplnený ani jeden predpoklad tejto škody. V konaní žalobca nepreukázal a ani
netvrdil, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo inému platnému ukončeniu zmluvy pred ukončením
doby viazanosti. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť buď odstúpenie od zmluvy alebo iný dôkaz o tom,
že došlo k ukončeniu tejto zmluvy o pripojení, vrátane dodatkov, pred uplynutím doby viazanosti, keď
tvrdí, že náhradu škody si uplatňuje aj z dôvodu, že s ním žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby. Ak ide              o samotný vznik škody, z ustanovenia § 442 ods. 1 OZ, vyplýva, že
sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Podľa žalobcu jeho škodou je
rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného
predpoklad protiprávneho úkonu, súd prvej inštancie je toho názoru, že k uvedenej škode by nedošlo,
pretože za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predal
mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou             a akciovou cenou
mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom zmluvného
konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplní jeho očakávanie, ktoré do zmluvného vzťahu
so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože žalovaný tento
mobilný telefón získal za takú kúpnu cenu, na ktorej sa dohodol s predávajúcim, t. j. so žalobcom.
Z uvedeného teda vyplýva, že nie je splnený ani kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania
zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom zmenšenia majetku
žalobcu by nebol tento protiprávny úkon, ale len samotná kúpna zmluva, ktorú žalobca dobrovoľne
uzatvoril so žalovaným, na základe ktorej žalovanému predal mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd prvej inštancie jeho žalobu v časti 169
Eur zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 43, § 42 ods. 1 zákona                    č. 610/2003 Z. z., § 43 ods. 1 písm. a), §
44 ods. 1 a § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovie a žalovaného zaviaže k zaplateniu sumy  243,69 Eur s prísl. v zmysle žalobného petitu a náhrade
trov konania, alternatívne napadnuté uznesenie (správne rozsudok) zruší a vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, kde sa uvádza, že dohodnutá
výška zmluvnej pokuty                                za mobilný telefón ako paušalizovanej náhrady škody vo
výške 169 Eur bola v inom konaní označená ako neprijateľná zmluvná podmienka (rozsudok Krajského
súdu Prešov,                                 sp. zn. 6Co/91/2011), a preto v súlade s § 53a Občianskeho
zákonníka žalobca ako dodávateľ služby bol povinný zdržať sa tejto podmienky. Dal do pozornosti, že
zmluva o pripojení                          č. M zo dňa 12.01.2008, vrátane dodatku k tejto zmluve o pripojení
zo dňa 23.02.2010, je bez vád a prináleží k nej aktivácia účastníckeho programu „Volania všetkým
100+Deň-Nonstop zdarma“ a súčasne odpredaj mobilného telefónu Sony Ericson typ W508 za cenu 1
Euro s tým, že žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu
voľne predávaného na trhu je 170 Eur. Žalovaný sa okrem iného zaviazal zaplatiť podmienečne zníženú
kúpnu cenu mobilného telefónu 1 Euro a zaplatiť na základe faktúry aktivačný poplatok a ďalej riadne
žalobcovi platiť za fakturované sumy                              za poskytované služby po dobu 24 mesiacov.
Súčasťou zmluvy v bode 2.5 dodatku bola dohoda, na základe ktorej žalovaný pre prípad porušenia
zmluvných povinností sa zaviazal žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 169 Eur s tým, že vzal
na vedomie skutočnosť, že vo svojej podstate predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou
mobilného telefónu, t. j. 169 Eur a kúpnou cenou 1 Euro, za ktoré ho získal. Z uvedeného je jednoznačné,
že neprijateľné zmluvné podmienky medzi účastníkmi konania sa tu nenachádzajú, nakoľko v zmysle
článku 1 bod 2 sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že žalobca odpredá žalovanému mobilný telefón



za 1 Euro, pričom žalovaný si bol vedomý, že bežná maloobchodná cena bez zľavy činí sumu 170 Eur
a súhlasil s uvedeným dodatkom. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne
vyplýva, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 04/2013 - 06/2013,
čím porušil svoje zmluvné povinnosti, a tým odpadla zmluvná povinnosť žalobcu ponechať zníženú
cenu mobilného telefónu so zľavou 169 Eur, čo sa rovná slobodne a vážne dojednanej výške zmluvnej
pokuty. Nezaplatením poskytnutých služieb muselo dôjsť v zmysle zmluvných podmienok k odpojeniu
SIM kariet, nebola teda dodržaná zmluvná viazanosť v zmysle dodatku k zmluve článok 2 bod 2.9
a v zmysle článku II. podaného návrhu je zrejmé, že žalobca sa k žalovanému správal mimoriadne
ohľaduplne, obchodne seriózne v súlade s § 53 a § 53 Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 písma
a) zákona č. 351/2011 Z. z. Zohľadnil               pri určení výšky zmluvnej pokuty výhody poskytnuté
žalovanému v dodatku k zmluve, ako aj výšku mesačného poplatku za služby, ktorú sa žalovaný zaviazal
platiť počas dohodnutej doby viazanosti, zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a čas,
kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej
pokuty. Zdôraznil, že zmluvné podmienky, uvedené v jednotlivých rámikoch k dodatku k zmluve, boli
so žalovaným individuálne dojednané, žalovaný bol s nimi pred podpisom detailne oboznámený, boli
s ním podrobne konzultované a žalovaným ako zmluvnou stranou v plnom rozsahu schválené. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 53a Občianskeho zákonníka, na danú vec uvedené ustanovenie
neplatí, nakoľko ide o predmet plnenia, cenu plnenia, z podmienok, ktoré boli individuálne dojednané.
Vzájomné zmluvné podmienky sú v danom zmluvnom vzťahu obojstranne výhodné.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1)
CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Súčasne však                v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto
ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko toto
bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385           ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
73,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy                   73,36 Eur od 17.08.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nebola odvolaním strán sporu spochybnená, v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky žalobcu boli jednak buď totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvej
inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal, alebo sa k danej veci vôbec nevzťahovali
a nereflektovali na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie,
uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. §
157 ods. 2 O.s.p. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred
súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.



8. Po preskúmaní danej veci odvolací súd musí predovšetkým konštatovať, že obsah odvolania
žalobcu zo značnej časti nesmeruje voči rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci.  Predovšetkým
odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie jeho odôvodnenie, ktoré sa malo týkať výšky zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody s tým, že uvedené zmluvné dojednanie malo byť vyhlásené iným súdom
za neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/91/2011)  a s
poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka žalobca je povinný zdržať sa používania takejto podmienky.
Odvolateľ ďalej namieta aplikáciu ust. § 53a Občianskeho zákonníka v danej veci, dôvodí, že dojednaná
zmluvná pokuta je v súlade s ust. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, bola individuálne dojednaná, atď. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
označuje ako uznesenie, pričom v danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom.

9. Odvolací súd musí konštatovať, že odvolateľom uplatnené námietky proti rozsudku súdu prvej
inštancie, konkretizované v predchádzajúcom bode (11), sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
nenachádzajú, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie                             na dôvodoch, namietaných
odvolateľom, nezaložil.  Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žalobca svoj žalobný návrh v danej
veci výslovne neuplatňoval  titulom zmluvnej pokuty, ale výlučne titulom náhrady škody, ktorá mu zo
zmluvného vzťahu mala vzniknúť. Súd prvej inštancie preto jeho nárok posudzoval podľa ust. § 420
a § 442 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že predpoklady vzniku zodpovednosti na náhradu škody
v zmysle citovaných zákonných ustanovení neboli preukázané, a preto žalobu zamietol, s ktorým
záverom sa odvolací súd stotožňuje. Zároveň zdôrazňuje, že v danej veci súd prvej inštancie neaplikoval
tzv. spotrebiteľské právo, nezaoberal s tým, či zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, či zmluvné dojednania boli individuálne dojednané, neaplikoval ust. §
53a Občianskeho zákonníka. Odvolanie žalobcu evidentne nesmeruje k danej veci.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že podaným odvolaním žalobca dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku, ktorým zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal proti
žalovanému náhrady škody, žiadnym spôsobom nenamietal, nespochybnil  právne posúdenie danej veci
súdom prvej inštancie podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani jeho záver, že v
danej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, z ktorého dôvodu
bola žaloba zamietnutá.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262              ods. 1
CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)             (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/95/2014", "guid": "16faa22c-a807-42a7-b18f-aa9fb79a45d0:4cf227cc-c455-4310-9da4-6b27ef803278", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2dede219-b303-4c45-84ec-0b38fc91d570:c4eb5321-c234-420d-b973-660cddbd1f0b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8110211245.2", "spisova_znacka": "6Co/91/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 z 23. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110211245.2"}], "citovane_v": []}