Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/54/2018 z 14. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2018, sp. zn. 11CoP/54/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1415206220.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/54/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1415206220.1 | 2018-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42f23e5c-e118-4b4b-9fa2-5ca42a60e321 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1415206220.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/54/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206220
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415206220.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 19 Malacky, dieťa rodičov: matka - O. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, XXX XX S., a otec - A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. v Z. č. XXX, L.
republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku F. súdu Malacky zo
dňa 12.10.2017, č.k. 8P/281/2015-201 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 12.10.2017, č.k. 8P/281/2015-201 zvýšil výživné na
maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy X.XXX Sk mesačne na sumu XXX eur mesačne od
01.05.2015, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, zročné výživné
za obdobie od 01.05.2015 do 30.09.2017 vo výške X.XXX eur zaviazal otca k rukám matky zaplatiť
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do zaplateného zročného výživného otcovi započítal
sumu XXX,XX eur. Zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/59/2005-25 zo dňa
09.02.2006, v časti výroku o výživnom na maloletého A.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 231 C.s.p., § 121 C.m.p., dospejúc vykonaným dokazovaním k
záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého. Konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného na maloletého uplynulo obdobie viac ako 11 rokov, za ktoré sa zmenili pomery na
strane maloletého, ktorý začal navštevovať prvý stupeň základnej školy (v septembri 2009) a neskôr
druhý stupeň základnej školy (september 2013), maloletý je starší, fyzicky vyspelejší, jeho potreby
vzhľadom na plynutie doby úmerne k jeho veku primerane vzrástli, pričom pôvodné rozhodnutie o určení
výživného je z obdobia jeho veku 3 rokov. Za nesporné súd prvej inštancie považoval, že potreby
štrnásťročného dieťaťa v porovnaní s potrebami dieťaťa trojročného sú výrazne vyššie a pôvodne
určené výživné vo výške XX,XX Eur (X.XXX Sk) mesačne v súčasnosti, a to nielen s poukazom na
vek a vývoj dieťaťa, ale aj s poukazom na vývoj a rast životných nákladov v spoločnosti už vôbec
nepokrýva jeho potreby ani len v základnej miere. Uviedol, že aj keď matka povinná pri svojom podiely
osobnej starostlivosti o maloletého čiastočne prispievať na výživu dieťaťa aj finančnou čiastkou, si
túto povinnosť plní tým, že za maloletého hradí poplatky na bývanie a domácnosť, a aj pri započítaní
príspevkov štátu, táto suma pokrýva iba základné potreby maloletého. Pri ustálení výšky výživného



vychádzal aj zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, veku, zdravotného stavu
oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletého ako aj skutočnosť, že rodičia
žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosti nemajú. Posudzujúc majetkové, zárobkové pomery rodičov, ich
schopnosti a možnosti, za preukázané mal, že matka, ktorá sa o maloletého osobne stará, je zamestnaná
v spoločnosti Z. S., s.r.o., s dosiahnutým priemerným čistým mesačným príjmom vo výške XXX,XX eur,
otec podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom v bežnom zúčtovacom období roku 2016
otec dosiahol kladný výsledok hospodárenia vo výške XXX,XX eur. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o výške výživného vzal do úvahy skutočnosť, že otec dlhodobo dosahuje nízke príjmy z podnikania,
poukazujúc na účel podnikania v zmysle Živnostenského zákona, ktorým je jednoznačne dosiahnutie
zisku. Pokiaľ však otec ako živnostník dosahuje veľmi nízky zisk a z jeho vyjadrenia je zrejmé, že je s
takýmto stavom v podstate uzrozumený a pracuje iba sezónne, súd prvej inštancie poukázal na jeho
prvoradú a základnú povinnosť - vyživovaciu povinnosť k maloletému. Obranu otca, že nemá finančné
prostriedky na zvýšenie výživného, súd prvej inštancie neakceptoval, poukazujúc na povinnosť otca
nájsť si prácu adekvátnu svojim schopnostiam ( otec má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou,
je držiteľom vodičského oprávnenia typu B, C a T, jeho zdravotný stav je dobrý ). Pri preukázaní zmeny
pomerov v čase podania návrhu matky, výživné zvýšil v súlade s jej návrhom od 01.05.2015, odo dňa
nasledujúceho po podaní návrhu. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2015 do 30.09.2017 vo výške
X XXX eur (29 mesiacov x XXX,XX Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 01.05.2015 a doposiaľ
určeným výživným, po odpočítaní finančného plnenia otca pre maloletého nad rámec doposiaľ určeného
výživného vo výške XXX,XX eur), uložil otcovi uhradiť s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2, 3 C.s.p..
O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý odvolaciemu súdu
navrhol výšku výživného na maloletého ponechať v sume XX eur mesačne. Nesúhlasil so zvýšením
výživného na XXX eur mesačne, čo predstavuje navýšenie o XXX percent. Uviedol, že jeho finančná
situácia je momentálne nepriaznivá, keď letná sezóna skončila a preto je nútený si hľadať novú prácu.
Tvrdil, že zarobené peniaze počas sezóny nepokrývajú ani jeho osobné náklady a určené výživné
považoval za likvidačné. Mal za to, že aj matka by si mala tak ako on, aktuálne hľadať lepšie platenú
prácu, aby maloletému mohla poskytnúť kvalitnejšie zázemie.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
S tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní nesúhlasila a uviedla, že maloletý má u nej vďaka jej
zamestnaniu a pomoci od jej rodičov kvalitné rodinné zázemie. Zdôraznila, že otec je zdravý muž a nič
mu nebráni v tom, aby si našiel riadnu, adekvátnu a nielen sezónnu prácu. Poukázala na nezáujem otca
o maloletého, ktorý maloletého ani nekontaktuje a za posledné 3 roky ho videl len 2krát. Uviedla, že o
maloletého sa stará sama, maloletý je výborný žiak, ktorému do budúcnosti chce zabezpečiť kvalitné
vzdelanie.

5. Kolízny opatrovník v záujme maloletého navrhol rozhodnutie súdu ako vecne a právne správne
potvrdiť.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka zotrvával na svojich tvrdeniach
a skutočnostiach uvedených v odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v jeho intenciách.

7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. V odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené



potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z
hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov
(§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na
maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom č.k. 9C/59/2005-25 zo
dňa 09.02.2006. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie
odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o
výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť
do výšky výživného na maloletého. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie
zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ich možností a schopností, tak aj
odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými
rodičmi, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite
v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej
inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto
zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nemajúce vplyv
na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosti, ktoré vo svojom odvolaní otec uviedol, v
konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého posudzoval a správne vyhodnotil súd
prvej inštancie. Odvolací súd dáva do pozornosti otcovi, že určené výživné postačuje na porytie
najzákladnejších potrieb maloletého, ktoré sa od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2006 zvýšili
a na ktorých, je povinný sa primerane podieľať.

11. Určená výška výživného na maloleté dieťa podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného
zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).