Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/173/2017 z 15. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 15. januára 2018, sp. zn. 3Tos/173/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2517010074.1 Krajský súd Trnava | 3Tos/173/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2517010074.1 | 2018-01-15 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 208 ods. 2 písm. d) TZ, § 208 ods. 1 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/56a7c8ce-66ea-44fc-bbda-846398fa100b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2517010074.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/173/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010074
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517010074.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného X. F., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.10.2017 sp. zn. 16Nt/15/2017, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 16.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. F., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Piešťany sp. zn.
2T/120/2011, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa právne odôvodnil predovšetkým ustanovením § 394 odsek 1 Trestného
poriadku a § 399 odsek 2 Trestného poriadku, vecne zistením, že nebolo preukázané, že by dodatočne
vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo, vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú
následne písomným podaním doručeným súdu I. stupňa dňa 29.11.2017 odôvodnil a domáhal sa zrejme
jeho zrušenia keď namietal, že v konaní boli porušené jeho ústavné práva, ktoré bližšie nekonkretizoval,
bola porušená zásada nestrannosti súdu, nakoľko v senáte boli samé ženy, rozhodnutie o jeho vine bolo
založené len na základe výpovede V. F., pri rozhodovaní o vine sa neprihliadlo na jeho zdravotný stav
a ochorenia ktorými trpí, neprihliadlo sa na to, že v minulosti bol liečený na psychiatrii. Tieto ochorenia
vplývali aj na jeho správanie. Jeho vzťahy s manželkou sa zhoršili po tom, ako zostal invalid a nevládal
už toľko pracovať, od roku 2006 sa začala manželka na neho sťažovať.

Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti, na to oprávnenou osobou, podľa § 192
odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal
sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku prechádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podmienky obnovy konania upravuje ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku z ktorého vyplýva,
že obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom,



sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo,
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom nepomere s účelom trestu, alebo vzhľadom
na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom
trestu.

V zmysle platnej právnej úpravy sa konanie o povolenie obnovy konania obmedzuje na zistenie, či vyšli
najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom,
ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení
obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom
konaní, ale aj dôkaz, síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom.
V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmávať vecnú správnosť rozsudku vydaného v
základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie
obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové
skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí
nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri ich hodnotení, prípadne ich nesprávne
vyhodnotil.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu krajský súd zistil, že X. F. bol rozsudkom Okresného súdu
Piešťany zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 2T/120/2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 6To/126/2013 zo dňa 17.09.2015, uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b/, písm. j/ Trestného zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a bol mu podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm.
j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

V konaní o žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy konania súd I. stupňa vykonal dokazovanie nielen
výsluchom odsúdeného ale aj svedkov F. F. a F. F., ktorí boli v pôvodnom konaní vypočutí v procesnom
postavení poškodených a tiež výsluchom svedkov T. C. a K. A., vyhodnotil čestné prehlásenie F. F.
z 29.07.2016, ktoré pripojil odsúdený k žiadosti o povolenie obnovy konania. Na základe uvedených
dôkazov dospel k správnemu záveru o tom, že sa nejedná o dôkazy, na základe ktorých by bolo možné
rozhodnúť o povolení obnovy konania.
Krajský súd poukazuje na to, že v konaní o povolení obnovy konania sa svedok F. F. na verejnom
zasadnutí nevedel vyjadriť k obsahu listu, ktorý priložil k žiadosti odsúdený a ani sa nepamätal, že by
tento list písal.

Svedkovia F. F. a F. F. boli vypočutí už v konaní, ktoré predchádzalo odsudzujúcemu rozsudku. Už v
tom čase F. F. na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď z prípravného konania a poprel týranie zo
strany otca, ktorú zmenu výpovede posúdil súd I. stupňa ako účelovú, tendečnú, motivovanú tým, že ho
otec živí a má preto mu snahu pomôcť. K tomuto záveru dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov a po
zistení, že táto jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nekorešponduje so žiadnym iným dôkazom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani čestné prehlásenie F. F. ani jeho výpoveď na verejnom zasadnutí
v konaní o povolení obnovy konania (ktorej sa k skutku, za ktorý bol jeho otec X. F. odsúdený bližšie
nevyjadril) nemožno považovať za nové dôkazy, ktoré by neboli súdu skôr neznáme. V pôvodnom konaní
neboli vypočutí svedkovia T. C. a K. A., avšak ich výpovede na verejnom zasadnutí o návrhu na povolenie
obnovy konania nie sú takého charakteru, aby nimi bolo možné spochybniť správnosť skutkových zistení
uvedených v odsudzujúcom rozsudku. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že X. F. bol odsúdený



pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo vzťahu k manželke F. a deťom X., X. a F. F., ktorí ho
usvedčovali, a ktorých výpovede boli podopreté ďalšími vykonanými dôkazmi najmä svedkami Mgr. P. V.,
Mgr. O. A., U. G., G. A., MUDr. K. H., MUDr. I. G., P. B., E. A., P. L., V. A., znalkyňou z odboru psychológie
PhDr. Zuzanou Bielikovou a jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, znaleckým posudkom MUDr. Juraja
Lexmana a MUDr. Svetozára Drobu, ktoré dôkazy boli vyhodnotené v odsudzujúcom rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov ani krajský súd nezistil splnenie podmienok na povolenie obnovy konania
v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.