Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/484/2012 z 23. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. septembra 2013, sp. zn. 5Co/484/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5109219326.4 Krajský súd Žilina | 5Co/484/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5109219326.4 | 2013-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2a12a15-633d-4fc7-b93d-5d5b82f72c20 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5109219326.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/484/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109219326
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5109219326.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky:
C. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Burianom,
so sídlom, ul. R. č. X, proti odporcom v rade : 1/ R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX,
zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Strählem, so sídlom v W., C. R. XX/XXX, 2/ E. S., rod. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, v konaní o odstránenie nehnuteľnosti, resp. o úpravu užívania
nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 20. septembra
2012 č.k. 14C/107/2009-402, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline ako súd prvého stupňa v predmetnom konaní rozsudkom rozhodol tak, že súd
zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby skleníka postaveného na KN C parc. č. 1825/21
a KN C parc. č. 1824/20 k. ú. H. B. označený v geometrickom pláne č. 144/2010 zo dňa 10.10.2010,
vyhotoveného R. R., zodpovedajúceho právu vlastníka stavby užívať pozemok označený ako KN C
parc. č. 1824/20 o výmere 22 m2 k.ú. H. B. podľa geometrického plánu č. 144/2010 zo dňa 10.10.2010,
vyhotoveného R. R., za účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe.

Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby skleníka postaveného na KN C parc. č.
1825/21 a KN C parc. č. 1824/20 k. ú. H. B.,označených v geometrickom pláne č. 144/2010 zo dňa
10.10.2010, vyhotoveného R. R., práva vstupu na pozemok KN C parc. č. 1824/15 k. ú. H. B. v časti
označenej bodmi 3,4,5,6 geometrického plánu za účelom opravy a údržby stavby.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 493,13 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania vo
výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 226,58 eur a tieto zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Geometrický plán č. 144/2010 zo dňa 10.10.2010 vyhotovený R. R. tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Okresný súd rozsudok veľmi podrobne a precízne odôvodnil, v písomnom vyhotovení rozhodnutia
chronologicky popísal obsah vykonaných dôkazov, vrátane prednesov účastníkov konania, resp. ich



právnych zástupcov a znaleckého dokazovania, svedeckých výpovedí, ako i listinných dôkazov a pri
právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 135c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenia v rozhodnutí citoval.

Okresný súd po opätovnom vykonaní dokazovania a jeho doplnení pri právnom posúdení veci uviedol,
že dospel k nasledovným záverom:

Pokiaľ v konaní odporcovia spochybňovali vlastnícke právo navrhovateľky ku pozemku KN parc. č.
1825/15 k. ú. H. B. súd je oprávnený v rámci výkonu jurisdikcie preskúmať aj správnosť zápisu
vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, nakoľko výpis z listu vlastníctva je verejnou listinou, ktorá
preukazuje správnosť zapísaných údajov len ak nie je preukázaný opak. Preukázanie opaku však
zaťažuje účastníka, ktorý takéto skutočnosti tvrdí. Odporcovia nepredložili súdu žiadne relevantné
dôkazné prostriedky, ktoré by vyvracali zápis vlastníckeho práva navrhovateľky k pozemku KN parc. č.
1825/15 k. ú. H. B. na LV č. XXX kat. úz. H. B. obec Žilina, vedenom Správou katastra Žilina. Takouto
skutočnosťou nemôže byť ani prípadný spor v správnom súdnictve proti rozhodnutiu katastrálnych
úradov. Preto súd vychádzal pri posudzovaní aktívnej legitimácie navrhovateľa zo zápisu vlastníckeho
práva na LV č. XXX kat. úz. H. B. obec W..

Súd mal pasívnu legitimáciu odporcov v 1/ a 2/ rade preukázanú zápisom vlastníckeho práva k stavbe
skleníka na KN parc. č. 1825/5 bez súpisného čísla označenej ako skleník na LV č. XXX k.ú. H. B..

Súd zároveň zistil, že na pozemku KN parc. č. 1825/15 k. ú. H. B. je postavená prístavba k pôvodnej
stavbe skleníka na KN parc. 1825/5 k. ú. H. B.. Podľa výpovedí svedkov, stavba skleníka sa vykonávala
v dlhšom období a to až do roku 1995. Jednotlivé odchýlky v skutkových tvrdeniach ohľadom času
vykonávania prístavby a jej ukončenia je možné akceptovať vzhľadom na dlhý časový odstup. Za
nesporné súd považuje, že stavba bola započatá pred vydaním stavebného povolenia, pretože aj
sám odporca tieto skutočnosti uvádza vo vyjadreniach k návrhu. K stavbe bolo vyhotovených viacero
projektových dokumentácií stavby skleníka vyhotovených tým istým architektom, pričom autentifikačnou
pečiatkou overenia projektovej dokumentácie v stavebnom konaní bol opatrený len nákres skleníka bez
prístavby. Zákres dvojúrovňového skleníka (aj s prístavbou) nebol stavebných úradom autentifikovaný,
teda odporcovia nepožiadali o zmenu stavebného povolenia. Kolaudačné rozhodnutie č. ŽP2/3201/95
Bk, vydané Obvodným úradom životného prostredia v Žiline dňa 15.11.1995 neobsahuje zmienku o
zmene stavby ani zmeny oproti projektovej dokumentácii. Stavba skleníka v súčasnej dobe tvorí jednu
stavbu hoci najskôr bolo započaté s výstavbou stavby skleníka na KN parc. 1825/5 k. ú. H. B. a až
následne odporca pokračoval v stavbe aj na KN parc. 1825/15 k. ú. H. B..

Základným ústavným právom je rovnosť vlastníckeho práva. Ak dôjde k stretu vlastníckych práv je
potrebné poskytnúť ochranu tomu právu, ktorého obsahom sú vyššie hodnoty a umožňuje účelnejšie
využitie. Teda súd musí zvážiť, ktorému vlastníckemu právu poskytne ochranu, teda právu vlastníka
stavby alebo vlastníka pozemku. Pritom s poukazom na judikatúru vzťahujúcu sa k prejednávanej veci,
sa za neoprávnenú stavbu považuje aj stavba, ktorá síce bola postavená oprávnene, ale právo existencie
stavby zaniklo (dočasná stavba na prenajatom pozemku).

Súd sa opätovne zaoberal stretom práv aj v spojení s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom.

Navrhovateľka na pojednávaní po odvolacom konaní uviedla, že má záujem o prikázanie stavby
postavenej na pozemku KN-C parc. č. 1824/20 o výmere 22 m2 k.ú. H. B. do jej vlastníctva. Pri aplikácii
ust. § 135c ods. 2 Obč. zák. súd však musí brať zreteľ na to, či na pozemku sa nachádza celá stavba
alebo len jej časť a ak sa na pozemku nachádza len časť stavby, či táto časť tvorí samostatnú stavbu,
teda vec v právnom zmysle. Hoci sa výstavba skleníka, tak ako to uviedol súd skladala z dvoch etáp,
stavby na KN C parc. č. 1825/21 ako hlavnej stavby skleníka následne na KN C parc. č. 1824/20 k. ú.
H. B. ako prístavby skleníka, v súčasnosti skleník tvorí jednu funkčnú stavbu a pre rozdelenie stavby
skleníka na dve samostatné stavby by bolo nevyhnutné vykonať stavebné úpravy, pričom aj tak by
niektoré stavebné prvky boli spoločné. Súd je názoru, že pokiaľ v čase rozhodovania súdu netvorí časť
stavby na pozemku odlišného vlastníka ako vlastníka stavby samostatnú stavbu- samostatnú vec, nie
je možné rozhodnúť o tom, že časť stavby postavená na pozemku odlišného vlastníka sa mu prikáže do
vlastníctva za náhradu a preto v danej veci neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 135c ods. 2 Obč. zák..



Preto súd aj v súlade s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Žiline v uznesení č.k.
5Co/250/2011-378 rozhodol o usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
zriadením vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu.

Súd vychádzal zo záverov znalkyne, ktorá spoločne s pribratým konzultantom vykonala zameranie
zastavanej časti pozemku KN-C parc. č. 1825/15 tak, že zastavanú časť označila novo vytvorenou KN-
C parc. č. 1824/20 o výmere 22 m2 záhrada k.ú. H. B. a zároveň prerušovanou čiarou prechádzajúcou
bodmi 3, 4, 6, 5 vyčlenila časť pozemku KN parc. č. 1824/15 v šírke 1m od hranice novovytvoreného
pozemku KN-C parc. č. 1824/20 k.ú. H. B. o výmere 16,7 m2.

Súd preto vzhľadom na hodnotu prístavby skleníka zistenú vo výške 5.697,89 eur, zistenú hodnota
pozemku KN-C parc. č. 1824/20 na ktorom je postavená prístavba vo výške 364,54 eur rozhodol tak, že
usporiada pomery medzi vlastníkom prístavby skleníka (časti stavby skleníka) a vlastníkom pozemku
tak, že súd zriadil za náhradu vecné bremeno v prospech vlastníka stavby skleníka postaveného na KN C
parc. č. 1825/21 a KN C parc. č. 1824/20 k. ú. H. B. označený v geometrickom pláne č. 144/2010 zo dňa
10.10.2010 vyhotoveného R. R., zodpovedajúceho právu vlastníka stavby užívať pozemok označený
ako KN C parc. č. 1824/20 o výmere 22 m2 k. ú. H. B. podľa geometrického plánu č. 144/2010 zo dňa
10.10.2010 vyhotoveného R. R., za účelom výkonu vlastníckych práv k stavbe.

Zároveň z dôvodu predchádzania sporov medzi účastníkmi a ich prípadnými právnymi nástupcami s
ohľadom na potrebu údržby a opráv časti skleníka postavenej na KN C parc. č. 1824/20 k.ú. H. B.
rozhodol, že zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby skleníka postaveného na KN C parc.
č. 1825/21 a KN C parc. č. 1824/20 k. ú. H. B., označených v geometrickom pláne č. 144/2010 zo dňa
10.10.2010 vyhotoveného R. R., právo vstupu na pozemok KN C parc. č. 1824/15, k. ú. H. B. v časti
označenej bodmi 3,4,5,6 geometrického plánu za účelom opravy a údržby stavby.

Súd tiež rozhodol o odplate za zriadenie vecného bremena pre výkon vlastníckych práv k stavbe
a prístupu na pozemok za účelom opráv a údržby stavby. V znaleckom posudku znalec nevyčíslil
hodnotu vecného bremena vlastníka stavby ku KN- C parc. č. 1824/20 k. ú. H. B., ale určil len hodnotu
jednorazového odplatného za zriadenie vecného bremena umiestnenia a užívania stavby skleníka na
KN parc. č. 1824/15 k.ú. H. B. v rozsahu určenom geometrickým plánom č. 144/2010 k.ú. H. B., t.j.
na výmere 16,7 m2 je vo výške 128,59 eur. Vzhľadom na charakter vecného bremena, podľa ktorého
vlastník stavby skleníka postaveného na KN C parc. č. 1825/21 a KN C parc. č. 1824/20 k. ú. H. B.
má právo užívať pozemok označený ako KN C parc. č. 1824/20 o výmere 22 m2 k. ú. H. B. za účelom
výkonu vlastníckych práv k stavbe, ktoré je časovo neobmedzené a má trvať počas celej existencie
stavby, úplne znemožňuje vlastníkovi pozemku užívať tento pozemok, brať z neho plody a úžitky, určil
hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške zistenej všeobecnej hodnoty pozemku, ktorú
znalec určil vo výške 364,54 eur. Súd zároveň akceptoval hodnotu vecného bremena práva vstupu na
pozemok KN parc. č. 1824/15 k.ú. H. B. v rozsahu určenom geometrickým plánom č. 144/2010 k.ú. H.
B., t.j. na výmere 16,7 m2 je vo výške 128,59 eur, ktorú znalkyňa určila ako hospodársku ujmu vo výške
30% obvyklého nájomného za 1 m2 pozemku po prepočítaní na dobu 20tich rokov a výmeru zaťaženej
časti pozemku 16,7 m2, t.j. vo výške 128,59 eur, spolu vo výške 493,13 eur, pričom súd uložil odporcom
povinnosť úhrady odplaty do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že v konaní 33C/101/2009 vedenom pred Okresným súdom
v Žiline v opačnom postavení účastníkov vyhlásený rozsudok, ktorým súd zriadil vecné bremeno
svedčiace odporkyni a všetkým ďalším vlastníkom záhradnej chatky č. s. XXX zap. na LV č. XXX
k novovzniknutému pozemku KNC parc. č. 1825/22 vytvoreného GP R. R., S. Q. č. 108/2011 dňa
15.9.2011 z KNC parc. č. 1825/2 záhrady o výmere 191 m2 k.ú. H. B. k výkonu práva k záhradnej chatke
za náhradu vo výške 92,34 eur a zároveň zriadil vecné bremeno svedčiace odporkyni a všetkým ďalším
vlastníkom záhradnej chatky č. súp. XXX ku KNC parc. č. 1825/2 záhrady o výmere 191 m2 podľa GP
R. R. č. 108/2011 k výkonu udržiavacích prác na stavbe prístupu k elektrickému rozvádzaču za účelom
čistenia prieduchu komína a prístupu k dvom odvetrávacím prieduchom k uvedenej záhradnej chate za
náhradu vo výške 33,25 eur.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a aj v tejto časti rozsudok
podrobne odôvodnil vrátane výšky priznaných trov.



Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá vytýkala okresnému súdu
nesprávne právne posúdenie veci s tým, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal najmä s dvoma
skutočnosťami: 1. Prístavba skleníka bola uskutočnená v rozpore so stavebným povolením a nebola
skolaudovaná, záhradná chatka bola uskutočnená v zmysle stavebného povolenia a bola riadne
skolaudovaná. 2. Nepriznanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým
vlastník pozemku súhlasí po tom, čo súd prehlásil skleník a jeho prístavbu za jednotný celok. Odvolateľka
tieto dva argumenty v odvolaní podrobnejšie rozviedla a na záver navrhla, aby odvolací súd zvážil
uvádzané dôvody a v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že nariadil
odstránenie prístavby skleníka, prípadne ju za náhradu prikáže navrhovateľke, resp. aby inak rozhodol
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí obaja navrhovali
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny z dôvodov v ňom uvedených. Okrem iného v
písomnom vyjadrení bolo uvedené, že nakoľko nedošlo k dohode medzi spornými stranami, jediná
možnosť spravodlivého vyriešenia susedských vzťahov pre obidve strany bola aplikácia ust. § 135c ods.
3 Občianskeho zákonníka v tomto konaní, ako aj v konaní 33C/101/2009, čo súd na základe vykonaného
dokazovania, ako aj v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu náležite odôvodnil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania vec prejednal v odvolacom
konaní a postupom podľa ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho
pojednávania, pričom dodržal lehotu na oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozhodnutia a
rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona konštatuje, že sa v celom rozsahu
stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a konštatuje správnosť dôvodov
prvostupňového rozhodnutia. Ďalej odvolací súd konštatuje, že v odvolaní navrhovateľky neboli uvedené
žiadne také skutočností, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal pri vyhodnocovaní dôkazov a
následne pri právnom posúdení veci, pričom prvostupňový súd zrozumiteľne a veľmi precízne odôvodnil
svoje rozhodnutie vo všetkých jeho výrokových častiach, a teda dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132
a nasl. O.s.p. Okresný súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne odôvodnil, prečo nebolo možné aplikovať
ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazovala odvolateľka a konkrétne dôvodil
tým, že na pozemku navrhovateľky sa nachádza len časť skleníka a v súčasnosti skleník tvorí jedu
funkčnú stavbu. Preto odvolací súd je toho názoru, že riešenie celého susedského sporu tak, ako o ňom
rozhodol prvostupňový súd a aké naznačil aj odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, je
najvýhodnejšie po stránke ekonomickej a je najmenej zaťažujúce pre susedské užívanie nehnuteľnosti
sporovými stranami. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu najvýhodnejšie a najspravodlivejšia
možnosť vyriešenia susedských sporov medzi účastníkmi konania pre obidve strany bola aplikácia ust.
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V odvolacom konaní odvolateľka úspešná nebola, odporcom v rade 1/, 2/ by preto podľa § 142 ods.
1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. prináležala náhrada trov odvolacieho konania, avšak ani jeden s
odporcov si v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania kvalifikovaným spôsobom neuplatnil,
preto odvolací súd vyslovil, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.