Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/62/2014 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 11CoE/62/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4205206684.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/62/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4205206684.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fae117c6-59f2-4875-8a3d-101bf982d195 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4205206684.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/62/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205206684
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4205206684.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: P. A., nar. XX. XX. XXXX, I. XXXX/X, C. C., M., o vymoženie
sumy 716,99 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 9Er/407/2005 a u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej (predtým Mgr. Kataríny Baňarovej),
Nám. A. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod sp. zn. Ex 480/05, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/407/2005-21 zo dňa 12. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 20. 12. 2013 na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora
rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 103, § 104 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 44 ods. 6, § 57
ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení
§ 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným
titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 1226/2005, NZ 11865/2005 spísaná notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 19. 03. 2005. Zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 14.
09. 2004 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo i splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene
uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho vzťahu vedeli.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a



nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani
nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

Ak zmluvné zastúpenie v tejto veci bolo urobené absolútne neplatným právnym úkonom, potom
Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním splnomocnený substituent nemohol svojím konaním jednak uznať dlh
povinného čo do dôvodu a výšky, ale ani za povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súčasťou notárskej zápisnice je i vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh splatí v lehote,
ktorú si zjavne určil zástupca povinného, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným.
Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že
začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou
v prerokúvanej veci znamená, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už
podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek
skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Súd prvého stupňa mal za to, že notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná osobou
povinnou aj osobou oprávnenou a nie ako to bolo v danom prípade, keď bola spísaná len so zástupcom
povinného. Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na
spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Vzhľadom na to, že predmetná notárska zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná,
exekučný titul vydaný na základe takejto notárskej zápisnice je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju.

O náhrade trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko zmena súdneho exekútora v
tomto štádiu exekúcie je už neúčelná, nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a zároveň namietal nedostatočné zistenie skutkového
stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Zdôraznil, že zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti presne
vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu a tento príkaz nemôže
byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaný na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu
právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený skonštatoval, že
ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so
zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi
rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či
notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi a zastával názor, že platná notárska
zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní
s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby postupom podľa
§ ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o
súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR,
a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu



ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné
zaobchádzanie so žalobcom (oprávneným) nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného tvrdil, že bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb
v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd ako súd prvého stupňa svojím rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Zdôraznil, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka a žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo,
keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere svojho
odvolania oprávnený uviedol, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania
exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani
skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej
únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z
tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 12. 12. 2013 potvrdil ako vo výroku vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v danej veci začalo dňa 15. 06.
2005, kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného zo dňa 07.
06. 2005 na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa udelil dňa 04.07.2005 súdnej exekútorke
Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej
zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 1226/2005, NZ 11865/2005 dňa
19. 03. 2005. Návrhom zo dňa 20. 05. 2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho
exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr. Rudolfa Krutého. K návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora sa písomne dňa 20. 10. 2009 vyjadrila súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová
a uviedla, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného a vyúčtovala
si trovy exekúcie v sume 199,- eur, na náhradu ktorých navrhla zaviazať povinného. Podaním zo dňa
31.08.2012 oznámila súdna exekútorka súdu, že časť vymoženej pohľadávky v sume 215,75 eur bola
zaslaná na účet oprávneného a zostatok vymoženej pohľadávky do dnešného dňa nebol poukázaný na
účet oprávneného, bol ponechaný na trovy exekúcie. Prípisom zo dňa 29. 11. 2013 oprávnený
urgoval, aby súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Dňa 12. 12. 2013
súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým,
že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08.
2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 15. 06. 2005.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 19. 03. 2005 spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 1226/2005, NZ 11865/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 14. 09. 2004)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 25.833,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 21.600,-
Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 17. 11. 2004 do zaplatenia
a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 14. 09. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého
dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo
predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú
osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní
dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa



hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme
notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného
titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 14. 09. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný
pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto
plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v
zmluve o úvere zo dňa 14. 09. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Plnomocenstvo zo dňa 14. 09. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno
na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je
toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 14. 09. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra
nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 19. 03.
2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a
zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo základným zásadám exekučného konania.



Krajský súd v Nitre v súvislosti s návrhmi oprávneného na prerušenie konania, dáva oprávnenému
do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5), ak
osobitný zákon neustanovuje inak. K návrhu oprávneného zo dňa 20. 12. 2013 (ktorý je súčasťou
podaného odvolania) na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd
preto považuje za potrebné uviesť, že preskúmaním tohto návrhu oprávneného nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by odôvodňovala možnosť tomuto návrhu vyhovieť. Prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1,
psím. b/, veta druhá OSP možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka
veci je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 07.
1996 v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 47/1996).

Odvolací súd taktiež poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný i s poukazom na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36
ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP,
ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to
výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V
tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné
vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. V
zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, t. j. iba ak Exekučný poriadok
nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci
možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP.

V súvislosti s návrhom oprávneného zo dňa 20. 12. 2013 (ktorý je súčasťou podaného odvolania)
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1, písm. c/ OSP, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie
ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru a rozhodol, že požiada
Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho
práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie danej veci. Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť
každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ
na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Pokiaľ ide o prvú prejudiciálnu otázku oprávneného v
tomto podaní, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon
C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je
vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka návrhu oprávneného zo dňa 20. 12. 2013 ohľadne druhej
prejudiciálnej otázky, odvolací súd poukazuje na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98
až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ
pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s
tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť
z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.
Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, pričom obe tieto možnosti spočívajú v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie
je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom takýto postup nie
je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore
s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý
uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie
a zhodnotenie neexistencie potreby začať prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte
éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné
alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok



Súdnemu dvoru EÚ. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 20. 12. 2013 teda súd nezistil žiadnu
okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho
dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.