Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/79/2011 z 3. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. mája 2012, sp. zn. 24S/79/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200915.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/79/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200915.1 | 2012-05-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83cdb68d-fb45-494f-a4dd-b435bef3c6a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200915.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/79/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200915 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200915.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobkyne W.. F.. W. B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, Z. Z., občianka SR, zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, Skuteckého č. 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Krajskému stavebného úradu v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, zastúpenému advokátom Urbáni & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Granvia Operation, s.r.o., Černyševského 26, 851 01 Bratislava,2. R.. V. M., N. XX, XXX XX Z. Z.,3. JPM finance s.r.o., Pod Skalkou 1, 974 11 Banská Bystrica,4. Slovenský pozemkový fond - Bratislava, Búdkova 36, 817 15 Bratislava,5. Slovenská správa ciest, Úsek vnútornej správy, Miletičova 19, P.O.Box 19, 826 19 Bratislava,6. SAD Banská Bystrica, a.s., Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica,7. SHELL Slovakia, s.r.o., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava,8. X. Y., W. XXXX/X, XXX XX Z. Z.,9. W.. K. H., B. XXXX/XX, XXX XX Z. Z.,10. ZEROS s.r.o., Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica,11. MICRONIX spol. s r.o., Jegorovova 14036/37, 974 01 Banská Bystrica,12. G. W., R. XX, XXX XX Z. Z.,13. W.. M. E., F. W. XXX/X, M. G., 14. T. J., R. XXX/XX, XXX XX Z. Z., 15. M. K., L. 2, Z., o preskúmanie zákonnosti a predchádzajúceho postupu a rozhodnutia žalovaného č. KSUBB-2011-700/1297-1:OŠSS, My zo dňa 22.7.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 12.10.2011 domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného označené v záhlaví tohto rozhodnutia, ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská Bystrica sp. zn. OVZ-SÚ-30873/2010/Bob. zo dňa 5. mája 2011 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V správnom konaní na návrh Granvia Operation, s.r.o., so sídlom Bratislava, Černyševského 26, zo dňa 3. marca 2011 Mesto Banská Bystrica, ako prvostupňový správny orgán - stavebný úrad, rozhodol územným rozhodnutím o umiestnení stavby Strediska údržby v Banskej Bystrici severný obchvat PPP R1 v katastrálnom území M. na B. ceste v Z. Z.. Týmto rozhodnutím rozhodol o umiestnení stavby v rozsahu príprava územia a terénne úpravy, stavebné objekty strediska údržby, komunikácie, spevnené plochy a pripojenie na cestu I/66, sadové úpravy, vonkajšie prípojky vody ANN , informačný káblový systém, vonkajší zásobník a prípojka plynu. Týmto rozhodnutím povolil umiestniť stavbu Strediska údržby. Medzi nimi aj stavbu pripojenia na cestu I/66 na pozemkoch v k.ú. M., parcela KN-C č. 747/14 plus parcely KN-E č. 798/2, 790/2 plus parcela KN-C č. 747/4 (resp. KN-E č. 936/1). Ďalej stanovil pre umiestnenie stavby záväzné podmienky. V rozhodnutí rozhodol aj o námietkách účastníkov konania. O námietkách, ktoré žalobkyňa v konaní predniesla rozhodol tak, že v časti týmto námietkám vyhovel, v časti tieto námietky zamietol a v časti ich neposudzoval. Neposudzoval námietky, ktoré nemali vo svojom obsahu námietku proti územnému rozhodnutiu, ale boli len konštatačnými. Nevyhovel námietke, že napojenie na vodu, plyn musí byť prevedené prípojkami z potrubí nachádzajúcich sa na pozemku prislúchajúcemu k plánovanej stavbe z dôvodu, že tieto prípojky sú vedené mimo pozemku navrhovateľa, avšak so súhlasom vlastníkov pozemkov. Námietke, týkajúcej sa prítomnosti stavbyvedúceho na stavbe nevyhovel z dôvodu, že v územnom rozhodnutí sa neurčujú podmienky pre realizáciu stavby. Zvyšným námietkám v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po posúdení návrhu umiestnenia stavby v územnom konaní podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) zistil, že stavba zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, neodporuje im a ani životné prostredie nadmerne neohrozuje. Návrh umiestnenia stavby je v súlade s priestorovými a funkčnými regulatívami platnej územno-plánovacej dokumentácie UPN- A Banská Bystrica - Zmeny a doplnky 1. etapa - lokalita č. 32 Zóna dopravných služieb - východná časť mesta, ktorá bola schválená uznesením Vlády SR č. 207 zo dňa 18.3.1997. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že pripomienky dotknutých orgánov, ktoré v odôvodnení vymenoval preskúmal a zosúladil a zapracoval do výroku rozhodnutia. Žalovaný na základe odvolania, ktoré proti rozhodnutiu stavebného úradu podala žalobkyňa rozhodol v druhom stupni tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že umiestnenie stavby je v súlade s priestorovými a funkčnými regulatívami platnej územno-plánovacej dokumentácie tak, ako to uviedol prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Pre územie nie je spracovaný a schválený územný plán zóny, ktorý by riešil konkrétne umiestnenie stavieb na pozemkoch vrátane ich prístupov. Navrhovateľ doložil k návrhu všetky potrebné doklady podľa § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Projektovú dokumentáciu vykonal projektant s odbornou spôsobilosťou tak, ako to vyžaduje § 45 ods. 4 stavebného zákona. Rozhodnutie je v súlade s § 46 a § 47 zákona o správnom konaní. K umiestňovanej stavbe sa z hľadiska životného prostredia kladne vyjadrili dotknuté orgány v životnom prostredí a to ochrany prírody a krajiny, odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia a vôd, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a k dopravnému riešeniu príslušný cestný správny orgán Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Bratislava, Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Banská Bystrica, ako aj vlastník - správca cesty I/66 Slovenská správa ciest Bratislava. Odvolateľka, ako účastníčka konania, bola v oznámení o začatí územného konania poučená o tom, že podľa § 42 ods. 4 stavebného zákona prvá veta v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Odvolateľka nepodala v územnom konaní námietky a pripomienky k umiestňovanej stavbe týkajúce sa prístupu na jej pozemok, uplatnila ich až v odvolacom konaní. Odvolací orgán preto na takéto pripomienky nemohol prihliadnuť. Zároveň však uviedol, že aj keby tieto pripomienky boli podané včas stavebný úrad by im nemohol vyhovieť. Stavebný zákon ani vyhláška č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických podmienkach na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, ako aj osobitné právne predpisy neukladajú ani stavebníkovi, ani navrhovateľovi, ani vlastníkom pozemkov a ani stavebnému úradu, aby riešil zároveň aj vybudoval navrhovateľ v návrhu na vydanie územného rozhodnutia a stavebný úrad v územnom rozhodnutí pristúpi k iným pozemkom alebo stavbám iných vlastníkov za účelom ich budúceho možného využitia. Na pozemku, na ktorom je stavba umiestnená neviaznu žiadne ťarchy, z ktorých by vyplývalo právo prechodu na susedné pozemky. Uzavrel, že je vecou dobrovoľnej dohody medzi vlastníkmi jednotlivých pozemkov o riešení, vybudovaní a užívaní prístupu k nehnuteľnostiam spoločne. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že bola rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového orgánu ukrátená na svojich právach z dôvodu jeho nezákonnosti, ktorá spočívala v tom, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej že druhostupňové ako aj prvostupňové konanie je postihnuté vadami, v dôsledku ktorých bolo vydané nesprávne rozhodnutie. Nesprávny postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu podľa dôvodov uvedených v žalobe spočíva v tom, že ich konaním bude žalobkyni znemožnené riadnym spôsobom užívať jej pozemok. Stavebný úrad v snahe čo najrýchlejšie pokračovať v stavbe Strediska údržby ignoroval zákonné požiadavky účastníkov konania a nedodržiaval zákonné postupy upravujúce vydávanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že žalobkyňa mala svoje námietky vzniesť v prvostupňovom konaní. Podľa žalobkyne stavebný úrad je povinný dodržiavať zákon z úradnej povinnosti a nie na základe námietok. Žalovaný si nesprávne vykladá povinnosti stavebného úradu a snaží sa preniesť následky porušenia zákona na účastníkov stavebného konania. Stavebný úrad ako aj žalovaný nepreskúmali riadnym spôsobom stanovisko žalobkyne uvedené v námietkách a následne v odvolaní a uspokojili sa len so všeobecným konštatovaním zákonnosti ich postupu. Ďalej v žalobe uviedla, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala nedodržanie podmienok podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého musí mať stavba podľa druhu a účelu kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie a ďalej to, že neboli dodržané podmienky ustanovené v § 4 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovať bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých komunikáciách. Zároveň vyjadrila nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pričom poukázala na znenie § 4 ods. 2 a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 a § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj § 32 ods. 1 tohto zákona. Na pojednávaní žalobkyňa tvrdila, že na sedeniach ohľadne umiestňovania predmetnej stavby v prvostupňovom konaní prednášala svoje názory a že už touto svojou účasťou uplatňovala námietky. Podľa jej názoru ani ich nemusela uplatňovať, pretože stavebný úrad je povinný postupovať tak, že mal posudzovať čo spôsobí umiestňovaná stavba vo vzťahu k vedľajším pozemkom a zobrať to do úvahy. Je pravdou, že žalovaný nemôže sám nahrádzať dohody medzi vlastníkmi pozemkov ani sám zriaďovať vecné bremená, avšak musí na tieto vzťahy pamätať. Žalobkyňa tiež tvrdila, že v prvostupňovom konaní uplatnila námietku, že so stavbou súhlasí len v prípade, že jej bude umožnený prístup na jej pozemok. Cesta ku ktorej je jej pozemok priľahlý a na vedľajšom sa umiestňuje stavba, sa zmení z dvojsmernej cesty na jednosmernú a na začiatku jej pozemku bude umiestnená autobusová zastávka. Tieto zmenené podmienky neumožnia, aby sa dostala autom k svojmu pozemku. Žalovaný mal na tieto skutočnosti prihliadať, keď rozhodoval o tom, ako bude umiestnená prístupová komunikácia k pozemku navrhovateľa stavby. Žalovaný vo svojom vyjadrení v žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú, čo vyplýva zo správneho spisu, zamietol. Poukaz žalobkyne na § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nie je namieste, pretože v územnom konaní nebolo riešené pripojenie pozemku na pozemné komunikácie, ale pripojenie stavby na pozemné komunikácie. Konkrétne podmienky riešenia prístupu sú predmetom riešenia v stavebnom konaní, pretože pripojenia musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na § 4 ods. 2 predmetnej vyhlášky, podľa ktorého umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovať bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikácií a tiež umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania nie je jej žaloba konkrétna. Pozemok v spoluvlastníctve žalobkyne vzhľadom na charakter daného územia, existenciu cesty I/66 v susedstve a kladné stanoviská dotknutých orgánov sú skutočnosťami z ktorých vyplýva, že toto ustanovenie nebolo porušené. Žaloba nie je konkrétna ani v časti poukazovania na zaťaženosť okolia či ohrozovania bezpečnosti. Tieto pojmy možno vyhodnotiť len vzhľadom na konkrétne okolnosti. V územnom konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali zaťaženie okolia nad prípustnú mieru a ani ohrozenie bezpečnosti či plynulosti cestnej premávky, ktorá je už teraz determinovaná existenciou cesty I/66 blízkej križovatky s cestnou svetelnou signalizáciou a výstavbou tzv. severného obchvatu mesta Banská Bystrica kategórie R1. Žalobkyňa ani nepreukázala žiadne ukrátenie na svojich právach. Podmienky žalobkyne ako aj stavebníka ohľadom na bezprostredné susedstvo cesty sú rovnaké. Žalobkyňa sa nemôže odvolávať na svoje budúce záujmy. Správny orgán musel vychádzať zo súčasného skutkového a právneho stavu. Poukázal na to, že žalobkyňa námietky uvedené v odvolaní neuplatnila ako námietky pred stavebným úradom v prvostupňovom konaní a preto žalovaný na ne nemohol prihliadnuť. Napriek tomu preskúmal prvostupňové rozhodnutie aj z hľadiska tých neuplatnených námietok a dospel k záveru, že by im nebolo možné vyhovieť. Ani stavebný zákon ani vykonávací predpis neukladajú ani navrhovateľovi ani vlastníkovi pozemku a ani stavebnému úradu, aby v územnom rozhodnutí riešil prístup k inému pozemku alebo stavbe iného vlastníka ako stavebníka za účelom ich budúceho možného využitia. Žalobkyňa má v súčastnosti vo vlastníctve len pozemky a nie stavby. Predmetný pozemok je v kultúre orná pôda a žalobkyňa neuviedla ako má zabezpečený doterajší prístup. V zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia územné plány obcí a zón. Prvostupňový právny orgán dôsledne rešpektoval toto ustanovenie a nezistil dôvody pre ktoré by navrhovateľovi nemal vydať územné rozhodnutie. Bolo by tomu tak vtedy, ak by zistil nesúlad s územno-plánovacou dokumentáciou alebo predchádzajúci územnými rozhodnutiami a pod. Žalovaný takisto nezistil žiadny rozpor s týmito podkladmi. Na pozemku, na ktorom je stavba umiestňovaná neviaznu žiadne ťarchy, z ktorých by vyplývalo právo žalobkyne k prechodu alebo prejazdu a preto by nebolo možné aj keby boli včas uplatnené námietkam žalobkyne vyhovieť. Zabezpečenie prístupu k pozemku je vecou dohody medzi vlastníkmi alebo prostriedkami civilno-právnej ochrany. Na pojednávaní doplnil, že pozemok žalobkyne ako aj pozemok na ktorom bola umiestnená predmetná stavba bol v územnom pláne určený ako verejná zeleň, pričom v dôsledku doplnkov a zmien územného plánu bol vyčlenený vrátane všetkých okolitých pozemkov ako lokalita na výstavbu priemyselných a dopravných zariadení a podobne. Územný plán zóny je takým územno- plánovacím dokumentom, ktorý určí presne ktoré pozemky v danej lokalite sú určené na aký druh výstavby alebo nevýstavby, ale ten pre túto lokalitu spracovaný dosiaľ nie je. Zdôraznil, že žalobkyňa nemala zabezpečený prístup ani pred umiestnením stavby a jej práva subjektívne nemôžu byť nijakým spôsobom dotknuté napadnutým rozhodnutím. Stav prístupu k jej pozemku zostal taký istý pred umiestňovaním tejto stavby, ako aj po jej umiestnení. Vo svojej podstate námietky žalobkyne uvedené v odvolaní a v žalobe nie sú námietkami proti umiestňovanej stavbe. Ďalší účastníci 8, 13 a 14 uviedli, že sa plne pridržiavajú žaloby. Účastníčka 8 uviedla, že výstavbou severného obchvatu sa ich pozemky dostali do takej situácie, že na jednej strane je pumpa SHELL a na druhej strane má byť táto umiestňovaná stavba a tým pádom sa na ich pozemky nebude dať dostať. Pred výstavbou severného obchvatu bola táto pôda obhospodarovaná poľnohospodárskym družstvom a teda sa na pozemky dalo dostať. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodu uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že správne konanie začalo na základe návrhu ďalšieho účastníka 1 Granvia Operation, s.r.o. dňa 9.12.2010. Stavebný úrad oznámil účastníkom a dotknutým orgánom začatie územného konania a zároveň nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 22. marca oznámením č. OVZ-SÚ-30873/2010/Bob. zo dňa 9.3.2011. Žalobkyňa sa ústneho pojednávania zúčastnila a nepredniesla žiadne námietky ako to vyplýva s ňou podpísanej zápisnice spísanej vo veci prerokovania umiestnenia stavby dňa 22.3.2011. Svoje písomné námietky podala pred tým podaním doručeným stavebnému úradu 18.3.2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že stavebný úrad o všetkých žalobkyňou písomne podaných námietkách v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol. Stavebný úrad ako podklad svojho rozhodnutia okrem územno-plánovacej dokumentácie zaobstaral aj stanoviská dotknutých orgánov a umožnil účastníkom podať námietky proti umiestňovanej stavbe. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že nepovažovala rozhodnutie za súladné s § 7 ods. 1 a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Podľa odvolania mali byť tieto ustanovenia porušené tým, že prístupová cesta k umiestňovanej stavbe znemožní výstup z pozemku, ktorého spoluvlastníčkou je žalobkyňa a zamedzí na tento pozemok prístup. V odvolaní navrhla, aby prístup na všetky susediace pozemky bol vyriešený komplexne a tiež uviedla alternatívy riešení. Odvolacím dôvodom bolo, že stavba Strediska údržby nad prípustnú mieru obmedzí využitie jej pozemku, pretože už nebude možné vybudovať podobný prístup na jej pozemok. Podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (1) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní, (2) stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom, (3) stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, (4) ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia Podľa § 42 ods. 5 stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vykonávacia vyhláška), negatívne účinky stavby a jej zariadenia na životné prostredie nesmú prekročiť limity ustanovené osobitnými predpismi. Podľa § 4 vykonávacej vyhlášky, (1) pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny, (2) umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania, (3) v urbanisticky významnej polohe je zakázané umiestňovať dočasnú stavbu, ktorá by toto územie mohla znehodnotiť. Tento zákaz sa neuplatňuje pri stavbe zariadenia staveniska počas realizácie stavby, pre ktorú bola zriadená, (4) umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia, (5) potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme, (6) v ochrannom pásme jadrového zariadenia možno zriadiť len stavbu nevyhnutnú na prevádzku tohto zariadenia a stavbu dopravných a rozvodných sietí. Vplyv uvedených stavieb nesmie ohroziť jadrovú bezpečnosť. Podľa § 7 vykonávacej vyhlášky, (1) stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie, (2) pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky, (3) stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní, (4) prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. Zo správneho spisu je nepochybné, že žalobkyňa napadla odvolaním prvostupňové rozhodnutie z dôvodov, ktoré ako námietky neuplatnila v prvostupňovom konaní. Tiež zo zápisnice o prejednaní návrhu na umiestnenie stavby a miestnom zisťovaní vyplýva, že bola správnym orgánom riadne poučená o tom, že na neskôr uplatnené námietky nebude možné prihliadnuť. Žalovaný bol preto v zmysle citovaného § 42 stavebného zákona povinný na odvolacie dôvody, ktoré mohli byť ako námietky uplatnené v prvostupňovom správnom konaní neprihliadnuť. Podľa žalobkyne ňou namietané skutočnosti sú takými, ktoré znamenajú nedodržanie zákona zo strany stavebného úradu a teda aj žalovaného, ktorý je povinný zákon dodržiavať. Žalovaný sa nezaoberal tým, či boli splnené podmienky uvedené v § 4 a 7 vykonávacej vyhlášky a preto riadne nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie, ale len všeobecne konštatoval, že zákonný postup bol zachovaný. Súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Súd nemôže tieto dôvody za žalobcu vyhľadávať, prípadne dôvody dopĺňať, konkretizovať ani nahrádzať. Nekonkrétne tvrdenie žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočnom zistení skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov neumožňuje súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodila záver o nesprávnom právnom posúdení veci alebo o nedostatočne zistenom skutkovom stave alebo o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie odkazuje na konkrétne skutkové zistenia v prvostupňovom konaní, ktoré boli jeho podkladom a z ktorých bol vyvodený záver, že neboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu na umiestnenie stavby podľa citovaného § 37 ods. 4 stavebného zákona a naopak, že umiestnenie stavby v zmysle § 37 zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a nadmerne ho neohrozuje a zodpovedá aj územno plánovacej dokumentácii. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že nie je potrebné, aby sa účastníci územného konania museli proti umiestňovanej stavbe brániť námietkami v prípade, ak umiestňovaná stavba nie je v súlade s vykonávacím predpisom a preto jej umiestnenie podľa práva nie je možné. Preto sa domnieva, že sa mohla odvolať aj bez uplatnenia námietok v prvostupňovom konaní. Takýto názor nemá oporu v citovaných predpisoch. Práve naopak, pokiaľ účastník územného konania má námietky proti umiestneniu stavby musí ich uplatniť už v prvostupňovom konaní, inak sa na ne neprihliada. Správny orgán posudzuje umiestnenie stavby ako to vyplýva z citovaných ustanovení stavebného zákona ako aj vykonávacej vyhlášky z hľadísk, či dané umiestnenie je v súlade s verejnými záujmami vyjadrenými v týchto a osobitných zákonoch a stanoviskami dotknutých orgánov, pričom zohľadní odôvodnené námietky účastníkov konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd z dôvodov uvedených v žalobe nedospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Preto žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobkyne. Podľa § 250k O.s.p. má žalobkyňa právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešná. V tomto konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.