Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoE/60/2019 z 8. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 8. decembra 2019, sp. zn. 8CoE/60/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8410203314.1 Krajský súd Prešov | 8CoE/60/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8410203314.1 | 2019-12-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e8e36f1-4132-4e9d-b9de-35f526c9081a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8410203314.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/60/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410203314
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8410203314.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: KANTY s.r.o., so sídlom
Jesenského 352, 061 01 Spišská Stará Ves, právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Koman, advokát, so
sídlom 17.novembra 31, Stará Ľubovňa, proti povinnému: E. R. - E., s miestom podnikania F. 5, B. 44 611
609, o vymoženie 545,31 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8Er/513/2010-13 zo dňa 8. novembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Povinnému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 85,50 € v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného
konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného
súdnemu exekútorovi 27.5.2010 začalo vo veci exekučné konanie. Na vykonanie exekúcie bol súdom
poverený súdny exekútor. Dňa 17.10.2017 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie,
pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V návrhu zároveň žiadal
priznať náhradu trov exekúcie. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno
konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 odsek
1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi voči
oprávnenému priznal náhradu trov exekúcie vo výške 85,50 eur.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil ust.
§ 357 písm. a), písm. m) a § 365 písm. d), e), g), § 366 písm. a), c), d) zákona č. 160/2015 Z..z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol že konanie má vadu spočívajúcu v
nedostatočnom skutkovom zistení veci a nedostatočné zistenie má za následok neprávne rozhodnutie
veci. Podľa oprávneného z konania povinného nevyplýva, že by bol nemajetný. Používa auto, obýva



byt, živí partnerku a dieťa a pravidelne je videný v pravidelnom odeve, čo znamená, že sa živí prácou.
Ďalej uviedol, že zo strany súdneho exekútora nikdy nebola predložená žiadna správa o stave majetku
povinného. Poukázal tiež na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podal ešte v roku 2010 a
v tom čase vykonával aktívne svoju činnosť. Nesúhlasí s tvrdením súdneho exekútora o nemajetnosti
povinného, žiada zisťovanie príjmov prostredníctvom Sociálnej poisťovne a Daňového úradu.

4. K odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor. K vyjadreniu priložil posledné lustrácie majetkových pomerov
povinného.

5. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Poukázal na odvolanie, ktoré podal. Dal do
pozornosti súdu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 25.5.2010, a podľa lustrácie povinný vlastní
tri motorové vozidlá, avšak blokácia vozidiel na predmetnú exekúciu bola podaná až v roku 2017.
Opätovne namietol neinformovanosť zo strany súdneho exekútora aj napriek žiadosti oprávneného.
Taktiež oprávnený zistil, že pracuje vo firme K.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

11. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

Podľa odseku 5, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

12. Podľa ustanovenia § 203 odsek 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.5.2010 u
súdneho exekútora JUDr. Barbary Hovanovej na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2Rob/56/2010 zo dňa 1.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal
sa vykonateľným dňom 24.4.2010. Okresný súd Kežmarok vydal poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi dňa 28.9.2010. Dňa 17.10.2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 98,27 eur.
Zároveň pripojil exekučný spis.

14. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, no až v priebehu exekučného konania bol zistený dôvod na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti.



15. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
Súd podrobne odôvodnil, prečo exekúciu zastavil. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že
exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. Z
pripojeného exekučného spisu a z výpisu z centrálneho registra exekúcii zo dňa 12.10.2017 plynie, že
voči povinnému je vedených ďalších viac ako dvadsať exekúcií. Z lustrácií povinného vyplýva negatívna
majetková podstata.

16. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, že vzhľadom k
účelnosti a hospodárnosti konania je potrebné exekučné konanie zastaviť. Zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem
na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok a
takéto očakávania musia mať reálny podklad.

17. K námietkam oprávneného o tom, že povinný nie je nemajetný odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia
oprávnený ničím nepodložil. Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor skúmal z dostupných registrov
majetnosť povinného a svoje tvrdenia aj preukázal výstupmi lustrácií, ktoré vyplývajú z pripojeného
exekučného spisu.

18. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje.

19. Iba relevantné tvrdenie oprávneného, že v skutočnosti existuje aktuálne prítomný exekvovateľný
majetok povinného (nezistený súdnym exekútorom) je dôvodom, pre ktorý subjekty exekučného konania
prostriedkami exekučnej činnosti pokračujú v exekúcii sledujúc tak cieľ exekučného konania, ktorým
je vymoženie (spravidla) pohľadávky oprávneného. Cieľom exekučného konania a exekúcie nie je
množenie trov exekúcie, prípadne udržiavanie „živej“ veci hoci podmienky pre splnenie cieľu exekúcie
absentujú. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil,
pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok
povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa
otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách
exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety
prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách
postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M
Cdo/13/2011).

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal oprávneného na
náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 odsek 2 Exekučného poriadku.

21. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, preto ho v zmysle ust. § 387 odsek
1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu
exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).