Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/18/2017 z 21. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. júna 2017, sp. zn. 9CoP/18/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4113239009.2 Krajský súd Nitra | 9CoP/18/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4113239009.2 | 2017-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 2 ods. 1 zákona č. 361/2015 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d05f6b88-d272-4ebb-9a6c-5eaf39c5393b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4113239009.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113239009.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci manželov: V.
Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STOKLASA &
STOKLASOVÁ s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25 a V. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX,
zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o návrhu manžela na
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému B.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 14. novembra 2016 č. k. 11P/375/2013-342 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa zverenia mal. B.
Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania jeho majetku,
vyživovacej povinnosti, úpravy styku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania - manžela V. Q., nar.
XX. XX. XXXX a manželky V. Q., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 09. 10. 2004 v T., ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku III, ročník 2004, na strane 65, pod
poradovým číslom 10 rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletého B. Q., nar. XX. XX. XXXX do
osobnej starostlivosti matky dieťaťa s tým, že matka a otec maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého
B. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť
k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode. V poradí piatym výrokom upravil styk otca tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa
s maloletým B. Q., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatku
18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka 18.00 hod. do
štvrtka 18.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 01. 07. 9.00 hod.
do 14. 07. 18.00 hod. a od 01. 08. 9.00 hod. do 14. 08. 18.00 hod., počas zimných školských prázdnin
v párnom kalendárnom roku od 24. 12. 17.00 hod. do 25. 12. 15.00 hod. a od 29. 12. 9.00 hod. do 04.
01. nasledujúceho kalendárneho roka 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v období
zimných školských prázdnin od 25. 12. 15.00 hod. do 30. 12. 18.00 hod. a od 02. 01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 06. 01. 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom
roku od prvého dňa jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do najbližšej nedele 18.00 hod., počas
veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 9.00 hod. do bezprostredne
nasledujúceho utorka 18.00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v



určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa
pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť. Otca dieťaťa zaviazal maloleté dieťa v
určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté
dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23
ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, §
100, § 2 ods. 1, § 52 CMP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželia V. a V. Q. uzatvorili
manželstvo dňa 09. 10. 2004 v T.. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T.
vo zväzku III, ročník 2004 na strane 65, pod poradovým číslom 10. U oboch sa jedná o prvé manželstvo.
Manželia sú slovenskými štátnymi občanmi. Ich posledné spoločné bydlisko je na adrese T. XXX, pričom
stále žijú v spoločnej domácnosti na uvedenej adrese. Navrhovateľ - manžel videl hlavný dôvod rozpadu
manželstva v tej skutočnosti, že manželka mala podľa neho mimomanželský pomer, v dôsledku ktorého
medzi nimi došlo k citovému ochladeniu. Manželka ako dôvod problémov v manželstve videla to, že
bývali u svokrovcov a matka navrhovateľa sa starala do ich vzťahu, pričom manžel sa skôr postavil na
stranu matky, ktorá bola u neho na prvom mieste. Podľa vyjadrenia manželky iný vzťah ona nemala
a nemá. Ani jeden z manželov nemal záujem zotrvať naďalej v manželskom zväzku. Ich manželstvo
je vážne a trvalo narušené, neplní si funkcie, ktoré predpokladá vo svojich ustanoveniach Zákon o
rodine a spôsobom súčasného stavu medzi nimi nevytvárajú vhodné a zdravé rodinné prostredie pre ich
maloletého syna B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pochádza z ich manželského zväzku. Mal. B. navštevuje
aktuálne 5. ročník ZŠ v T.. Školský klub platia rodičia striedavo, ide o sumu 10 eur mesačne, tiež sa
striedajú v platení stravy v škole pre maloletého, čo je 18-20 eur mesačne. Za lieky pre maloletého
matka platí 10 eur na dva mesiace za rybí olej, ktorý maloletý užíva a 10 eur mesačne za vitamíny.
Bežné výdavky, ktoré predstavuje oblečenie, obuv, strava a potreby do školy odhaduje matka na 100 eur
mesačne. Otec bežné výdavky na maloletého zo svojej strany odhaduje na 120 eur mesačne. Desiatu
dávajú maoletému do školy tiež striedavo. Bývajú spolu s mal. dieťaťom v rodinnom dome v T., ktorý
vlastnia rodičia v BSM. Matka platí z výdavkov na bývanie v spoločnom dome plyn 52,64 eura mesačne,
raz ročne daň z nehnuteľností a poplatok za vývoz komunálneho odpadu na tri osoby, čo je spolu 50 eur
ročne. Matka platí maloletému plávanie, chodí s maloletým na výstavy psov, čo stojí 30-50 eur mesačne.
Matka stále pracuje u zamestnávateľa Sociálna poisťovňa, pobočka v Nitre, kde jej priemerný mesačný
príjem predstavuje výšku 613,85 eura. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matka má pružný pracovný
čas a to 37 1 hodiny týždenne, pričom základný pracovný čas je od 8,00 hod do 14,00 hod. a nevykonáva
prácu počas sviatkov a víkendov, ani prácu nadčas. Otec dieťaťa pracuje u zamestnávateľa SLOVNAFT,
a. s., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.323,02 eura. Ide o pozíciu vnútorný operátor,
pričom v prípade dennej zmeny je na pracovisku od 5,45 hod. do 18,00 hod. a v prípade nočnej zmeny
od 17,45 hod. do 06,00 hod rána s nepravidelnou frekvenciou dva odpracované dni a dva dni voľna.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca je jeho pracovný čas 37,5 hod. pri striedaní ranných a nočných
zmien, vrátane sviatkov a víkendových dní. Rozsah jednej pracovnej zmeny je 12,25 hodiny. Okrem toho
má otec príjem z titulu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva vo výške cca 70 eur štvrťročne. Otec je
evidovaným vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot 405, rok výroby 1991, ktoré predal podľa jeho
vyjadrenia sa k veci za sumu 400 eur bez existencie zmluvy. Používa motorové vozidlo svojej matky,
pričom za pohonné hmoty platí 70 eur mesačne. Otec platí maloletému angličtinu 4 eurá na 1 vyučovaciu
hodinu, 100 eur mesačne platí výživné a 225 eur ročne platí maloletému životné poistenie. Platí pôžičku
W. H. splátkou 470 eur mesačne, pôžičku si zobral na vyplatenie úveru v banke. V domácnosti platí
poplatok za vodu, internet a poistenie domácnosti. Je výlučným vlastníkom domu po rodičoch, v ktorom
býva jeho matka. Spolu s manželkou - matkou dieťaťa vlastní s BSM dom, ktorý aktuálne obaja manželia
a ich syn obývajú. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo uzatvorené medzi
manželmi Q. je vážne a trvalo rozvrátené. Manželia spolu ako partneri intímne nežijú od 1/2013. Každý
z nich žije svoj vlastný život a ani jeden z nich neprejavil záujem manželské spolužitie obnoviť, napriek
stavu, že z ich manželstvu predchádzal dlhotrvajúci vzťah pred vstupom do manželstva, v rámci ktorého
manželia mohli dostatočne spoznať pomery na strane jeden druhého. Manžel vytýka manželke jej
iný vzťah, ktorý však manželka v jej vyjadrení poprela. Manželka označuje prvopočiatky problémov v
manželstve obdobím, keď bývali u svokrovcov a matka manžela sa starala do ich vecí a v danej situácii
manžel pri nej nestál, pričom pre neho bola jeho matka na prvom mieste, čo manželku zraňovalo.
Manželia sa počas trvania manželstva odcudzili, stratili jeden k druhému citový vzťah. Každý začal
žiť vlastný život, prestali komunikovať, a to nielen ako manželia, ale i ako rodičia maloletého syna B..
Obnovu spolužitia medzi manželmi nebolo možné predpokladať a možno konštatovať, že v priebehu
konania pred súdom sa vyostrili navyše i rodičovské vzťahy medzi manželmi s výrazne negatívnym
dopadom na mal. syna B.. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností sa manželia nedokázali



dlhodobo dohodnúť, a to ani napriek spolupráci s mediátorom, ÚPSVaR Nitra - RPPS, psychológom
a nepriaznivý vývoj v ich rodičovských vzťahoch veľmi citlivo vnímal maloletý B.. Napriek nefunkčnosti
ich manželstva, napätej atmosfére medziľudských vzťahov, neochote v čomkoľvek kooperovať manželia
zotrvávali v jednej domácnosti a obaja striedavo v týždňových intervaloch realizovali starostlivosť o mal.
B.. Hoci táto forma výkonu starostlivosti o maloletého bola len dočasným riešením, a to na čas do rozvodu
manželstva rodičov dieťaťa, v priebehu konania o rozvod manželstva sa začala jednoznačne ukazovať
ako nie vhodné riešenie pre maloleté dieťa. Zhodu vo výchove dieťaťa nebolo možné dosiahnuť dohodou
rodičov dieťaťa v stave, keď absolútne zlyhala ich komunikácia. Súd na posúdenie stavu optimálneho
riešenia starostlivosti o mal. B. po tom, čo v rodičovskej kooperácii zlyhali obaja rodičia dieťaťa, pribral
do konania znalca z odboru klinickej psychológie pre deti a dospelých PhDr. Martinu Bečkovú, ktorá
zodpovedala pre potreby súdu zásadné otázky, na ktorých obsahu sa podieľali účastníci konania a ktoré
predložil znalkyni súd zo svojej úradnej moci. Ani pri znaleckom vyšetrení rodičia spolu nekomunikovali.
V zmysle záverov znaleckého posudku, ktorými zodpovedala znalkyňa súdom formulované otázky, na
ktorých tvorbe participovali aj účastníci konania, sú obaja rodičia pre B. najvýznamnejšími osobami.
Samotné dieťa však práve seba vníma ako dôvod sporov, ktoré existujú medzi jeho rodičmi a pritom
popiera a potláča vlastné vnímanie a prežívanie, že by medzi ním a rodičmi dochádzalo aj k negatívnym
pocitom. Oboch rodičov maloletý vníma extrémne a nerealisticky pozitívne a idealizuje ich a súčasne
znehodnocuje seba. Zlosť, ktorú dieťa prežíva obracia následne proti samému sebe a práve seba vníma
dieťa ako zdroj konfliktov. Pozitívne emócie lásky sú v jeho vnímaní spojené skôr s minulosťou. U
maloletého sa prejavuje pocit viny, zvýraznená úzkosť a strach, že by autentickým prejavením jeho
vlastnej zlosti zhoršoval konflikty medzi rodičmi a súčasne i strach z následnej straty domova. Rituály
pozorované u dieťaťa - nadmerné umývanie a úzkostne presné ukladanie topánok môžu byť tiež
formou zbavovania sa vnútornej tenzie a úzkosti, ktoré maloletý nedokáže odreagovať iným spôsobom.
Vnesenie pravidelnosti a stability do jeho života rituálmi priniesol stav, že stabilitu mu neposkytuje
prostredie domova. Obom rodičom maloletý prejavuje relatívne rovnako pozitívnych emócií a vníma, že
od matky sa mu dostáva mierene viac pozitívnych emócií ako od otca. Rodičia nedokážu povýšiť záujem
ich syna nad ich vlastnú rivalitu. B. býva smutný, keď sa rodičia hádajú a svoje šťastie vníma tak, keby
nastal stav, že by sa jeho rodičia na seba usmievali a normálne by komunikovali a nehádali sa. Obaja
rodičia sú rozhodne schopní samostatne fungovať a tiež sa o dieťa samostatne postarať. Aj znalkyňa
poukázala na to, že pri zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov treba primárne zohľadniť
praktické hľadiská ako časová dostupnosť rodiča z dôvodu pracovnej vyťaženosti, komunikácia so
školou, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti, rozvíjanie dieťaťa v mimoškolských činnostiach a najmä
snahu a ústretovosť voči druhému rodičovi. Rodičia B. priznali, že nevedia spolu komunikovať a
zjednotiť sa na riešení prípadných synových ťažkostí. Rodičia svojím doterajším pôsobením na syna a
neschopnosti kooperovať vytvorili B. pocity neistoty, strachu, znižujú jeho emocionálnu spontánnosť a
sebavedomie a vzbudzujú v ňom pocity viny za ich konflikty. Dieťa má z ich konfliktov strach. Zároveň
si rodičov idealizuje. Je zameraný na to, ako vyhovieť potrebe rodiča, v ktorého starostlivosti práve je.
Takýto vplyv rodičov spôsobuje súčasne i veľmi nízke sebavedomie u maloletého. Pocit vlastnej identity
je následne u dieťaťa nestabilný z dôvodu, že sa identifikuje s nereálnymi, skôr fantazijnými vzormi,
lebo reálne vzory - rodičia zlyhávajú, čo prispieva k nereálnemu sebahodnoteniu. Aj podľa vyjadrenia
znalkyne by SOS mala byť o vzájomnej kooperácií rodičov v záujme jednotného výchovného postupu a o
vzájomnej úcte. Dieťa by ju malo vnímať ako stav, v ktorom sa rodičia rešpektujú. Aktuálna starostlivosť
o maloletého tieto atribúty postráda, a preto sa ukazuje SOS u B., ktorú rodičia u neho realizujú na
základe rozhodnutia súdu v reálnom živote ako neúspešná a nevhodná. Súčasne i obaja rodičia,
ako aj maloletý vnímajú, že obývanie spoločnej domácnosti smeruje k častým vzájomným konfliktom
rodičov a domnievajú sa, že rozdelenie domácnosti by viedlo k poklesu rodičovských stretov. Znalkyňa
jednoznačne uzatvára stav zisťovaných skutočností v pomeroch v rodine dieťaťa tak, že aktuálny vzťah
rodičov dieťaťa, nie osobnostná štruktúra dieťaťa, neumožňujú, aby striedavá osobná starostlivosť bola
pre dieťa prospešná a vhodná. Tendencia rivality prevažuje u nich nad tendenciou ku kooperácii, a preto
by dominantná starostlivosť jedného z rodičov lepšie napĺňala potreby maloletého B. tým, že mu dávala
pocit stability a istoty. Bez rivality rodičov a znížením konfliktov by mohlo dôjsť k odstráneniu vývinových
deficitov u maloletého a dieťa by sa mohlo v kľudnom a stabilnom prostredí koncentrovať na vlastný
osobnostný potenciál. U oboch rodičov znalkyňa konštatuje prítomnosť ich osobnej nezrelosti, pričom
matka sa javí vzhľadom na jej denné pracovné zaradenie bez poobedných a nočných pracovných zmien
ako dostupnejšia v čase, keď je dieťa v domácnosti a môže mu pravidelne zabezpečovať poobedné
záujmové aktivity, pričom i z hodnotenia školy vyplýva, že s matkou je o niečo lepšia komunikácia.
Maloletý uvádza preferenciu SOS o neho, ale bez hádok a konfliktov, z ktorých je už unavený a navyše
i smutný. Mal problém vyjadriť sa k starostlivosti formou, že by volil jedného rodiča, pretože následne



s tým vnímal stav, ktorý zhorší jeho vzťah k druhému rodičovi, keďže pozoruje konkurenčné vzťahy
rodičov. Je ochotný prezentovať akýkoľvek názor, o ktorom si myslí, že ho ochráni od straty oboch
rodičov, na ktorých sa cíti byť aktuálne zvýšene závislý. Komunikácia rodičov je hodnotená znalcom
ako nedostatočná, niekedy konfliktná. Medzi rodičmi dochádza ku vzájomnej ignorácii a takýto stav
komunikácie je určite prekážkou pre výkon SOS o mal. dieťa. Rodičia nie sú schopní robiť kompromisné
riešenia a konštruktívne spoločné závery v otázkach týkajúcich sa dieťaťa, čo sa prejavilo i počas
konania vedeného v danej právnej veci. Rodičia nepreukázali schopnosť vzájomne sa rešpektovať.
Otec dieťaťa ako manžel sa nedokáže zmieriť so zranením, keď matka dieťaťa - manželka ukončila s
ním partnerský vzťah a správa sa k manželke pasívne agresívne, keď odmieta s ňou komunikovať a
rešpektovať ju. Ani jeden z rodičov nie je schopný maloletému predstavovať pozitívny obraz druhého
rodičia a maloletý tak nemôže mať pozitívny obraz o výchovných autoritách, pretože jeho výchovné
vzory sú znevažované a spochybňované, čo sa môže odraziť v dopade na jeho vlastnú identitu a tiež
budúci postoj voči iným. Maloletý by chcel SOS, ale vadia mu hádky a nekomunikácia rodičov. Otec sa
snaží dieťa od matky separovať v jeho týždni, aby dokázal vlastnú výchovnú kompetentnosť. Na druhej
strane matka vie, že maloletý má pozitívny emocionálny vzťah aj k otcovi a potrebuje ho ako mužský
vzor. Matka otca kritizuje za jeho rozhodnutia a výchovné postupy a on sa bráni prostriedkami pasívnej
agresivity - nekomunikácia, nerešpektovanie, nekontaktovanie sa a na druhej strane by synovi rád
doprial „oboch rodičov tak, ako je to u detí v kompletných rodinách". U rodičov dieťaťa bola vyšetrením
u znalkyne zistená ich osobnostná nezrelosť, ktorá sťažuje samotné vysporiadanie sa so vzájomnými
zraneniami, ktoré si títo rozpadom ich vzťahu spôsobili a tu znalkyňa upozorňuje na stav, že kým rodičia
- manželia nebudú schopní uzavrieť ich životnú etapu rozpadu manželstva a ako vyšší záujem nebudú
vnímať rodičovskú koalíciu, bude SOS kontraindikovaná. Výsledkom výchovného pôsobenia rodičov
je v súčasnej dobe, žiaľ, stav vývinového uviaznutia B., jeho vnútorné napätie, strach a negatívny
sebaobraz. Pre odstránenie tohto stavu je potrebné zabezpečiť pre dieťa výchovné prostredie stabilné,
harmonické a rešpektujúce v prvom rade potreby a záujem dieťaťa a to nie je možné dovtedy, pokým
rodičia nebudú schopní kooperovať. Základným predpokladom použitia inštitútu SOS rodičov o dieťa
je i podľa slovenského právneho poriadku stav, že obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať, záujem zo
strany oboch rodičov o starostlivosť o dieťaťa, záujem mal. dieťaťa, stav, že SOS zaistí potreby dieťa
lepšie ako výlučná starostlivosť, stav, že SOS vyhovuje osobnosti dieťaťa, stav, že rodičia zabezpečujú
stabilitu a stav, že dieťa nebude opakovane vytrhávané z jeho sociálneho prostredia. V tomto smere treba
poukázať na skutočnosť, že ak sú medzi rodičmi konfrontačné a opozičné vzťahy, zverenie dieťaťa do
SOS nie je v jeho záujme, keďže v SOS je nevyhnutná ochota rodičov komunikovať bez konfrontačného
tónu. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa
je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia a stability, tiež tolerancie a
harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a
fyzických schopností, mravnému, duchovnému i sociálnemu rozvoju a aby boli súčasne rešpektované
jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Názoru
maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno podľa § 24 ods. 2 Zákona o
rodine nahradiť dohodou rodičov. Autoritatívne rozhodnutie sa uplatní zo strany súdu až ako druhoradé
riešenie, pokiaľ medzi rodičmi ku dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu nedôjde. Pokiaľ ide o SOS, z vykonaného dokazovania zrejmé, že obaja rodičia sú
spôsobilí maloletého vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a SOS je aj v záujme
maloletého dieťaťa, sú splnené hmotnoprávne podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona
o rodine. Pre zaistenie stability zo strany rodičov pre dieťa by mal nastať stav, že rodičia nepôsobia na
dieťa negatívne, nevytvárajú na dieťa nátlak a vedia sa dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou
dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Je dôležité počuť aj názor dieťaťa, dôvody,
pre ktoré dieťa uprednostňuje, prípadne neuprednostňuje SOS. SOS nie je napríklad vhodná pre deti
s poruchami správania. Dôležitá pre tento inštitút je skutočnosť, že rodičia i napriek rozvodu dokážu
navzájom vychádzať, vedia sa dohodnúť, spolupracujú, potreby dieťaťa sú pre nich prvoradé a ich
osobné vzťahové problémy neprenášajú do ich vzťahov s maloletým dieťaťom. Tieto predpoklady však v
prípade výkonu rodičovských práv a povinností u mal. B. zo strany jeho rodičov naplnené nie sú, a preto
súd formu SOS rodičov o mal. syna vylúčil ako úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na
čas po ich rozvode. Možno konštatovať, že rodičia prostredím, ktoré spolu vytvárali a naďalej správaním
sa k sebe - nekomunikáciou, nekooperáciu, ktoré zásadne vnímalo ich maloleté dieťa, doslova osobnosť
dieťaťa devastovali. Takýto stav nie je ďalej pre dieťa prípustný. Je nežiaduci. Dieťa potrebuje jednotné
výchovné vedenie a oslobodenie od stavu, ktorý mu spôsobuje strach, vývinové uviaznutia a vnútorné
napätia. Uvoľnenie týchto nežiaducich vplyvov rodičov, ktoré produkuje predovšetkým ich trvajúci pobyt v



jednej domácnosti v atmosfére gradovania ich vzťahov, bude pre mal. B. znamenať doslova oslobodenie
a je žiaduce aktuálne starostlivosť o dieťa sústrediť do rúk jedného rodiča. Súd s prihliadnutím na závery
znaleckého posudku i zisťovania názoru mal. dieťaťa a sledovanie postojov rodičov v priebehu konania
mal za to, že aktuálne vhodnejším rodičom pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o mal. B. by bola
matka dieťaťa. V konaní sa javila ako ústretovejšia kompromisom, ústretovejšia k spolupráci, ktorá mala
v priebehu konania prispieť k uvoľneniu napätia rodičov a tiež v hľadaní určitých kompromisnejších
riešení. Nespracované problémy v manželstve sa výrazne podpísali pod nefunkčnosť manželov ako
rodičov a vyžadujú zrejme aj istý čas, aby najmä manžel v tomto smere dospel sám v sebe k vnútornému
zmiereniu sa so stavom, ktorý zaiste vyprodukovali minimálne dvaja aktéri (manželia). V stave, keď sú
manželia súčasne i rodičmi mal. dieťaťa nie je namieste vnášať do rodičovského vzťahu pasívnu agresiu,
odmietať komunikovať a nerešpektovať druhého rodiča. Táto výtka patrí predovšetkým manželovi -
otcovi dieťaťa. Samotné dieťa je už zo stavu pomerov jeho rodičov unavené. Jeho rodičia nie sú
schopní rozhodovať konštruktívne a spoločne o záležitostiach, ktoré sa ich syna týkajú a už vôbec robiť
kompromisy. Súd teda mal. B. zveril matke, u ktorej vnímal výrazne silnejšiu vôľu a ochotu komunikovať
a produkovať pozitívne riešenia pre prítomnosť i budúcnosť mal. B., ako aj väčšiu mieru ústupčivosti a
tiež angažovanosti sa na riešení problémov v rodičovských vzťahoch i počas samotného konania pred
súdom. Tak isto i jej pracovná angažovanosť, rozvrh pracovného času, hodnotenie komunikácie matky
so školou podporili rozhodnutie súdu o zverení mal. dieťaťa matke. Aby sa aj otec na výchove dieťaťa
podieľal, súd upravil jeho styk s mal. synom v rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku, aby
nechýbal u mal. dieťaťa aj otcovský vzor, aby sa mohol naďalej budovať aj vzťah B. s otcom. Otec sa so
synom bude stretávať počas víkendov, v bežnom týždni, rovnako počas letných školských prázdnin, kedy
je možné dať iný rozmer aktivitám pre dieťa, realizovať dovolenku a pod. Tak isto súd osobitne upravil
obdobie zimných školských prázdnin, do ktorého spadá i obdobie vianočných sviatkov, striedavo upravil
pre rodičov i jarné školské prázdniny a tiež obdobie veľkonočných sviatkov. Podstatné v danom stave je,
že takouto formou úpravy práv a povinností rodičov k maloletému sa budú eliminovať problémy medzi
rodičmi a strach dieťaťa z nich. Zaistí sa stabilita výchovného vedenia pre dieťa a v konečnom dôsledku
situácia môže priniesť pre maloletého pocit istoty bez hádok a konfliktov, z ktorých dieťa pociťuje
aktuálne smútok a únavu, čo zrejme nie dobre vplýva na jeho zdravotný stav a psychickú pohodu. Z
hľadiska znalkyňou konštatovanú osobnú nezrelosť rodičov, súd vidí ako dôvodné, aby každý z rodičov
urobil maximum pre stav, aby doterajšie negatíva ich rodičovského vzťahu prehodnotil a v záujme mal.
syna dokázal upraviť svoje správanie, postoje a názory, poprípade i po porade s odborníkom v otázke
rodičovských vzťahov, čo by sa mohlo stať prínosom pre mal. B. a jeho budúcnosť, na ktorej by malo
záležať obom rodičom. Je v prvom rade z ich strany potrebné zaistiť pre maloletého jednotné výchovné
vedenie, odstrániť napätie a poskytnúť mu zázemie v stabilite a harmónii ich vzťahov. V stave zverenia
mal. dieťaťa matke, súd určil výživné zo strany otca pre maloletého v rozsahu sumy 180 eur mesačne.
Pritom zohľadnil zistený a už opísaný stav odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a súčasne možností,
schopností a tiež majetkových pomerov na stranách rodičov dieťaťa. Prihliadol na výšku príjmov rodičov,
ktoré títo dosahujú výkonom práce v pracovných pomeroch, kedy matka dosahuje príjem 613,85 eura
mesačne a otec 1.323,02 eura mesačne v priemere v čistom. V súčasnej dobe ani jeden z nich podľa
ich vyjadrení nemá iný príjem z výkonu práce. Pracovnú pozíciu majú obaja rodičia dlhodobo stabilnú,
prinášajúcu pre nich istú životnú úroveň, na ktorú má právo i mal. dieťa. Ich životná úroveň sa premieta
i vo vlastníctve nehnuteľného majetku, a to domu, v ktorom zatiaľ obaja bývajú, ako aj v spôsobe života,
ktorý vedú. Otec je navyše vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva jeho matka. Dieťa má v zásade
základné životné potreby spočívajúce v potrebách na stravu, ošatenie, obuv, potreby a poplatky do školy,
voľnočasové aktivity. Už len úroveň príjmov rodičov dieťaťa a ich majetkových pomerov je rozdielna,
a preto sa tento stav musí prejaviť aj vo výške súdom určeného výživného, ktoré bude otec povinný
platiť na mal. syna k rukám matky dieťaťa. Matka prevažnú časť vyživovacej povinnosti, ktorú ku synovi
má, bude vyvažovať jej osobnou starostlivosťou o dieťa a jej miera podieľania sa na výžive syna by
za daného stavu mala byť aspoň na úrovni 20 eur mesačne. Časť odôvodnených potrieb mal. dieťaťa
bude pokrytá aj prídavkom na dieťa v sume 23,52 eura mesačne, ktorý má rodič, ktorému bolo dieťa
zverené do jeho starostlivosti k dispozícii ako štátnu dávku. Táto však nesupluje jemu zákonom danú
vyživovaciu povinnosť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie, okrem výroku o rozvode ich manželstva,
výroku o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa a výroku o trovách konania, odôvodniac
ho tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok OS Nitra sp. zn. 24P



240/2014 súd na čas do rozvodu zveril mal. B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak,
že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. B. každý nepárny týždeň a otec každý právny
týždeň. Osobná starostlivosť rodičov o mal. B. prebieha podľa uvedeného rozsudku až do súčasnosti a
nie je dôvod, pre ktorý by bola takáto úprava nevyhovujúca a pre ktorý by nemala pokračovať aj v čase
po rozvode manželstva. Skutkový stav bol v porovnaní so súčasnosťou rovnaký, nedošlo k jeho zmene.
Nie je preto žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd o starostlivosť o mal. dieťa na čas po rozvode rozhodnúť
rozdielne. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou považuje za neodôvodnený, pričom jej tvrdenie,
že je v záujme mal. syna, aby bol zverený do osobnej starostlivosti len matky nebolo preukázané a nie je
podložené racionálnymi dôvodmi. Argumenty súdu uvedené v odôvodnení rozsudku sú nepresvedčivé,
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a dokonca sú vnútorne rozporné. Otcovi nie je zrejmé, v čom
bude osobná starostlivosť matky vhodnejšia, ak obaja rodičia naďalej bývajú v spoločnej domácnosti a
maloleté dieťa je aj bude v rovnako intenzívnom kontakte s otcom ako doposiaľ a tiež to, z čoho súd
vyvodil záver, že matka sa javí ako dostupnejšia, vzhľadom na jej pracovné zaradenie bez potrebných
nočných a poobedných zmien, v čase, keď je dieťa v domácnosti a môže mu zabezpečovať pravidelné
záujmové aktivity. Z čoho tiež súd vyvodil záver, že otec sa voči matke správa pasívne agresívne,
keď s ňou odmieta komunikovať a rešpektovať ju a ako súd vyhodnotil správanie matky voči otcovi. Nie
je mu tiež zrejmé, ako sa zmení situácia v prospech maloletého dieťaťa za stavu, keď by bol zverený
do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú naďalej spolu žiť v spoločnej domácnosti. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a mal. B. zveril do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu
maloletého B. sumou 100 eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa pri vyjadrení svojho záverečného
návrhu pridržiaval obsahu a záverov zo znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa uvádza, že aktuálny stav
rodičov neumožňuje, aby striedavá osobná starostlivosť bola pre dieťa prospešná a vhodná. Samotná
komunikácia rodičov sa javí ako nedostatočná, niekedy konfliktná, niekedy sa navzájom ignorujúca a
táto komunikácia je určite prekážkou pre výkon striedavej starostlivosti pre dieťa, nakoľko tendencia k
rivalite prevažuje nad tendenciou ku kooperácii, dominantná starostlivosť jedného z rodičov by lepšie
napĺňala potreby mal. B. tým, že by mu dávala pocit stability a istoty. Podľa záverov znalkyne sa
matka javí ako dostupnejšia, vzhľadom na pracovné zaradenie bez potrebných nočných a poobedných
zmien, v čase, keď je dieťa v domácnosti a môže mu zabezpečovať pravidelne záujmové aktivity. Tiež
z hodnotenia školy vyplynulo, že matka o niečo lepšie spolupracuje so školou. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne
správny potvrdiť. Súd na základe vykonaného dokazovania vec správne rozhodol, sledujúc najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Pri povrchnom hodnotení skutkového stavu sa môže striedavá starostlivosť
o syna javiť ako najlepšie riešenie, avšak pri zodpovednom a starostlivom hodnotení vykonaného
dokazovania je jasné, že striedavá starostlivosť synovi škodí. Striedavú starostlivosť realizujú od 8/2015,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Nitra sp. zn. 24P/240/2014, a teda súd mal možnosť
posúdiť, či sa táto forma starostlivosti o syna osvedčila alebo nie a dospel k správnemu záveru, že
nie. Otec dieťaťa si striedanie syna vyložil tak, že v „jeho týždni“ sa ona nemôže o syna vôbec starať,
a keďže žijú pod jednou strechou, tak takýto prístup potom vedie k množstvu konfliktov a extrémnych
situácií obmedzujúcich syna. Okrem toho, otec si syna kupuje, v jeho týždni ho zahŕňa darmi. Poukázala
tiež na dvojitý život a dvojkoľajnú výchovu, ktorú striedavá osobná starostlivosť spôsobila. Komunikácia
s otcom mal. dieťaťa je tiež na zlej úrovni a poškodzuje syna. Súd prvej inštancie, uvedomujúc si,
že extrémne konflikty rodičov a neschopnosť komunikácie v rámci striedavej starostlivosti môže mať
vplyv na psychický vývin syna konal správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým
posudkom bolo preukázané, že striedavá starostlivosť o syna nefunguje, a dokonca ho poškodzuje.
Uviedla, že súd v tomto konaní, na rozdiel od konania sp. zn. 24P 240/2014, mal možnosť posúdiť
ako sa striedavá starostlivosť realizuje, čo aj spravil a aj na základe znaleckého dokazovania dospel k
správnemu záveru, že striedavá starostlivosť sa neosvedčila a je v neprospech syna. Podľa znalkyne
takýmto rozhodnutím odpadne dôvod ich konfliktov a rivalita spočívajúca v extrémom rozdeľovaní
starostlivosti o syna na týždne v jednom dome, nebude dôvod sa hádať, kto práve sa môže či nemôže
starať o syna a ako sa má syn správať v danom týždni. Keď odpadnú tieto konflikty, odpadnú aj fóbie
syna, ktoré z nich pramenia.



5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods. 1
CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie otca nie
je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdil.

6. Navrhovateľ - manžel sa podaným návrhom domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou
rozviedol a zároveň upravil práva a povinnosti k mal. B., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak,
že zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať
starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od nedele 19.00 hod. predchádzajúcej párnemu týždňu až
do nedele daného párneho týždňa do 19.00 hod. a matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého
každý nepárny týždeň od nedele 19.00 hod. predchádzajúcej nepárnemu týždňu až do nedele daného
nepárneho týždňa do 19.00 hod. Matka bude povinná maloletého prevziať v bydlisku otca a otec v
bydlisku matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania - manžela V. Q., nar. XX. XX. XXXX a
manželky V. Q., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 09. 10. 2004 rozviedol. Na čas po rozvode
zveril maloletého B. Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa s tým, že matka a otec
maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca maloletého dieťaťa
zaviazal prispievať na výživu maloletého B. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 180 eur mesačne,
ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca
vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,
ako je uvedené vyššie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Otec podal proti tomuto rozsudku odvolanie, a to okrem výroku o rozvode manželstva,
okrem výroku, ktorým súd určil, že matka a otec maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok a okrem výroku o trovách konania.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto
dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že
novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv.
striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť je taká úprava osobnej starostlivosti o
dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú, presne určenú dobu. Ide o tzv.
pravidelné striedanie miesta pobytu dieťaťa. Uvedené zákonné ustanovenie zohľadňuje právo obidvoch
rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Striedavá osobná starostlivosť má za úlohu zabezpečiť
dieťaťu primeraný kontakt s obidvomi rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k
citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine
vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené
kumulatívne (súčasne), sú jednoznačne záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti
ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem
obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti.

10. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadnuť
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, musí súd vždy dospieť k logickému
záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je
vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb



maloletého dieťaťa, t. j. že sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s predškolskou dochádzkou,
prípadne školskou dochádzkou, aj mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa.

11. Súd prvej inštancie sa v danej veci správne zaoberal tým, či striedavá osobná starostlivosť rodičov
o maloletého B. je v danom prípade vhodná, keď rozsudkom OS Nitra č. k. 24P/240/2014-67 zo
dňa 05. 02. 2015, právoplatným dňa 11. 08. 2015 bol maloletý B. na čas do rozvodu manželstva
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu, teda
striedavá osobná starostlivosť sa už fakticky realizovala do rozhodnutia súdu prvej inštancie rok aj štyri
mesiace. Okrem faktickej realizácie striedavej osobnej starostlivosti treba poukázať aj na to, že rodičia
spolupracovali v priebehu konania s mediátorom, ÚPSVaR, psychológom a Centrom Slniečko, n. o., no
napriek tomu znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že striedavá osobná starostlivosť by mala byť o
vzájomnej kooperácii rodičov v záujme jednotného výchovného postupu, o vzájomnej úcte, kde dieťa
vníma, že rodičia sa navzájom uznávajú a rešpektujú a obe výchovné prostredia by mali byť navzájom
„priepustné“, to znamená, dieťa nemá prežívať úzkosť z vyjadrovania lásky, obdivu alebo potrieb
vo vzťahu k druhému rodičovi. Aktuálna starostlivosť o maloletého B. postráda tieto charakteristiky
nevyhnutné na to, aby bola striedavá osobná starostlivosť úspešná. Pretrvávajúca nevraživosť rodičov
vedie k nedostatku emocionálnej spontaneity u dieťaťa, ktoré sa snaží vyhovieť obom, ďalej možnými
ťažkosťami s koncentráciou, negatívnym sebahodnotením a nestabilným sebaobrazom, prežívaním
pocitov viny a objavujúce sa iracionálne strachové reakcie - fóbie. Všetky tieto príznaky sa môžu
zvýrazňovať a znemožňovať napĺňať osobnostný potenciál dieťaťa. Aktuálny vzťah rodičov nie je
osobnostná štruktúra dieťaťa, neumožňuje, aby striedavá osobná starostlivosť bola pre dieťa prospešná
a vhodná. Uviedla tiež, že komunikácia rodičov sa javí ako nedostatočná, niekedy konfliktná, niekedy
sa navzájom ignorujúca a takáto komunikácia je určite prekážkou pre výkon striedavej starostlivosti o
dieťa. Aktuálne rodičia nie sú schopní rozhodovať konštruktívne a spoločne o záležitostiach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, robiť kompromisné riešenia a konštruktívne spoločné zámery pre otázky týkajúce
sa ich maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z uvedených záverov znaleckého dokazovania odvolací súd,
rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že za danej situácie nie je v prospech maloletého
B., aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to aj napriek tomu, že obaja
rodičia sú schopní samostatne v živote fungovať a o dieťa sa samostatne postarať. Obaja rodičia by si
pritom mali uvedomiť, že zo znaleckého dokazovania vyplýva, že mal. B. sám seba vníma ako dôvod
ich sporov, popiera a potláča vlastné vnímanie a prežívanie, že by medzi ním a nimi dochádzalo aj k
negatívnym pocitom. Oboch rodičov maloletý vníma extrémne a nerealisticky pozitívne, idealizuje ich a
v kontraste s nimi znehodnocuje seba. Zlosť, ktorú prežíva na rodičov obracia voči sebe, seba vníma
ako zdroj konfliktov. Pozitívne emócie lásky sú v jeho vnímaní spojené skôr s minulosťou. U maloletého
sú, pre jeho vnútorné prežívanie, pravdepodobne prítomné pocity viny, zvýraznená úzkosť a strach,
že by autentickým prejavením svojej zlosti zhoršoval konflikty medzi rodičmi, ako aj straty následnej
straty domova. U maloletého sa začali objavovať rituály nadmerného umývania úst a úzkostne presné
ukladanie topánok, čo môže byť tiež forma zbavovania sa vnútornej tenzie a úzkosti, ktoré nedokáže
odreagovať iným spôsobom. Rodičia vzájomnou neschopnosťou kooperovať a konfliktnosťou vytvárajú
v maloletom pocity neistoty a strachu, znižujú jeho emocionálnu spontánnosť a sebavedomie, vzbudzujú
v ňom pocity viny za ich konflikty. Maloletý má z konfliktov rodičov strach. Maloletý sa nezameriava
na vlastné potreby a nemôže byť spontánny, ale zameria sa na to, ako vyhovieť potrebe rodičovi,
v ktorého starostlivosti sa práve nachádza. Vplyv rodičov v podanom spôsobuje, že sebavedomie u
maloletého je veľmi nízke. Z uvedených dôvodov jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že striedavá
osobná starostlivosť sa doposiaľ realizovala na základe rozhodnutia súdu, táto sa neosvedčila a z
vykonaného dokazovania - znaleckým dokazovaním súd správne dospel k záveru, že za daného
stavu nie je možné mal. B. naďalej ponechať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na
tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že rodičia doteraz bývajú v spoločnej domácnosti. Rodičia
mal. B. sú už právoplatne rozvedení, a teda časom môže dôjsť aj k zmene tejto skutočnosti, najmä, ak
zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že obaja rodičia, ako aj maloletý vnímajú, že obývanie
spoločnej domácnosti smeruje k častým vzájomným konfliktom rodičov a domnievajú sa, že rozdelenie
domácnosti by viedlo k poklesu rodičovských stretov. K zvereniu maloletého do starostlivosti matky
ešte odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa znalkyne maloletý B. vníma, že sa mu od matky
dostáva mierne viac pozitívnych emócií ako od otca, pričom znalkyňa uviedla, že pri zverení dieťaťa
do starostlivosti jednému z rodičov treba primárne zohľadniť praktické hľadiská ako časovú dostupnosť
rodiča z dôvodu pracovnej vyťaženosti, komunikáciu so školou, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti,
rozvíjanie dieťaťa v mimoškolských činnostiach a najmä snahu o ústretovosť voči druhému rodičovi. Za
situácie, keď majú obaja rodičia rovnaké predpoklady pre starostlivosť o maloletého B., pričom znalkyňa



uviedla, že keďže tenzia k rivalite prevažuje nad tendenciou ku kooperácii, dominantná starostlivosť
jedného z rodičov by lepšie napĺňala potreby maloletého B., súd prvej inštancie správne zohľadnil tieto
skutočnosti, a teda aj to, že matka, vzhľadom k svojej pracovnej dobe, môže lepšie zabezpečovať
starostlivosť o maloletého B. a jeho poobedné záujmové aktivity a vyvodil z nich aj správny záver, keď na
čas po rozvode maloletého B. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom svoje rozhodnutie podrobne,
vychádzajúc z vykonaného dokazovania aj odôvodnil. Keďže dôvody odvolania otca smerovali len voči
výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd sa podrobnejšie
vysporiadal s týmto napadnutým výrokom, aj keď preskúmal aj ostatné výroky (vrátane výroku III.
a IX., ktoré otec odvolaním nenamietal), pretože išlo o závislé výroky od výroku II., a keďže aj v tejto
časti sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, na dôvody rozhodnutia súdu
prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje. Z uvedených
dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).