Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/38/2018 z 23. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 23. mája 2018, sp. zn. 9CoE/38/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4215208673.1 Krajský súd Nitra | 9CoE/38/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4215208673.1 | 2018-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b29649ef-361a-47b9-b787-64299d31635d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4215208673.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/38/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208673
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215208673.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P., časť R. U. XX, o vymoženie sumy 835,13 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2017 č. k.
14Er/775/2015-26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého zo dňa 07. 05. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn.
14Er/775/2015 (EX 26902/15). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243a ods. 1 prvá veta, § 243f
ods. 1, 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1,
5, § 54 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol,
že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 21. 03. 2015 domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 835,13 eura s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 03093/11 zo dňa 11. 05. 2011. Dňa 07. 05. 2015 doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami
(EX 26902/15). Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 05. 10. 2015 a opakovane zo dňa 13. 01. 2016
vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03093/11 zo dňa 11. 05. 2011. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval.
Súdny exekútor dňa 03. 02. 2016 postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 21. 01. 2016. Predmetné doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016, t.
j. v 30-dňovej zákonnej lehote. Oprávnený v doplnení uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného
titulu, na podklade ktorého je navrhnutý výkon tejto exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie je tak
založený na týchto skutočnostiach. Tvrdil, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného
súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť
uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Oprávnený ďalej bol toho názoru, že exekučný titul bol v
dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu
neprijateľných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými
mravmi a navrhol, aby súd bez odkladu rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej



inštancie uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky)
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011). Ďalej
uviedol, že preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere č. 409100061 zo dňa 21. 06. 2010.
Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd odôvodňoval založenie svojej právomoci,
v spise absentovala. Súd oprávneného žiadal o predloženie rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi
povinným a oprávneným, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodovanie
vo veci. Výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 04. 11. 2015. Oprávnený dňa
15. 12. 2015 predložil súdu rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú s povinným, ktorá však bola uzatvorená
k inému číslu úverovej zmluvy. Následne bol oprávnený s touto skutočnosťou oboznámený a zároveň
opätovne vyzvaný na predloženie rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 409100061. Opätovnú
výzvu prevzal právny zástupca oprávneného dňa 18. 01. 2016. V podaní oprávneného, ktoré súdu
doručil súdny exekútor dňa 03. 02. 2016, rozhodcovská zmluva doložená nebola. Súd prvej inštancie
zastal názor, že v danom prípade, keď rozhodcovská zmluva v konaní oprávneným predložená
nebola, nie je možné rozhodcovskú zmluvu považovať za platne uzavretú, napriek tomu, že sa na
ňu rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku odvolával. Oprávnený znemožnil spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechal ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi
je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
keď oprávneným bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou
starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na
rozhodnutie a voľbu. Rozhodcovská zmluva v konaní predložená nebola, oprávnený si tak v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd prvej inštancie zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide
o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti
zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, u ktorého nebola preukázaná právomoc vo veci
konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský
rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia. V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v
zmysle § 243f Exekučného poriadku, súd prvej inštancie poznamenal, že v danom prípade považoval
za nadbytočné skúmať aj existenciu dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 243f ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že
existuje dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia pre absenciu spôsobilého exekučného titulu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci, spočívajúcim v prekročení rámca preskúmavacej činnosti zverenej zákonom č. 233/1995 Z.
z. v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS
SR 5/2000. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Okrem toho vytkol aj nesprávne zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. K uvedenému
poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3



a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samotnej listine. Uznal pritom, že v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci zastal názor,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava,
dňa 21. 03. 2015 požiadal súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vykonanie exekúcie voči
povinnému na vymoženie sumy 835,13 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR
03093/11 zo dňa 11. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa
16. 06. 2011. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 07. 05. 2015 Okresnému súdu Nitra žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami. Následne súd prvej inštancie vo veci
rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a
svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

7. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie ohľadom preskúmavania
rozhodcovského rozsudku považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v
uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 zaujal stanovisko, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým,
či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so
zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).



8. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom,
že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp.
zn. 4Cdo 31/2013).

9. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a
právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu
(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

10. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi v tom, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva bola
uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvej inštancie vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj samotný exekučný titul. Súd prvej inštancie
vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi povinným a oprávneným,
na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodovanie vo veci. Oprávnený
predložil súdu prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú s povinným, ktorá však bola uzatvorená
k inému číslu úverovej zmluvy. Oprávnený bol s touto skutočnosťou oboznámený a opätovne vyzvaný
na predloženie rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 409100061, ktorú však súdu prvej inštancie
nepredložil. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci,
vykonal potrebné dokazovanie a jeho právny záver o tom, že v konaní nebolo preukázané platné
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, a teda nebola preukázaná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a vydať rozhodcovský rozsudok považoval za správny. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, z dôvodu
absencie rozhodcovej zmluvy a tiež z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je známe a nesporné,
že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.



12. Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho
vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).