Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/8/2018 z 21. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. februára 2018, sp. zn. 9Sa/8/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200234.1 Krajský súd Košice | 9Sa/8/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200234.1 | 2018-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06bdc430-eb3d-4fa8-b064-5ccf211038e5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200234.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200234
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200234.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu : L. Q. B., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. Q., F., D., Š. X. D. J., bez dokladov totožnosti, za účasti maloletých detí žalobcu :
1. L. L. Q., Z.. XX.XX.XXXX, X. Q. L. Q., Z.. XX.XX.XXXX, H. Š.K. X. D. J., všetci toho času umiestnení
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpení JUDr. Mariannou Lechmanovou,
advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru Slovenskej
republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská
Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o správnej žalobe vo
veci zaistenia zo dňa 29.01.2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-92-014/2018-AV zo
dňa 23.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície PZ
Žilina, Kuzmányho 26, Žilina č. PPZ-HCP-BB7-92-014/2018-AV zo dňa 23.01.2018, týkajúce sa žalobcu :
L. Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, Š. X. D. J., K. B. Q., F., D., bez dokladov totožnosti a maloletých cudzincov :
1/ L. L. Q. , Z.. XX.XX.XXXX T. 2/ Q. L. Q., Z.. XX.XX.XXXX, H. Š. X. D. J., bez dokladov totožnosti.

II./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca : L. Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, T. F. C.: X/ L. L. Q. ,
Z.. XX.XX.XXXX T. X/ Q. L. Q., Z.. XX.XX.XXXX, všetci toho času umiestnení v Útvare policajného
zaistenia cudzincov Sečovce , boli bezodkladne prepustení zo zaistenia.

III./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-92-014/2018-AV zo dňa 23.01.2018 podľa § 88
ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj : „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) zaistil žalobcu spolu so zúčastnenými maloletými
cudzincami 1/ a 2/ (obaja sa v rozhodnutí správneho orgánu ďalej označujú aj : zúčastnený maloletý
cudzinec“), ktorým je účastník konania zákonným zástupcom, na základe oznámeného a začatého
konania na účel výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby
zaistenia do odovzdania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a
mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských
štátov (ďalej aj : „Dublinské nariadenie III“, resp. „Dublin III“) najdlhšie však do 20.03.2018. Zároveň
podľa § 88 ods. 5 rozhodol o ich umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej
„ÚPZC Sečovce“).



2. Konštatoval, že totožnosť a prvotné azylové konanie v Rumunskej republike bolo zistené a potvrdené
na základe výstupu z informačného systému, s tým, že Rumunská republika zaevidovala účastníka
konania a zúčastnených maloletých cudzincov ako žiadateľa o azyl na ich území pod identifikačnými
číslami : RO1TM001T1710270335. Na Dublinskom stredisku Migračného úradu MV SR bolo zistené,
že bolo vydané rozhodnutie o ich odovzdaní do iného členského štátu (identifikačné číslo dublinského
konania : MU-DS-388/2017-DŽ). Správny orgán konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu ako aj
maloletých cudzincov sa zdržiavať na území Rumunskej republiky a nie opustiť územie štátu, kde
požiadali o udelenie azylu a vycestovať na územie iného štátu únie bez príslušných oprávnení.
Rumunská republika, ako zodpovedný štát, je povinná v zmysle článku 18 ods. 1 písm. d) Dublinského
nariadenia III prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých
žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území
iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Nevyhnutným podkladom pre zaistenie a pre vydanie
rozhodnutia o zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC je preukázanie existencie prvotného konania
podľa Dublinského nariadenia III a skutočnosť, že Rumunská republika je štátom, kde účastník konania
prvotne požiadal o azyl. Počas konania o azyle sa mal zdržiavať v tejto hostiteľskej krajine, túto povinnosť
nedodržal, opustil územie štátu v ktorom požiadal o udelenie azylu a vycestoval z územia hostiteľskej
krajiny na územie SR, kde bol zadržaný v úkryte nákladného automobilu, čím nedodržal podmienky
azylového konania a neoprávnene vycestoval do inej krajiny bez oprávnenia.

3. Doplnil, že lustráciou v informačnom systéme MIGRA zistil, že dňa 06.12.2017 bol Migračnému úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „MÚ MV SR“) doručený list z Riaditeľstva pre azyl a
integráciu Generálneho inšpektorátu pre migráciu Ministerstva vnútra Rumunskej republiky, ktorým táto
prijala zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl, tohto prijme a súhlasí s jeho transferom. Správny
orgán mal za to, že účastník konania a maloletí cudzinci sú osobami, u ktorých je značné riziko
úteku (svojvoľný odchod z územia iného štátu, vyjadrenie účastníka konania v spísanej zápisnici,
nelegálny pohyb za pomoci prevádzača) a ich nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel
konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mať účastníka
konania a zúčastneného maloletého cudzinca k dispozícii počas procesu návratu v zmysle Dublinského
nariadenia III. Z uvedeného vyplýva riziko úteku, ako aj neschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju
osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (bez akýchkoľvek dokladov totožnosti, bez
finančných prostriedkov, nedokázanie sa vrátiť späť na územie Rumunskej republiky, snaha o presun
do iného štátu za pomoci prevádzača). Ďalej vyslovil, že v prípade účastníka konania a zúčastneného
maloletého cudzinca nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia, ale je potrebné ich
zaistiť a odovzdať do krajiny, ktorá je príslušná na konanie o udelenie azylu, pretože títo nemajú
k dispozícii dostatočné finančné prostriedky k zabezpečeniu starostlivosti o svoje osoby, nevedia si
zabezpečiť stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť ani adekvátne ubytovanie z vlastných zdrojov a ani
si ich nedokážu zabezpečiť od iných osôb. Taktiež aj samotný proces postupu v zmysle Dublinského
nariadenia III trvá určitú dobu a nie je možné ho vykonať okamžitým odovzdaním prijímajúcej strane.
Pokiaľ sa týka stanovenia doby zaistenia uviedol, že v súlade s § 88 ods. 4 ZoPC, ako aj na základe
odporúčania Dublinského strediska a v zmysle článku 28 Dublinského nariadenia III stanovil dĺžku doby
zaistenia najdlhšie do 20.03.2018, pričom táto doba je podľa správnej úvahy a skúsenosti dublinských
konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v
zmysle Dublinského nariadenia III, pričom zobral do úvahy skutočnosť, že už bolo začaté konanie v
zmysle daného nariadenia, ktoré v súčasnosti už prebieha a vykonávajú sa úkony k jeho realizácii, čo
trvá určitú dobu, pretože ide konanie smerom do iného štátu, ktorý priamo nesusedí so Slovenskom
a zabezpečuje ho administratívne iný orgán. Stanovenú dĺžku zaistenia ovplyvnila aj súčasná situácia
v oblasti migrácie, utečeneckej krízy, náporu na štátne hranice Únie a riešenia štátnych príslušníkov
tretích krajín v zmysle Dublinského nariadenia III smerom do krajiny, kde prvýkrát požiadali o udelenie
azylu a je dôvodom na určenie stanovenej doby zaistenia a individuálneho prístupu k riešeniu. V rámci
skúmania realizovateľnosti účelu zaistenia rovnako zistil, že Rumunská republika je ochotná a schopná
účastníka konania prijať. Dodal, že skúmal aj podmienky v Rumunskej republike, ako aj to, či vrátením
účastníka konania nedôjde k porušeniu absolútneho zákazu zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl a
porušenia princípu „non-refoulement“, ako aj čl. 3 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
(ďalej len „Dohovor“) a č. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zabezpečil jednak správy z
Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bukurešti, Úradu policajného pridelenca v Bukurešti a Migračného
úrad MV SR. Z vyhodnotenia týchto správ ako aj správ organizácii ako EASO, AIDA, AGERPRES,
Global Detention Project, výročnej správy Ministerstva zahraničných vecí USA o stave dodržiavania
ľudských práv v Rumunsku. Na základe predmetných správ žalovaný dospel k záveru, že ide o bezpečnú



krajinou a transferom účastníka konania nedôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru, ani č. 16 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a neexistujú prekážky na ich vrátenie do Rumunskej republiky, kde požiadali o
udelenie azylu. Zaoberal sa rešpektovaním článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom účastník konania nemá
na území SR žiadnu blízku rodinu, žiadne záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na
zotrvanie na jej území, keďže žiadosť o medzinárodnú ochranu podal na území SR. Rovnako aj jeho
zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a to vzhľadom k začatiu konania na účel
zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, rizika úteku a neoprávneného
vstupu na územie členského štátu Únie. Ohľadne útvaru kam má byť účastník spolu s maloletými
cudzincami umiestnený uviedol, že ÚPZC Sečovce je zariadenie určené na umiestňovanie cudzincov,
ktorí sú zaistení za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, výkonu trestu vyhostenia, realizácie
readmisie z územia SR do iného členského štátu EÚ prípadne inej tretej krajiny, realizácie dublinského
transferu podľa dublinského nariadenia a ide o zariadenie v ktorom sú vytvorené podmienky aj pre
umiestnenie rodín s deťmi. Pri umiestňovaní maloletých sa zaoberal aj čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa
ako aj článkom 41 ods. 4 Ústavy SR. Mal zato, že tým, že zúčastnení maloletí cudzinci sa umiestňujú
spoločne s účastníkom konania, ktorý je ich rodičom v jednom zariadení, správny orgán chráni najlepšie
záujmy zúčastneného maloletého cudzinca a nepretrhol tak rodinné väzby. Tým, že správny orgán
nerozdelil rodinu, dodržal zároveň aj základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere
svojho rodiča, teda právo na rodinný život, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo so svojim
rodičom a nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru
správneho orgánu bolo horším zásahom do jeho práv. Iba ÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre
umiestnené rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín s maloletými deťmi resp. maloletých v sprievode
rodiča, teda zákonného zástupcu, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na primerané, hygienicky spôsobilé
ubytovanie, stravovanie a voľnočasové aktivity a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života
alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí, ktoré
sú umiestňované spolu s rodičmi. Maloletým osobám spolu s rodičmi je zabezpečená každodenná
osobná hygiena. Strava je deťom poskytovaná 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti
navyše desiatu a olovrant), pediatrická zdravotná starostlivosť je poskytovaná na základe zmluvného
vzťahu s pediatričkou, pričom mimovládna organizácia Slovenská humanitná rada prostredníctvom
realizovaného projektu v súčasnosti zabezpečuje aj doplnkovú zdravotnú starostlivosť s dôrazom na
starostlivosť o zraniteľné skupiny. V prípade jazykovej bariéry je zabezpečený tlmočník. Počas dňa
je deťom v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu, pričom tento
sa zabezpečuje formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým
aktivitám vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku. V prípade nepriaznivého
počasia je k dispozícii krytý prístrešok a telocvičňa. Vo vnútornej časti ubytovacích priestorov sú pre deti
zriadené herne, v ktorých majú k dispozícii rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku.
Herňa je vybavená zodpovedajúcim nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania
kultúrnych aktivít a trávenia voľného času maloletých osôb. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD
prehrávačmi a televíznymi prijímačmi s príjmom satelitných TV staníc. Pre deti sú k dispozícii rôzne
výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské
knihy, hračky a podobne. Rovnako pre maloleté osoby je k dispozícii sociálny pracovník, ktorý plánuje
a reguluje vzdelávacie, rekreačné a herné aktivity maloletých osôb v zariadení, pričom spolupracuje s
mimovládnou organizáciou Slovenská humanitná rada, primárne najmä pri zabezpečovaní sociálneho
a psychologického poradenstva a starostlivosti, s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné skupiny a
sekundárne pri vzdelávaní a jazykovej príprave, ktorú zabezpečuje učiteľ slovenského jazyka maloletých
štátnych príslušníkov tretích krajín - zamestnanec uvedenej organizácie. Tieto a ďalšie aktivity, ktoré
zodpovedajú postaveniu a vekovej skupine osôb sú realizované v rámci realizovaného projektu č. SK
2016 AMIF SC3.2. Správny orgán preto na základe šetrení, ako aj z listinných dôkazov dospel k záveru,
že zaistením nie sú porušené práva účastníka konania a zúčastnených maloletých cudzincov s ohľadom
na platnú legislatívu a prepustenie by znamenalo nedodržiavanie zákona štátu, na ktorého výsostnom
území sa účastník konania spoločne so zúčastnenými maloletými cudzincami nachádza a pokračovanie
v páchaní priestupku na úseku pobytu. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že uprednostnenie
verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníka a zúčastnených
maloletých cudzincov. Záverom dodal, že považoval za preukázané, že sú splnené podmienky na postup
podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC, pretože zaistenie je potrebné na účel zabezpečenia prípravy alebo
výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ako aj z dôvodu značného rizika. Preto rozhodol
o zaistení žalobcu a zúčastneného maloletého cudzinca z dôvodu, že ak by nebolo realizované
zaistenie, ich pobyt na území SR by bol neznámy, existuje značné riziko úteku za pomoci prevádzačov,
účastník konania spolu s maloletými deťmi by sa mohol nelegálne pohybovať a skrývať a tým by



ich pobyt správnemu orgánu nebol známy, takže by nemohlo dôjsť k realizácii výkonu v zmysle
Dublinského nariadenia III, čím by bolo zmarené konanie samotného zabezpečenia prípravy a výkonu
v zmysle uvedeného nariadenia. Tento nepožiadal a ani nemal v úmysle požiadať na správnom orgáne
o medzinárodnú ochranu, čo zvyšuje značné riziko úteku a správnu úvahu o jeho nelegálnom pobyte
a pohybe aj v iných krajinách, čo by hrozilo v prípade nezaistenia. Poukazoval na ustálenú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo svojej judikatúre vyslovil, že zmluvné štáty majú právo
kontrolovať vstup, pobyt a odchod cudzincov z ich územia.

4. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.01.2018 ( doručenou konajúcemu správnemu súdu dňa
14.02.2018) prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BB7-92-014/2018-AV zo dňa 23.01.2018 a nariadenia bezodkladného prepustenia žalobcu ako
aj jeho maloletých detí zo zaistenia. S rozhodnutím žalovaného nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu,
že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že prvotne bol zaistený dňa
14.11.2017 podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, následne spolu s maloletými deťmi
bol prepustený zo zaistenia na základe právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudok KS v KE sp. zn.
7Sa/22/20178 zo dňa 19.12.2017). Opätovným rozhodnutím žalovaného boli spolu s deťmi zaistení
z rovnakého právneho dôvodu, súd rozhodoval na základe správnej žaloby v konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Sa/5/2018 (žalovaným boli prepustení ešte pred vyhlásením
rozhodnutia súdu, v ktorom súd konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia bolo nedostatočné a aj
nepreskúmateľné, pretože žalovaný neprihliadal na záujmy maloletých detí) a v poradí tretíkrát bol spolu
s deťmi zaistený na základe rozhodnutia, ktoré tvorí predmet súdneho prieskumu v tomto konaní.

5. Zo správnej žaloby ďalej vyplýva, že žalobca mal zato, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí
nevyporiadal s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany maloletých detí, ktoré majú navyše
prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov (napr. Dohovor o právach dieťaťa), ako aj nariadením
Dublin III, pričom poukazoval na článok 3 bod 1 a článok 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
ako aj článok 13 bod 20 úvodných ustanovení Dublinského nariadenia III. Vzhľadom k tomu, že v
prejednávanom prípade sa jedná o pozbavenie osobnej slobody žalobcu a maloletých detí, postupom
žalovaného boli dotknuté aj práva maloletej osoby a bolo povinnosťou žalovaného v konaní aplikovať
Dohovor o právach dieťaťa a následne v odôvodnení rozhodnutia zaujať stanovisko, ako sa s ním v
konaní vysporiada. Žalovaný tak nespravil, čím vážne pochybil, vec nesprávne právne posúdil a jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné a svojim postupom zároveň nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax
kasačného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“), v zmysle ktorej by deti nemali
byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez
sprievodu. V tejto súvislosti poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj
ESĽP a zdôrazňovala obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín s maloletými deťmi (napr. vo
veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/11/2016 zo
17.10.2016, sp. zn. 10Sza/12/2016 zo 14.06.2016 a sp. zn. 1Szak/14/2016 zo 04.11.2016). Doplnil, že
medzinárodný princíp najlepšieho záujmu dieťaťa sa musí aplikovať v každom správnom, či súdnom
konaní, ktoré sa môže dotýkať dieťaťa. Ani pre účely tzv. dublinských transferov nie je zaistenie
nevyhnutné a aj tu platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca žiadateľa o azyl
v inej krajine. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napríklad špecializované
ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé
(článok 28 ods. 2 Dublinského nariadenia). Aj v zmysle odporúčania Rady Európy [odporúčanie Rady
ministrov REC(2003)5 zo 16.04.2003] sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba
po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Zároveň poukazoval na
to, že bol zaistený za účelom prípravy a následného odovzdania do iného členského štátu v zmysle
Dublinského nariadenia III, pričom v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je potrebné preveriť reálnosť naplnenia účelu zaistenia a teda skúmať reálnosť vykonania
odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky. Žalovaný dôsledne neposúdil
a nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k prijímacím podmienkach žiadateľov o azyl v
Rumunsku. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre absentujúcu
právnu úvahu žalovaného ohľadom reálnej uskutočniteľnosti dublinského návratu žalobcu a jeho detí
a teda účelnosti ich zaistenia, ako aj z dôvodu absencie zisťovania a vyhodnotenia aktuálnej situácie
žiadateľov o azyl a ich prijímacích podmienok. V rozhodnutí žalovaného tak chýba úvaha k prípustnosti
vrátenia žalobcu a jeho maloletých detí do Rumunska aj s ohľadom na potrebu dodržiavania čl. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako mal za to, že žalovaný nepostupoval



v intenciách názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí, a opakovane žalobcu a
maloletých zaistil, pričom vo vzťahu k skoršiemu zaisteniu nebol ešte známy výrok konajúceho súdu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2018 navrhol správnu žalobu zamietnuť. K námietke,
že sa nevysporiadal s príslušnými právnymi predpismi týkajúcich sa ochrany maloletých detí uviedol,
že pri ich umiestňovaní do ÚPZC v Sečovciach zobral do úvahy tak článok 8 ods. 1 Dohovoru, ako
aj príslušné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedol, že účastník konania a zúčastnení
maloletí cudzinci nemajú na území SR žiadnu blízku rodinu, žiadne záväzky, nemajú k nej žiadne väzby,
ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území. Rovnako ich zaistenie je aj v súlade s článkom 9
Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého tieto nemajú byť oddelené od svojich rodičov proti ich
vôli. Maloletých umiestnil spoločne aj s ich otcom v jednom zariadení, čím chránil najlepšie záujmy detí
a nepretrhal rodinné väzby členov tejto rodiny. Tým, že nerozdelil rodinu, dodržal zároveň aj základnú
zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojho rodiča a teda právo na rodinný život.
Aj keď umiestnenie maloletého spolu s jeho zákonným zástupcom je síce zásahom do práv dieťaťa,
avšak podľa názoru správneho orgánu je to v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom
a nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by bolo horším zásahom
do jeho práv. ÚPZC Sečovce je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi zaistenými
v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Sú tam zriadené priestory pre umiestnené rodiny štátnych
príslušníkov tretích krajín s maloletými deťmi, respektíve maloletých v sprievode rodiča, teda zákonného
zástupcu, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na primerané hygienicky spôsobilé ubytovanie, stravovanie a
voľnočasové aktivity, je im zároveň zabezpečené ubytovanie, ako aj dostatočná zdravotná starostlivosť.
Maloletým cudzincom spolu s ich rodičmi je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava je
deťom poskytovaná päťkrát denne, pediatrická zdravotnícka starostlivosť je poskytovaná na základe
zmluvného vzťahu s pediatričkou. Mimovládna organizácia Slovenská humanitná rada prostredníctvom
realizovaného projektu zabezpečuje aj doplnkovú zdravotnú starostlivosť s dôrazom na starostlivosť
o zraniteľné skupiny. Deťom je v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom
vzduchu formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám,
vrátane herných a rekreačných aktivít. V prípade nepriaznivého počasia majú k dispozícii krytý prístrešok
a telocvičňu. Vo vnútornej časti zariadenia sú pre deti zriadené herne, v ktorých majú k dispozícii
rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku. Herňa je vybavená zodpovedajúcim
nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania kultúrnych aktivít a trávenia voľného
času. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD prehrávačmi a televíznymi prijímačmi so satelitným
príjmom. Deti majú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy,
modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a podobne. K dispozícii je pre ne sociálny pracovník,
ktorý plánuje a reguluje vzdelávacie, rekreačné a herné aktivity maloletých detí v zariadení, pričom
spolupracuje s mimovládnou organizáciou Slovenská humanitná rada. Na základe šetrenia, ako aj
listinných dôkazov dospel k záveru, že zaistením nie sú porušené práva účastníka konania a jeho
maloletých detí s ohľadom na platnú legislatívu a prepustenie by znamenalo nedodržanie zákona štátu,
na ktorého výsostnom území sa nachádzajú a pokračovanie v páchaní priestupku na úseku pohybu.
Uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníčky
konania, jej manžela a maloletých detí.

7. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádza, že žalovaný vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a že a nepreveril reálnosť neplnenia účelu zaistenia, teda neskúmal reálnosť
vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky, tak tento jeho
záver podľa žalovaného je nesprávny. Na konci roka 2017 skúmal podmienky pre žiadateľov o azyl
v Rumunsku, pričom v rámci zisťovania aktuálnej situácie žiadateľov o azyl v Rumunsku dožiadal
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti, Úrad policajného pridelenca v Bukurešti a Migračný
úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o preverenie bezpečnostnej situácie v Rumunsku, ako aj
možnému porušeniu absolútneho zákazu zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl v zmysle článku 3
Dohovoru a článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom vyhodnotením získaných relevantných
informácií dospel k záveru, že Rumunská republika je bezpečnou krajinou a transferom účastníka
konania do Rumunska nedôjde k porušeniu článku 3 Dohovoru, ani článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a neexistujú prekážky na jeho vrátenie do Rumunskej republiky, kde požiadal o azyl. V závere
konštatoval, že v zmysle ust. § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov počas celej doby
zaistenia žalobcu a maloletých cudzincov bude skúmať, čí účel zaistenia trvá.



8. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 206
a nasl. SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného
zrušil a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu ako aj jeho maloletých detí zo zaistenia.

9. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je
každý, kto nie je štátnym občanom SR ani občanom únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie
aj osoba bez štátnej príslušnosti.
10. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného
predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.

11. K poznámke č. 85/ je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.
júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

12. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

13. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny
môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený
počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas
zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

14. Podľa čl. 2 písm. n/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je
existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených
právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba
bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len Dohovor), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné
zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,
alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

16. Podľa článku 3 Dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.
17. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

18. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže zasahovať do výkonu tohto práva okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

19. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba
so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,
slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným
závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno
za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

20. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú
osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade
a na čo najkratší čas.



21. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú
ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho
zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

23. Podľa článku 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali
štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia,
počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.

24. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca
alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje
za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú
ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi
v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými
stranami.

25. Podľa bodu 13 úvodných ustanovení Dublinského nariadenia III, v súlade s Dohovorom Organizácie
Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Chartou základných práv Európskej únie by
členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať najlepšie záujmy dieťaťa. Pri
posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa by mali členské štáty náležite zohľadniť najmä blaho a sociálny
rozvoj, bezpečnosť a ochranu a názory maloletej osoby s ohľadom na jej vek a vyspelosť vrátane jej
osobnej situácie. Okrem toho by sa z dôvodu mimoriadnej zraniteľnosti maloletých osôb bez sprievodu
mali pre ne stanoviť osobitné procesné záruky.

26. Podľa článku 28 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu,
že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

27. Podľa článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské
štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto
nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením
a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy



konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správny súd právne uzatvára:

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BB7-92-014/2018-AV zo dňa 23.01.2018, ktorým žalovaný v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC zaistil
žalobcu spolu s maloletými cudzincami ( synmi žalobcu) na základe oznámeného a začatého konania
na účel výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby
zaistenia do odovzdania v zmysle Dublinského nariadenia III, najdlhšie však do 20.03.2018 s tým, že
ich umiestil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

35. Predpokladom zaistenia žalobcu a maloletých cudzincov v zmysle citovaného ustanovenia je
naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného
predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z
26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

36. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že požiadal spolu s maloletými cudzincami
o udelenie azylu na území Rumunskej republiky, pričom danú skutočnosť oznámil správny orgán
Dublinskému stredisku Migračného úradu MV SR ako dôvod na začatie konania podľa vyššie uvedeného
medzinárodného právneho predpisu. Rumunská republika dňa 06.12.2017 prijala zodpovednosť za
posúdenie žiadosti o azyl žalobcu a maloletých cudzincov, prijme ich a súhlasí s transferom. Táto krajina
je teda zodpovedná za účastníka konania v zmysle Dublinského nariadenia - Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013.

37. V zmysle Správneho súdneho poriadku je správny súd povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať
z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom odklon od tejto praxe predstavuje samostatný
dôvod kasačnej sťažnosti voči jeho rozhodnutiu.

38. Správny súd poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že v prípade žalobcu a zúčastnených maloletých
cudzincov ide v poradí o tretie zaistenie z toho istého dôvodu, keď prvýkrát boli zaistení rozhodnutím
žalovaného zo dňa 14.11.2017 podľa § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC na účel zabezpečenia prípravy
alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu ( Dublin III), najdlhšie do 26.12.2017, druhýkrát
rozhodnutím zo dňa 05.01.2018 a tretíkrát preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.01.2018. V prvom
prípade bolo rozhodnutie žalovaného podrobené súdnemu prieskumu pred Krajským súdom v Košiciach
v konaní sp. zn. 7Sa/22/201, ktorý rozsudkom zo dňa 19.12.2017 rozhodnutie o zaistení zrušil ( dôvod :
absencia výroku o zaistení aj maloletých cudzincov) a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu a
jeho maloletých synov zo zaistenia. V druhom prípade na základe žalobcom podanej žaloby konal
Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod. sp. zn. 3Sa/5/2018, a rozsudkom zo dňa 05.02.2018
rozhodnutie o zaistení zrušil (dôvod : nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné rozhodnutie
žalovaného, keďže žalovaný neprihliadal na záujmy maloletých cudzincov), o bezodkladnom prepustení
žalobcu a maloletých cudzincov nerozhodoval, pretože títo boli žalovaným prepustení zo zaistenia ešte
pred vyhlásením rozsudku súdu).

39. Správny súd v rozhodnutí zo dňa 05.02.2018 (t.j. v poradí druhom rozsudku vo veci zaistenia
totožných účastníkov konania a zúčastnených osôb) poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu
posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o
právach dieťaťa opierajúc sa o judikatúru ESĽP (rozsudok zo dňa 19.01.2012, vo veci Popov proti
Francúzsku, rozsudok zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko a
rozsudok zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko) poukazujúcu nato, že deti by nemali



byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez
sprievodu, pričom tento súd vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde
boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru.

40. V tomto kontexte súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle
predmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v
článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej
najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa
ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu
s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší
záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie
je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej
slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov
najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

41. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd vyjadril právny názor, že deti
by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez
potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce
správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku (rozsudok NS SR sp. zn. 1Szak/14/2016 z
11.10.2016). V tomto rozhodnutí ďalej súd uviedol, že vo veci „spornosti zaistenia (umiestnenia)
maloletých detí s matkou a obozretného súdneho prieskumu tohto právneho stavu sa už Najvyšší súd
Slovenskej republiky vyslovil v konaní podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, judikoval svoj
právny názor (rozsudok sp.zn. 10/SZa/12/2016 zo dňa 14.06.2016), s právnymi názormi ktorého sa
kasačný súd stotožňuje s precedenčnými následkami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 3 spolu s § 139
ods. 2 a 3, § 440 ods. 1 písm. i/, § 464, ako aj § 469 S.s.p, ako aj so sankčnými dôsledkami podľa § 80
ods. 1 písm. c/ S.s.p. Kasačný súd v uvedenej súvislosti najmä poukazuje na judikatúru ESĽP (§ 131
veta druhá S.s.p.), z ktorej vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu
na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu.“

42. V preskúmavanej právnej veci správny súd dopĺňa, že zákon o pobyte cudzincov neumožňuje zaistiť
deti bez sprievodu alebo odlúčené od rodičov (§ 88 ods. 8 ZoPC), hoci na druhej strane pripúšťa, aby
spolu s rodičom boli umiestnené do ÚPZC aj deti (§ 94 ods. 3 ZoPC), správny orgán musí s poukazom na
najlepší záujem dieťaťa zakotvený v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupovať obozretne pri
umiestňovaní detí spolu s rodičom v ÚPZC a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší
záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie
je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na relevantnú judikatúru ESĽP týkajúcu sa pozbavenia
osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých
cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov.

43. Správny súd rovnako poukazuje na judikatúru kasačného súdu, že žalovaný v súlade s vyššie
uvedenými záväzkami podľa čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa pri úvahe o umiestnení detí
spoločne s rodičom do ÚPZC musí zohľadniť, že tak ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste
s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. V tejto veci však ide o zaistenie maloletých
detí minimálne od 14.11.2017 doposiaľ (t.j. 22.02.2018, deň rozhodnutia súdu). Najmä s prihliadnutím na
ustanovenie § 88 ods. 8 ZoPC bolo možné od správneho orgánu očakávať (vzhľadom na obmedzenia
osobnej slobody maloletých detí), že sa vysporiada s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých
detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas.

44. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s
názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletých
cudzincov zobral do úvahy príslušné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa a že jeho zaistenie je v
súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru, ktorý sleduje najlepší záujem dieťaťa v každom prejednávanom
prípade.

45. Rovnako v prípade zaistenia maloletých cudzincov nie je bez významu aplikácia ustanovenia článku
28 ods. 2 Dublinského nariadenia III, že možno dotknutú osobu zaistiť v súlade s týmto nariadením, avšak



len ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne
donucovacie opatrenia. Súd má zato, že ani táto podmienka v prípade zaistenia žalobcu a maloletých
cudzincov splnená nebola.

46. Pokiaľ sa týka iných menej závažných prostriedkov zaistenia kasačný súd vo svojej rozhodovacej
činnosti poukázal nato, že za tieto možno v prípade žiadateľa o azyl (aj keď v inom členskom štáte)
považovať zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia priepustky [§ 23 ods. 3 písm. c),
resp. § 23a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle], pričom daným sa však správny orgán nezaoberal,
resp. z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia to nevyplýva.

47. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v
§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-
BB7-92-014/2018-AV zo dňa 23.01.2018 zrušil a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu
a maloletých cudzincov, nakoľko žalovaný svojím rozhodnutím zasiahol do ich osobnej slobody, pričom
čl. 5 ods. 4 Dohovoru zakotvuje povinnosť nariadiť prepustenie osoby, ktorej pozbavenie slobody bolo
nezákonné. Ostatnými žalobnými námietkami sa správny súd nezaoberal, nakoľko zistil iný závažný
dôvod odôvodňujúci zrušenie nezákonného rozhodnutia žalovaného.

48. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku je orgán verejnej
správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.