{"guid": "03a059c7-5c4b-45d9-9bc4-d1dfff60d179:b2fe9263-ac18-4d7b-8e0b-a60756b6ad74", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811010813.1", "spisova_znacka": "3To/34/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/34/2012 z 11. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. apríla 2012, sp. zn. 3To/34/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811010813.1", "identifikacne_cislo": "3811010813", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2012-04-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2fe9263-ac18-4d7b-8e0b-a60756b6ad74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811010813.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811010813.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811010813.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010813
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010813.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému G. O., pre pokračujúci
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. na verejnom zasadnutí 12.
apríla 2012 o odvolaní obžalovaného G. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 23.februára 2012,
sp.zn. 3T 263/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 23.februára 2012, sp.zn. 3T 263/2011 bol obžalovaný G. O.
uznaný za vinného z pokračujúceho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods.
4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 5.9.2011 v čase okolo 04.00 hod. napriek výslovnému zákazu vstupovať na pozemok a do
rodinného domu svojich rodičov - poškodených C. O. a G. O., ktorí sú vlastníkmi a užívateľmi domu a
pozemku v U. D., Ul. H. č. XXX/XX vyšiel na múrik vedľa bráničky, čím preskočil oplotenie pozemku o
výške asi 165 cm uvedeného rodinného domu a vyšiel za pomoci rebríka na strechu rodinného domu,
kde neoprávnene zotrval až do príchodu policajnej hliadky OO PZ Nitrianske Pravno dňa 5.9.2011 o
09.50 hod.,

2/ dňa 22.9.2011 v čase okolo 03.00 hod. až 04.00 hod. napriek výslovnému zákazu vstupovať na
pozemok a do rodinného domu svojich rodičov - poškodených C. O. a G. O., ktorí sú vlastníkmi a
užívateľmi domu a pozemku v U. D., Ul. H. č. XXX/XX, vošiel do dvora cez uzamknutú bráničku, ktorú
si odomkol kľúčom vloženým z vnútornej strany bráničky a tu neoprávnene zotrval v zadnej časti dvora,
kde si  sadol na lavičku a zotrval tu do príchodu policajnej hliadky Obvodného oddelenia PZ Nitrianske
Pravno dňa 22.9.2011 o 5.30 hod.

Za tento zločin bol odsúdený podľa § 194 ods.3 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods.
5 Tr. zák. na  trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa
§ 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný G. O. v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie. V jeho
písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu i  na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní nie je možné vyvodiť nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť záver,
že sa skutku kladeného mu  v obžalobe za vinu dopustil. V danom prípade totiž vo výpovediach



svedkov G. O., D. O. a C. O. existujú zásadné rozpory, ktoré celkovú vierohodnosť výpovedí označených
svedkov spochybňujú. Svedok D. O. (brat obžalovaného)  vypovedal, že ich otec G. O. s obžalovaným
komunikoval aj počas rehabilitačného pobytu, čo však svedok G. O. nepriznal. Pokiaľ svedok D. O. počas
konfrontácie s ním tvrdil, že počul ako mu zákaz vstupovať na pozemok a do domu pred jeho odchodom
do Bratislavy dali obaja rodičia, ich matka C. O. vypovedala, že pri udelení zákazu obžalovanému dňa
22.augusta 2011 bol prítomný len jej manžel -  svedok  G. O. a napokon ohľadom noci z 21.9.2011
na 22.9.2011 a deky uloženej v altánku predmetného pozemku vypovedali rozdielne svedkyňa C. O.,
ktorá uviedla, že deka nebola pripravená účelovo pre obžalovaného, avšak svedok D. O. vypovedal, že
deka v altánku bola pripravená ako pasca na obžalovaného.  Na podklade týchto dôvodov, keďže aj s
poukazom na citované rozpory vo výpovediach svedkov mu nebolo spáchanie pokračovacieho zločinu
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321
ods. 1 písm. b/ Tr. por. a oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por.  a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku  podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
G. O. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 1.februára 2012 a 23.februára 2012 vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností
významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých
obžalovaný G. O. spáchal obidva čiastkové skutky uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací
súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania
obidvoch čiastkových skutkov aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne usvedčený predovšetkým
svedeckými výpoveďami svojich rodičov - poškodených C. O. a G. O., ktorí  bez akýchkoľvek pochybností
a v podstatných okolnostiach úplne zhodne vypovedali, že obžalovaný G. O. nielen 5.septembra 2011,
ale aj 22.septembra 2011 napriek ich výslovnému zákazu, ktorý bol obžalovanému známy a ktorý
bol vyslovený na podklade jeho predchádzajúceho spôsobu života, vstúpil na ich oplotený pozemok
a neoprávnene tam aj zotrval, pričom  o objektívnosti a hodnovernosti týchto svedeckých výpovedí
ktorej neboli zistené žiadne pochybnosti, naopak s citovanými svedeckými výpoveďami C. O. a G.
O. korešpondovali aj ostatné vo veci vykonané dôkazy, najmä výpoveď svedkyne F. M., rozhodnutia
Obvodného úradu v Prievidzi a z nich predovšetkým rozkaz o uložení sankcie za priestupok odboru
všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Prievidzi zo 6.júna 2008 č. P-955/2008 i rozhodnutia
Okresného súdu Prievidza  (rozsudok zo 17.12.2008, sp. zn. 2T 223/2008 a trestný rozkaz Okresného
súdu Prievidza z 10.marca 2008, sp. zn. 3T 61/2008) v iných trestných veciach obžalovaného a napokon
aj závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatrie  (liečba alkoholizmu
a toxikománie) MUDr. M. W., o objektívnosti ktorých neboli taktiež zistené žiadne pochybnosti.

Odvolací súd dospel k úplne rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa
a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v
podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
správne uviedol aj všetky vykonané  dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu a potom na ich podklade obžalovanému v súlade so zákonom uložil  podľa § 194  ods.3



Tr.zák.  s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere päť
rokov a šesť mesiacov, teda na dolnej hranici upravenej (§ 38 ods. 5 Tr. zák.) zákonnej trestnej sadzby
stanovenej za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.3 Tr. zák., pričom mal na zreteli
zásady ukladania trestov tak, ako sú uvedené v § 34 Tr.zák. a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne a
podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal
najmä na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, (poľahčujúcu okolnosť pritom
nezistil a ako priťažujúcu okolnosť správne zhodnotil tú skutočnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin
odsúdený) i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 34 ods.4 Tr.zák.   a na výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného správne a v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia,  pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
teraz posudzovaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin - zločin. Oba čiastkové skutky pritom obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zločin rovnakej povahy.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného G. O.
zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/263/2011", "guid": "f9c5b14d-da4d-4a62-a56c-e85e62cc797f:b05c0d07-f873-4ee0-9d55-0fdc0b22932d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}