Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/15/2014 z 14. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. mája 2014, sp. zn. 10CoP/15/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5813201114.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/15/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5813201114.1 | 2014-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65ab37b2-f041-44fe-a0cc-e726eb9eb91b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5813201114.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201114
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813201114.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, maloletý v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka - R. R., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom G. XXX/XX-XX, F., v zastúpení - JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Štefánikova 269/24,
Námestovo, otec - Y. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. F., toho času: O. U. XXX/XX-X, F., o zvýšenie
výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/17/2013-181
zo dňa 29.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného na maloletého N., nar.
XX.X.XXXX (výrok I), vo výroku o náhrade trov konania (výrok V).

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom (výrok II) tak, že zameškané
výživné za obdobie od 11.2.2013 do 30.11.2013 v sume 193 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v
splátkach po 10 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky do rúk matky.

N e d o t ý k a sa výroku (výrok III), v ktorom okresný súd vo zvyšku návrh matky zamietol.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku (výrok IV) o trovách konania štátu a v rozsahu tohto zrušenia v r a
c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné na maloletého N. na sumu 170 eur mesačne počnúc
dňom 11.2.2013 a uložil otcovi uvedené výživné uhradzovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred. V rozsahu tejto zmeny okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.
8C/160/2010-65 zo dňa 12.1.2011 v časti o výživnom (výrok I). Zameškané výživné za obdobie od
11.2.2013 do 30.11.2013 v sume 193 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám matky (výrok II). Vo zvyšku návrh matky súd zamietol (výrok III). Otec je povinný zaplatiť trovy
štátu v sume 84,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV). Žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (výrok V).

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v dobe pôvodnej úpravy matkin čistý mesačný
príjem bol v sume cca 281 eur a otec mal príjem v sume 808 eur mesačne, obaja mali vyživovaciu
povinnosť k maloletému N., ktorý v tej dobe bol žiakom základnej školy. V aktuálnej dobe rozhodovania



súdu o zvýšenie výživného otec maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho čistý mesačný príjem
je 831 eur, oproti pôvodnému príjmu (808 eur) vyšší o 24 eur. Matkin čistý mesačný príjem je o 4 eur vyšší.
Nástupom maloletého Dáriusa na strednú školu preukázateľne sa zvýšili jeho potreby, napr. potrebuje
pracovné oblečenie, absolvuje prípravu za účelom získania oprávnenia na vedenie vozidla skupiny T,
vznikajú náklady na exkurziu, stužkovú, je potrebné mu nakupovať oblečenie, obuv. Okresný súd s
prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletému prispieval aj nad rámec výživného napr. zakúpením
topánok, finančnými darmi, čo je možné považovať za výpomoc matke v súvislosti so zabezpečovaním
potrieb maloletého,- vyhodnotil za neopodstatnené zvýšiť výživné na matkou požadovanú sumu 250 eur
mesačne, preto jej návrh o zvýšenie výživného nad sumu 170 eur mesačne zamietol, na druhej strane
ani schopnosti otca (jeho príjem) neumožňujú zvýšiť výživné na matkou žiadanú výšku. Pri posudzovaní
výšky výživného okresný súd za nepodstatné považoval otcom uvádzané okolnosti, napr. účasť matky
na zájazde v Turecku, jej pobyt v hoteli Most Slávy, tieto pobyty matka absolvovala pred podaním návrhu
o zvýšenie výživného, návštevy fitnescentra matkou, používanie osobného motorového vozidla ňou sú
okolnosti tiež nevýznamné, pretože sa rozhoduje o povinnosti otca prispievať vyšším výživným a nie o
povinnosti matky.
V dôsledku zmeny výšky výživného od 11.2.2013 do 30.11.2013 (9 mesiacov po 20 eur a za mesiac
február 13 eur) vzniklý nedoplatok v sume 193 eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky po právoplatnosti
rozsudku.
Rozhodovanie o trovách prvostupňového konania okresný súd vyvodil z ust. § 146, ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Podľa § 148 O.s.p. zaviazal otca nahradiť trovy štátu, tie boli vynaložené za účelom zistenia zostatku
finančných prostriedkov z účtov matky v peňažných ústavoch, keď za poskytnutie informácie boli súdom
uhradené poplatky Slovenskej sporiteľni a.s., Tatra Banke a.s., Poštovej banke, Prima banke Slovensko
a.s.; spolu v sume 84,12 eur.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Jeho odvolanie smerovalo
do výrokov zvýšenia výživného, zameškaného výživného a do výroku o trovách konania štátu. V
označených výrokoch sa domáhal zmeny rozsudku tak, že súd návrh matky zamietne a štátu neprizná
náhradu trov, alternatívne rozsudok v napadnutých výrokoch zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
So zvýšením výživného na maloletého syna nesúhlasil, podľa názoru otca nebola preukázaná žiadna
zákonom vyžadovaná zmena pomerov v období od 11.2.2013, či už na jeho strane, ako aj na strane
maloletého, najmä ak mal súd v konaní preukázané, že matka dieťaťa disponovala zo spoločných úspor
sumou 700 eur a to ešte v mesiaci 10/2012, ktorú mala a mohla použiť prioritne na krytie výnimočných
výdavkov syna. Nesúhlasil ani s vyčíslením zameškaného výživného. On v rámci svojej záverečnej reči
žiadal, aby mu súd povolil zameškané výživné splácať v mesačných splátkach po 10 eur popri bežnom
výživnom a splácanie navrhoval aj právny zástupca matky dieťaťa. Uvedené zdôvodňuje tým, že nemá
žiadne úspory, majetok, predajom ktorého by získal prostriedky na zaplatenie zameškaného výživného a
jeho príjem ledva pokrýva mesačné výdavky. Výška jeho príjmu aktuálne je na hranici 750 eur mesačne
netto. Súd prvého stupňa mal za základ pre výpočet výšky jeho príjmu vziať sumu 798 eur mesačne, to
znamená, že k zvýšeniu príjmu na jeho strane o sumu 24 eur nedošlo. Z tohto príjmu platí hypotéku na
dom, v ktorom žije, vo výške 284 eur mesačne, úver PSS, a.s. vo výške 177 eur mesačne (oba záväzky
vznikli za trvania manželstva a nadobudnuté pri vyporiadaní BSM), ďalej výživné na syna vo výške 150
eur mesačne, cestovné do práce vo výške 30 eur mesačne. Po uhradení týchto záväzkov mu zostáva
suma 110 eur mesačne, z tejto sumy uspokojuje svoje základné životné potreby. Jeho životná úroveň
je preto v porovnaní s výživným, ktoré na syna platí, nižšia.
Argumentoval ďalej tým, že z potvrdenia Strednej školy - SOŠ lesníckej zo dňa 15.7.2013 vyplynulo,
že výdavky, ktoré boli uhradené matkou za maloletého N. v školskom roku 2012/2013 (1. ročník)
boli v celkovej výške 53 eur. Veď napokon tak, ako matka, aj on synovi pri nástupe do 1. ročníka
zabezpečil potrebné ošatenie, napr. kanady, termo prádlo, tričká, flisovú bundu atď. v hodnote cca
470 eur. Bol názoru, že ním platené výživné vo výške 150 eur mesačne a dobrovoľné plnenia nad
rámec výživného dostatočne pokrývajú tak jednorazové ako aj pravidelne sa opakujúce výdavky
syna. Maloletý v dobe posledného rozhodnutia o výživnom nenavštevoval žiadne záujmové krúžky,
bol zdravý a okrem bežných potrieb nemal iné výdavky, takáto situácia pretrváva u syna i naďalej.
On sa pravidelne podieľal na výchove, starostlivosti syna jednak počas osobných stretnutí s ním,
trávením spoločných prázdnin, výletov, záujmových činností (plávanie, snowboardovanie) nákupom
šatstva, topánok, finančnými plneniami, ale aj naturálnou formou, zakupovaním darčekov pri príležitosti
narodenín, menín, Vianoc a pod. Tiež sa zaujíma pravidelne o jeho študijné výsledky a správanie v



škole. Nestotožnil sa preto s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tej časti, kde sa uvádza,
že nezabezpečuje iné (kultúrne) potreby syna. Je to jeho jediný syn a aj po rozvode maloletý je súčasťou
jeho života a jeho širšej rodiny a verí, že to tak aj naďalej ostane.
Naďalej zotrvával na tom, že životná úroveň matky dieťaťa je podstatne vyššia ako sa to súdu
snažila nahovoriť, pracuje v pracovnej pozícii ako colný deklarant, avšak určite nie za minimálnu mzdu
(285 eur mesačne netto), ktorú prvostupňový súd považoval za základ pre výpočet výživného na
strane matky. Skutočná výška jej príjmu je cca 750 eur mesačne (netto vrátane daňového bonusu)
+ 150 eur výživné + 23,10 eur prídavky na dieťa, celkový príjem cca 900 eur mesačne. Súd sa v
odôvodnení rozhodnutia nezaoberal reálnou výškou príjmov matky maloletého a to ani s poukazom
na štatistické údaje vypracované Štatistickým úradom SR, ktoré sú ukazovatele hodnoverné. Navyše
matka maloletého používa pre svoje potreby osobné motorové vozidlo, ktorým sa denne prepravuje do
zamestnania, má preto vyššie výdavky na prepravu ako mestskou hromadnou dopravou. Namietal, že
súd prvého stupňa nevykonal za účelom zistenia životnej úrovne matky ďalšie ním navrhnuté dôkazy
(napr. predloženie cestovného pasu matky, správa od hotela - Most Slávy v Turčianskych Tepliciach, od
fitness centra - Europa Gym v Nižnej).
Odvolateľ nesúhlasil s uloženou povinnosťou zaplatiť trovy štátu vo výške 84,12 eur za poskytované
informácie cez dožiadané banky. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je súd viazaný vyhľadávacím
princípom, mal by tieto náklady znášať štát. On navrhoval vykonanie dôkazu hlavne z dôvodu, že matka
úmyselne zavádzala ohľadne výšky svojich príjmov, ktoré dosahuje zo zamestnania a ak by súd nemal
pochybnosť o príjmoch matky, tak by predsa takýto dôkaz nevykonal. Práve matka dieťaťa zadala
dôvod na to, aby súd takéto dokazovanie pripustil. Z jeho strany preto nešlo o neúčelne navrhnutý
dôkaz. V doplnenom podaní k odvolaniu (zo dňa 7.1.2014 č.l. 191 spisu) poukazoval na to, že súd
za poskytnutie bankových informácii vyúčtoval jednotlivé sumy v rozpore so zákonom. Sadzobníky
poplatkov bánk podľa jeho názoru sú záväzné pre ich klientov nie pre súdy, ktorým je každá banka
povinná zo zákona bez zbytočného odkladu na požiadanie poskytnúť požadované informácie a to len
za úhradu vecných nákladov. Vecnými nákladmi pritom treba rozumieť iba opodstatnené a preukázané
vecné náklady (poštovné, kancelársky papier a pod.), ktoré banka vynaložila na oznámenie súdom
žiadaných skutočností. Za takéto náklady nie je možné považovať výšku nákladov, ktorú niektoré
subjekty odôvodňujú iba internými predpismi.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť pre vecnú
správnosť.

Matka písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v
spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výrokoch zvýšenia výživného
a v súvisiacom výroku o náhrade prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vo výroku
o zameškanom výživnom podľa § 220 O.s.p. rozsudok zmenil, vo výroku o trovách konania štátu zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Nedotýkal sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd vo zvyšku návrh matky zamietol.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že okresný súd v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania v meritórnej otázke zmenených pomerov vyvodil
zodpovedajúci záver a jeho rozhodnutie má oporu v aplikovaných ustanoveniach Zákona o rodine.

Ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Obaja
rodičia majú vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu. Uvedená vyživovacia povinnosť trvá
do tej doby, pokiaľ deti nenadobudli schopnosť sami sa živiť.

V konkrétnej súdenej veci je preukázané, že zákonná vyživovacia povinnosť otca voči maloletému
synovi trvá naďalej. Je jednoznačné, že od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného
súdu Námestovo 8C/160/2010-65 zo dňa 12.1.2011 uplynula pomerne krátka doba, napriek tomu bola
preukázaná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletého v rozsahu
( o 20 eur mesačne ) ako to vykonal súd prvého stupňa. Okresný súd správne zohľadnil zmenené
pomery u maloletého syna účastníkov, ktorý nastúpil na strednú školu. Uvedená významná etapa



v živote dospievajúceho syna účastníkov zakladá i výraznú zmenu okolnosti v jeho odôvodnených
potrebách. Je jednoznačné, že s jeho nástupom na strednú školu súvisia vyššie výdaje, či už na
nákup pracovných pomôcok, maloletý navštevuje strednú školu odborného charakteru, s touto prípravou
na budúce povolanie súvisia aj tzv. špecifické študijné povinnosti s vyššími finančnými nárokmi napr.
na získanie vodičského oprávnenia, maloletý navštevuje lesnícku školu, výdaje súvisia aj s nákupom
rôzneho pracovného oblečenia, obuvi. V jeho osobe ide o dospievajúceho mladého človeka, jeho
biologický vývin vyžaduje vyššie výdaje na zabezpečenie aj kvalitnej stravy. Súhrn zmenených okolností
okresný súd správne posudzoval aj vo vzťahu k pomerom oboch rodičov. Odvolací súd nepochybuje
o tom, že otec svojho maloletého syna okrem výživného (pravidelne prispievajúci finančnou sumou
150 eur mesačne) podporuje aj inak, t.j. že v prospech syna nad rámec určenej vyživovacej povinnosti
poskytuje aj iné plnenia nefinančnej povahy, ktoré vylepšujú materiálnu stránku zabezpečenia výchovy
maloletého ( tieto okolnosti v konaní ani matka dieťaťa podstatným spôsobom nenamietala ) a aj z tohto
postoja otca je zrejmé, že mu úprimne záleží na ďalšom správnom vývoji a výchove maloletého syna.
Je však správne a spravodlivé, aby sa aj na zvýšených nákladoch svojich maloletých detí podieľal nielen
ten rodič, ktorému dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti, ale aj rodič, ktorý maloleté dieťa v priamej
starostlivosti nemá. Navyše výživné svojou povahou má nielen charakter konzumný ale má slúžiť aj na
to, aby dieťa malo vytvorené aj materiálne zázemie ( hoc aj štandardné ) pre podporu jeho záujmu napr.
o kultúru, šport.

Pokiaľ otec argumentoval tým, že matka má podstatne vyšší príjem z ktorého môže vyššou mierou
podporovať výchovu a výživu maloletého syna, vyšší príjem u matky v konaní preukázaný nebol.
Tvrdenia otca ohľadne vyššieho príjmu matky zostali jedine v rovine tvrdení. Povinnosťou súdu je
vychádzať z relevantnej správy zamestnávateľa a zamestnávateľ je povinný (o tom je aj poučený súdom)
poskytnúť pre účely súdneho konania pravdivé údaje. Dohody, úvahy, resp. štatistické ukazovatele
na ktoré otec vo svojom odvolaní poukazuje, nemôžu v konkrétnej súdenej veci slúžiť ako relevantný
podklad pre preukázanie vyššieho príjmu matky. Napokon odvolací súd nepochybuje o tom, že aj matka
podporuje finančne maloletého syna, uhradzuje výdaje ( aj zvýšené ) súvisiace s návštevou školy. Matka
maloletému zabezpečuje aj bývanie, stravu, poskytuje osobnú starostlivosť, ktorú treba pri hodnotení
jej vyživovacej povinnosti zohľadniť čiastočnou formou.

Odvolacie argumentácie otca namietajúce vyššiu životnú úroveň matky, nevykonanie dokazovania
súdom prvého stupňa na jej absolvovaný pobyt v otcom označených zariadeniach, nemá podľa názoru
odvolacieho súdu dopad pre posúdenie výšky výživného. Voľnočasové aktivity matky sú osobnou
stránkou jej života, súvisia s regeneráciou pracovnej sily a neovplyvňujú ani skutkovú ani právnu stránku
tejto konkrétnej súdenej veci.

Krajský súd zistil, že u otca sú splnené podmienky pre splácanie nedoplatku zameškaného výživného v
splátkach po 10 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky do rúk matky.

Rozhodovanie o trovách prvostupňového konania má oporu v § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., predmetom
konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorom žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov.

Vo výroku o náhrade trov konania štátu krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v tomto výroku
vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd z obsahu spisu nemal preukázané, žeby existovali reálne
trovy štátu v aktuálnej dobe rozhodovania. Spis neobsahuje uznesenia súdu prvého stupňa, ktorými by
boli priznané náhrady zo štátnych prostriedkov za poskytnutie informácie bankou, nenachádza sa ani
záznam z učtárne príslušného okresného súdu, žeby finančné prostriedky titulom poskytnutia informácií
jednotlivým peňažným ústavom boli zo štátnych prostriedkov vyplatené. Za tejto situácie ide o predčasné
rozhodovanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa túto nedôslednosť napraviť,
odstrániť, vyhodnotiť i tie otázky, ktoré otec uvádza v odvolaní v bezprostrednej súvislosti s vyúčtovaním
požadovaných nákladov jednotlivými peňažnými ústavmi.

Krajský súd sa nedotýkal výroku rozsudku, v ktorom okresný súd návrh matky vo zvyšku zamietol, tento
výrok rozsudku odvolaním napadnutý nebol.



O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, keďže predmetom odvolacieho
konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .