Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/103/2016 z 17. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. novembra 2016, sp. zn. 4Cob/103/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7112221709.1
Krajský súd Košice | 4Cob/103/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7112221709.1 | 2016-11-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 53 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba312fbf-de0d-4e24-8280-6270d35bdf3b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112221709.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/103/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112221709
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112221709.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Q.. D. K. a sudcov V.. V. S. a Q.. T. T.
v spore žalobcu: W. K., nar. X.X.XXXX, A. XX, K., zastúpeného V.. V. H., usadeným euroadvokátom, W.
8, K., proti žalovanému: P. P. s.r.o., S. XX, K., J.: XX XXX XXX, zastúpeného Q.. J. K., advokátkou, H.,
o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 29Cb/115/2015-267 zo dňa 7.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia XXX,XX eur a iné trovy
konania XX,XX eur na účet Q.. J. K., P. kancelária H. č.1, XXX XX K., do XX dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia
XXX,XX eur podľa čl. 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade
zrušenia alebo veľkého meškania letov a cestujúci v prípade zrušenia letu majú právo na náhradu
úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola zakúpená. Žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX si
osobne v priestoroch žalovaného objednal X ks leteniek na trase A. - H. - A.. Žalovaný prostredníctvom
svojho zamestnanca, Q. A. riadne vybavil objednávku žalobcu a zabezpečil mu letenky na trase A. - H.
na XX.XX.XXXX a H. - A. na X.X.XXXX v celkovej cene XXX,XX eur, t.j. XXX,XX eur za jednu letenku.
Dňa XX.XX.XXXX sa žalobca opäť osobne dostavil do prevádzky žalovaného a žiadal zmeniť termín letu
A. - H.  z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX. Žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca T. K. žalobcovi
riadne oznámil výšku poplatku za túto službu v sume XXX,XX eur. Žalobca s cenou súhlasil. Žalovaný
zabezpečil zmenu termínu letu.

3. Predmetný let dňa XX.XX.XXXX sa neuskutočnil, bol zrušený pre nepriaznivé poveternostné
podmienky. Žalobca za tento let zaplatil celkovo sumu XXX,XX eur, ktorá je predmetom tohto konania a
pozostáva z ceny letenky XXX,XX eur a poplatku za zmenu letu vo výške XXX,XX eur.

4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Uviedol, že žalobcovi riadne poskytol objednané služby, sprostredkoval mu letenku na trase H. - A. - H.
v termíne XX.XX.XXXX a X.X.XXXX za cenu XXX,XX eur a taktiež zmenu tohto termínu odletu na deň
XX.XX.XXXX, preto žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie sumy XXX,XX eur, pretože žalovaný pre neho
vykonal túto spoplatnenú službu - zmena letu. K ďalšej časti uplatnenej pohľadávky vo výške XXX,XX
eur titulom ceny letenky žalovaný uviedol, že ju započítal s cenou novoobjednaných leteniek zo strany
žalobcu a to X letenky na trase H. - A. v dňoch X.X.XXXX v celkovej cene XXX,XX eur. Ďalej žalovaný
uviedol, že niekoľkokrát vyzýval žalobcu na oznámenie čísla účtu, na ktorý má žalobcovi zaslať rozdiel



ceny letenky XXX,XX eur a XXX,XX eur vo výške XXX,XX eur. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej
veci bol preverovaný aj Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nezistila pochybenie žalovaného pri
sprostredkovávaní leteniek pre žalobcu. Ďalej uviedol, že žalovaný je iba sprostredkovateľom leteniek,
nemá zodpovednosť za riešenie náhrady za zrušenie letu, podľa svojich Všeobecných obchodných
podmienok a podľa Nariadenia Rady č. 261/2004.

5. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca si objednal u žalovaného v jeho priestoroch X ks leteniek na
trase A. - H. - A. na deň XX.XX.XXXX a následne na tento termín bol na požiadanie žalobcu zmenený na
XX.XX.XXXX. Let dňa XX.XX.XXXX sa neuskutočnil pre nepriaznivé poveternostné podmienky. Preto
pracovníčka žalovaného zaslala žalobcovi X návrhy na ďalšie požadované lety na deň X.X.XXXX a to
prostredníctvom emailovej komunikácie, v ktorej bolo uvedené, že sa jedná o letisko „H. S. (S.)“. Vo
všeobecných obchodných podmienkach bolo uvedené, že sa jedná o let nízkonákladovou spoločnosťou
G.. Žalobca v konaní tvrdil, že žiadal zabezpečiť letenku z medzinárodného letiska H. a nie z letiska H.
S.. Žalobca v konaní uviedol, že potom ako prišiel na predmetný objednaný let na medzinárodné letisko
H., zistili po krátkom čase, že tento let H. - A. nie je vysvietený na informačnej tabuli letiska, bolo mu
oznámené, že lietadlo do A. letí z letiska H. S., preto žalobca sa zmobilizoval a autobusom cestovali na
letisko H. S., avšak toto lietadlo už nestihli a boli nútení si zaplatiť z medzinárodného letiska H. ďalšiu
letenku za XXX,XX eur, preto žalovaný nebol oprávnený započítať si cenu tejto letenky.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená ako typ zmluvy v Občianskom
zákonníku.

7. Súd prvej inštancie osobitne posudzoval nárok žalobcu na vrátenie XXX,XX eur ako poplatku za
zmenu letu z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX a dospel k záveru, že túto službu - zmenu letu žalovaný
pre žalobcu uskutočnil, preto žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie tohto poplatku za zmenu letu vo
výške XXX,XX eur. Aj keď zmenili let, dňa XX.XX.XXXX sa neuskutočnil z dôvodu zlých poveternostných
podmienok a žalobcovi vznikol podľa čl. X Nariadenia Rady (ES) č. 261/2004 voči leteckému dopravcovi
nárok na vrátenie ceny letenky, za ktorú bola zakúpená. Nemožno pod toto vrátenie letu počítať aj
vrátenie poplatku služby za zmenu letu vo výške XXX,XX eur. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že
aj ohľadom ďalšej vymáhanej sumy XXX,XX eur za cenu letenky stanovenej na deň XX.XX.XXXX
žalobcovi nevznikol nárok voči žalovanému, pretože žalovaný nie je leteckým dopravcom a preto podľa
citovaného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004 žalovaný nie je tým subjektom,
ktorý túto náhradu v prípade zrušenia letu má žalobcovi ako cestujúcemu uhradiť. Žalovaný je len
sprostredkovateľom predaja leteniek na základe osobitnej licencie a aj v prípade vrátenia zaplatenej
ceny letenky, sa platby realizujú prostredníctvom žalovaného. Žalovaný však nie je leteckým dopravcom,
ktorý zodpovedá za škodu.

8. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu XXX,XX eur
za zmenu letu a sumu XXX,XX eur za kúpu leteniek na deň XX.XX.XXXX A. - H.. Cena nových leteniek,
ktoré zabezpečil žalovaný pre žalobcu na trase H. - A. v celkovej sume XXX,XX eur žalobca žalovanému
nezaplatil, pretože mal u žalovaného preplatok za zrušenú minulú transakciu. Žalovaný po započítaní
týchto platieb sumy XXX,XX eur za predchádzajúcu letenku a sumy XXX,XX eur za ďalšiu letenku vo
výške XXX,XX eur predstavuje sumu XXX,XX eur a túto sumu žalovaný po započítaní evidoval a eviduje
ako preplatok od žalobcu. Žalovaný sa v konaní bránil, že túto sumu XXX,XX eur nevrátil žalobcovi z
toho dôvodu, že nie je mu zrejmé miesto kde má túto sumu žalobcovi vrátiť. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že ak žalobca zaplatil cenu leteniek žalovanému osobne v hotovosti priamo na jeho pobočke,
bolo možné dôvodne očakávať, že rovnakým spôsobom prebehne aj vrátenie preplatku zo zaplatenej
ceny leteniek vo výške XXX,XX eur. Žalobca sa však do pobočky žalovaného pre vrátenie tohto preplatku
nedostavil, iba vyzýval žalovaného na vrátenie tejto sumy a ďalšej sumy za neuskutočnený let. Súd prvej
inštancie vyhodnotil, že žalobca v konaní viackrát menil svoju výpoveď, čo považuje za špekulatívne.

9. Súd prvej inštancie ďalej zisťoval, či predmetný vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským
a teda, či žalobca objednával predmetné lety v rámci svojho podnikania. Súd prvej inštancie zistil, že
žalobca W. K. podniká ako živnostník od X.X.XXXX pod obchodným menom W. K. a od XX.X.XXXX pod
obchodným menom W. K. - K. vždy s rovnakým identifikačným číslom XX XXX XXX. Súd prvej inštancie
uviedol, že letenky sa vždy vystavujú na meno fyzickej osoby, nie na meno obchodnej spoločnosti a preto
nie je zrejmé za akým účelom bola uskutočnená predmetná transakcia objednávania letov a žalobca



nepreukázal, že let bol za účelom návratu z dovolenky a nie za podnikateľským účelom. Preto súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o „klasického spotrebiteľa“, pretože žalobca je
pravidelný užívateľ leteckej dopravy a pravidelne a dlhodobo využíva služby leteckej dopravy a preto na
prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoje povinnosti, konal s náležitou
odbornou starostlivosťou, dôvody, pre ktoré žalobca nestihol let, ak sa dostavil na medzinárodné letisko
vo H. a nie na letisko H. S. ako bolo uvedené na letenke, nemožno považovať za pochybenie žalovaného,
ale za nepozornosť žalobcu.

11. Ďalej súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozsudku na Inšpekčný záznam Slovenskej
obchodnej inšpekcie z kontroly konanej dňa X.X.XXXX v prevádzke žalovaného, z ktorého vyplýva, že
žalovaný nemá zodpovednosť za riešenie náhrady za zrušenie letu podľa Všeobecných obchodných
podmienok a Nariadenia Rady (ES) č. 261/2004 a ani podľa reklamačného poriadku podľa Zákona o
ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný vystupuje v týchto vzťahoch ako sprostredkovateľ a nenesie
žiadnu zodpovednosť za prípadné reklamácie spojené so službami, ktoré poskytol letecký prepravca.

12. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý
bol vo veci úspešný, priznal plnú náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške XX,XX eur a z trov právneho zastúpenia
XXX,XX eur za XX úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd
zo dňa XX.X.XXXX, porada s klientom vzhľadom na zmenu návrhu na začatie konania - žaloby dňa
XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX,
XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, porada s klientom v súvislosti so stanoviskom k
vykonanému dokazovaniu zo dňa XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX). Sadzba tarifnej
odmeny za X úkon právnej služby je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb XX,XX eur, teda celkom XXX eur za XX úkonov právnej služby + X x
X,XX eur a X x X,XX eur paušálna odmena podľa ustanovenia § 16 citovanej vyhlášky.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie
podáva proti rozsudku v celom rozsahu a to z dôvodu, že celý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v tom, že žalobca nekonal pri uzatváraní a plnení právnych vzťahov, z ktorých
odvodzuje nároky v tomto konaní, ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak vôbec
na prejednávanú vec neaplikoval príslušné predpisy na ochranu spotrebiteľa a nevysporiadal sa s
relevantnou argumentáciou žalobcu, že konal ako spotrebiteľ, nie ako podnikateľ. Súd prvej inštancie
pritom nepravdivo uvádza, že žalobca podniká pod obchodným menom W. K. - K. z toho dôvodu, že
pod týmto obchodným menom podniká otec žalobcu, nie žalobca. Posúdenie, či prejednávaná vec je
spotrebiteľská vec alebo nie, má zásadný význam pre posúdenie, či žalobca v tomto vzťahu vystupoval
ako spotrebiteľ. Žalobca tvrdí, že je spotrebiteľom, pretože predmetné služby objednáva pre svoju
osobnú potrebu a pre príslušníkov svojej domácnosti, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti. Žalobca zakúpil u žalovaného 2 ks leteniek pre samotného žalobcu a pre svoju manželku a účel
letu bol jednoznačne rekreačný, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní dňa XX.X.XXXX. V konaní
nebolo ani sporné, že žalobca v predmetnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, čo potvrdil aj samotný
žalovaný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec neodôvodnil, prečo nepovažuje žalobcu za
spotrebiteľa, v odôvodnení rozsudku uviedol len, že žalobca nie je „klasický spotrebiteľ“, čo je bližšie
nedefinovaný pojem. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca bol pravidelným užívateľom leteckej
dopravy, avšak ani toto pravidelné užívanie leteckej dopravy neznamená, že nemôže ísť o spotrebiteľa,
tak ako je to napríklad aj u advokáta, ktorý môže byť spotrebiteľom, ak uzatvára zmluvy nie v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Každý občan uzatvára v rámci bežného života nejakú spotrebiteľskú
zmluvu a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zakaždým pristupoval ku každému
jednému takémuto právnemu vzťahu s maximálnou obozretnosťou. Práve v tom tkvie zmysel a účel
ochrany spotrebiteľa, aby to bol práve ten podnikateľ - profesionál, ktorý zodpovedá za to, že službu
poskytne spotrebiteľovi korektne v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi a bez toho, aby do
práv spotrebiteľa negatívne zasahoval. Je bez právneho významu to, či žalobca ako spotrebiteľ využíva
leteckú dopravu častejšie alebo pravidelne, nič to nemení na jeho charaktere spotrebiteľa.



15. Ďalej žalobca uviedol, že ak súd prvej inštancie uviedol, že predchádzajúci právny zástupca
žalobcu vo svojich podaniach poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, čo svedčí o
obchodnoprávnom vzťahu, že toto konštatovanie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože právna
kvalifikácia skutkového stavu stranami sporu nie je pre súd záväzná. Súd je povinný sám vec správne
právne kvalifikovať a obligatórnou náležitosťou žaloby nie je právna kvalifikácia uplatneného nároku.
Tým, že súd prvej inštancie neaplikoval na prejednávanú vec právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
nesprávne vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu, že žalovaný mu podal nejednoznačné mätúce informácie o
tom, odkiaľ odlieta lietadlo, na ktoré mal zakúpenú letenku z H. do A., či z medzinárodného letiska H.
nad V. (H.) alebo z ďalšieho letiska H. S., ktoré je vzdialené XXX km od mesta H..

16. K časti uplatnenej pohľadávky vo výške XXX,XX eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobcom
uhradenou cenou letenky XXX,XX eur a ďalšou cenou letenky XXX,XX eur, napriek tomu, že túto časť
uplatneného nároku žalovaný v konaní pred súdom výslovne uznal, napr. aj v písomnom podaní zo
dňa XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia nepriznal žalobcovi ani túto časť
pohľadávky. Súd prvej inštancie iba konštatuje, že ak žalobca platil cenu leteniek osobne v hotovosti
priamo na pobočke žalovaného, bolo možné dôvodne očakávať, že rovnako preberie v pobočke
žalovaného aj vrátenie preplatku zo zaplatenej ceny leteniek XXX,XX eur. Žalobca uviedol, že tento záver
súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s ustanovením § 567 a § 568 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak nie je miesto plnenia určené, čo je prejednávaný prípad, je miestom plnenia bydlisko alebo
sídlo dlžníka. Súd prvej inštancie takto priznal ochranu dlžníkovi nie spotrebiteľovi, teda na úkor žalobcu
ako spotrebiteľa. Podľa § 568 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nevedel kde má plniť spotrebiteľovi
túto peňažnú sumu XXX,XX eur, mohol túto sumu zložiť do úradnej úschovy, čo však neurobil, aj keď
predmetnú pohľadávku žalobcu žalovaný uznal. Súd prvej inštancie takto v rozpore so zákonom zaťažil
žalobcu ako spotrebiteľa povinnosťami, ktoré mu zákon neukladá a to dostaviť sa osobne do pobočky
žalovaného ako dlžníka za účelom prevzatia preplatku. Takúto povinnosť však žalobcovi neukladá
žiaden zákon. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, rozsudok je nepreskúmateľný
tým, že súd prvej inštancie ho náležite neodôvodnil, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a
zaťažil rozsudok vadami. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za účelové, žalobca ďalej
účelovo zavádza, ak opakovane tvrdí, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetná vec spadá
pod spotrebiteľský spor. Toto nie je pravda, pretože žalovaný predložil súdu výpis zo Živnostenského
registra, z ktorého vyplýva, že žalobca je podnikateľským subjektom. Žalobca nepredložil dôkaz o
tom, že firma W. K. - K. je firmou, pod ktorou údajne podniká jeho otec. Preto nie je pravdivé ani
tvrdenie žalobcu, že pracovník žalovaného mal zakaždým pristupovať ku každému právnemu úkonu s
maximálnou obozretnosťou, pretože pracovníčka žalovaného poskytla žalobcovi základné informácia o
mieste odletu z letiska H. S., žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu na sprostredkovanie tohto letu a
sám si neskontroloval údaje na letenke, čo možno považovať za hrubú povrchnosť zo strany žalobcu.
Za ďalšiu špekuláciu žalobcu považuje žalovaný to, že v priebehu tohto konania po opakovanej výmene
viacerých advokátov, až posledný advokát začal s tvrdením o tom, že ide o spotrebiteľský spor. Súd prvej
inštancie správne prihliadal na to, že v prejednávanom kontexte sa nejedná o právnu kvalifikáciu veci,
pokiaľ ide o spotrebiteľský spor, ide o skutkovú okolnosť keď sám žalobca od začiatku prejednávanú
vec subsumoval pod režim Obchodného zákonníka ako to vyplýva zo žaloby a z ďalších jeho podaní.
Súd prvej inštancie preto správne neuveril tvrdeniam žalobcu, ktorý nepredložil žiaden dôkaz, že ide
o spotrebiteľský spor. Žalobcovi zrejme nejde o skutočnú legitímnu ochranu svojich práv, ale o jeho
potrebu sporiť sa za každú cenu, aj keď ide o zanedbateľnú sumu XXX,XX eur a spor trvá viac než X
roky. Súd prvej inštancie preto správne posúdil obštrukčné správanie žalobcu, ktorý sa napriek všetkému
nedostavil do prevádzky žalovanej ani nedoručil žalovanému údaje k platbe sumy XXX,XX eur bankovým
prevodom, namiesto toho ďalej vedie tento spor. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie ako správny.

18. Žalobca podal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu.                                        V tomto
stanovisku uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetný spor nemá spotrebiteľský
charakter, pretože v konaní na súde prvej inštancie v písomnom vyjadrení žalovaného z XX.X.XXXX
sám žalovaný uviedol, že „súhlasíme s názorom právneho zástupcu žalobcu do tej miery, že sa
jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy“. Žalovaný v konaní taktiež argumentoval ustanoveniami



Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve a žalovaný si bol vedomý spotrebiteľského charakteru
predmetných právnych vzťahov medzi žalovaným a žalobcom. Bez ohľadu na to, súd je povinný sám
posúdiť, či predmetný spor je sporom spotrebiteľským alebo nie, preto argumentácia žalovaného je
právne bezvýznamná vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktorý
nepovažoval tento spor za spor spotrebiteľský. Žalobca uviedol, že opakovane vyzýval žalovaného na
úhradu predmetnej sumy XXX,XX eur na konkrétny bankový účet. Žalovaný však doposiaľ tento svoj
uznaný záväzok voči žalobcovi nesplnil, ani toto peňažné plnenie nezložil do úradnej úschovy. Preto
tvrdenia žalovaného o tom, že je ochotný a pripravený tento svoj uznaný záväzok plniť, vyznievajú
zjavne účelovo. Žalobca uviedol, že trvá na svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa X.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

21. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

22. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

23. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a podstatných tvrdení účastníkov
konania v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva nasledovné:

24. Z odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnym posúdením sporu súdom prvej
inštancie v tom, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nie účastník konania je
povinný v žalobe a v priebehu konania uviesť, či na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka alebo zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, pretože súd je povinný
podľa ustanovenia § 132 O.s.p. zhodnotiť vykonané dôkazy, vo veci samej rozhodnúť podľa § 152 ods.
1 O.s.p. rozsudkom, v ktorom podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku uvedie ako vec právne
posúdil.

25. Súd prvej inštancie sa týmto posúdením veci dôsledne nezaoberal, iba stroho konštatoval v
odôvodnení rozsudku, že žalobca je živnostník a od X.X.XXXX podniká pod obchodným menom W.
K. a od XX.X.XXXX pod obchodným menom W. K. - K.. Súd prvej inštancie okrem tohto strohého
konštatovania, ktoré ani dostatočne nepreveril, teda či ide o podnikateľa žalobcu alebo podnikateľa otca
žalobcu, vôbec ďalej neposudzoval, či žalobca v prípade, že aj bol živnostníkom, vstúpil do zmluvného
vzťahu so žalovaným ako poskytovateľom služieb v oblasti zabezpečenia leteckej prepravy, v rámci
predmetu svojho podnikania, alebo ako občan - spotrebiteľ. Treba uviesť tak ako to správne uviedol aj
žalobca v odvolaní, že aj podnikatelia - fyzické osoby môžu vstupovať do spotrebiteľských vzťahov pri
svojom každodennom živote ako občania. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetné lety zabezpečoval nie
na svoje podnikateľské účely ale výlučne na dovolenky a cestoval spolu so svojou manželkou. Ani toto
tvrdenie žalobcu súd prvej inštancie nepreveroval, iba stroho konštatoval, že takéto tvrdenie a zmena
tvrdení žalobcu sa javí ako špekulatívna.

26. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že žalobca nepreukázal, že
je spotrebiteľom a uviedol, „že v konaní sú aj iné pochybnosti v súvislosti s postavením žalobcu ako
spotrebiteľa“. Odvolací súd k tomuto udáva, že ak boli pochybnosti v súvislosti s postavením žalobcu
ako spotrebiteľa v tomto konaní, bolo úlohou súdu prvej inštancie vyzvať žalovaného ako poskytovateľa
služieb v leteckej doprave, aby podľa § 52 Občianskeho zákonníka preukázal, či predmetná zmluva,



ktorú uzatvoril so žalobcom pri zabezpečovaní leteckej dopravy, je spotrebiteľskou zmluvou a aby
preukázal, že žalobca nie je spotrebiteľom a teda, že v prejednávanej veci konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež
žalovaný ako poskytovateľ služby bol povinný podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v konaní
preukázať, že zmluvné dojednania a podrobnosti pre uzatvorenie zmluvy, ak žalobca bol spotrebiteľom,
boli individuálne dojednané. Ak žalovaný toto nepreukáže nepovažujú sa jednotlivé ustanovenia zmluvy
za individuálne dojednané a je potrebné ich považovať za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za
neplatné zmluvné ustanovenia podľa § 53 ods. 3 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd nepovažuje za správny procesný postup súdu prvej inštancie ani v tom, že, ak žalovaný
v konaní uznal časť uplatnenej pohľadávky žalobcu v rozsahu XXX,XX eur vo svojom písomnom podaní,
ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa XX.X.XXXX a v ďalšom písomnom podaní, ktoré doručil súdu prvej
inštancie XX.XX.XXXX v ktorých tvrdí, že po započítaní vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného
XXX,XX eur ako cena pôvodných leteniek a XXX,XX eur ako cena leteniek H. - A., teda v rozsahu
XXX,XX eur je pripravený žalobcovi vydať hneď potom ako žalobca riadne oznámi platobné miesto kde
mu má preplatok vrátiť a súd prvej inštancie toto uznanie ponechal bez povšimnutia a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

28. Odvolací súd k tomu udáva, že oznámenie platobného miesta u fyzickej osoby - občana
spotrebiteľa nie je právne významné pre uskutočnenie peňažného plnenia zo strany dodávateľa alebo
poskytovateľa služieb. Občan je označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom.
Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi doručoval na adresu jeho bydliska predmetnú sumu XXX,XX
eur a nepreukázal ani to, že žalobcu riadne písomne vyzval na prevzatie tohto preplatku alebo na
oznámenie čísla účtu, na ktorý má byť táto suma žalobcovi vrátená. Ak je žalobca spotrebiteľ, čo
v konaní jednoznačne nebolo súdom prvej inštancie preukázané, pretože súd prvej inštancie toto v
konaní dostatočne nezisťoval, je potom takéto podmieňovanie vrátenia preplatku spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa a poskytovateľa služby neprijateľnou podmienkou a nemôže požívať právnu ochranu a
nemožno z neho vyvodzovať žiadne dôsledky v tomto súdnom konaní.

29. Za nesprávne považuje odvolací súd aj to, ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
poukazuje na Inšpekčný záznam Slovenskej obchodnej inšpekcie z X.X.XXXX, ktorá dospela k záveru,
že žalovaný nemá zodpovednosť za riešenie náhrady za zrušenie letu a tiež postup pri reklamačnom
konaní podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože takýto záznam nie je pre súd v konaní o zaplatenie
peňažnej pohľadávky právne záväzný v zmysle ustanovenia § 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie dňa X.X.XXXX.

30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ďalšie posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie XXX,XX eur
od žalovaného ako poskytovateľa služieb je priamo závislé od posúdenia, či predmetný vzťah účastníkov
konania je spotrebiteľským vzťahom alebo nie. Až po tomto posúdení súdom prvej inštancie, bude
možné posúdiť, akú dôkaznú povinnosť v tomto konaní má žalobca a akú žalovaný v zmysle § 52 a §
53 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a povinnosti dodávateľa služieb pri
preukazovaní platnosti jednotlivých zmluvných dojednaní v zmluve uzatvorenou so spotrebiteľom.

31. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy na
preukázanie, či predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a nie je možné, aby odvolací súd nahrádzal
toto základné dokazovanie a právne posúdenie veci, namiesto súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. po zrušení veci vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v ktorom je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.



33. Podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto o náhrade
trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

34. Toto rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa                                                              § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).