{"guid": "03928db6-206e-407d-8a3c-5b04f86e65e9:6a26cef7-b6cc-4136-8e44-3bfe97eb249a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115208971.2", "spisova_znacka": "5CoP/40/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/40/2017 z 24. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júla 2017, sp. zn. 5CoP/40/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115208971.2", "identifikacne_cislo": "5115208971", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2017-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a26cef7-b6cc-4136-8e44-3bfe97eb249a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115208971.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115208971.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115208971.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208971
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115208971.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa matky: Q. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y., Z. č.
XXX a otca: O. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y., Z. č. XXX, t.č. bytom V. č. XXX, o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca O. P. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/92/2015-134 zo dňa 29.
februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov   nemá  nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľky - matky rozhodol
nasledovne:
Súd  zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30 % životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré
je  povinný poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.3.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 876,- eur je otec
povinný splácať v 10,- eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.
Týmto sa zároveň mení rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 21P 330/2013-39 zo dňa 13.2.2014,
právoplatný dňa 3.3.2014 v časti o výživnom otca na maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 62, § 75 - § 78 Zákona o rodine a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/330/2013-39 zo dňa 13.02.2014, právoplatným dňa
03.03.2014 a vykonateľným dňa 03.03.2014 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté dieťa bolo
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 30 % zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti Automobile Logistics Slovakia, s.r.o., so sídlom Žilina,
Mariánske nám. č. 26/53, IČO: 363 54 996 kde jej čistá priemerná mesačná mzdy za obdobie od 01/2015
do 11/2015 predstavovala sumu vo výške 716,30 eur. Matka vyčíslila svoje náklady, ktoré pozostávajú
z položiek ako elektrina a koncesionárske poplatky vo výške 28,- eur, internet vo výške 16,- eur, uhlie
ročne 265,- eur a drevo ročne 105,- eur, čiže náklady na jednu osobu mesačne 24,09 eur, odvoz smetí
21,- eur ročne na osobu, oblečenie ročne 350,- eur, darčeky na Vianoce, meniny a narodeniny 100,- eur.
Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila a pozostávajú z položiek ako strava vo výške 150,- eur,



hygiena vo výške 25,- eur, bývanie vo výške 24,90 eur, smeti vo výške 1,75 eur, cestovné vo výške 40,-
eur, ošatenie vo výške 29,- eur a posilňovňa 10,- eur.
Otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnania a nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím a je poberateľom úrazovej renty vo výške 409,80 eur za rok 2015
a za rok 2016 vo výške 411,70 eur. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX. Úrazovú rentu otec začal poberať 30.06.2014, pričom za obdobie od 09.10.2012
do 30.06.2014 mu bol vyplatený doplatok vo výške 8.221,90 eur. Mesačné náklady otca pozostávajú z
položiek ako bývanie a strava (príspevok p. H. O.) vo výške 250,- eur, lieky vo výške 30,- eur, masáže
vo výške 24,- eur, mobil vo výške 30,- eur. Náklady otca na maloletého Q. pozostávajú z položiek ako
plienky vo výške 18,69 eur, kvapky vo výške 7,84 eur a 5,83 eur, detská výživa vo výške 6,64 eur, Sunar
vo výške 10,49 eur, strava vo výške 15,92 eur, kvapky do nosa vo výške 5,03 eur, overal vo výške 6,50
eur, pančuchy vo výške 2,50 eur, plachta do postieľky vo výške 5,90 eur, Smecta vo výške 4,88 eur a
dupačky vo výške 14,46 eur.
Posledná úprava výživného bola v roku 2014 (rozsudok právoplatný 03.03.2014), teda pred dvoma
rokmi. Porovnaním pomerov v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti vyplýva, že v čase
posledného rozhodovania o výživnom bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bola mu
vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Matka pracovala a pracuje v spoločnosti Automobile Logistics
Slovakia, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske nám. č. 26/53, IČO: 363 54 996. V tej dobe bol jej čistý
príjem približne 590,- eur a v súčasnosti je to 716,- eur. Matkin príjem sa zvýšil približne o 126,- eur.
Maloletý v tom čase navštevoval ZŠ, pričom v súčasnosti navštevuje strednú školu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zvýšení
výživného otca na maloletého O. zo zákonného minima 30 % zo sumy životného minima na sumu 100,-
eur mesačne. Súd pri určovaní výživného prihliadal najmä na zmenu pomerov, ktoré nastali ako na
strane otca, tak na strane maloletého dieťaťa. Matkine pomery sa v zásadnej miere nezmenili, pracuje
u rovnakého zamestnávateľa a jej príjem sa zvýšil prirodzene počtom odpracovaných rokov u jedného
zamestnávateľa, čím je jej príjme vyšší o zhruba 120,- eur. Otec poberal dávku v nezamestnanosti a
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Už v tom čase však vybavoval úrazovú rentu (otec mal
pracovný úraz), ktorá mu je vyplácaná od 09.12.2012 až do súčasnosti (za obdobie od 09.12.2012
do 30.06.2014 mu bol vyplatený doplatok 8.221,90 eur). V súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V roku 2015 mu bola vyplácaná úrazová
renta vo výške 409,80 eur a za rok 2016 vo výške 411,70 eur. Súd pristúpil k zvýšeniu výživného na
maloleté dieťa, nakoľko zobral do úvahy zmenu pomerov maloletého dieťaťa najmä skutočnosť, že
maloletý nastúpil na strednú školu. Prihliadol aj na skutočnosť, že starostlivosť už v čase posledného
rozhodovania o výživnom zabezpečovala v podstatnej časti matka, pričom v súčasnosti sa otec o
maloletého nezaujíma, čo vyústilo až do situácie, že ho maloletý odmieta. Vychádzajúc z uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloleté dieťa
výživné zvýšené o 73,- eur, najmä s ohľadom na doplatok, ktorý bol otcovi vyplatený vo výške 8.221,90
eur a skutočnosť, že matka sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Súd vzal do úvahy najmä
zvýšenie výdavkov na strane maloletého dieťaťa, pričom tieto výdavky musia byť rozdelené na oboch
rodičov. Námietky otca, že z vyplateného doplatku povracal dlhy nijakým spôsobom súdu nepreukázal.
Skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť nemôže mať taký negatívny dopad na
maloletého tým, že by súd nezvýšil výživné, ktorého zvýšenie jednoznačne vyplýva zo skutkového stavu.
Súd nemôže uprednostňovať jedno dieťa pred druhým. To že otec si založil ďalšiu rodiny a rozhodol sa
mať tretie dieťa jednoznačne pre súd evokuje záver, že má dostatočné finančné prostriedky na podieľaní
sa na výchove a výžive všetkých jeho detí.
Súd priznal zameškané výživné od dátumu 25.03.2015, teda od dátumu podania návrhu (rešpektujúc
§ 77 Zákona o rodine ). Pri určení nedoplatku na výživnom za obdobie od 25.03.2015 do 29.02.2016
súd vychádzal zo skutočnosti, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil na maloletého vo výške 27,- eur
mesačne a určil nedoplatok vo výške 876,- eur  (12 mesiacov x 73,- eur  = 876,- eur ). Súd umožnil
otcovi splácať nedoplatok na výživnom v 10,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. O. P., nar. XX.X.XXXX sumou



50,- eur mesačne vždy k 18. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd povolil otcovi splácať
nedoplatok na výživnom od 25.3.2015 do 29.2.2016 vo výške 276,- eur (23,- eur x 12 mesiacov) v
splátkach 10,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. On je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 60 %.
V súčasnosti jeho jediný príjem tvorí dávka úrazovej renty. Napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému
stavu sa snaží nájsť si vhodné zamestnanie. Je evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie
a aktívne sa snaží nájsť si zamestnanie, aby mohol zvýšiť svoj príjem, no dlhodobo sa mu to kvôli jeho
zdravotnému stavu nedarí. V porovnaní s matkou sú jeho možností, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok, nižší, ako možnosti matky. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového
poistenia. Ich hlavným účelom  je poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania po opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Nie je teda správne prirovnávať dávku z úrazovej renty s
príjmom, napr. z pracovného pomeru. Potvrdil skutočnosť, že mu bol vyplatený jednorazový doplatok vo
výške 8.221,90 eur, avšak tieto peniaze použil na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré si požičiaval od
svojej rodiny, ktoré mu boli poskytované na úhradu bežných nákladov v domácnosti, pretože predtým,
ako mu bol priznaný nárok na úrazovú rentu, nemal žiaden príjem.
Čo sa týka záujmov o maloletého, netvrdí, že by nemal o neho záujem, no správanie matky smerovalo
k tomu, aby mu v styku s maloletým bránila a už aj samotný maloletý, ktorý je už vo veku blízkom
dospelosti, nemá ostych s otcom podľa jeho slov, záujem.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky a otca, matka má v súčasnosti len jednu vyživovaciu povinnosť
voči maloletému, zatiaľ čo otcovi pribudla nová vyživovacia povinnosť od  novembra 2015. Takže má dve
vyživovacie povinnosti a to voči dvom maloletým deťom. Vzhľadom k tomu má za to, že ním navrhovaná
výška výživného je primeraná jeho súčasným schopnostiam a možnostiam, majetkovým pomerom a
aktuálnej životnej úrovni.

3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie
navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie otca považuje
za nedôvodné  s tým, že súdom určené výživné plne zodpovedá majetkovým pomerom za maloletého
dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom sám na pojednávaní
uviedol, že na výživu druhého dieťaťa prispieva sumou vo výške 130,- eur mesačne, čo je pomerne
vysoká suma vzhľadom na veľmi nízky vek dieťaťa (cca 8 mesiacov). Okrem toho mu zanikla vyživovacia
povinnosť k spoločnej dcére J. P., ktorá dovŕšila 18 rok veku a sústavnej príprave na povolanie
nepokračuje, a preto odporca si vyživovaciu povinnosť voči nej prestal sám plniť.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol odvolanie otca zamietnuť a rozsudok okresného súdu
potvrdiť.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa doručila súdu prvej inštancie navrhovateľka
písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka a zároveň
poukázala na to, že v rámci vyporiadania majetku vyplatila bývalému manželovi O. P. k 31.1.2017 sumu
9.500,- eur.

6. K vyjadreniu navrhovateľky doručil okresnému súdu písomné vyjadrenie otec dieťaťa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Potvrdil skutočnosť, že mu bola vyplatená suma 9.500,- eur zo strany
navrhovateľky titulom vyporiadania BSM, ktorú sumu je však nútený použiť na riešenie svojej
bytovej otázky. Navrhovateľka sa stala výhradnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý bol predtým v
bezpodielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov. On nemá zabezpečené iné bývanie.

7. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného na syna.
Syn v tomto roku končí denné štúdium na strednej škole a nebude vo vzdelávaní pokračovať, tak že
otec dieťaťa bude povinný platiť výživné už len do konca augusta 2017. Dlžnú čiastku na výživnom má
splácať vo výške 10,- eur na mesiac. Nedoplatok na výživnom môže splácať v menších sumách, ktoré
už nebudú ohrozovať jeho rozpočet.



8. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi  skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní
neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

14. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

15. V zmysle Zákona o rodine voči maloletým deťom majú obidvaja rodičia vyživovaciu povinnosť a to
každý podľa svojich možností a schopností a majetkových pomerov. Výška vyživovacej povinnosti otca
voči v tom čase maloletému dieťaťu bola okresným súdom určená v správnej výške. Súd prvej inštancie
vychádzal z potrieb v tom čase maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča.

16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.
17. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust.     § 396 CSP v
spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

:   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.



Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/92/2015", "guid": "de26e530-260d-4a25-bb16-ff835cc7d694:2ee918f2-7d47-47da-bce1-c7e380796e20", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}