{"guid": "0390170b-bbd6-4448-b3c8-d8947950c47c:f1eaf497-b756-414d-96d0-86192f5c9e79", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1", "spisova_znacka": "11CoP/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/13/2014 z 23. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. marca 2014, sp. zn. 11CoP/13/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1", "identifikacne_cislo": "5112224280", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2014-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1eaf497-b756-414d-96d0-86192f5c9e79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112224280
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov; matka: Mgr. T. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. G. XXXX/XX,
právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, D.
Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498 a otec: Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad V. č. XXX, v konaní
o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 37P/293/2012-164 zo dňa 09.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F.
sumou 200,- eur mesačne od 01.07.2012, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k
rukám matky,    p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom    m e n í    tak, že otec             j e    p
o v i n n ý    uhradiť nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2013 vo
výške 1.209,96 eur, ktoré mu súd    p o v o ľ u j e    splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne
spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
zameškaného výživného, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku (čo do výroku o úprave styku)   s a   rozsudku okresného súdu                         n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov konania    n e m á    právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého F. výživným vo výške 200,- eur mesačne a zároveň mu uložil uhradiť nedoplatok na
zvýšenom výživnom za obdobie od 01.07.2012 do 31.01.2014 v celkovej výške 1.277,18 eur, ktoré mu
povolil splácať po 50,- eur mesačne. Okrem toho schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec
oprávnený stretávať s maloletým F. bez obmedzenia.
Prvostupňový súd posudzoval uplatnené nároky podľa § 28 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Okresný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 18C 122/2006-54 zo dňa 12.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2008, ktorým bolo
rozvedené manželstvo matky a otca, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo upravené
stretávanie sa otca s maloletým a zároveň určené výživné vo výške 132,78 eur. Na strane maloletého
došlo k zvýšeným výdavkom súvisiacich s jeho prirodzeným vývojom a rastom, školskou dochádzkou,



ako aj s nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou, na strane matky a otca došlo k zvýšeniu príjmu. Otec
v danom čase zarábal 22.000,- Sk.
Pri určovaní novej výšky výživného prvostupňový súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, keď mal preukázané, že maloletý od septembra 2012 navštevuje strednú školu, v súčasnosti je
v 2. ročníku gymnázia. Venuje sa individuálnej výučbe anglického a ruského jazyka, s čím má náklady
190,- eur mesačne. Je vo vývoji, prudko rastie, potrebuje oblečenie už pre dospelého. Má zvýšené
stravovacie potreby zodpovedajúce jeho veku a vývoju. Sledovaný je na čeľustnej ortopédii, za zubný
strojček v roku 2013 matka zaplatila 150,- eur. Celkové priemerné náklady na maloleté dieťa matka
vyčíslila v sume 847,34 eur, ktoré však okresný súd vyhodnotil ako vysoko nadštandardné.
Ďalej prvostupňový súd zhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktorý je zamestnaný
ako policajt. Jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2011 činil 1.100,- eur, v roku 2012 činil 1.068,-
eur a v roku 2013 činil 1.010,- eur. Otcovi v roku 2008 pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej T.,
ktorú má so svojou súčasnou manželkou.
Ďalej konštatoval, že otcova manželka bola od roku 2010 do júna 2012 nezamestnaná, jej príjem za 07
- 09/2011 činil 600,- eur mesačne, za 05 - 10/2012 činil 510,- eur mesačne a za            01 - 11/2013
činil 654,- eur mesačne, vrátane odmien a prémií; manželka otca nie je poberateľom daňového bonusu.
Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C 182/2006-58 zo dňa 06.02.2008 boli deti pochádzajúce
z predchádzajúceho manželstva otcovej manželky, a to F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX
zverené do osobnej starostlivosti otca a výživné voči otcovej manželke bolo určené v sume 23,30 eur
mesačne. Podľa tvrdenia otca od roku 2010 býva dcéra otcovej manželky F. prevažne v ich domácnosti
a tejto sa poskytuje osobná starostlivosť, pričom však otcova manželka naďalej hradí svojmu bývalému
manželovi výživné vo výške 23,30 eur na každé z detí a výživné pre F. voči jej otcovi určené nie je.
Poukázal na to, že otec je v jednej štvrtine spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva spolu so
svokrovcami.
V tejto súvislosti tiež uviedol, že ktorí predali byt a zvyšok kúpnej ceny poskytli na doplatenie rodinného
domu, v ktorom v súčasnosti všetci bývajú, hradia náklady spojené s bývaním len otec a jeho manželka,
čo okresný súd vzhľadom na okolnosti vyhodnotil ako oprávnený výdavok v celom rozsahu, pretože
inak by bol otec kvôli zabezpečeniu bytových potrieb rodiny nútený brať väčší hypotekárny úver. Otec
v súčasnosti platí splátku úveru vo výške 166,- eur, ktorý úver v sume 19.917,- eur bol poskytnutý na
doplatenie rodinného domu a bude sa ešte splácať asi 15 rokov. Ďalej otec hradí splátku 110,- eur
mesačne z úveru, ktorý bral spoločne s manželkou v pôvodnej výške 6.600,- eur, pričom tento sa bude
splácať ešte dva roky.
Ďalej okresný súd vyhodnotil vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa
ktorého je táto veličina objektívnou okolnosťou, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zvýšenie
výživného; z verejne dostupných zdrojov bolo okresnému súdu známe, že inflácia činila v roku 2008 -
3,9 %, v roku 2009 - 0,9 %, v roku 2010 - 0,7 %, v roku 2011               - 4,1 %, v roku 2012 - 3,6 %
a v roku 2013 - 1,4 %.
Napokon prvostupňový súd hodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb. V tomto smere konštatoval, že
matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 750,- eur, je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý
nadobudla darom od svojej starej matky, s ktorou naďalej žije v spoločnej domácnosti. Matka inú
vyživovaciu povinnosť nemá.
Okresný súd mal za to, že je možné od otca spravodlivo požadovať, aby 30 % percent zo svojho príjmu
použil na plnenie svojej vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom, t. j. minimálne 300,- eur.
Nakoľko maloletý F. je oproti maloletej T., ktorá je v prvom ročníku základnej školy, starší a má podstatne
vyššie potreby, súd dve tretiny z tejto sumy určil na jeho výživu a výživné určil vo výške 200,- eur.
Okresný súd tiež poukázal na to, že platenie takéhoto výživného je v možnostiach otca, keďže jeho
príjem dosahuje 1.000,- až 1.100,- eur mesačne a oprávnené výdavky 824,- eur mesačne; do celkových
pravidelných mesačných výdavkov otca, ktoré tento vyčíslil v sume 1.842,56 eur, okresný súd nezarátal
vreckové pre dcéru jeho manželky F., výživné na maloletého F. (toto je predmetom konania), výživné na
dcéry otcovej manželky, pričom v rovnakej miere sa na plnení týchto výdavkov má podieľať aj otcova
manželka.
Celkové zvýšené výživné za obdobie od 01.07.2012 do 31.01.2014 činí 1.277,18 eur (19 mesiacov x
67,22 eur vyčíslil ako rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 132,78 eur a zvýšeným výživným 200
eur). Podľa okresného súdu otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, jeho nedoplatok
činí rovnakú sumu, pričom vzhľadom na príjmové a majetkové možnosti otca uvedené vyššie súd mu
povolil splácanie uvedeného nedoplatku v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným



pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý argumentoval tým, že v danej
veci rozhodne nenastala zmena pomerov, aby bolo výživné zvýšené zo sumy 132,78 eur mesačne na
sumu 200,- eur mesačne, t. j. o 50 %. Matka podľa odvolateľa v konaní ani nevydokladovala relevantné
náklady, ktoré by preukazovali dôvodnosť návrhu. Poukázal na nezmyselné výdavky uvedené matkou
ako napr. výdavky na jazykovú školu, sporenie, vreckové, školské výdavky, lieky, ktoré iba klamlivo
deklaruje, pritom tieto sú nadhodnotené až fiktívne a reálne nevynaložené. Dôvodil tiež tým, že v roku
2008 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére T. a v súčasnej dobe i k terajšej
manželke, ktorá bola do polovice roku 2012 nezamestnaná. Tiež argumentoval tým, že od 25.09.2012
bol zaradený do poradovníka na výmenu umelého bedrového kĺbu, čím mu hrozí zníženie platovej triedy.
Od októbra 2011 mu bol znížený plat o 180,- eur z organizačných dôvodov. Ako príslušník PZ nemôže
podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť. V posledných dvoch rokoch dcéra jeho manželky F. býva
prevažne u nich, aj keď starostlivosť o uvedené maloleté dieťa reálne prebieha, táto mu nebola zverená
do osobnej starostlivosti. Matka maloletého je majiteľkou 2-izbového bytu, ktorý užíva spoločne s jej
starou matkou, ktorá uhrádza polovicu energií. Životný štandard matky je vyšší než odvolateľov. Syn
navštevuje gymnázium a nemá osobitné výdavky na cestovanie do školy a internát. Nenavštevuje ani
žiadny športový oddiel, ktorý by vyžadoval zvýšené náklady. Mesačné výživné 200,- eur je za daného
stavu absolútne nedôvodné. Pri uvedenom navýšení výživného sa jeho situácia v rodine výrazne zhorší,
čo má výrazný vplyv pri vyživovacej povinnosti dvoch maloletých detí, ktorým už nie je schopný tak
sporiť, aby im vytvorili vhodné podmienky do budúcnosti. Odvolateľ ani nechce hovoriť o možnom vzniku
práceneschopnosti jedného člena rodiny či havarijného stavu starého rodinného domu, pri ktorom by
splácanie ďalšieho úveru nebolo možné. Pri určovaní výživného na 16-ročné dieťa, ktoré nebýva na
internáte, je stanovená výška výživného neprimeraná.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá sa plne stotožnila s právnym názorom súdu
prvého stupňa, ktorý je dôsledne odôvodnený v písomnom vyhotovení rozsudku. Jeho argumentácia je
presvedčivá a argumentácia otca je tendenčná. V žiadnom prípade sa nejedná o diskriminačný postup
súdu vo vzťahu k maloletej dcére T., ktorá pochádza z druhého manželstva otca maloletého. Už len
vekový rozdiel aj školské a mimoškolské aktivity a osobné potreby sú diametrálne odlišné. Absolútne
popiera tvrdenie otca o jej klamlivej argumentácii súvisiacej s „fiktívnymi mesačnými výdavkami, ktoré
reálne nevynakladá“, nakoľko prvostupňový súd sa jednoznačne vyporiadal s hodnotením všetkých
predložených dôkazných prostriedkov.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania -
otec (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., preskúmal
v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení
výživného potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. a vo výroku o nedoplatku na
výživnom zmenil podľa § 220 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na
jeho zrušenie.

Podľa § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa,
za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o
neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa
rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej, či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie,
či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní
celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek



dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného
a podobne.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre zvýšenie bežného výživného, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový
stav, náležite vyhodnotil zmenu pomerov a jej počiatok, pričom správne posúdil aj výšku zvýšeného
výživného. S jeho dôvodmi v tomto smere sa odvolací súd stotožnil. Porovnávajúc okolnosti v čase
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe, aj odvolací súd
dospel k záveru, že od času posledného rozhodnutia, od vydania ktorého uplynulo viac ako 6 rokov, došlo
k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane otca maloletého dieťaťa, keďže otec dosahoval
v čase posledného rozhodovania príjem vo výške 22.000,- Sk a v čase súčasného rozhodovania sa
jeho príjem pohyboval na úrovni 1.000,- - 1.100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o maloletého F., tento   začal
navštevovať strednú školu (2. ročník gymnázia), pripravovať sa na budúce povolanie a náklady na
jeho výživu, ako aj samotné životné náklady od poslednej úpravy výživného v podstatnej miere vzrástli.
Za primeranú zákonným hľadiskám (odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti a možnosti rodičov) aj
odvolací súd považoval u maloletého F. sumu 200,- eur mesačne na výživu dieťaťa ako výživné, ktoré
výživné je otec schopný platiť bez ohrozenia zabezpečenia svojich potrieb. Prvostupňový súd správne
ustálil, že vreckové pre dcéru jeho manželky F. a výživné na dcéry otcovej manželky nezarátal do
pravidelných mesačných výdavkov otca, ktoré by mali nevyhnutný charakter. Aj odvolací súd má za to,
že otec nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom svojej manželky, pochádzajúcim z predchádzajúceho
manželstva a nie je povinný im poskytovať finančné plnenia. Okresný súd sa taktiež vyporiadal s
argumentáciou otca v odvolaní, keď správne konštatoval, že hoci otec na problémy s bedrovým kĺbom
poukazoval, tieto jeho ťažkosti nemali dopad na jeho príjem zo zamestnania, aj keď uznal, že mu na
základe jeho zdravotného stavu poskytujú v práci úľavu. Výška stanoveného výživného je úmerná aj
odôvodneným potrebám maloletého, ktoré spočívajú vo výdavkoch súvisiacich s jazykovou výučbou.
Pokiaľ ide o výdavky v súvislosti s hypotékou otca, tieto vyhodnotil prvostupňový súd ako dôvodné a
odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožnil.

Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa tvrdení otca ohľadne diskriminačného postupu súdu vo vzťahu
k maloletej dcére otca T. V., odvolací súd konštatuje, že tieto nie súd dôvodné, nakoľko dcéra T.,
ktorá pochádza z druhého manželstva otca maloletého, navštevuje predškolské zariadenie, čiže už
len vekový rozdiel maloletých detí otca aj školské, mimoškolské aktivity výrazne diferencujú výšku
výdavkov na bežné potreby maloletých detí. Okrem toho všeobecne platí nielen v rámci Zákona
o rodine, že výška vyživovacej povinnosti sa percentuálne zvyšuje v súvislosti s vekom dieťaťa a
zvyšujúcimi sa potrebami. V danom prípade je tento rozdiel viac ako markantný. V tejto súvislosti
ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj tvrdenie otca o klamlivej argumentácii matky súvisiacej „s
fiktívnymi mesačnými výdavkami, ktoré reálne nevynakladá“, nakoľko tieto boli predmetom dokazovania
prvostupňového súdu, ktorý sa jednoznačne vyporiadal s hodnotením všetkých predložených dôkazných
prostriedkov.

Okrem toho je podľa odvolacieho súdu nesporným, že prvostupňový súd sa vyporiadal s tvrdeniami otca
o náraste jeho vyživovacích povinností v súvislosti s dcérou jeho manželky, možnými rizikami, ktoré by
mohli viesť k zníženiu jeho príjmu, nákladmi na chod jeho domácnosti a podobne, pričom už z týchto
tvrdení je zrejmá snaha otca smerujúca k tomu, aby nedošlo k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti,
hoci tak, ako to správne konštatoval prvostupňový súd, sú splnené všetky predpoklady zakotvené v §
78 Zákona o rodine pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Navyše otec poukázal na fiktívne skutočnosti,
ktoré reálne ani nenastali a nastať nemusia, hoci vo vzťahu k matke s takýmito rizikami neargumentuje.
Povinnosť otca ako povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť úzko súvisí s jeho zodpovednosťou
podieľať sa na jej plnení v rámci svojich možností a schopností, pričom pri stanovení konkrétnej výšky
musí súd vychádzať zo situácie ako keby rodičia maloletého dieťaťa spoločne zabezpečovali základné
životné potreby svojho dieťaťa.

Pokiaľ ide o zameškané výživné, odvolací súd zmenil výrok okresného súdu v tom smere, že výživné za
január 2014 bolo splatné až 15-teho dňa v mesiaci, čiže do zameškaného výživného nebolo možné tento
mesiac zahrnúť. Rozhodnutie súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia tak, ako to ustanovuje § 154 ods. 1 O. s. p. Preto súd zmenil rozsudok okresného súdu vo



výroku o zameškanom výživnom tak, že do nedoplatku na výživnom nezahrnul mesiac január 2014, z
ktorého dôvodu potom výška zameškaného výživného činí 1.209,96 eur. Zároveň podľa § 160 ods. 1 O.
s. p. ho otcovi povolil splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, keďže ide o značnú sumu a pomerne
dlhé obdobie, za ktoré je otec povinný zameškané výživné zaplatiť.

Výroku, ktorým súd rozhodol o úprave styku, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol odvolaním
odvolateľa napadnutý.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. za analogického použitia §
146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37P/293/2012", "guid": "6898c479-5943-47dc-ab06-5182f043d350:87426cb5-bd09-4d52-b47d-f6ddce1c2390", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0390170b-bbd6-4448-b3c8-d8947950c47c:e029cf1b-9821-4d5c-8115-57c3c153f7dd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1", "spisova_znacka": "11CoP/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/13/2014 z 23. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112224280.1"}]}