Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/98/2012 z 19. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. marca 2013, sp. zn. 13S/98/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3012200480.2 Krajský súd Trenčín | 13S/98/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3012200480.2 | 2013-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 77 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 95a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35736a67-d22c-43bc-bb3a-9bfd2ef83072 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3012200480.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/98/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200480
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200480.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Márie
Prikrylovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: U.. U. V., L. 2, Z., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava (právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky), Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/
XXX/XXXX zo dňa 28. februára 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Dubnica nad Váhom
(správny orgán 1. stupňa) č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Mar zo dňa 28. septembra 2011
a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXX/XXXX zo dňa 28. februára 2012, ktoré žiadal zrušiť z
dôvodu jeho nezákonnosti.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Mar zo dňa 28.
septembra 2011 správneho orgánu 1. stupňa, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 48 ods. 5 zákona SNR č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta v
sume 1659,69 Eur podľa § 35 ods. 5 písm. b) zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov za nepodanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v lehote určenej
správcom dane (správnym orgánom 1. stupňa) vo výzve doručenej daňovému subjektu (žalobcovi ako
správcovi konkurznej podstaty). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca
ako správca konkurznej podstaty úpadcu FITOP spol. s.r.o. v konkurze, SNP 74/2, Nová Dubnica, IČO:
31595731, DIČ: 2020436737 nepodal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 v
lehote podľa § 78 ods. 1 v nadväznosti na § 77 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Keďže žalobca ani
na výzvu správcu dane č. XXX/XXX/XXXX/XX/Mar zo dňa 02. februára 2011 daňové priznanie nepodal,
správca dane vydal rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Mar zo dňa 28. septembra 2011 o uložení
vyššie uvedenej pokuty žalobcovi. V odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca uviedol, že bol v
presvedčení, že sa po vyhlásení konkurzu posiela žiadosť o zrušenie registrácie DPH subjektu FITOP
spol. s.r.o. v konkurze, teda žalobca bol presvedčený, že registrácia bola zrušená. V danej firme sa
nevykonávala žiadna činnosť z dôvodu, že bola v konkurze a podané daňové priznanie by obsahovalo 0
Eur. Žalobca vyjadril svoju vedomosť o zanedbaní svojej povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 511/1992



Zb. a žiadal správcu dane o odpustenie pokuty. Zároveň žiadal, aby správca dane v rámci autoremedúry
zrušil pokutu za nepodanie daňového priznania za obdobie september 2010 s poukazom na skutočnosť,
že uloženie pokuty v takejto výške spolu s ostatnými pokutami by viedlo k zániku FITOP spol. s.r.o.
v konkurze, ale najmä pre žalobcu (správcu konkurznej podstaty) by výška pokuty bola likvidačná.
Správca dane vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania proti rozhodnutiu č. XXX/XXX/XXXX/
XX/Mar zo dňa 02. decembra 2011. Žalobca sa vyjadril, že podanie proti uvedenému rozhodnutiu o
udelení pokuty koncipoval ako návrh na odpustene pokuty, ale súčasne aj ako odvolanie proti tomuto
rozhodnutiu, pretože sa domnieva, že skutkový stav je rovnaký. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Mar zo dňa 28. septembra 2011 mal za to, že námietky žalobcu
nepreukazujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nezakladajú tak dôvod pre jeho zmenu alebo
zrušenie. V zmysle § 103 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca
dane môže v individuálnych prípadoch povoliť úľavu zo sankcie, alebo odpustiť sankciu na základe
žiadosti daňovníka, ale na povolenie úľavy zo sankcie, alebo odpustenie sankcie nie je právny nárok a
rozhodnutie o ňom je plne v kompetencii príslušného správcu dane. Vzhľadom na zistené
skutočnosti žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobca napadol predmetné rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle ust. § 250j O.s.p., ktoré citoval, a v
zmysle § 35 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb.. Uviedol, že žalobu podáva vo svojom mene ako
subjekt dane fyzická osoba a rovnako v mene FITOP spol. s.r.o. v konkurze, SNP 74/2, Nová Dubnica
ako právnická osoba. Žalobca postup žalovaného považoval za nezákonný a možnosť liberácie za
nárokovateľné právo pri splnení zákonnej podmienky ako je konkurzné konanie. Mal za to, že jednoduchý
formálny úkon nemôže byť zo zákona postihovaný neúmerne vysokou pokutou a žalovaný mal zastaviť
konanie a nespôsobovať vady konania vydávaním ďalších rozhodnutí. Žalobca poznamenal, že po výzve
na podanie daňového priznania telefonicky komunikoval so správcom dane a vzhľadom na skutočnosť,
že FITOP spol. s.r.o. je po celú dobu trvania konkurzu nečinná, považoval DPH registráciu za zrušenú.
Žalobca uznal svoje zanedbanie povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 517/1992 Zb. a žiadal v rámci
autoremedúry odpustenie pokuty správcom dane. Vyzdvihol, že so správcom dane mal vždy korektné
vzťahy, ktoré verí, že budú zachované aj v budúcnosti.

Žalovaný žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť, námietky žalobcu považoval za totožné ako
boli uvedené v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol,
že žalobcu vyzýval na podanie daňového priznania, preto žalobca nemôže tvrdiť, že bol presvedčený,
že DPH registrácia po jeho vstupe do konkurzu bola zrušená. Mal za to, že postupoval v súlade so
všeobecne záväznými predpismi, pričom chránil záujmy štátu a dbal na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu a s prihliadnutím na § 35 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu v najnižšej možnej výške 1 659,69 Eur.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby, bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p.,
pretože to nebolo v rozpore s verejným záujmom. Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že na platiteľa FITOP
spol. s.r.o. bol dňa 13. mája 2010 vyhlásený konkurz. Za zdaňovacie obdobie december 2010 (od 1.
decembra 2010 do 31. decembra 2010) bol platiteľ v zmysle § 78 ods. 1 zákona o DPH
účinného do 30. septembra 2012 povinný podať daňové priznanie najneskôr dňa 04. marca 2011.
Daňový subjekt daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, preto správny orgán 1. stupňa



(správca dane) výzvou č. XXX/XXX/XXXX/XX/Mar zo dňa 02. februára 2011 na podanie daňového
priznania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola daňovému subjektu doručená dňa
17. februára 2011, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania bol deň 04. marca2011.
Daňový subjekt nepodal daňové priznanie ani na základe výzvy správcu dane. V zmysle § 95a ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia
konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom konania namiesto daňového subjektu. V čase
od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní považuje za
daňový subjekt. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu FITOP spol. s.r.o. v konkurze nepodal
daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, preto v zmysle § 35 ods. 5 písm. b) zákona
č. 511/1992 Zb. správca dane vyrubil žalobcovi pokutu vo výške 1 659,69 Eur. Proti rozhodnutiu o uložení
pokuty podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu 1. stupňa.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správca dane oprávnene vydal rozhodnutie č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Mar zo dňa 28. septembra 2011 o povinnosti žalobcu zaplatiť pokutu vo výške 1 659,69 Eur
za porušenie povinnosti podať daňové priznanie v zákonnej lehote, ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím
č. XXXXXXX/X/XXX/XXXX zo dňa 28. februára 2012.

Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH účinného do 30. septembra 2012, ak je na
platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý
predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného
vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne
vyhlásený konkurz.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH účinného do 30. septembra 2012 platiteľ je povinný
do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť
vlastnú daňovú povinnosť.

Podľa § 95a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov v
daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní
stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do
zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní považuje za daňový subjekt.
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú
všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov, 1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového
subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a
povinností daňového subjektu, alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona,
alebo osobitných zákonov, 1) vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu
sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

Podľa § 95a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na
majetok daňového subjektu podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné
konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej
exekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Podľa § 35 ods. 5 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve,
správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 49 790,87 Eura, ak
ide o právnickú osobu, najmenej 1 659,69 Eura.

V prejednávanej veci nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť či žalobca podal daňové
priznanie. Žalobca v odvolaní i žalobe potvrdil zanedbanie povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Zároveň uviedol, že žalobu podáva vo svojom mene ako
subjekt dane fyzická osoba a rovnako v mene FITOP spol. s.r.o. v konkurze, SNP 74/2, Nová Dubnica



ako právnická osoba. Spornou bola medzi účastníkmi konania skutočnosť či za porušenie povinnosti
žalobcu (správcu konkurznej podstaty) podať daňové priznanie za daňový subjekt (úpadcu), ktorý je
v konkurznom konaní, správny orgán 1. stupňa (správca dane) oprávnene uložil žalobcovi pokutu
vo výške 1 659,69 Eur. Základom pre uloženie predmetnej pokuty správcom dane bolo nepodanie
daňového priznania žalobcom do lehoty učenej správcom dane (dňa 04. marca 2011), a to napriek výzve
správcu dane č. XXX/XXX/XXXX/XX/Mar zo dňa č. 02. februára 2011 na podanie daňového priznania
v lehote do 15 dní od doručenia výzvy (výzva doručená dňa 17. februára 2011). predmetná výzva
správcu dane jasne deklaruje, že žalobca mal vedomosť o svojej povinnosti podať daňové priznanie. V
tejto súvislosti krajský súd nemôže prihliadnuť na argument žalobcu, že uvedené porušenie povinnosti
spôsobil v dôsledku presvedčenia o zrušení registrácie DPH platiteľa, keďže vo firme FITOP spol. s.r.o.
sa nevykonávala žiadna činnosť, teda daňové priznanie by obsahovala 0 Eur. Krajský súd má za to, že
konanie žalobcu bolo v rozpore s § 78 ods. 1 zákona š. 222/2004 Z.z. o DPH účinného do 30. septembra
2012, pretože nepodal daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve. Žalobca sa ako
správca v konkurznom konaní úpadcu FITOP spol. s.r.o. stal v zmysle § 95a ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. dňom vyhlásenia konkurzu účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu a
nadobudol status daňového subjektu. Z postavenia správcu v konkurznom konaní vyplývala žalobcovi
povinnosť mať vedomosť o povinnosti v zmysle § 77 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH
účinného do 30. septembra 2012, v súvislosti s ktorou bol žalobca ako platiteľ povinný do 25 dní po
skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú
povinnosť. Nedodržaním obligatórnej povinnosti podať daňové priznanie sa žalobca dopustil správneho
deliktu. Súd považuje za neopodstatnené ďalšie námietky žalobcu o presune sídla jeho kancelárie a
vykonávaní časovo náročnej agendy dozornej správy nad subjektom v dozore v zmysle zákona č. 7/2005
Z.z. Žalobca ako daňový subjekt ani na výzvu správcu dane zo dňa 02. februára 2011 daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 (od 1. decembra 2010 do
31. decembra 2010) nepodal, čím porušil ust. § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH účinného
do 30. septembra 2012. Správca dane bol obligatórne povinný v zmysle ust. § 35 zákona č. 511/1992
Zb. uložiť žalobcovi pokutu za porušenie predmetného hmotnoprávneho predpisu. Súd zdôrazňuje, že
pokuta bola žalobcovi vyrubená v najnižšej možnej výške 1 659,69 Eur. Z uvedených dôvodov sa súd
nemôže stotožniť s námietkou žalobcu o neúmerne vysokej pokute. K námietke žalobcu o možnosti
správcu dane odpustiť jeho sankciu alebo povoliť mu úľavu zo sankcie krajský súd dodáva, že v zmysle
§ 103 zákona č. 511/1992 Zb. tieto úkony liberácie sa realizujú na základe žiadosti daňovníka, pričom
nie je na ne právny nárok a rozhodnutie o nich je plne v kompetencii správcu dane.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili
potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský
súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu. Výrok
napadnutého rozhodnutia zodpovedá náležitostiam administratívneho trestného rozhodnutia, obsahuje
kvalifikáciu skutku pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je dostatočne zrozumiteľný a určitý, pričom
úplne vyjadruje vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Z výroku je zrejmé, čo bolo
predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán
rozhodoval a spĺňa zákonné náležitosti ust. § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného bolo
vydané v súlade so zákonom a výška pokuty bola žalobcovi vyčíslená v súlade právnymi predpismi,
preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd pre úplnosť uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. 13S/69/2012 rozsudkom zo
dňa 4. decembra 2012 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1040508/1/145/2012 zo dňa 28. februára 2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o uložení pokuty za nepodanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2010. Ďalej v konaní
vedenom pod sp.zn. 13S/96/2012 rozsudkom zo dňa 20. marca 2013 zamietol žalobu žalobcu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.XXXXXXX/X/XXX/XXXX zo dňa 28. februára 2012,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za nepodanie daňového priznania za
zdaňovacie obdobie august 2010 a v konaní vedenom pod sp.zn. 13S/97/2012 rozsudkom zo dňa 20.



marca 2013 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.XXXXXXX/
X/XXX/XXXX zo dňa 28. februára 2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o
uložení pokuty za nepodanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2010.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.