{"guid": "03892101-4639-4c0a-86f3-20465b55667a:7e9f587a-894d-4330-b594-ada9cd826078", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2613203078.1", "spisova_znacka": "23Co/358/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/358/2014 z 27. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2015, sp. zn. 23Co/358/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2613203078.1", "identifikacne_cislo": "2613203078", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2015-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e9f587a-894d-4330-b594-ada9cd826078", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203078.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203078.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/358/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2613203078\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203078.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Česká republika,\nPraha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, zastúpeného spoločnosťou:\nFridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporkyni: Q. M., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 295,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 10.3.2014, č.k. 5C/109/2013-43, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   r u š í   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa (na uplatnenie voči odporcovi\npohľadávky zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,\nktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným\ncharakterom) a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.\n\nRozhodnutie prvostupňový súd s použitím čl. 2 bod 1, čl. 3 bod 1, Nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 861/2007, čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, čl. I. § 75, § 11 ods. 1, 5\nods. 1,48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, §\n37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 O.s.p. odôvodnil tým, že na podklade vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. V konaní mal preukázané, že navrhovateľ je\nobchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická osoba má bydlisko\nna území Slovenskej republiky. Uplatnená zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde\nje i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady\n(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou\nsporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom\nštáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie\npohľadávky Okresnému súdu v Senici nepresahuje 2 000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a\nnákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa\nustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,  na tento spor uplatňuje nariadenie\nRady (ES) č. 861/2007 z  11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou\nhodnotou sporu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Senica, ktorý je z tohto dôvodu v\nzmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v\nsúlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone\nrozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Dotknutá zmenka bola vystavená podľa slovenského\npráva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom\nk tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom\nSlovenskej republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a § 11 zák. č.\n97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá\nrozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o\nvoľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.\n\nPredložená zmenka je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k\nzáveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu\nneplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na\nzmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie\na z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd\nnemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách\na šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky\nmal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do\n4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý  jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke\nuvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch  rokov od vystavenia), spôsobuje to\njej neplatnosť, a to s poukazom na ust.  33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení\nneskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že  pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny\nformalizmus. Z týchto dôvodov súd návrh  v celom rozsahu zamietol. Dodal, že zmenkový úrok 91,25%\nrone spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.\n\nO trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.  a i keď mal odporca vo veci plný úspech\nnepriznal mu náhradu trov konania, pretože si jednak trovy konania neuplatnil a zo spisu súd zistil, že\nmu doposiaľ žiadne trovy nevznikli.\n\nProti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie\nnavrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak,\nže návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu vyčíslenú náhradu trov\nodvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uplatnil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.,\npričom argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje\nodňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že odporca uplatnený\nnárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z\nrozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nPrvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať\nz údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“\na údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zák. č.\n191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak\nje zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobom splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vista\nzmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek\nsplatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku\n1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie\núdaju zročnosti údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“,\n„pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj\nsplatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j.\nzmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je\npotrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie\npredĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto\nprípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť.\nDôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje\nabstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa\npri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú príslušné kritériá. V tejto veci je na  zmenke uvedené\n„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom\nzrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné\nvyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený\núdaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj\nlogicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I §\n34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom\nlehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by text  mal znieť „na platenie\npredložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi\nvýznamami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj\nzročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z\nnich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v\n\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2001 sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu\nsa v danom prípade nejedná a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Odvolateľ\nna záver poukázal na to, že záver súdu prvého stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.\n\nOdporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom\npredpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody\n(§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi\nodvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,\nže odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPredovšetkým je potrebné zohľadniť, že navrhovateľ žiadal priznať uplatnenú pohľadávku podľa\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Preto je potrebné mať na zreteli,\nže európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako\n„cezhraničné“, t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom\nštáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj\nsúd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou\nhodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti\nsúdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia\nuplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou\nsporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však\nnemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od\ntoho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich\nsa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní\nuplatnil zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu  predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného\npráva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže\nz rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom\nprávo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého\nstupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom\npráve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho\nporiadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to,\nže osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je\nspoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na území Slovenskej republiky, navrhovateľ ako majiteľ\nzmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom,\nna zmenke však nie je jeho podpis, čím potom spôsobilosť odporcu a indosanta - prvého majiteľa zmenky\nsa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie odporcu ako vystaviteľa zmenky bolo\nurobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom\nSlovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\n811 Bratislava, atď.). Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza\nv Českej republike i v Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon č.191/1950\nZb. - zákon zmenkový a šekový.\n\nSúdu ako prvému prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky  v rámci\neurópskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných\nustanovení nariadenia (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 1, má\nsúd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd požaduje, aby mohol\nvydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a kontrolu konania,\npričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v zrýchlenom,\njednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme určenia\nskutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods. 1, že\neurópske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné, a súd by mal nariadiť\nústne pojednávanie len, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných skutkových\n\notázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich informácií od\njednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie pojednávania je\npotom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho pojednávania, ako\naj v priebehu ústneho pojednávania musí súd rešpektovať právo na spravodlivé súdne konanie a na\nzásadu kontradiktórnosti konania. V danej veci súd prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie, z vlastnej\niniciatívy (účastník o to nepožiadal), avšak bez zdôvodnenia prečo k tomu pristúpil.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že návrhom na uplatnenie pohľadávky si navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku\nvoči odporcovi vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia. Navrhovateľ si\npodľa návrhu uplatňoval zmenkovú pohľadávku, konkrétne zmenkový úrok v špecifikovanej výške\na zo špecifikovaných súm, za konkretizované obdobie, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania.\nNavrhovateľ k návrhu pripojil zmenku vystavenú dňa 14.9.2009 v Senici, na rad spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, odporcom ako vystaviteľom s\noznačením jeho mena, priezviska, adresy, rodného čísla, s vlastnoručným podpisom zmenky. Na\nzmenke je vyplnená zmenková suma 310,- Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 20.12.2010, ďalej údaje\n„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy:\n201800073. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný zmenkový veriteľ obchodná\nspoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na navrhovateľa.\n\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť, či\nboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť\nnavrhovateľom uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti.\n\nPodľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový - ďalej aj Zmenkový zákon, ak nebola\nzmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi\nzmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa\npri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.\n\nPodľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté\ndo vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub\nzaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu\nalebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.\n\nPodľa čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na\nurčitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou\nsročnosťou sú neplatné. (ods. 2)\n\nPodľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť\npredložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo\nurčiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.\n\nZmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok\nurčitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá\nzmenka musí byť označená slovom „zmenka\", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným\nslovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku\nvlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže\nindosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb.\nZákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a\nnesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového\ndlhu.\n\nZmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,\nnež na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné\nvzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a\nzmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že\nzmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku\nzmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava\nzmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.\n\nPodstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej\nprípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,\naby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,\nsamozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú\nsa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne\njednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom\nkonaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,\nže proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,\nalebo nároky z hier a sázok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery.\nAbstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto rysy\nmajú svoje hranice. Zároveň je však nutné mať na pamäti, že oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne\nprávo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti tomuto\nnároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa\nzmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.\n\nPokiaľ ide o zmenku predloženú navrhovateľom, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie,\nteda tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Táto skutočnosť vyplýva z textu\nzmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď\ncitované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 Zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na\nplatenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť\nalebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v\nrámci tejto lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už\nsamotným predložením sa stáva splatnou. V tomto prípade odporca  v zmenkovom vyhlásení podľa § 34\nods. 1 Zmenkového zákona určil dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia.\nZmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ\nzmenky môže predložiť na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.\n\nOdvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej navrhovateľom,\nsplatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 Zmenkového zákona,  pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za\ntúto zmenku pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva\nz textu: „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej\npredloženia, pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. Zmenkového zákona v lehote\nštyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia\nnastáva jej splatnosť. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v\nzmenke sú uvedené dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť.\n\nOdvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými\nodvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa\nmôže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania\nlen v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť\nk vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212\nods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nZ citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať\nprocesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k  nesprávnemu výsledku\nkonania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.\n\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\n\nPod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu\nObčiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď\nnapr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy,\n\nak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a\ntým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z\npohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššieuvedené neboli správne,\na neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich\nhľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať\npred súdom.\n\nS poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím\n§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nAj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,\nodvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:\n\nJe potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle § 11 čl. I. Zmenkového zákona je každú zmenku možné\npreviesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva\nzo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako\nposlednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku\nnedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.\n\nPo podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať len to, či predložená\nlistina sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možné\nkonštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o\njej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia\nbyť riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní odporca musí uviesť aké vecné dôvody\nho vedú k námietkam. Prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov zodpovedá zásada koncentrácie\nkonania, v danom prípade keďže ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES\nč. 861/2007, odporca musí podať všetky námietky, ktoré má proti zmenkovému platobnému rozkazu v\ntlačive C na odpoveď po doručení mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľom, ktorým je\npovinný odpovedať do 30 dní a zaslať ho súdu spolu so všetkými príslušnými podrobnými dokumentmi,\nresp. akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tlačiva na odpoveď, reagovať na doručený\nnávrh navrhovateľa. V rámci odpovede môže poprieť pohľadávku z hľadiska jej vecnej podstaty alebo\nnárokovanej sumy, prípadne požiadať o nariadenie ústneho pojednávania. Uvádzaná abstraktnosť a\nnespornosť zmenkových alebo šekových záväzkov sa vždy prejaví v tom, že je to odporca, ktorý musí\nnámietky nielen vzniesť, ale taktiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Navrhovateľ, ktorý predložil\nzmenku, o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, svoj nárok preukázal dostatočne. To mu ale nebráni,\naby proti námietkam a dôkazom odporcu vznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy k vyvráteniu\nnámietok a dôkazov odporcu.\n\nPovinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu\n(§ 226 O.s.p.), bude postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa a predovšetkým skúmať existenciu\nvšetkých zákonných náležitostí predloženej zmenky. Súd prvého stupňa bude pritom rešpektovať\nupravený postup a pravidlá, ktorými sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odlišujú\nod konania upraveného výlučne Občianskym súdnym poriadkom.\n\nV novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 O.s.p.).\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti  tomuto  uzneseniu  nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}], "citovane_v": []}