Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/3/2018 z 6. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. februára 2018, sp. zn. 5CoP/3/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3515207471.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/3/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3515207471.1 | 2018-02-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8c8635a-602f-4346-8632-a6e6c4bd6520 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3515207471.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515207471
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515207471.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. L. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, N. republika, zastúpené B. práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom, dieťa rodičov: matky J. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky N. republiky, bytom H. č.
XX, Slovenská republika, zastúpenej Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Nové Mesto nad
Váhom, Podjavorinskej 1922/9 a otca: H. V. H. S., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana D. M. V., bytom
L N. T. - U. J.a E. - R., D. M. republika, o úprave rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky
maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/18/2015-178 zo dňa
30. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že maloletá S. L. S. sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok /výrok I./, otec maloletého dieťaťa
je povinný prispievať na maloletej S. L. S. s účinnosťou od 27.07.2015 do 03.10.2016 mesačne sumou
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa /výrok II./, nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 27.07.2015 do 03.10.2016 vo výške 420,- eur súd povolil otcovi
maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok III./, vo
zvyšku súd návrh matky maloletého dieťaťa zamietol /výrok IV./, na žiadosť rodičov styk otca s maloletou
S. L. S. neupravil /výrok V./ a nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemá nárok na náhradu
trov konania /výrok VI./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa
podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2015 žiadala, aby súd zveril maloletú S. L. S. do jej
osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 250,- eur
do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám alebo na účet. Zameškané výživné žiadala, aby otec zaplatil do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k jej rukám, alebo na jej účet. Uviedla, že maloletá pochádza z
jej manželstva, ktoré uzavrela s H. V. H. S. XX.XX.XXXX v H.. Po narodení dcéry s ňou prestal manžel
komunikovať a vôbec neprejavoval záujem o ňu a svoje narodené dieťa. Naposledy svojho manžela
videla 09.04.2015. Od narodenia dcéry sa stará o dcéru výlučne ona, preto navrhla, aby súd maloletú
zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na vyživovacou povinnosťou. Súd vykonal vo veci
dokazovanie, z ktorého zistil, že rodičia maloletého dieťaťa uzavreli manželstvo dňa 09.10.2013 v H.,
v D. M. republike. Y. je zapísané v sobášnom liste Ministerstva vnútra - osobitná matrika vo zväzku
ON/93, ročník 2013, na str. 21, pod por. č. 42. Z manželstva účastníkov sa dňa 27.03.2015 narodila mal.
S. L. S.. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/19/20145-213 zo



dňa 20.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2016. Týmto rozsudkom bola maloletá S. L.
S. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať v bežných veciach a
spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa sumou 60,- eur
mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Na žiadosť
rodičov styk otca s maloletou nebol upravený. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do apríla
2015. Otec maloletej sa vrátil do D.. Matka spolu s maloletým dieťaťom zostali žiť na Slovensku. Matka
maloletého dieťaťa poberala v roku 2015 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, pričom od podania
návrhu jej bola vyplatená suma vo výške 1.016,- eur. Ďalej poberala prídavok na dieťa v mesačnej výške
23,52 eur, pričom od podania návrhu jej bola vyplatená suma vo výške 117,60 eur. V roku 2016 poberala
naďalej rodičovský príspevok v mesačnej výške 203,20 eur, pričom do nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku o rozvode jej bola vyplatená suma vo výške 1.828,80 eur. Tiež v roku 2016 poberala prídavok
na dieťa v mesačnej výške 23,52 eur, pričom do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
jej bola vyplatená suma vo výške 211,68 eur. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou
TESAR s.r.o. dňa 01.09.2016 mala matka maloletej mesačný príjem 485,- eur. Maloleté dieťa bolo od
podania návrhu do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva v starostlivosti matky. V tomto
období otec neprispieval na dieťa žiadnou sumou, aj keď ho kontaktovala. Do šesť mesiacov veku
maloletého dieťaťa mala na túto zvýšené výdavky, kojila ju aj prikrmovala, ale zo stresov došlo u nej
k strate mlieka a musela vystriedať niekoľko mliek, nakoľko dieťa malo reflux. V troch mesiacoch
veku dieťaťa zaplatila tomuto kompletné očkovania v sume 60,- eur, cca 30,- eur mesačne platila za
mlieko, za plienky, vlhčené obrúsky, kozmetiku pre bábätko mesačne minula cca 100,- eur. V spočiatku
bývala v rod. dome, ktorého je v súčasnej dobe výlučnou vlastníčkou. Platila poplatok za elektriku,
plyn, vodu. Pomáhali jej rodičia, oblečenie na dieťa jej kupovala jej sestra. V čase keď bývala v
rodinnom dome mala výdavky na hypotéku, ktorú si zobrala zo Slovenskej sporiteľne a.s., vo výške
30.000,- eur, ktoré finančné prostriedky použila na prerábanie predmetného domu. Výdavky na elektriku
a plyn mala okolo 203,- eur mesačne. Ročne mala výdavky za odvoz smetí vo výške 80,- eur, za
vodu platila 65-70 eur. Jej výdavky sa jej zvyšovali, nakoľko dcéra mala reflux, chodili na vyšetrenie
do Trenčína a nakoľko nemala auto, musela poprosiť nejakého suseda, aby ju odviezol a musela
mu zaplatiť za benzín. Za každé vyšetrenie u lekárky v Trenčíne platila 7,50 eur. Nemohla používať
klasickú vodu z vodovodu, čo jej bolo doporučené lekárkou, ale musela kupovať len kojeneckú vodu, v
súvislosti s čím mala zvýšené výdavky do jedného roku dieťaťa. Maloletá od narodenia do roka mala
tiež lupienku, v súvislosti s čím mala zvýšené výdavky, lebo musela kupovať excipiálne vody. Keď rástli
mal. zúbky, kupovala pre ňu homeopatiká, aby jej zmiernila bolesť. Aby mala mal. pestrú stravu, snažila
sa je každý deň variť. Mala výdavky na ovocie, zeleninu, jogurty. Tiež mala výdavky na oblečenie a
obuv maloletej. Vychádzajúc z obsahu rozvodového spisu Z. H., otec matky maloletého dieťaťa čestne
prehlásil, že finančne vypomáhal matke maloletého dieťaťa, ktorá finančná výpomoc pozostáva najmä
v poskytovaní peňažných prostriedkov na úhradu potravín, očkovanie maloletého dieťaťa, jaslí. Čestné
prehlásenie bolo dané dňa 14.08.2016 a uvádza sa v ňom tiež, že finančná výpomoc za ostatných 6
mesiacov predstavovala priemere sumu na úrovni 1500,- eur. Matka matky maloletého dieťaťa čestne
prehlásila, že finančne vypomáha matke maloletého dieťaťa, pričom finančná výpomoc pozostáva najmä
poskytovaním peňažných prostriedkov na úhradu všetkých výdavkov týkajúcich sa rodinného domu č.
18 a poistenia. Čestné prehlásenie dala dňa 14.08.2016 a uvádza sa v ňom, že finančná výpomoc
za ostatných 6 mesiacov predstavovala v priemere sumu na úrovni 1200,- eur. Tiež sestra matky
maloletého dieťaťa čestne prehlásila, že finančne vypomáha matke maloletého dieťaťa, pričom finančná
výpomoc pozostáva najmä v poskytovaní peňažných prostriedkov na úhradu výdavkov na oblečenie,
obuvi, telefónu. Finančná výpomoc za ostatných 6 mesiacov predstavovala v priemere sumu na úrovni
2000,- eur pričom čestné prehlásenie bolo dané 14.08.2016. Otec maloletého dieťaťa z dokladoval svoj
príjem odo dňa podania návrhu, až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Za mesiac júl
2015 mal príjem 400,- egyptských libier, v mesiaci 8/2015 600 egyptských libier, v mesiaci 9/2015 700
egyptských libier, v mesiaci 10/12015 590 egyptských libier, v mesiaci 11/2015 900 egyptských libier,
v mesiaci 4/2016 550 egyptských libier, v mesiaci 5/2016 600 egyptských libier. Od konca decembra
2015 do apríla 2016 nemal žiaden príjem, v mesiaci jún mal príjem 800 egyptských libier, v mesiaci
7/2016 600 egyptských libier, v mesiaci 8/2016 600 egyptských libier, v mesiaci 9/2016 400 egyptských
libier. Jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie mesiacov od júla 2015 do septembra 2016, teda za
obdobie 14 mesiacov, bol 51,66 eur. V čase keď bol nezamestnaný žil s rodinou. Uvedené skutočnosti
súd posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 3 až 5, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. l,
2 Zákona o rodine. Uviedol, že vchádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania maloletá S. L. S.
od apríla 2015, kedy jej otec odišiel zo spoločnej domácnosti a počas celého obdobia od podania
návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, žila so svojou matkou. Matka riadne



zabezpečovala starostlivosť o dieťa. Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia maloletej spolu nežili súd
rozhodol tak, že maloletú S. L. S. zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej
povinnosti, otec dieťaťa, rovnako ako aj matka dieťaťa, riadne zdokladovali svoje príjmy za obdobie od
podania návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Obaja rodičia mali pomerne
nízke príjmy, pričom faktom je, že matka mala zvýšené výdavky na maloleté dieťa. Vzhľadom k príjmu
otca však súd v danom prípade musel vychádzať s § 62 ods. 3 Zákona o rodine v nadväznosti, na
ktoré ustanovenie uložil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo je v danom prípade suma 27,13 eur.
Aby mohol otec dieťaťa splatiť výživné, súd mu povolil splácať nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 27.07.2015 do 03.10.2016 vo výške 420,- eur v mesačných splátkach po 30 ,- eur vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku a
vo zvyšku návrh matky mal. dieťaťa zamietol. Nebolo preukázané v konaní, že otec maloletej sa vzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu tým, že opustil Slovenskú republiku, v
nadväznosti na čo by podľa právneho zástupcu matky mal. dieťaťa malo byť aplikované ustanovenie 75
od. 1 Zákona o rodine. Nebolo totiž preukázané, že by otec maloletého dieťaťa v Slovenskej republike
bol riadne zamestnaný a že by sa mohol riadne zamestnať, keď jeho práca v čase, keď tu žil, bola
vykonávaná bez akéhokoľvek právneho titulu podľa Zákonníka práce. Nebolo tiež preukázané, že by
mal otec dieťaťa iný príjem ako ten, ktorý zdokladoval. Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia maloletého
dieťaťa žiadali styk otca s maloletým dieťaťom na čas pred rozvodom manželstva neupraviť, pričom
otec sa v tomto čase s dieťaťom ani nestýkal, bolo rozhodnuté tak, že na žiadosť rodičov sa styk otca
s maloletým dieťaťom neupravuje. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ s tým, že štátu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že
tieto vznikli v súvislosti s potrebnými prekladmi zo slovenčiny do materského jazyka otca maloletého
dieťaťa a naopak, pričom každý má právo konať v svojom materinskom jazyku.
2. Proti tomuto rozsudku do výrokov o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú v /výrok II./, o
povolení splácať nedoplatok na určenom výživnom /výrok III./ a o zamietnutí zvyšnej časti návrhu matky
maloletého dieťaťa /výrok IV./ podala matka maloletého dieťaťa včas odvolanie. Poukázala na to, že
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa má 12 ročné vzdelanie v oblasti
turistiky, je vyučený v oblasti elektriky, ovláda anglický jazyk, ruský jazyk, český jazyk a tiež slovenský
jazyk. Po uzatvorení manželstva s matkou maloletej bol otcovi v súlade so zákonom o pobyte cudzincov
udelený trvalý pobyt, na základe čoho bol oprávnený zdržiavať sa i pracovať na území Slovenskej
republiky. Je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa mal v čase podania návrhu matky 27 rokov, nemal
žiadne zdravotné problémy, okrem materinského jazyka ovládal ďalšie štyri jazyky, mal dosiahnuté
stredoškolské vzdelanie v oblasti elektroinštalácií a cestovného ruchu, v ktorom aj vykonával prax.
Posúdenie schopností otca maloletého dieťaťa sa tak nemôžu obmedziť len na to, aké schopnosti reálne
dosahuje, ale aj na potenciál jeho príjmu. Okrem toho má súd povinnosť podľa § 75 ods. 1 Zákona
o rodine prihliadať aj na vzdanie sa príjmu. Tu sa pritom súd nemal obmedziť len na tvrdenie, že
nebolo preukázané, že by sa otec maloletej mohol zamestnať, a ďalej neskúmať, prečo k zamestnaniu
nedošlo. V tomto smere matka v konaní nemala k dispozícii dôkazné prostriedky, ktorými by vedela
svoje tvrdenia preukázať, pričom ich nie je možné od nej ani spravodlivo vyžadovať. Bolo povinnosťou
otca maloletej, aby preukázal svoje tvrdenia. Podľa matky maloletej mohol otec zostať v Slovenskej
republike, kde výška minimálnej mzdy v roku 2015 dosahovala výšku 380,- eur, pričom vzhľadom na vek,
jazykové a odborné znalosti otca by dosiahnuť takýto príjem nemal byť problém a tým by otec maloletej
dosiahol možnosť poskytovať plnenie výživného vo výške presahujúcej sumu minimálneho výživného.
Otec sa však rozhodol odcestovať a po vycestovaní dosahoval príjem na úrovni 50,- eur mesačne, čo
v Slovenskej republike nedosahuje ani sumu minimálneho výživného na nezaopatrované dieťa. Takéto
konanie otca maloletej bolo nezodpovedné a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Matka maloletej
na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že výživné na maloletú S. L. S. určí otcovi za rozhodné obdobie na sumu 250,- eur mesačne, pričom dlh
na takto určenom výživnom súd otcovi nepovolí splácať v mesačných splátkach.
3. Otec maloletého dieťaťa ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP /zákon č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP /zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok/ a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul



rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletej
Malak Zoe Mohamed dodáva nasledovné:
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil citovanými
zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý po právnej stránke správne posúdil
a správne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloletú Malak L. S.. Výživné určené otcovi
maloletého dieťaťa za obdobie od 27.07.2015 do 03.10.2016 nepokrýva všetky nevyhnutné potreby
maloletej S. L. S. ako boli v konaní preukázané, avšak zodpovedá preukázaným schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom jej otca.
13. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní poukazuje v súvislosti so schopnosťami
otca maloletej a jeho odchodom zo Slovenskej republiky na to, že sa otec maloletého dieťaťa vzdal
príjmu /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/, z ktorého mohol plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa
vo vyššej miere ako bolo určené napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, tak s týmto odvolací
súd nesúhlasí. Záver, že sa osoba povinná výživným vzdala bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/ musí mať podklad vo
vykonanom dokazovaní, z ktorého musí vyplynúť, že takéto výhodnejšie zamestnanie, zárobok alebo
majetkový prospech bol tejto osobe ponúknutý, resp. mala reálnu šancu tento dosiahnuť, avšak povinná
osoba bez vážneho dôvodu takúto ponuku neprijala, vzdala sa jej, resp. reálnu šancu na jeho dosiahnutie
nevyužila. Matka maloletého dieťaťa v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec je, mladý muž, ktorý
má vzdelanie v odvetviach elektriky a cestovného ruchu, ovláda štyri cudzie jazyky, nemá zdravotné
problémy a v Slovenskej republike mal udelený trvalý pobyt, na základe čoho bol oprávnený zdržiavať
sa tu i pracovať, čo však nevyužil.
14. Uvedené je síce pravdivé, avšak odvolací súd musí súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v
konaní nebola preukázaná reálna možnosť zamestnania sa otca v Slovenskej republike v rozhodnom
období. Z vykonaného dokazovania nevyplýva akú kvalitu má vzdelanie dosiahnuté otcom maloletého
dieťaťa, či je uznateľné aj v Slovenskej republike, na akej úrovni otec maloletého dieťaťa ovláda cudzie
jazyky, či akú prax má v obore, v ktorom sa vzdelal a podobne. Nemožno prehliadať ani skutočnosť, že
otec maloletého dieťaťa sa počas pobytu v Slovenskej republike nedokázal riadne zamestnať a pracoval,
ako sám uvádza, len na čierno, mimo riadneho pracovnoprávneho vzťahu. Okrem toho je dôležité
uvedomiť si, že otec maloletého dieťaťa po rozchode s matkou maloletého dieťaťa nemal v Slovenskej
republike žiadne zázemie, sociálne väzby, o ktoré by sa mohol oprieť pri hľadaní zamestnania. Odvolací
súd za tejto situácie nevidí rozumný a logický dôvod, pre ktorý by malo byť na ťarchu otca maloletého
dieťaťa, že po opustení spoločnej domácnosti, ktorú tvoril s matkou maloletého dieťaťa a maloletou S.
L. S., odišiel otec späť do D.. Ide o krajinu, ktorej je otec štátnym občanom, krajinu, kde otec maloletého
dieťaťa získal vzdelanie, prax v zamestnaní, má tam rodinu, sociálne väzby. Z objektívneho pohľadu



mal otec maloletého dieťaťa práve v D. najlepšie možnosti zamestnať sa a získať príjem, z ktorého by
plnil vyživovaciu povinnosť voči dcére. Konanie otca maloletého dieťaťa bolo teda logické a odvolací
súd nevidí žiadny dôvod hodnotiť ho tak, že sa otec maloletého dieťaťa vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
15. Určenie výživného otca na maloletú S. L. S. za obdobie 27.07.2015 do 03.10.2016 v sume tzv.
minimálneho výživného /a zamietnutie zvyšnej časti návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala určiť
výživné otca na maloleté dieťa vo vyššej sume/, ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, preto považuje
odvolací súd za správne. V konaní zistené pomery otca maloletého dieťaťa, vrátane skutočnosti, že
otec má od rozvodu manželstva určené výživné na maloleté dieťa v sume 60,- eur mesačne, rovnako
odôvodňujú povolenie otcovi splácať dlh na určenom výživnom na maloleté dieťa v mesačných splátkach
po 30,- eur.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).