Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/169/2014 z 30. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2015, sp. zn. 11Co/169/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1112217137.1 Krajský súd Bratislava | 11Co/169/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1112217137.1 | 2015-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 427 ods. 1 OZ, § 428 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/955a3f41-88ae-412e-8290-4b5c7f05568f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112217137.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/169/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112217137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112217137.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci navrhovateľa: G.. C. R., U.
XX.XX.XXXX, R. H. E., L. XXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Bušfy, so sídlom v Považskej
Bystrici, Námestie A. Hlinku 36/9, proti odporcovi: L.M. D., K..E.. H. B. I., B. XXXXXXXX, E. E. H. R., Š.
XX, o zaplatenie 353,65 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 28. mája 2014, č.k. 11C/205/2012-168, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX euro
k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa C.. M. R., advokátky so sídlom v D. R., do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
XXX,XX euro s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy XXX,XX euro od 3.3.2012 do zaplatenia
a náhradu trov konania v sume XXX,XX euro ( z toho trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX euro
a iné trovy v sume 21 euro) na účet právnej zástupkyne navrhovateľa C.. M. R., vedený v F. R., K..E..,
IBAN: E., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 427, § 428, § 431 Občianskeho zákonníka, § 4
ods.1,2, § 11 ods.7, 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 17 ods.1,2 zák.č. 8/2009 Z.z., keď po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvého stupňa mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla E. E. EČV: Q. XXX R., ktoré
viedol aj počas škodovej udalosti dňa 10.9.2011 o 10,30 hod. na ceste E. - Ž.. Navrhovateľ bezprostredne
pred škodovou udalosťou vychádzal z parkoviska futbalového ihriska na hlavnú cestu Ž. - E.. Počas
škodovej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa kameňom, ktorý
odletel od kolies motorového vozidla W. R. EČV: ZA XXX N., ktoré v tom čase viedla jeho vlastníčka
K. R. (ďalej aj len motorové vozidlo škodcu). Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne poistené u
odporcu. Cesta bola bez výtlkov, výmoľov, počasie bolo dobré. Na ceste bolo málo áut (bol víkend), len
motorové vozidlo navrhovateľa a škodcu, v diaľke sa nachádzali ďalšie motorové vozidlá, nešlo však o
nákladné motorové vozidlá naložené štrkom. Z výsluchu svedka F. I. G. preukázané, že tento videl,
ako kameň dopadol na stierač a išiel dolu (zapamätal si to, lebo sa zľakol); dopadol viac od stredu
čelného skla smerom k vodičovi, bol asi vo veľkosti polovice orecha. Obe motorové vozidla nešli viac
ako 70 km/hod. Navrhovateľ a svedkyňa K. R. zastavili na blízkej benzínovej pumpe, kde jej oznámil,



že od kolies jej motorového vozidla odletel kameň a poškodil čelné sklo jeho motorového vozidla. K. R.
uznala, že kameň mohol odletieť spod kolies jej motorového vozidla a spísali správu o nehode. Technický
stav oboch motorových vozidiel bol pred škodovou udalosťou dobrý, prevádzatelia netrpeli počas jazdy
nevoľnosťou.

Nespornou skutočnosťou bolo, že navrhovateľ nechal poškodené čelné sklo opraviť v spoločnosti K.
Ž., E..A..O.., ktorá vyčíslila opravu na sumu XXX,XX euro s DPH (faktúra č. XXXXXXXXX z 26.9.2011,
splatná dňa 6.10.2011). Navrhovateľ u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca mu listom z 24.10.2011 oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne,
pretože nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Stanovisko odporcu zostalo nezmenené aj v listoch z
9.3.2012.

Pokiaľ ide o medzi účastníkmi spornú otázku, či kameň, ktorý odletel od kolies motorového
vozidla škodcu, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla v zmysle § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prevádzkou
motorového vozidla sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje už samotné uvedenie motora do chodu,
bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa nachádza na ceste alebo na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo
iná osoba. Preto sa za prevádzku motorového vozidla považuje prípad, keď je vozidlo v pohybe, keď
vozidlo stojí, ale jeho motor je v chode, príprava na jazdu vozidlom, úkony bezprostredne súvisiace so
skončením jazdy a úkony potrebné na údržbu vozidla. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria
aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné ( R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).

Na základe uvedeného nemal súd prvého stupňa pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb
kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v
súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle
iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. jeho činnosťou
a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.
Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho
motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by
nedošlo. Podľa súdu prvého stupňa je prevádzka motorového vozidla príčinou vymrštenia kameňa, ktorý
nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Súd prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia ďalej zdôraznil, že ustálená judikatúra (napríklad sp. zn. R 3/1984, 8Cz 4/69, 2Cz 10/74,
stanovisko najvyššieho súdu k výkladu § 431 Obč. zákonníka - Cpjf 93/71 publikované pod č. R 64/1972)
považuje poškodenie motorového vozidla kameňom, ktorý odletel od iného motorového vozidla, za stret
prevádzok a je posudzované podľa § 431 Obč. zákonník.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa zohľadnil, že vozidlo škodcu bolo v
pohybe - mal za nepochybné, že išlo o prevádzku motorového vozidla. V tejto súvislosti uviedol, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou,
naplnenie ktorej poškodený preukazuje existenciou škodovej udalosti vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky osobného motorového vozidla, škodou a príčinnou súvislosťou. Počas jazdy motorového
vozidla škodcu sa od jeho kolies vymrštil kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla
navrhovateľa. V danom prípade sa jedná o stret prevádzok dvoch prevádzateľov (navrhovateľa a K.
R.), ktorí sa majú medzi sebou navzájom vysporiadať.

Pri skúmaní miery účasti jednotlivých prevádzateľov (navrhovateľa a K. R.) na spôsobenej škode
podľa § 431 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovateľ sa aktívne ani pasívne
(opomenutím) nepodieľal na vzniku škody. Navrhovateľ prispôsobil jazdu stavu vozovky, neprekročil
najvyššiu povolenú rýchlosť, dodržal vzdialenosť medzi vozidlami a neporušil ani ostatné dopravné
predpisy. Preto jeho účasť na spôsobení škody, ktorá by viedla k zníženiu poistného plnenia, je
percentuálne nevyjadriteľná. Súd prvého stupňa ako príčinu poškodenia čelného skla ustálil kameň,
ktorý odletel od kolies motorového vozidla škodcu, ktoré bolo v tom čase v pohybe; za príčinu poškodenia



čelného skla motorového vozidla navrhovateľa považoval okolnosť vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku škodcu.

Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že boli kumulatívne splnené podmienky na
ustálenie zodpovednosti škodcu Adriany Bielikovej za spôsobenú škodu, keď okolnosť majúca pôvod
v prevádzke motorového vozidla ( valivý pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku ) je osobitnou,
špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky, ktorá spôsobila odletenia kameňa a jeho náraz do motorového
vozidla navrhovateľa, v danom prípade došlo ku škode ( poškodeniu čelného skla motorového vozidla
navrhovateľa) a bola preukázaná i príčinná súvislosť medzi okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
motorového vozidla a škodou ( nebyť odletenia kameňa spod kolies motorového vozidla škodcu, nedošlo
by k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa). Žiadne iné príčiny vzniku škody,
ktoré by prerušili kauzálny nexus medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu a vznikom škody na
motorovom vozidle navrhovateľa neboli súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
zistené.

Súd prvého stupňa zohľadniac uvedené dospel k záveru, že účasť na spôsobení vzniku škody mala
len K. R., ktorá za ňu zodpovedá podľa § 431 Obč. zákonníka v plnej miere. Odporca , u ktorého je
motorové vozidlo škodcu povinne zmluvne poistené, bol preto povinný podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 427 a § 431 Obč. zákonníka poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie
v sume XXX,XX euro zodpovedajúce výške nákladov vynaložených na uvedenie motorového vozidla
navrhovateľa do pôvodného stavu. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že fakturovanú sumu
opravy čelného skla nepovažuje za zhodnotenie motorového vozidla navrhovateľa. Nebyť škodovej
udalosti, nedošlo by k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa a nebolo by nutné vynakladať
prostriedky na jeho opravu, a teda uvedenie do pôvodného stavu, tak aby bolo použiteľné rovnakým
spôsobom ako pred škodovou udalosťou. Fakturovanú sumu XXX,XX euro nepovažoval za neprimerane
vysokú, pretože táto vychádza z kalkulácie zodpovedajúcej charakteru poškodenia motorového vozidla
navrhovateľa ( pričom neboli vykonané žiadne iné práce, ktoré by s poškodeným čelným sklom
nesúviseli).

Výrok o priznaní úrokov z omeškania súd prvého stupňa právne odôvodnil § 517 ods.2 Obč. zákonníka, §
3 nariadenia č.87/1995 v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.2.2013 konštatujúc, že ak odporca navrhovateľovi neposkytol poistné plnenie v lehote 15
dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, t.j. v lehote do 8.11.2011 (15 dní od 24.10.2011, kedy odporca
navrhovateľovi oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne), od 9.11.2011 sa dostal do omeškania, od
kedy by bol povinný platiť popri istine aj úroky z omeškania. S poukazom na viazanosť žalobným
návrhom, priznal navrhovateľovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 3.3.2011 do zaplatenia
zohľadňujúc, že v prvý deň omeškania (3.3.2012) predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 1%, potom zvýšením o 8 percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania výšku 9 % z dlžnej
sumy od 3.3.2012 do zaplatenia.

V súvislosti so stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (navyše
bez uvedenia dátumu, podpisu oprávnenej osoby a odtlačku pečiatky) uviedol, že týmto nie je viazaný,
pretože jeho záväznosť nevyplýva ani z čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ani z § 135 O.s.p..
Navyše, Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska sa nezaoberal otázkou náhrady
škody z pohľadu ustanovenia § 431 Obč. zákonníka.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume XXX,XX euro pozostávajúcu z náhrady
za zaplatený súdny poplatok vo výške XX euro a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX
euro vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za v odôvodnení rozhodnutia riadne špecifikované úkony právnej
pomoci.



Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Podľa názoru odvolateľa,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa v konaní
neboli vykonaným dokazovaním preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa
§ 427 a nasl. Obč. zákonníka, kedy nie je postačujúce tvrdenie navrhovateľa ako poškodeného ani
súhlasné tvrdenia navrhovateľa a poisteného odporcu o existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou
povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o dopravnej nehode, bez predloženia
ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú. V odvolaní poukázal na § 428
Obč. zákonníka a konštatoval, že prevádzateľ sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa môže zodpovednosti zbaviť len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré je možno
požadovať. Poukázal na to, že v súlade s citovaným ustanovením sa rozlišuje škoda bez možnosti
liberácie ( vždy, ak bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke ) a škoda s
možnosťou liberácie, t.j. škody, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho
požadovať. Kameň ležiaci na ceste je okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového
vozidla, pričom vodič motorového vozidla s ohľadom na všetky okolnosti nemohol škode zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možno od neho požadovať. Odporca vyslovil presvedčenie,
že vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať kameň ako prekážku na
vozovke a súčasne včas sa tejto prekážke vyhnúť a zabrániť tak tomuto druhu nehôd, nie je možné od
poisteného odporcu požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za
škodu. V konaní ani jeden z vypočutých svedkov vo výpovedi jednoznačne nepotvrdil, že k poškodeniu
čelného skla navrhovateľa došlo vymrštením kmeňa spod kolies motorového vozidla poisteného u
odporcu. Súd aj napriek tomu vyhodnotil uvedené výpovede ako dôkazy potvrdzujúce, že k škode
došlo v príčinnej súvislosti s vymrštením kameňa od motorového vozidla poisteného u odporcu a túto
skutočnosť považuje za preukázanú.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške XX,XX euro. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odporca počas
celého trvania prvostupňového konania nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
to, že poistná udalosť sa stala inak, ako je zhodne popísané vo vyjadrení navrhovateľa a druhého
účastníka tejto udalosti. Navrhovateľ trval na tom, že súhlasné písomné vyjadrenie oboch účastníkov
poistnej udalosti je úplne relevantným, a v tomto prípade aj jediným možným spôsobom zistenia
a preukázania priebehu a dôsledkov poistnej udalosti. S tvrdením odporcu, že škoda spôsobená
kameňom vymršteným spod kolies idúceho motorového vozidla nie je škodou spôsobenou okolnosťami,
ktoré majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla sa nestotožnil a poukázal na správny záver
prvostupňového súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlil spôsob, ako je potrebné z tohto
hľadiska posudzovať charakter kameňa ležiaceho na vozovke, ktorý je následkom valivého pohybu
kolies motorového vozidla vymrštený do čelného skla iného vozidla.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1
O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
ktorom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX euro spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy XXX,XX euro od 3.3.2012 do zaplatenia a na účet
právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro pozostávajúcu z náhrady
trov konania vo výške XX euro titulom zaplateného súdneho poplatku a z náhrady trov konania vo výške
XXX,XX euro titulom trov právneho zastúpenia, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ zopakoval v
odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia,
odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 1
Obč. zákonníka ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na
zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú - udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, - vznik škody a - príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha
prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva
v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými
opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na
riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. Z ust.
§ 428 Obč. zákonníka vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod
v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo
zvieraťa); napokon liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia
poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že



liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto
smere súdna prax ustálila, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré
súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O
okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilnej judikatúry súdov nejedná
v prípade neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej
osoby alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného
prostriedku priamo súvisiace.

V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ dňa
10.9.2011 v čase okolo 10,30 hod. vychádzal s osobným motorovým vozidlom zn. E. E. EČV: Q. XXX
R. z parkoviska futbalového ihriska na hlavnú cestu Ź. - E. , kedy došlo k poškodeniu čelného skla
jeho motorového vozidla kameňom, ktorý odletel od kolies motorového vozidla W. R. EČV: ZA XXX N.,
ktoré riadila K. R.. Z dokazovania vyplynulo ďalej to, že navrhovateľ a K. R. následne spísali správu
o nehode a náhradu škody v nespornej výške XXX,XX euro za opravu osobného motorového vozidla
navrhovateľa odporca odmietol navrhovateľovi vyplatiť.

K odvolacím námietkám odporcu o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa vo vzťahu
k prijatým záverom o preukázaní príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla značky W.
R. EČV: ZA XXX N. vo vlastníctve K. R. a škodou na čelnom skle osobného motorového vozidlo zn.
E. E. EČV: Q. XXX R. na ktorom v čase udalosti jazdil navrhovateľ odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne,
zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom
skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. K námietkám odporcu je treba uviesť,
že z výsluchu navrhovateľa a v konaní vypočutých svedkov K. R. a F. I. a ich popisu vzniku a okolností
tejto udalosti ( prítomnosť iba týchto dvoch vozidiel na vozovke, vizuálne zachytenie dopadu kameňa na
stierač ) je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou
motorového vozidla značky W. R. EČV: ZA XXX N. vo vlastníctve K. R. a škodou na čelnom skle
osobného motorového vozidlo zn. E. E. EČV: Q. XXX R., ktoré v čase udalosti ( 10.9.2011 ) riadil
navrhovateľ.

Odvolací súd poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za
výsledok konania ; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o
tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v
úplne inom smere. Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom
konaní rozhodnutie v prospech navrhovateľa a zároveň i v prospech odporcu. Každá zo strán má tak v
závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ( §
101 ods.1, § 120 ods.1 O.s.p.). Uvedené znamená, že za daného stavu ležalo dôkazné bremeno na
preukázanie iných okolností udalosti zo dňa 10.9.2011, než aké vyplynuli z výsluchu navrhovateľa a



svedkov K. R. a F. I. práve na odporcovi. Tvrdenia odporcu spochybňujúce príčinu poškodenia čelného
skla motorového vozidla navrhovateľa, za danej dôkaznej situácie v konaní, tak zostali len v rovine jeho
špekulácií a nemôžu byť podkladom pre záver o tom, že ku škode došlo inak, ako bolo účastníkmi nehody
( a svedkom F. I. ) zhodne deklarované.

V preskúmavanej veci bolo zásadnou otázkou posúdenie toho, či sa v prípade vymrštenia kameňa
na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie)
kameňa spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim
momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie
kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu
okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery,
konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke
alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších
udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu
kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca sa preto svojej
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť ( § 428
Obč. zákonníka), pretože liberácia do úvahy v tomto prípade neprichádza.

Bolo potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že v danej veci bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
a okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Odvolací súd nezohľadnil názor
odporcu poukazujúceho na to, že kameň ležiaci na vozovke, ktorý odskočil od kolesa motorového
vozidla patriaceho K. R. je potrebné považovať za náhodu, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla . Je
treba uviesť, že prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.
Aj keď kameň ležiaci na vozovke nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého
pohybu kolies idúceho motorového vozidla by zostal na svojom mieste na vozovke a k jeho vymršteniu
a vzniku škody by nedošlo. Pokiaľ v prejednávanom prípade je bez akejkoľvek pochybnosti, že k
poškodeniu čelného skla osobného motorového vozidla navrhovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti
s odmršteným kameňom vyleteným spod pohybujúcich sa kolies motorového vozidla poisteného u
odporcu ( teda v priamom dôsledku pôsobenia kinetickej energie, ktorú nadobudol vymrštený
kameň v priamej príčinnej súvislosti s rotujúcim pohybom kolies idúceho motorového vozidla), ide o
škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, bez možnosti
liberácie.

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada
konania nebola odvolacím súdom zistená.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, vrátane vecne a právne
správneho výroku týkajúceho sa uplatneného príslušenstva a výroku o trovách konania pred súdom
prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a §
151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi na základe jeho návrhu priznal náhradu
trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške XX,XX euro, ktoré mu
vznikli podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 8.9.2014, s výškou odmeny 26,56 euro, paušálnou náhradou 8,04 euro a 20% DPH v sume X,XX
euro. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.