Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/313/2018 z 24. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júna 2019, sp. zn. 10Co/313/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5117234477.1 Krajský súd Žilina | 10Co/313/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5117234477.1 | 2019-06-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fc432bf-ec25-4603-abc9-5e97a2b6fb16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117234477.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/313/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234477
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117234477.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Mesto Kysucké Nové Mesto,
so sídlom Kysucké Nové Mesto, Nám. Slobody 94, IČO: 00 314 099, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Jozefom Pikuliakom, so sídlom I., O. F. XX, proti žalovanému M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
O. U., o zaplatenie 638 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6C/96/2017-47 zo dňa 21. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že žalobca
(ako prenajímateľ) si uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného,
ktorý v pozícii nájomcu užíval byt v rozpore s jeho povinnosťami (článok III. bod 3 predmetnej nájomnej
zmluvy) a žalobcovi neodovzdal byt v stave, v akom ho prevzal, čím porušil povinnosti podľa § 682 Obč.
zák., resp. podľa článku VII. bod 5 danej nájomnej zmluvy. Okresný súd nárok kvalifikoval po právnej
stránke ako nárok v zmysle § 683 ods. 1 Obč,. zák., ktorý je prípadom objektívnej zodpovednosti a
predstavuje všeobecnú právnu úpravu, ktorú však osobitná (špeciálna) právna úprava nájmu bytu (§
689 až § 716 Obč. zák.) nevylučuje.
2. Zdôraznil, že náhrady podľa § 683 ods. 1 Obč. zák. sa v zmysle druhého odseku dotknutej právnej
normy možno domáhať len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. To znamená,
že zákon vymedzuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie tohto práva/nároku. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyšlo najavo, že žalobca predmet nájmu prevzal 13.2.2014 (dotknutá prekluzívna lehota
tak uplynula 13.8.2014); žalobu na súde však podal až dňa 26.12.2017. Keďže ide o uplatnenie nároku
zjavne po uplynutí prekluzívnej lehoty, musel okresný súd bez ďalšieho žalobu v plnej miere zamietnuť. O
trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, lebo v priebehu
konania mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Poukazoval na to, že ním uplatnené právo vychádza tak zo zmluvného záväzku,
ako aj z objektívneho práva. Skutočnosť, že zmluvný záväzok a objektívne právo upravujú povinnosť
odovzdať/vrátiť byt v určitom stave, neznamená, že medzi právom nárokovaným žalobcom a právom
upraveným v Občianskom zákonníku je totožnosť. Odvolateľ tvrdil, že strany si dohodli povinnosť vrátiť
byt v stave, v akom ho žalobca (zrejme žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) prevzal s prihliadnutím



na obvyklé opotrebenie (článok VII. bod 5 veta prvá nájomnej zmluvy), a nie v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania (§ 682 veta pred bodkočiarkou Obč. zák.).
4. Podľa žalobcu si teda strany odlišne od objektívneho práva dohodli zmluvné záväzky pri vrátení bytu.
Zaviazanie sa žalovaného, že mu uhradí náklady na tie opravy a práce, ktorými sa byt uvedie do stavu,
v akom ho žalovaný prevzal, je zmluvným záväzkom, ktorý nie je totožný s ustanovením § 683 Obč.
zák. Právna úprava pritom nevylučuje, aby sa prenajímateľ s nájomcom dohodli ohľadne povinností
pri vrátení veci inak, než ustanovuje § 683 Obč. zák. Zopakoval, že ním uplatňovaný nárok nemá
základ v označenom zákonnom ustanovení, ale v zmluvnom dojednaní žalobcu a žalovaného v pozícii
prenajímateľa a nájomcu.

5. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Z článku III. bod 1 nájomnej zmluvy z 20.7.2012 uzavretej medzi stranami sporu, je zrejmé, že nájomca
má právo a povinnosť užívať predmet nájmu spôsobom určeným v danej zmluve (veta prvá) a práva a
povinnosti spojené s nájmom bytu upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. Z tohto - z hľadiska úpravy práv a povinností zmluvných strán bezprostredne v otázkach
nájmu bytu - určujúceho ustanovenia/dojednania nájomnej zmluvy je nepochybné, že rozhodujúcou
je práve úprava vymedzená v jednotlivých ustanoveniach Občianskeho zákonníka; eventuálne v
označenom nariadení vlády.

8. Zároveň medzi právom užívať predmet nájmu/byt len na bývanie (článok I. bod 5 veta prvá dotknutej
nájomnej zmluvy) a medzi úvodnou časťou § 682 Obč. zák. „...nájomca je povinný vrátiť prenajatú vec
v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania“ nie je žiaden významový rozpor. Obdobne
zmluvný záväzok v zmysle článku VII. bod 5 nájomnej zmluvy - „odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho (nájomca/žalovaný) prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie“ je svojou povahou len
parafrázovaním povinnosti „vrátiť byt v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania“, ktoré
konštatovanie vyplýva z citovaného znenia § 682 Obč. zák.
9. Ide teda o vyjadrenie identickej povinnosti nájomcu s čiastočnou modifikáciou (avšak charakterom
synonymickou) textu. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu posudzovanej otázky,
je potrebné konštatovať, že zmluva o nájme z 20.7.2012 fakticky kopíruje zákonný text. Uvedené presne
korešponduje aj s východiskom vymedzeným vyššie (bod 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia), t.j. že
práva a povinnosti spojené s nájmom bytu sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

10. Ak žalobca skutkovo svoj nárok vymedzil práve ako vynaloženie nákladov na uvedenie bytu
do funkčného/užívaniaschopného stavu (inými slovami vynaloženie nákladov na uvedenie veci do
pôvodného stavu), okresný súd náležite vychádzal z § 682 a § 683 Obč. zák. a v dôsledku nedodržania
tam zadefinovanej prekluzívnej lehoty, žalobu zamietol. Do určitej miery je tak odvolanie žalobcu len
snahou prostredníctvom doslovného výkladu niektorých častí zmluvy o nájme, pri súčasnom opomínaní
celkového kontextu zmluvy, tendenčne interpretovať niektoré jej ustanovenia.
11. Len na okraj krajský súd uvádza, že sám žalobca v žalobe výslovne uvádzal, že si „právo na úhradu
nákladov v sume 638 eur uplatňuje podľa čl. VII bodu 5. zmluvy o nájme bytu a na základe ust. §
682 Občianskeho zákonníka“. Na rozdiel od citovaného znenia žaloby v odvolaní dotknuté zmluvné
dojednanie a § 682 Obč. zák. interpretuje ako takmer navzájom sa vylučujúce, resp. obsahovo rozdielne
až nezlučiteľné.

12. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

13. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo
veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú
správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že
okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu úspechu v spore a zohľadnil,



že žalovanému v priebehu prvoinštančného konania preukázateľne žiadne účelne vynaložené trovy
nevznikli.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu
konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli ani v súvislosti odvolacím prieskumom (§ 251 CSP).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.