Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/1/2013 z 3. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 3. septembra 2013, sp. zn. 7S/1/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200013.2 Krajský súd Košice | 7S/1/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200013.2 | 2013-09-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c, § 65 zákona č. 8/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aeb474c6-2537-4f72-bc42-beba18258ca8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200013.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200013
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200013.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: S.. W. S., F.. X.XX.XXXX, W. Č..XX,
P., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska č.3,
Košice, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Košiciach, IČO: 735868, Kuzmányho
č.8, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-P-229/2012 zo dňa
31.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
- Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky,
Rampová 7, Košice, č.ORPZ-KE-ODI1-P-388/2012 zo dňa 27.9.2012 vo veci dopravného priestupku,
spáchaného žalobkyňou porušením ust. § 65 písm.a/, § 66 ods.2 písm.d/, e/, v nadväznosti na § 137
ods.2 písm.c/ zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorá začala plynúť dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, s poukazom na ust. § 22 ods.1 písm.b/, § 22 ods.2 písm.a/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa dňa 20.2.2012 o 9.35 hod. viedla
motorové vozidlo továrenskej značky Š.P. Z., evidenčné číslo: T.-XXX T. po štátnej ceste III/018237, smer
jazdy od obce Sačurov do obce Vranov nad Topľou, kde pri prejazde ľavotočivej zákruty na obec Dlhé
Klčovo z doposiaľ nezistených príčin došlo k nárazu spätného zrkadla uvedeného motorového vozidla
so spätným zrkadlom motorového vozidla továrenskej značky S. E., evidenčné číslo J.-XXX I., ktorý
viedol vodič D. P.. Vodička motorového vozidla Š. Z. nereagovala na uvedený náraz, ďalej pokračovala
v smere svojej jazdy, pričom poškodený sa po tejto dopravnej nehode zastavil a otočil svoje vozidlo za
účelom, aby prenasledoval vodičku, ktorá uvedenú dopravnú nehodu spôsobila. Po prejdení cca 2,9 km
od miesta dopravnej nehody, táto vodička bola zastavená a súčasne bola privolaná aj hliadka PZ SR,
úsek dopravných nehôd. Na obidvoch vozidlách vznikla škoda cca 300 Eur.

V odvolacích dôvodoch žalobkyňa uviedla, že jej motorové vozidlo po náraze riadne pokračovalo v
jazde bez akejkoľvek zmeny v smere jazdy, bez akýchkoľvek zmien v rýchlosti a podobne, po chvíľke
uvažovania tento náraz priradila k nárazu puklice, ktorá sa uvoľnila z kolesa nejakého oproti idúceho



motorového vozidla, ktorá narazila do jej vozidla z boku, prípadne z nárazu nejakého vtáka do jej
motorového vozidla, jej motorové vozidlo bolo po zaregistrovaní tohto nárazu plne pojazdné, preto
pokračovala v jazde, až po krátkom časovom úseku si všimla, že jej odpadla časť ľavého spätného
zrkadla. Jej úvahou bolo zastaviť na vhodnom mieste, aby neprekážala v cestnej premávke. Keď došla k
tomuto miestu, zaregistrovala, že vodič, ktorý za ňou išiel, začal blikať. Skôr než tento vodič ju predbehol,
zastavila na mieste, na ktorom plánovala zastaviť, čím chcela vyvrátiť tvrdenie D. P., že by nereagovala
ani na blikanie počas tejto jazdy. Taktiež poprela, že vodič P.F. privolal políciu z dôvodu uvedenú udalosť
oznámiť, ale ako sa tam na mieste vyjadril, učinil tak z dôvodu, že má auto na leasing a nechcel mať
problém s preplatením poistnej udalosti. Tvrdila tiež, že správny orgán nezisťoval, kto dopravnú nehodu
spôsobil. Poukázala tiež na skutočnosť, že správny orgán nestotožnil vinníka dopravnej nehody a v
odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, prečo za daný priestupok stíhal ju.

V druhostupňovom správnom konaní na základe podaného odvolania správny orgán vychádzal zo
správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.3.2012, záznamu o uložení vecí zo dňa 20.3.2012,
záznam o podaní vysvetlenia D. P.H.F. zo dňa 20.2.2012, záznamu o podaní vysvetlenia W. S. zo
dňa 20.2.2012, záznamu dopravnej nehody zo dňa 20.2.2012, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej
nehody zo dňa 20.2.2012, plániku a fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku, zápisu o dychovej
skúške D. P.F. zo dňa 20.2.2012, zápisu o dychovej skúške W. S. zo dňa 20.2.2012, evidenčnej karty
žalobkyne, výzvy z regionálnej tlače z 2.3.2012, evidenčnej karty vodičky - žalobkyne, ako aj evidenčnej
karty poškodeného, resp. vodiča D. P. zo dňa 28.3.2012. Žalovaný zhodne s prvostupňovým správnym
orgánom dospel k záveru, že žalobkyňa nedodržala ustanovenie § 65 písm.a/ zák.č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, podľa ktorého vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo, pričom podľa ust. § 66 ods.2 písm.d/ cit. zákona účastník dopravnej nehody je povinný
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť
po poskytnutí, alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody, citujúc aj ustanovenie § 66
ods.2 písm.e/ citovaného zákona o cestnej premávke.

Podľa § 137 ods.2 písm.c/ citovaného zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, z ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Žalobkyňa si nesplnila vyššie citované zákonné ustanovenia a preto v odôvodnení rozhodnutia
žalovaného žalovaný poukazuje na § 4 ods.1 písm.a/ a písm.b/ zákona o cestnej premávke. K odvolacím
námietkam žalobkyne uviedol, že žalobkyňa počula silný náraz a napriek tomu bezodkladne nezotrvala
na mieste dopravnej nehody. Taktiež odvolanie a výpoveď žalobkyne sú rozdielne. Z uvedeného dôvodu
odvolací správny orgán zastával názor, že D. P. vypovedal pravdivo.

Žalobkyňa nebola uznaná vinnou zo spôsobenia dopravnej nehody, ako to uvádza v odvolacích
dôvodoch, ale ako to bolo konštatované správnym orgánom I. stupňa, bola uznaná vinnou za to,
že bezodkladne nezastavila vozidlo po dopravnej nehode a pokračovala ďalej v jazde, pričom bola
zastavená až na základe predbehnutia jej motorového vozidla vodičom D. P..

Okresný dopravný inšpektorát vo Vranove nad Topľou dal výzvu do regionálnej tak tlače, aby sa
prihlásil svedok dopravnej nehody na telefónnom čísle 158, ale na tento dopravný inšpektorát sa nikto
neprihlásil, preto nikto nemohol byť ani vypočutý. Aj k námietke žalobkyne, že žalobkyňa chcela zastaviť
bezodkladne na prvom možnom mieste, ktoré jej umožňovala dopravná situácia, správny orgán poukázal
na § 66 ods.2 písm.f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a citujúc toto ustanovenie uviedol,
že účastník dopravnej nehody je povinný urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť
cestnej premávky na mieste dopravnej nehody. Dal do pozornosti, že účastník dopravnej nehody môže
premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu
a stopy, poukazujúc na § 5 ods.3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný
priestupok, ktorá bola uložená podľa § 22 ods.2 písm.a/ cit. zákona v spodnej hranici. Prihliadajúc na



hore uvedené okolnosti, ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods.1 priestupkového zákona, aj odvolací orgán
považoval výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú, pričom prihliadal
na skutočnosť, že menovaná odišla z miesta dopravnej nehody a túto neohlásila, čo správny orgán
posudzoval ako priťažujúcu okolnosť. Bral do úvahy aj evidenčnú kartu vodičky, z ktorej vyplýva, že
žalobkyňa, ako držiteľka vodičského oprávnenia od roku 1997, bola v sledovanom období dvoch rokov
2x postihnutá za porušenie pravidiel cestnej premávky.

Proti tomuto odvolaciemu rozhodnutiu správneho orgánu žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu
na súd.

Žalobkyňa sa domnieva, že správne orgány vydali nezákonné rozhodnutie z dôvodu nezisteného
skutkového stavu a z tohto dôvodu žalobca namietal rozsah vykonaného dokazovania, ako aj hodnotenie
dôkazov. Tvrdil, že predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých pravdivosť musí byť v
správnom konaní zistená a ktoré majú význam preto, aby bol získaný podklad pre správne posúdenie a
rozhodnutie v prejednávanej veci. Podľa jeho názoru, nestačí uviesť iba to, aké dôkazy boli vykonané, ale
musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti
má dokazovaním jednoznačne preukázané. Správny orgán musí uviesť v odôvodnení rozhodnutia aj
to, akým spôsobom sa vyrovnal s argumentáciou účastníka konania. Absencia takého postupu robí
rozhodnutie nepreskúmateľným. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán so zreteľom na rešpektovanie
spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je povinný uviesť všetky podstatné výsledky vykonaných
dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok obsiahnutý vo
výroku rozhodnutia. Uviedol ďalej, že rozhodnutie o uložení pokuty 300 Eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov v napadnutom rozhodnutí nebolo riadne zdôvodnené. Nestačí
uviesť iba právnu úpravu, pretože ide v takomto prípade iba o všeobecné konštatovanie podľa právnej
úpravy a pri ukladaní sankcie sa nezaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy
o uložení sankcie stanovuje.

Žalobca mal za to, že zo strany správneho orgánu došlo k nesprávneho právnemu posúdeniu priestupku.
V tomto prípade správny orgán použil správny právny predpis, ktorý však nesprávne vyložil. Na zistený
skutkový stav právnu normu nesprávne aplikoval. Správny orgán nesprávne vykladal ustanovenie § 22
ods.1 písm.b/ zákona o priestupkoch. Správny orgán kladie žalobcovi za vinu, že ako účastník dopravnej
nehody bezodkladne nezastavil vozidlo a nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta.
V tejto súvislosti však žalobca v správnom konaní argumentoval, že on bezprostredne po dopravnej
nehode nemal vedomosť o tom, že táto dopravná nehoda nastala, keďže jeho motorové vozidlo
pokračovalo plynule v jazde bez zmeny rýchlosti a smeru jazdy a bez akýchkoľvek viditeľných zmien
na motorovom vozidle, a teda nemal vedomosť o tom, že bol účastníkom dopravnej nehody. Vedomosť
účastníka dopravnej nehody o tom, že došlo k tejto dopravnej nehode je nevyhnutnou podmienkou preto,
aby tento účastník dopravnej nehody mohol si plniť zákonné povinnosti vyplývajúce mu z účasti na
dopravnej nehode a v tomto prípade bolo bezprostredné zastavenie motorového vozidla a zotrvanie s
motorovým vozidlom na mieste až do príchodu policajta. Bez tejto vedomosti o tom, že došlo k dopravnej
nehode nie je možné od vodiča motorového vozidla žiadať plnenie povinností súvisiacich s dopravnou
nehodou. Žalobca ako vodič z počutého nárazu dvoch predmetov o seba nemal dôvod sa domnievať,
že došlo k dopravnej nehode, nakoľko nedošlo k žiadnej zmene v zjazde vedeného motorového vozidla,
ani k okamžite viditeľným zmenám na vozidle žalobcu. Uvedené sa zistilo až po prejdení určitej trasy.
Zákonná formulácia povinnosti vodiča po dopravnej nehode „bezprostredne“ motorové vozidlo zastaviť
definuje dobu do kedy po dopravnej nehode má vodič zastaviť. Na to, aby vodič mohol túto dobu v tomto
prípade definovanú slovom „bezprostredne“ dodržať, musí mať vedomosť o začatí jej plynutia. Bez tejto
vedomosti u tohto vodiča nezačína plynúť doba, počas ktorej má motorové vozidlo zastaviť a teda táto
doba nemôže ani uplynúť, keďže nezačala plynúť. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a
preto vytýka správnemu orgánu v žalobe, že tieto pochybenia neboli odstránené ani odvolacím správnym
orgánom. Vytýka správnemu orgánu, že neboli odstránené rozpory vo výpovedi žalobcu a vodiča P.,
keď žalobkyňa uvádzala, že sama bez donútenia vodičom P. zastavila motorové vozidlo bezprostredne
po tom, čo zistila, že došlo k poškodeniu motorového vozidla. V žalobe uvádza ďalej, že vodič P.
nepravdivo uvádzal, že žalobkyňu blikaním a trúbením sa snažil zastaviť a keď žalobkyňa nezastavila,
tak ju predbehol a spomaľovaním jazdy svojho motorového vozidla zabrzdila prinútil zastaviť žalobkyňu.
K žalobe žalobkyňa ďalej uvádza, že bolo potrebné si zadovážiť aj iné svedecké výpovede ostatných



účastníkov cestnej premávky, ktorí v inkriminovanom čase premávali na mieste dopravnej nehody, v
tomto smere však správny orgán alibisticky sa vyhol tejto povinnosti úplne a pravdivo zistiť skutkový
stav veci tým, že podal inzerát v regionálnej tlači. Na uvedenej ceste premávali aj iné motorové vozidlá,
ktoré nemali iba regionálnu pôsobnosť a takáto inzercia podľa názoru žalobkyne je nedostatočná. Tvrdil,
že nezaistenie takéhoto dôkazu k uvedenej dopravnej nehode nemôže byť na príťaž žalobkyne, keďže
neexistencia dôkazu sa vykladala v tomto prípade len v neprospech žalobkyne. Správny orgán pri
hodnotení dôkazov vychádzal iba z tvrdení D. P., ktoré boli v priamom rozpore s tvrdeniami žalobkyne
a tieto tvrdenia vodiča P. neboli žiadnym iným dôkazom potvrdené, resp. verifikované. Správny orgán
tak v spise nezadovážil podklady, na základe ktorých mohol vyvodiť záver, ktorý uviedol vo výroku
napadnutých rozhodnutí. Výrok predmetných rozhodnutí nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne dňa 30.4.2013, toto vyjadrenie je žalobkyni známe a v
jeho obsahu sa opakujú citáty jednotlivých výsluchov účastníkov dopravnej nehody, ako aj odvolacie
dôvody žalobkyne, s ktorými sa v konečnom dôsledku odvolací správny orgán v plnom rozsahu
vysporiadal, preto súd nemá dôvod uvedené vyjadrenie v celom rozsahu uvádzať do odôvodnenia svojho
rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ustanovenia § 247 O.s.p. a po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť.

K žalobnej námietke žalobkyne, že bolo porušené jej právo na spravodlivé a zákonné prerokovanie
priestupku s poukazom na § 3 ods.5 zákona o správnom konaní k uvedenej žalobnej námietke súd
uvádza, že k takému porušeniu práva žalobkyne nedošlo, pretože žalovaný dostatočným zákonným
spôsobom zistil skutkový stav, o čom svedčí aj záznam z dopravnej nehody zo dňa 20.2.2012, kde
žalobkyňa uviedla, že v uvedenom čase (20.2.2012, 9.35 hod.) viedla firemné motorové vozidlo Š. Z.,
EČV: T.-XXX T. z Košíc do Humenného, pričom uvedené motorové vozidlo viedla so súhlasom majiteľa.
Na ceste od obce Sačurov do obce Vranov nad Topľou po prejazde križovatkou na obec Dlhé Klčovo
pokračovala v jazde smerom na Vranov nad Topľou, kde po prejdení vzdialenosti, ktorú už presne
určiť nevie, začula zvuk silného nárazu, ktorý spočiatku nevedela identifikovať a preto pokračovala
v jazde ďalej a až počas jazdy kontrolovala čo bolo príčinou nárazu a mala v úmysle na najbližšom
možnom bezpečnom mieste zastaviť vozidlo tak, aby neohrozila ostatných účastníkov cestnej premávky
a skontrolovať príčinu nárazu.

Súd k uvedenej žalobnej námietke uvádza, že ak vodič motorového vozidla začuje náraz, je povinný
bezodkladne po tomto náraze zastaviť, čo ukladá ust. § 4 ods.1 písm c./ zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Z fotodokumentácie,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa mala odtrhnuté spätné zrkadlo, čo
nasvedčuje tomu, že k dopravnej nehode došlo, pričom nie je rozhodujúce to, kedy si žalobkyňa všimla,
že má škodu spôsobenú týmto nárazom na firemnom motorovom vozidle. Na plynutie lehoty (vedomosť)
o dopravnej nehode v tomto prípade, ktorú uviedla žalobkyňa v žalobe súd neprihliadol, pretože o náraze
mala žalobkyňa vedomosť.

Druhá žalobná námietka týkajúca sa rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia dôkazov.

Súd neuznáva túto žalobnú námietku z toho dôvodu, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj
druhostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom zaoberali vznikom dopravnej nehody, pričom
pri tejto nehode nebolo podstatné určiť vinníka tejto dopravnej nehody, ale žalobkyni sa kládlo za vinu
to, že podľa ust. § 66 ods.2 písm.a/ účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi, za d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa ust. § 65 cit. zákona o cestnej premávke vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný



a/ bezodkladne zastaviť vozidlo,

b/ zdržať sa použitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu
zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Súd považoval námietku žalobkyne v tomto smere za účelovú z toho dôvodu, že žalobkyňa riadila
firemné motorové vozidlo na štátnej ceste III/018237, pričom táto cesta nie je takou frekventovanou
cestou, na ktorej by bezodkladne žalobkyňa nemohla toto firemné motorové vozidlo zastaviť, keď počula
náraz do vozidla, pričom ho zastavila až po prejdení cca 2,9 km, keď v tom čase už bol za ňou zaradený
aj druhý vodič D. P. (poškodený).

Súd nevidel dôvod zrušiť rozhodnutie žalovaného z toho dôvodu, že žalovaný nevyhodnotil dôkazy v
súlade so spisovou dokumentáciou, ktorá bola založená do administratívneho spisu.

Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku, že nie je preskúmateľné rozhodnutie žalovaného v otázke
odôvodnenia uloženia sankcie za spáchanie priestupku, v tomto smere súd nezistil žiadne zákonné
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť, keďže žalovaný vychádzal z platnej
právnej úpravy, a to ustanovenia § 22 ods.1 písm.e/ zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa
dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil
vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na
ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval
na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil
po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, za takýto priestupok podľa
ust. § 22 ods.2 písm.a/ sa uloží pokuta od 300 Eur do 1300 Eur a zákaz činnosti od 1 roku do 5
rokov. Ak správny orgán uložil sankciu v spodnej hranici, citujúc zákonné ustanovenie a uvedie vo
svojom rozhodnutí (v prvostupňovom), že táto dolná hranica je primeraná, a bude dostatočne pôsobiť na
osobu páchateľa, uvedeným zdôvodnením podľa názoru súdu správny orgán zdôvodnenie tejto spodnej
hranice vo svojom prvostupňovom rozhodnutí uviedol, čo potvrdil aj druhostupňový správny orgán s tým,
že prvostupňový správny orgán prihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa odišla z miesta dopravnej nehody
a túto neohlásila, čo sa kládlo žalobkyni za priťažujúcu okolnosť. V evidenčnej karte vodičky bol záznam
o uložení pokút za porušenie pravidiel cestnej premávky (2x). Iná sankcia za spáchaný priestupok sa
žalobkyni uložiť ani nemohla.

V ďalšej žalobnej námietke, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, súd mal za to,
že nesprávne právne vec bola posúdená práve žalobkyňou, ktorá aj na pojednávaní odmietala priznať
to, že došlo k dopravnej nehode, teda negovala vznik dopravnej nehody ako celok, napriek tomu, že vo
fotodokumentácii administratívneho spisu žalovaného je jasne uvedené, že došlo k poškodeniu obidvoch
motorových vozidiel a to v rozsahu poškodenia spätných zrkadiel, pričom uvedený náraz žalobkyňa
počula, ako bolo uvedené v zápisnici o výsluchu zo dňa 20.2.2012.

Súd neuznal argumentáciu žalobkyne, že žalobkyňa bezprostredne po dopravnej nehode nemala
vedomosť o tom, že dopravná nehoda nastala, a to preto, ako bolo vyššie uvedené, že počula náraz a
tomuto nárazu sa dostatočným spôsobom nevenovala.

Žalobná námietka, týkajúca sa výpovede ďalšieho poškodeného vodiča z tejto dopravnej nehody - D. P.,
nebola uznaná z toho dôvodu, že tento vodič žiadny dôvod nemal na to, aby sa bez právneho dôvodu
otočil na inkriminovanom úseku, keďže zistil, že mal poškodené motorové vozidlo týmto nárazom a
preto sa vrátil a zaradil sa za žalobkyňu, ktorú sa snažil zastaviť. Súd nemal dôvod spochybňovať
svedeckú výpoveď vodiča P., že nepravdivo uvádzal nejaké údaje vo svojom výsluchu pred policajným
orgánom, pretože k takému úkonu nemal žiaden dôvod. Pokiaľ ide o regionálnu tlač a ostatné žalobné
námietky, súd neuznáva, pretože ani pri zistení eventuálnych ďalších svedkov, uvedení svedkovia by
iba potvrdzovali to, čo bolo zistené na základe spisovej dokumentácie žalovaného, teda, že k dopravnej
nehode došlo a preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného z týchto dôvodov.



Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako aj na ust. § 137 ods. 2 písm.c/ zákona
o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie
pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti
účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti a preto z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie
žalovaného súd nepovažoval za nezákonné.

Výška sankcie nebola predmetom žalobných námietok.

Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p.. Neúspešnému účastníkovi konania nebolo
priznané právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.