{"guid": "03758b97-ea78-4b43-99a7-858e81a5ae62:fa9db16d-2bb8-4a76-9ab5-6998f37025f8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2", "spisova_znacka": "31Cob/30/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/30/2015 z 8. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. júna 2016, sp. zn. 31Cob/30/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2", "identifikacne_cislo": "2114212395", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2016-06-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "nazov": "§ 409 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-409"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa9db16d-2bb8-4a76-9ab5-6998f37025f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/30/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212395
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Roľnícke družstvo v Cíferi,
so sídlom Trnavská cesta 525, 919 43 Cífer, IČO: 00 207 641, zastúpeného splnomocneným zástupcom
JUDr. S. N., J. T. XX, XXX XX H., proti žalovanému: BESYN, spol. s r.o., so sídlom Vinohradnícka 389,
900 23 Viničné, IČO: 35 873 876, zastúpenému JUDr. Petrom Dráčom, advokátom, Pri Starej prachárni
14, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 46 236 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k.36Cb/84/2014-105 zo dňa 14.01.2015 a uzneseniu Okresného súdu Trnava
č.k.36Cb/84/2014-115 zo dňa 09.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania sumu 521,24 Eur, a to  na účet
splnomocneného zástupcu žalobcu JUDr. S. N. do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 06.05.2014, sa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 46 236 Eur, spolu s úrokom
vo výške 0,01%  za každý deň omeškania zo sumy 15 412 Eur od 01.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
15 412 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 15 412 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia a trovy
konania vo výške  3 815,78 Eur (súdny poplatok vo výške 2774 Eur, trovy právneho zastúpenia v sume
1041,78 Eur).

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim uzavrel dňa
22.11.2010 písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
žalobcu nachádzajúcich sa v k. ú. Y. zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. 627/3 zastavané plochy
nádvoria o výmere 7986 m2, parcela č. 628, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2727  m2, parcela
č. 609/5 zastavené plochy a nádvoria o výmere 469 m2, parcela č. 627/2 zastavené plochy a nádvoria
o výmere 2620 m2, stavba - kravín parc. č. 621, stavba kravín, parc. č. 622. Kúpna cena nehnuteľností
bola stanovená spolu na sumu 431 521 Eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 22.11.2010 si účastníci zmluvy
dohodli splátkový kalendár na základe ktorého sa žalovaný zaviazal splácať kúpnu cenu v štvrťročných
splátkach vo výške 15 412 Eur po 7 rokov. Zároveň si účastníci dohodli aj úrok z omeškania vo výške
0,01 % denne. Z dôvodu neuhradenia štvrťročných splátok vznikol žalovanému nedoplatok za obdobie
júl august september 2013 vo výške 15 412 Eur, október november december 2013 vo výške 15 420
Eur, január február marec 2014 vo výške 15 412 Eur čo spolu predstavuje nedoplatok ku dňu podania
žaloby v sume 46 236 Eur.



Žalovaný k veci uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy žalobca kúpil nehnuteľnosti od tretej osoby do
svojho vlastníctva, pričom použil poskytnuté finančné prostriedky vo výške 132 000 Eur od žalovaného.
K vráteniu poskytnutej zálohy na kúpu pozemkov doposiaľ nedošlo a ani k jej odpočítaniu od kúpnej ceny.
Do výšky žalobného návrhu si preto žalovaný započítava voči pohľadávke žalobcu titulom neuhradených
splátok z kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2010 svoju pohľadávku voči žalobcovi z titulu nevrátenia a ani
iného nevysporiadania poskytnutej zálohy na kúpnu sporných pozemkov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 22.11.2010 uzavreli
žalobca ako predávajúci zastúpený Ing. O. D., t.č. nebohým a Ing. O. D. so žalovaným ako kupujúcim
zastúpeným Ing. O. Z. a Ing. N. N. podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka písomnú kúpnu zmluvu.
Predmetom tejto zmluvy bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa
v k. ú. Y., zapísaných na LV č. XXX. V článku V zmluvy si strany dohodli kúpnu cenu vo výške 431 521
Eur. Zároveň uzavreli písomný dodatok k zmluve, v ktorom si dohodli splátkový kalendár, podľa ktorého
mal kupujúci uhradiť kúpnu cenu vo výške 431 521 Eur v časovom horizonte 7 rokov v štvrťročných
splátkach vo výške 15 412 Eur podľa pripojeného splátkového kalendára. V prípade omeškania platby si
strany dohodli 0,01 % denný úrok z omeškania. Podľa pripojeného splátkového kalendára prvá splátka
mala byť uhradená do 31.03.2011 a posledná do 31.12.2017. Žalovaný začal svoj dlh riadne splácať
podľa dohodnutého splátkového kalendáru, avšak splátky za mesiace júl až september 2013, október až
december 2013 a január až marec 2014 žalobcovi spolu vo výške 46 236 Eur (3 x 15 412 Eur) neuhradil,
čo predstavuje aj žalobcom uplatnený nárok v danom súdnom  konaní. Uvedené nebolo medzi stranami
sporné. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobcov nárok uplatnený v danom konaní na zaplatenie
sumy 46 236 Eur zanikol a to započítaním voči pohľadávke žalovaného, ktorú má voči žalobcovi titulom
poskytnutého plnenia na zálohu kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Žalobca uvedené tvrdenie
žalovaného poprel a poprel vznik aj existenciu záväzku voči žalovanému, na ktorý tento odkazuje. Medzi
stranami tak zostalo sporným či došlo alebo nedošlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v danom
konaní zápočtom alebo nie. Nakoľko však žalobca popieral aj samotnú existenciu nároku, pohľadávky
žalovaného, ktorú si žalovaný započítal, bolo nutné aby súd zistil a mal preukázaný predovšetkým jej
vznik a existenciu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa v konaní bránil započítaním svojej pohľadávky
voči pohľadávke žalobcu, bolo na žalovanom a jeho zaťažovalo dôkazne bremeno v konaní preukázať
tvrdené skutočnosti. Žalovaný v konaní na podporu svojich tvrdení poukázal na dva listinné dôkazy
označené ako „Prevzatie zálohy“ a tvrdil, že tieto preukazujú ako vznik, tak aj existenciu jeho pohľadávky
voči žalobcovi spolu vo výške 136.000 Eur, ktorú si do výšky uplatneného nároku žalobcu započítal
v danom konaní. Súd mal z dvoch listinných dôkazov označených ako „Prevzatie zálohy“ datovaných
„v Cíferi 23.9.2010“ a „v Cíferi 1.10.2010“ preukázané, že na každom z listinných dôkazov je uvedený
nasledujúci totožný text: „na kúpu objektov a pozemkov v Roľníckom družstve v Cíferi, parcely č. 627/3,
628, 627/2,609/5, objekty č. 621, 622 suma vyplatená v dvoch splátkach. Suma 66 000 Eur slovom
šesťdesiatšesťtisíc Eur dňa 23.09.2010 a dňa 01.10.2010. Po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy medzi
zúčastnenými a vklade do katastra sa táto záloha stáva neplatnou v plnom rozsahu.“ Na listinnom
dôkaze v spodnej časti pod textom sa nachádza pri označení odovzdávajúceho a budúceho kupujúceho
pečiatka označujúca žalovaného a dva rukou písané nečitateľné vlastnoručné podpisy a pri označení
za preberajúceho zálohu a predajcu pečiatka označujúca žalobcu a jeden rukou písaný nečitateľný
vlastnoručný podpis. Súd mal však za to, že z predmetných listinných dôkazov nie je jednoznačne
zrejmý vznik a najmä existencia pohľadávky žalovaného započítateľná voči pohľadávke žalobcu, tak
ako to vysvetľuje a argumentuje žalovaný. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca titulom zálohy
bol reálne prijal akékoľvek finančné plnenie zo strany žalovaného a čo je zásadné, rozhodujúce, tak
nebolo ani preukázané, že ak by takéto finančné plnenie aj bolo žalobcom skutočne prijaté, tak že
napr. toto plnenie nebolo následne zohľadnené pri dohode strán o kúpnej cene (znížením kúpnej ceny
obsiahnutej v písomnej kúpnej zmluve o poskytnutú zálohu) a to vzhľadom na dojednanie strán na listine
že „Po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy medzi zúčastnenými a vklade do katastra sa táto záloha stáva
neplatnou v plnom rozsahu“. Citované dojednanie je možné (vzhľadom na jeho nejednoznačnosť) preto
vykladať aj tak, že po podpise kúpnej zmluvy nárok žalovaného na vrátenie zálohy zaniká, zmluvné
strany sú vyporiadané, a žalovaný nemá akýkoľvek nárok na vrátenie poskytnutej zálohy („záloha sa
stáva neplatnou v plnom rozsahu“). Štatutárny zástupca žalovaného Ing. Z. nevedel na dotaz súdu
citované dojednanie bližšie vysvetliť, ani úmysel strán, ktorý ním sledovali. Z uvedeného dôvodu mal súd
za to, že žalovanému sa v konaní nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať,
že by mu vznikol nárok, pohľadávka voči žalobcovi na vrátenie poskytnutej zálohy na kúpnu cenu a
ani nepreukázal, žeby mu vznikol taktiež nárok napr. na vrátenie bezdôvodného obohatenia, prijatia



plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný podporne preukazoval svoje tvrdenia aj tým, že odovzdávania
finančnej hotovosti titulom poskytnutej zálohy sa osobne zúčastnili svedkovia M. Y. a JUDr. M. B.. Z.
Y. v konaní uvedené zásadne poprela ako aj svedok JUDr. B. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré
súd pokladá vzhľadom na obsah a okolnosti za dostatočné. Preto súd ani nevykonal navrhnutý dôkaz
žalovaného na dodatočné osobné vypočutie svedka JUDr. B., keď súd mal za to, že oboznámením sa
z jeho písomným vyjadrením k rozhodujúcim skutočnostiam je dostatočné a bolo by nehospodárne a
absolútne nadbytočné svedka ešte predvolávať na súd k osobnému výsluchu. Ako je vyššie uvedené, tak
žalovaný v konaní neuniesol dôkazne bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú
povinnosť a bez pochybností nepreukázal či už listinnými dôkazmi, výpoveďami, vyjadreniami svedkov
ani inými dôkazmi vznik a najmä existenciu pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať voči pohľadávke
žalobcu. Obrana a tvrdenia žalovaného o existencii jeho pohľadávky titulom vrátenia poskytnutej zálohy
alebo iného prijatého plnenia tak zostali len v rovine špekulácii. Žalovaný navrhol v konaní doplniť
dokazovanie aj výsluchom svedka M. G.. Súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal, lebo mal za to, že je
pri danom posúdení veci právne irelevantný a vôbec ani bezprostredne nesúvisí s predmetom konania.
Žalovaný v konaní tvrdil, že práve z poskytnutej zálohy žalobcovi, ktorý v tej dobe nemal dostatok
finančných prostriedkov, mala byť vyplatená kúpna cena predávajúcemu M. G. za predaj pozemkov
parc. 627/2, 627/3, 628, 609/5, ktoré žalobca odkúpil a následne predal žalovanému. V konaní vypočutá
svedkyňa p. Y. uviedla a potvrdila, že sama sa zúčastnila vyplatenia kúpnej ceny M. G. z pokladne
žalobcu, ktorý disponoval v tej dobe dostatočne veľkou hotovosťou získanou z podnikateľskej činnosti.
Ak by aj bolo stotožnené, že finančné prostriedky, ktoré žalobca prijal od žalovaného titulom zálohy /
čo v konaní preukázané nebolo/ boli použité na vyplatenie kúpnej ceny predávajúcemu M. G., tak opäť
z tejto skutočnosti nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že žalovanému vznikol nárok na vrátenie
zálohy (ako je vyššie zdôvodnené). Obdobne je tomu aj pri ďalšom žalovaným navrhovanom dôkaze
predloženia účtovníctva žalobcu. Z uvedených dôvodov súd tieto navrhnuté dôkazy nevykonal, keď mal
zato, že by boli nadbytočné a nepreukázali by dostatočne hodnoverne vznik nároku žalovaného na
vrátenie poskytnutej zálohy a ide len o ďalšie právne irelevantné a účelové špekulácie žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie splátky kúpnej ceny nezanikla zápočtom, a preto žalobe súd ako
dôvodnej vyhovel.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne
plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 2774 Eur za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 2083,91 Eur za trovy právneho zastupovania za 4 hlavné úkony pr. služby po á
512,85 Eur / prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 05.11.2014
a 14.01.2015/, 3 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 8,04 Eur, 1 x po á 8,39 Eur) proti procesne
neúspešnému  žalovanému s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil
zaplatiť žalovanému  na účet právneho zástupcu žalobcu.

V súvislosti s uložením poplatkovej povinnosti za odpor bola súdu prvého stupňa dňa 04.09.2014
doručená žiadosť žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Majetkové pomery
žalovaný zdokladoval vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje,
aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením č.k.36Cb/84/2014-115 zo dňa 05.02.2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvého
stupňa žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že právnickú osobu nemožno podrobiť rovnakému merítku ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá
nevlastní žiaden majetok väčšieho rozsahu. Pomery právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od
súdnych poplatkov len vtedy, ak by sa právnická osoba dostala do ťaživej finančnej situácie z dôvodu
vyššej moci - vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v činnosti, za účelom ktorej
právnická osoba bola zriadená. Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podala právnická osoba -
podnikateľ, ktorá svoju žiadosť odôvodňovala nepriaznivou finančnou situáciou. Žalovaný je právnická
osoba v zmysle príslušných právnych predpisov považovaná za podnikateľský subjekt a súd má za to,
že oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát. Zo
súpisu majetku žalovaného súd
zistil, že žalovaný eviduje vo svojom majetku množstvo hnuteľných vecí, ktorých zostatkovú hodnotu
vyčíslil na 81 980,48 Eur, napr. motorové vozidlá Mercedez Benz R 350, Dacia Dokker, Fiat Doblo Cargo
Combi. Žalovaný tiež uviedol, že má voči viacerým dlžníkom pohľadávky v celkovej výške 90 062,15 Eur



pred lehotou splatnosti a vo výške 62 847,76 Eur po lehote splatnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
nepreukázal súdu nemajetnosť, práve naopak, tlačivom pre dokladovanie pomerov preukázal, že jeho
majetok by postačoval na úhradu súdneho poplatku vo výške 2774 Eur, súd prvého stupňa dospel k
záveru, že žalovaný nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto mu oslobodenia
od platenia súdnych poplatkoch nepriznal.

Proti rozsudku č.k.36Cb/84/2014-105 zo dňa 14.01.2015 podal žalovaný prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebola dodržaná zásada
kontradiktórnosti. Zdôraznil, že sudca nemôže oprieť svoje rozhodnutie o zistenia, ktoré učinil mimo
procesu. Táto zásada bola porušená, keď žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k obsahu a autenticite
tvrdenia vzťahujúceho sa na jednu z podstatných okolností sporu. Poukázal na to, že obsahom zásady
ústnosti a priamosti je najmä skutočnosť, že dôkazy vyplývajúce z výpovedi osôb majú byť vykonané
ústne, teda súd má tieto osoby vypočuť. Svedok JUDr. M. B. síce ospravedlnil svoju osobnú neúčasť na
pojednávaní z dôvodu choroby, ale nepriložil k svojmu vyjadreniu doklad o práceneschopnosti, pričom
je nutné aby bol tento svedok pred súdom vypočutý. Zároveň navrhol vykonať jeho výsluch  spolu so
svedkyňou M. Y.. Poukázal aj na ust. § 457 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Ak sú poskytnuté zálohy uzavretím kúpnej zmluvy neplatné, je žalobca povinný vrátiť žalovanému
čo podľa poskytnutých záloh dostal. Záverom uviedol, že v konaní neboli vykonané navrhnuté dôkazy,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a žiadal, aby v konaní znalec z odboru
písmoznalectva preskúmal pravosť podpisu Ing D. na poskytnutých zálohách.

Žalovaný napadol odolaním aj uznesenie č.k.36Cb/84/2014-115 zo dňa 05.02.2015.  V odvolaní
uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalovaného tlačivo
pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, by mu bolo priznané oslobodenie do
platenia súdnych poplatkov, nepostačuje na preukázanie skutočných pomerov účastníka konania, je
nutné ich podrobnejšie zistenie a skúmanie. Pri skúmaní pomerov žalovaného je potrebné zodpovedať
otázky: Má žalovaný finančnú hotovosť na zaplatenie súdneho poplatku? Je majetok žalovaného reálne
speňažiteľný tak, aby z výťažku predaja majetku žalovaného, žalovaný mohol zaplatiť súdny poplatok?
Aké má žalovaný záväzky? Existujú veritelia, ktorí vedú voči žalovanému exekučné konania? Je majetok
žalovaného exekučne blokovaný v prospech veriteľov odporcu?.

Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, napadnutý rozsudok žiadal
ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný  a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady,
ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so
zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu



nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa
22.11.2010 písomne uzavretá kúpna zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal previesť vlastnícke právo na
žalovaného k nehnuteľnostiam v k.ú. Y. zapísaných na LV č. XXX. Zmluvné strany si dohodli kúpnu
cenu vo výške 431 521 Eur. Zároveň si dohodli aj spôsob úhrady ceny  v časovom horizonte 7 rokov
v štvrťročných splátkach vo výške 15 412 Eur podľa pripojeného splátkového kalendára. Žalovaný
neuhradil splátky celkom vo výške 46 236 Eur. Platnosť kúpnej zmluvy a taktiež záväzok žalovaného
uhradiť dĺžne splátky predmetných nehnuteľnosti nebola medzi účastníkmi sporná. Spornou bola otázka
započítania  pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu titulom vrátenia vyplatených záloh na
kúpu prevádzaných nehnuteľností spolu vo výške 132 000 Eur.

Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania zaoberal existenciou pohľadávky žalovaného, pričom túto
skutočnosť správne vyhodnotil ako obranu žalovaného, nakoľko nešlo o uplatnenie tzv. vzájomného
návrhu. Žalovaný poukazoval na poskytnutý úver vo výške 150 000 Eur, ktorý mal slúžiť na úhradu
zálohy. Keďže samotné poskytnutie úveru ešte nepreukazuje existenciu pohľadávky voči žalobcovi bolo
na žalovanom, aby zaplatenie sumy (132 000 Eur) v konaní preukázal.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa otázkou vzniku a existencie tejto pohľadávky
zaoberal dostatočne, keď skúmal predovšetkým listiny označené ako „Prevzatie zálohy“. Z obsahu týchto
listín však ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, že by osvedčovali prevzatie sumy za záloh. Žalovaný
síce na tieto listiny poukazoval, avšak k ich obsahu sa nevyjadril. V tejto súvislosti  súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie výsluchom, resp. oboznámením sa s vyjadrením osôb, ktoré mali byť podľa tvrdení
žalovaného na prijatí platby zúčastnené, avšak uvedené nevyplynulo tak z výsluchu M. Y. a ani z
vyjadrenia JUDr. M. B..

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, týkajúcu sa nedodržania zásady
kontradiktórnosti, keď súd prvého stupňa vychádzal z písomného vyjadrenia JUDr. M. B. a nevykonal
jeho osobný výsluch. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.01.2015  totiž JUDr. M. B. jasne uviedol, že
osobne sa nikdy nezúčastnil preberania peňazí z ktorejkoľvek strany a taktiež mu nie je známe ďalšie
„vysporiadanie“. Súd prvého stupňa tak nepochybil, keď  sa uspokojil s týmto vyjadrením, keďže ani
JUDr. M. B. neosvedčil prijatie spornej platby.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd nie je povinný vykonať každý v konaní navrhnutý dôkaz. V danom
prípade súd postupoval správne, keďže nevykonanie navrhnutých dôkazov nemalo za následok neúplné
zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené osobný výsluch menovaného v konaní pred súdom
prvého stupňa sa aj odvolaciemu súdu javí ako nadbytočný a nehospodárny.

Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia o prijatí jeho zálohy
žalobcom nepreukázal, t.j. nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať voči
pohľadávke žalobcu a uvedené nebolo preukázané ani ďalším vykonaným dokazovaním, súd prvého
stupňa postupoval správne, keď dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

Žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť resp. zákonnosť napadnutého rozsudku a preto  odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

K odvolaniu žalovaného proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
odvolací súd uvádza, že konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon
ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je



preto výlučne na žalovanom, aby svoje tvrdenie  o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži,
okrem iných, aj tlačivo, ktoré mu súd prvého stupňa doručil.

Z vyplneného tlačiva vyplýva, že vo vlastníctve žalovaného je viacero hnuteľných vecí, ktorých hodnotu
vyčíslil na 81 980,48 Eur. Žalovaný tiež uviedol, že má voči dlžníkom pohľadávky v celkovej výške 90
062,15 Eur pred lehotou splatnosti a vo výške 62 847,76 Eur po lehote splatnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu majetkové pomery deklarované žalovaným nie sú natoľko nepriaznivé,
aby mu znemožňovali uhradiť súdny poplatok vo výške 2774 Eur. Odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že žalovanému pri podnikaní môže vzniknúť potreba zaplatiť súdny poplatok v občianskom
súdnom konaní o uplatňovanie alebo bránenie svojich práv. Pokiaľ by s tým účastník konania nepočítal,
potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, pretože súdne poplatky sú
príjmom štátneho rozpočtu. Takýto prístup je neprípustný, pretože každý podnikateľ podniká na svoju
vlastnú zodpovednosť a prenášanie podnikateľského rizika na štát pri platení súdnych poplatkov nie je
možné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.03.2015 vo výške 512,85 Eur + režijný paušál
vo výške 8,39 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "03758b97-ea78-4b43-99a7-858e81a5ae62:e6b4e7c4-231d-4541-9b59-a745dc88e740", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2", "spisova_znacka": "31Cob/30/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/30/2015 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114212395.2"}]}