Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/315/2018 z 8. 7. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 8. júla 2019, sp. zn. 24Co/315/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2617205332.1
Krajský súd Trnava | 24Co/315/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2617205332.1 | 2019-07-08 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 256 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cae96fc-545d-4599-bf1d-e039c91a793d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2617205332.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/315/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205332
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617205332.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: B. L., nar.
XX.XX.XXXX, E. B. XXXX/X, R., zastúpená advokátom: Mgr. Milan Sadloň, V. Paulínyho - Tótha 30,
Senica, proti žalovaným: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX a 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, o
neplatnosť zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 6C 33/2017-26
zo dňa 15. novembra 2017 vo výroku II. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.  m e n í  tak, že žalobkyňa má
nárok voči žalovaným na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalobkyňa  má  n á r o k  voči žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II.
rozhodol, že súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Výrokom III. žalobcovi vrátil
súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 92,80 € a výrokom IV. súd uložil Slovenskej Pošte, a.s.
- prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov, IČO : 36631124, Partizánska cesta 9,
Banská Bystrica vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 € v lehote do 30 dní odo dňa doručenia
právoplatného rozhodnutia na jeho adresu.

2.  Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 144, 145 ods. 1, 146 ods. 1, 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku, § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov a vecne tým, že na pojednávaní dňa 15.11.2017 zobral žalobca svoju žalobu
späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
a vrátil mu zaplatený súdny poplatok za žalobu. Žalovaní so späťvzatím žaloby a zastavením konania
súhlasili. Nesúhlasili s tým, aby platili trovy konania. Keďže žalobca využil v konaní svoje dispozičné
právo a vzal žalobu späť celkom, súd konanie podľa § 145 ods. l CSP zastavil.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca svojím
konaním (žiadnym spôsobom neinicioval žalovaných o zrušenie zámennej zmluvy pred podaním žaloby)
procesne zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho by náhrada trov konania mala patriť žalovaným.
Súd im túto náhradu nepriznal, nakoľko žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli.
O vrátení súdneho poplatku z predmetu konania rozhodol súd v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku
z predmetu konania v sume 92,80 €, t. j. zaplatený súdny poplatok 99,50 €, krátený o sumu 6,70 eur.

3.  Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenca a to vo výroku
II., ktorým súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolanie podala z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku.  Rozhodnutie súdu nie je dostatočným



spôsobom odôvodnené, nie je zrejmé akú právnu povinnosť uloženú zákonom žalobkyňa porušila,
keď vopred neiniciovala žalovaných o zrušenie zámennej zmluvy. Pokiaľ žalovaný predložil súdu
písomné odstúpenie od zámennej zmluvy zo dňa 16.8.2016 toto doručil žalobkyni až 24.10.2017, teda
k odstúpeniu od zámennej zmluvy došlo až 3 mesiace a dvanásť dní po podaní žaloby. Na pojednávaní
15.11.2017 doručila súdu emailovú korešpondenciu právnych zástupcov, z ktorej vyplýva, že žalovaný
ešte 3.2.2017 sa cítil byť vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu.  Z konania žalovaného 1/
vyplýva, že napriek vedomosti o tom, že bolo predkupné právo žalobkyni porušené a že zmluva z tohto
dôvodu môže byť súdom vyhlásená za neplatnú, odstúpil  od zmluvy písomne ešte 16.8.2016, avšak
do sféry druhého účastníka žalovanej 2/ tento prejav vôle doručoval po viac ako roku teda 24.10.2017
a na ústne upozornenie nereagoval. Je zrejmé, že žalobu podala oprávnene, pretože v čase podania
žaloby bola zámenná zmluva platná a zavkladovaná do katastra. K platnému odstúpeniu došlo až dňa
24.10.2017. Žalovaní svojim úmyselným konaním  a to uzavretím zámennej zmluvy vyvolali stav, ktorý
napriek vedomosti o jeho spornosti naďalej udržiavali s tým, že v prípade nepodania žaloby bude tento
stav trvalý. Žaloba bola podaná na súd v čase kedy zámenná zmluva bola platná, k jej zrušeniu došlo
počas súdneho konania a to výlučným pričinením oboch žalovaných. Prvoinštančný súd preto rozhodol
o trovách konania na základe nesprávnych skutkových zistení a nedostatočným spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie. Navrhuje preto, aby odvolací súd výrok zmenil tak, že súd priznáva žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4.  K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/. Poukázal na to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva
zrušuje  ex tunc. Listinné odstúpenie nevyžaduje v žiadnom prípade súhlas príjemcu na rozhodnutie
orgánu katastra ani súdu. Doručením odstúpenia druhému účastníkovi sa zámenná zmluva zrušila od
samého počiatku  a v dôsledku odstúpenia nastal taký právny stav vlastníckeho práva, ako keby k
uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo. Ak by žalobkyňa zaslala pred podaním žaloby riadnu predžalobnú
výzvu adresovanú niektorému zo žalovaných bola by sa dozvedela o existencii odstúpenia  teda o tom,
že odstúpením od zmluvy je predmetná zmluva zrušená  ex tunc. V dôsledku nevykonania žiadneho
úkonu smerujúceho k zisteniu právneho stavu veci a k prípadnému mimosúdnemu vyriešeniu veci,
hoci právna úprava takýto postup umožňuje, nie žalovaní, ale žalobkyňa zavinila zastavenie konania.
Navrhuje preto, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté uznesenie v časti výroku
o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni potvrdil.

5.  K replike žalovaného 1/ sa vyjadrila  žalobkyňa. Uvádza, že nie je pravdou, že by platne
odstúpil od zámennej zmluvy pred podaním žaloby žalovaný 1/. Žalovaný 1/ doručil odstúpenie od
zmluvy žalovanej 2/ 24.10.2017, teda nemohol platne odstúpiť od zámennej zmluvy pred podaním
žaloby.  Po celý čas sporu sa žalovaný 1/ správal ako spoluvlastník. Tým, že žalobkyňa nezaslala
žalovaným predžalobnú výzvu neporušila žiaden predpis. Podanie žaloby a úspešné vedenie sporu
nie je podmienené predžalobnou výzvou. Z konania žalovaných je zrejmé, že k odstúpeniu došlo až
po podaní žaloby. Žaloba preto bola podaná dôvodne a návrh na späťvzatie žaloby bol podaný po
dodatočnej aktivite žalovaného 1/ po podaní žaloby, teda zastavenie konania zapríčinili žalovaní a nie
žalobkyňa.

6.     Žalovaný 1/ sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Poukázal na to, že platný Civilný sporový poriadok
výslovne neukladá povinnosť pred podaním žaloby zaslať žalovanému predžalobnú výzvu. Poukázal na
článok 7 a čl. 8, ktorý výslovne ukladajú povinnosť účastníkom a súdom v sporovom konaní sa riadiť
zásadou hospodárnosti konania  a povinnosťou súdu viesť strany k zmierlivému riešeniu sporov. Trvá
na tom, že ak by sa žalobkyňa presvedčila o dôvodnosti uplatňovania nároku pred podaním žaloby
riadnou predžalobnou výzvou, bola by sa dozvedela o existencii odstúpenia teda o tom, že odstúpením
od zmluvy sa predmetná zmluva doručila ex tunc, teda žalobkyňa zavinila zastavenie konania.

7.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h)
Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov
konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa



procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II. o nároku na náhradu trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku).

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej dňa
13.1.2016 medzi žalovanými, ktorej vklad bol povolený dňa 12.2.2016 rozhodnutím katastrálneho odboru
Okresného úradu Senica pod č. vkladu V-94/16, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky podiel 1/8 na
pozemku reg. „E“ KN parc. č. 3858 - orná pôda vo výmere 1820 m2 evidovaných na LV č. 1382 vedenom
pre obec a k.ú. Podbranč na žalovaného 1/.  Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním
vo výroku II. (mimo iného) konanie vo veci samej zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobkyňa
prostredníctvom advokáta vzala žalobu na pojednávaní dňa 15.11.2017 späť z dôvodu, že dňa 13.1.2016
žalovaný 1/ odstúpil od zámennej zmluvy, ktoré odstúpenie doručil ďalšej účastníčke zmluvy - žalovanej
2/ dňa 24.10.2017, ktorá súhlasí s odstúpením od zmluvy a s navrátením vlastníckeho práva aký bol
pred uzatvorením zmluvy. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu
argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o nepriznaní
náhrady trov konania žalovaným, pretože žalobkyňa svojim konaním procesne zavinila zastavenie
konania, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom pred podaním žaloby neiniciovala žalovaných o zrušenie
zámennej zmluvy.

9. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení  znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

11. Pri posudzovaní nároku na náhradu  trov konania  podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného,
nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to
aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré
spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný
zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu
splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd.
Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade
má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania
na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom
vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a
dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného
v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie
konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne
z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného
ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol



uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie.

12. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 12.7.2017 voči žalovaným domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy.
Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania dňa 13.1.2016 žalovaný 1/ odstúpil od
zámennej zmluvy, ktoré odstúpenie doručil žalovanej 2/ dňa 24.10.2017, ktorá súhlasila s odstúpením od
zmluvy a s navrátením vlastníckeho práva aký bol pred uzatvorením zmluvy. Preto možno jednoznačne
konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k splneniu podmienok pre priznanie náhrady trov konania
žalobkyni pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými,  a to že žaloba bola podaná dôvodne
a skutočnosť, že pre správanie žalovaných došlo k späťvzatiu žaloby, pre ktorej naplnenie bola bez
pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaných a späťvzatím žaloby.
Žalobkyňa totiž vzala žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovaných spočívajúce v tom, že jej
nárok sa stal bezpredmetným z dôvodu správania žalovaných. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa neiniciovala žalovaných o zrušenie zámennej zmluvy pred podaním žaloby, je potrebné
uviesť, že takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

13. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu
trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobkyni priznal
nárok voči žalovaným na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

14. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalovaným na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).