{"guid": "036ee36e-7e0c-4f58-9375-e6b29d269db6:053723a5-eb6c-4b36-ac1f-69d6de13849e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5415201546.1", "spisova_znacka": "5CoP/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/45/2015 z 28. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. septembra 2015, sp. zn. 5CoP/45/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5415201546.1", "identifikacne_cislo": "5415201546", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2015-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/053723a5-eb6c-4b36-ac1f-69d6de13849e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5415201546.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5415201546.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5415201546.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201546
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5415201546.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľky: Mgr. I. O. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., C. XXXX/X, právne zastúpená
Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátkou, so sídlom O. XXXX/XX K. T., proti odporcovi: Mgr. S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. T., C. XXXX/X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom O.: 1/ S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u
navrhovateľky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Dolný Kubín, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/51/2015-98 zo
dňa 16. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e.

Ž i a d e n  z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo navrhovateľky Mgr. I. O. H., rod. H., nar.
XX.X.XXXX a odporcu Mgr. S. O., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 3.6.2010 v Dolnom Kubíne, zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Dolný Kubín, vo zväzku 13, ročník 2010, na strane 63, pod
poradovým číslom 37,  rozviedol. Zveril maloleté deti O.: S., nar. XX.XX.XXXX, a S., nar. XX.XX.XXXX,
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky I. O. H., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok sú naďalej oprávnení navrhovateľka a odporca spoločne. Odporcovi
Mgr. S. O., nar. XX.XX.XXXX, uložil povinnosť platiť na výživu mal. detí O.: S., nar. XX.XX.XXXX po
40,- eur mesačne a S., nar. XX.XX.XXXX po 40,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Odporca je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý utorok a štvrtok v kalendárnom týždni vždy od 15.00
hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu
od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v stanovených časoch si odporca maloleté deti prevezme
pred bydliskom maloletých detí a v stanovený čas ich v mieste bydliska maloletých detí navrhovateľke
odovzdá, pričom navrhovateľka je povinná maloleté deti na stretnutie s odporcom náležite pripraviť.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 23 a vykonané dokazovanie, na základe
ktorého mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, tento rozvrat je trvalý a
manželstvo neplní svoj účel, ktorým sa rozumie predovšetkým riadne spolužitie manželov, ich vzájomná
pomoc, rešpektovanie svojej dôstojnosti a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Manželstvo
účastníkov je len formálnym zväzkom a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Hlavnú



príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v rozdielnych názoroch, povahách a záujmoch oboch
manželov, ktoré nedokázali zladiť v prospech inštitúcie manželstva a v prospech maloletých detí,
v nadviazaní nového vzťahu navrhovateľky s iným mužom, ako aj v nadmernom požívaní alkoholu
odporcom, ktorý je pod jeho vplyvom agresívny a násilnícky.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom aplikoval ust.   § 24, § 25, §
62, § 75 Zákona o rodine. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko aj podľa
názoru kolízneho opatrovníka deti majú pri navrhovateľke vytvorené harmonické prostredie, na vývoj
prospievajú, navrhovateľka všestranne zabezpečuje starostlivosť o ne, deti nie sú zanedbávané. Pri
určení výšky vyživovacej povinnosti považoval navrhovateľkou požadované výživné v sume rovnajúcej
sa 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté dieťa za neprimerane nízke a určil odporcovi
vyživovaciu povinnosť v sume 40,- eur mesačne na každé z detí, pričom prihliadol nielen na potreby
maloletých detí a príjmy odporcu, ale aj na skutočnosť, že tento uhrádza všetky náklady spojené s
bývaním, poplatok za internet a spláca spoločnú pôžičku. Zároveň súd upravil styk odporcu s maloletými
deťmi v zmysle návrhu navrhovateľky, voči ktorému odporca nemal námietky.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 144 prvá veta O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Vo
svojom odvolaní poukazoval na to, že súd nesprávne posúdil právny stav rozvratu manželstva, čo
viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Nevykonal dostatočné dokazovanie a unáhleným
rozhodnutím došlo k porušeniu ust. § 23 Zákona o rodine. Okrem skutočností, ktoré uvádzal pred
súdom prvého stupňa, v odvolaní uviedol, že požívať alkoholické nápoje začal až po tom, ako sa
dozvedel o známosti navrhovateľky s iným mužom. Navrhovateľka pri riešení problému s alkoholom
nebola nápomocná v súčinnosti s psychológom. Uvádzal, že navrhovateľke jednoznačne dôveroval a
považoval manželstvo za posvätný zväzok, zakladajúci sa na vzájomnom rešpekte. Navrhovateľku nikdy
nepodviedol a pozdvihoval jej autoritu v rodine. Tvrdil, že trvalý a hlboký rozvrat v manželstve nebol
žiadnym spôsobom preukázaný. Obaja manželia naďalej žijú v spoločnej domácnosti, a teda nebol ani
dôvod upravovať styk otca s deťmi, čo nesprávne vec posúdil  a odporca keďže nie je znalý právne,
mnohým veciam nerozumel a takto bol ukrátený na právach na svoju obhajobu a obhajobu svojho
postavenia ako otca a manžela.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie navrhovateľka
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu
potvrdiť vo všetkých jeho výrokoch. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s odvolaním odporcu nesúhlasí.
Posúdenie rozvratu vzťahu medzi manželmi je otázkou skutkovou, nie právnou, pričom má za to, že v
konaní bol preukázaný práve taký rozvrat vzťahov medzi účastníkmi, ktorý je predpokladaný Zákonom
o rodine pre rozvod manželstva. Potvrdila skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu formálne zdieľali
spoločné trvalé bydlisko, pričom je zrejmé, že nemožno hovoriť o tom, že by spolu riadne žili, vzájomne
rešpektovali svoju dôstojnosť, pomáhali si, či spoločne sa starali o deti. Bolo preukázané agresívne
správanie odporcu voči navrhovateľke a to výpoveďou navrhovateľky, lekárskou správou, čo potvrdil aj
odporca vo svojej výpovedi. Podľa jej názoru je rozvod manželstva v záujme maloletých detí, nakoľko
tieto v súčasnosti cítia napätie medzi svojimi rodičmi, sú svedkami ich hádok a slovného napádania
navrhovateľky odporcom. Prvostupňový súd správne ustálil skutkový stav a skutočnosť, že manželstvo
účastníkov už neplní svoj účel. Navrhovateľka svoje vyjadrenie doplnila podaním zo dňa 23.9.2015, v
ktorom uviedla, že ju dňa 16.9.2015 odporca v podnapitom stave fyzicky napadol s tým, že lekárskym
ošetrením boli potvrdené krvné podliatiny a odreniny. Na základe uvedeného bol odporca vykázaný zo
spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore a súčasne okresný súd
vydal predbežné opatrenia a uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do bytu navrhovateľky až do
právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania za podanie návrhu na vydanie
predbežného opatrenia a súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia právnej
zástupkyni.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník
maloletých detí. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia
prvostupňového súdu.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1,2 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odporca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 144 veta prvá O.s.p.
Pokiaľ ide o ďalšie trovy uplatňované navrhovateľkou za podanie návrhu a súdny poplatok v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia, tak uvedené trovy odvolací súd nemohol priznať vzhľadom k tomu,
že nevznikli v predmetnom konaní.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/51/2015", "guid": "7e19980f-5337-47c2-ab4b-33023a487da8:4c2495cd-685d-4003-a78e-1f21577a4f28", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}