{"guid": "036b4838-48d8-4566-9207-0c734dea586e:45f6a8fc-9a06-466e-9261-990939f69106", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4213206848.4", "spisova_znacka": "7Co/547/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/547/2016 z 21. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. júna 2017, sp. zn. 7Co/547/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4213206848.4", "identifikacne_cislo": "4213206848", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2017-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45f6a8fc-9a06-466e-9261-990939f69106", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206848.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206848.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206848.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/547/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206848
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206848.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: E. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX P., o zaplatenie zmenkovej sumy XXX eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Z. súdu P. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Z. súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania  p
o t v r d z u j e .

W. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

X. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, konanie v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zastavil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. P., že
žalobca si uplatnil svoj nárok na tlačive F. na uplatnenie pohľadávky podľa článku X ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia
uvedeného nariadenia, ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení
neskorších predpisov (ďalej „Zmenkový a šekový zákon“) ako aj ustanovenia § 3 ods. 1, § 34, § 39
Občianskeho zákonníka, s tým, že žalobu považoval za neopodstatnenú. V odôvodnení súd uviedol,
že žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 152 eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 152 eur od 22.05.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 152 eur od
25.09.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 0,51 eura. V predloženom tlačive žalobca uviedol, že
ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 05.01.2009 na zmenkovú
sumu 152 eur, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od
22.05.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“ a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Keďže
zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Dňa 23.12.2015 žalobca zobral návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového
úroku 0,19% denne a žiadal priznať zmenkový úrok len vo výške 0,06% denne.  Žalovaná s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasila. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaná zmenku vystavila dňa
05.01.2009 na zmenkovú sumu 152 eur a zaviazala sa aj na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 %
denne od 22.05.2009. Ide o indosovanú zmenku „bez protestu“ opatrenú doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“ s miestom splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

2. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., účinný do 30.06.2016, ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak ide o žalobu, ktorou sa



uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný
opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý
svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné
na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. V zmysle § 79 ods. 4 OSP ak nie je dokázaný opak, platí,
že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň súd postupoval podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý uvádza, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto
zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Žalobca sa v tomto prípade domáha
v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky nepresahujúcej 2.000 eur, preto súd postupoval
podľa článku 2 ods. 1 nariadenia. Súd v prvom rade skúmal, či zmenka vystavená žalovanou spĺňa
všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového. Predložená
zmenka má v tomto prípade zákonné náležitosti, t. j. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny v slovenskom jazyku, ďalej „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 152 eur
slovom a aj v číslach, údaj o zročnosti (splatnosti) - na videnie, údaj miesta, kde sa má plniť, meno toho,
komu alebo na rad koho sa má plniť, dátum a miesto vystavenia zmenky a je podpísaná žalovanou,
pričom žalovaná podpísala zmenku ako E.. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne od 22.05.2009. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent,
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu.

3. S účinnosťou od 23.12.2015 podľa § 79 ods. 3 OSP je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo
zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych
predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca napriek tomu žalobu
podľa 79 ods. 3 OSP nedoplnil. Keďže žalobca nepreukázal opak, súd pri posudzovaní jeho nároku
vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Navyše
je súdu z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky na základe
indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase vystavenia
zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia
zmenky bolo prípustné, za splnenia vyššie uvedenej podmienky, že veriteľ nesmel prijať zmenku prijatú,
resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny
poriadok zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla
zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych
predchodcov so žalovanou, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou
právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, súd preto návrh v celom rozsahu
zamietol. Výrok o zastavení časti konania súd odôvodnil podľa § 96 ods. 1 OSP a výrok o trovách konania
podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že žalovanej náhradu trov nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

4.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou
zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a
zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky



zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil
dôkazy na skutočnosti, ktoré nikto netvrdil, a tak dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie a interpretácie
nesprávnych právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov poukázal
na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu,
pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na
ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný; jemu
nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov, sú záväzkami samostatnými, a vôbec nie sú závislé na úverovom vzťahu. Ak bol na súde
uplatnený nárok zo zmenky, súd nemôže bez ďalšieho rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a
po prejednaní veci rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdil. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku
absencie odvolania právoplatnosť.

7. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní
zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy
o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania
v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Ak by súd prvej
inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné
dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy
v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je totiž  obmedziť súdy pri
zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických
a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho
nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by aj možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného
Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora



EÚ, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

8. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v odseku 1 tretej vete umožnilo súdu výnimočne
vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. V danom prípade z predloženej zmenky (v spise na č.l. 13) je zrejmé, že vznikla na základe
zmluvy uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ako
zmenka „bez protestu“ a s termínom: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke
je uvedené aj číslo (úverovej) zmluvy: 4720075. Je teda nesporné, že predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve, resp. vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou
zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby súdnej
ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne mohol
vykonať aj tie dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý
v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona bola fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia
§ 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel než
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi
je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom spotrebiteľ ich znenie ani ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca, a to s prihliadnutím na zákonné ustanovenia citované súdom prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom
upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne
preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Dôkaznú povinnosť v tomto smere
vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 3, 4 OSP, ktoré súd prvej inštancie citoval v odôvodnení svojho
rozsudku, si žalobca nesplnil.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na



jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky
nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv z nej. Ak veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval,
zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na iného, potom by bolo možné
uzavrieť, že zmenka bola vystavená v rozpore s právnym predpisom  ako taká by bola podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná.

11.  Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera mohlo byť žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne
významné aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka na podklade
takéhoto dojednania nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže



byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základe
uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1
CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}