{"guid": "0369b7f8-567c-47e3-bdc9-658b991a6bcd:0e9a2452-bc9a-4fa3-98f1-87e6e15ce4cf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8812209841.1", "spisova_znacka": "4CoE/78/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/78/2013 z 25. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. júla 2013, sp. zn. 4CoE/78/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812209841.1", "identifikacne_cislo": "8812209841", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2013-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e9a2452-bc9a-4fa3-98f1-87e6e15ce4cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812209841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8812209841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8812209841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/78/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812209841.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnému R. R., bytom K. XXX/XX, L. o vymoženie 914,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er 2028/2012 - 11 zo dňa
30.10.2012 takto

r o z h o d o l :

P o  t v  r d z  u  j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o  udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.08.2012.

V  odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 07501/11 zo dňa
09.08.2011, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 914,01 Eur spolu so zmenkovým
úrokom 0,25 % denne zo sumy 914,01 Eur od 09.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 914,01 Eur od 22.06.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania
vo výške 266,73 Eur.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o  spotrebiteľských úveroch v  znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o  spotrebiteľských úveroch), článok 2 písm. a), článok 3  ods.
1 a 3, článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa   5. apríla 1993 o  nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r) a  5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v  znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a  uviedol,
že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi
bod 43 a 32 rozsudku, rozhodnutie vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero a rozhodnutie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil MileniumSL, bod 38 rozsudku.

Uviedol, že zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach  a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľov. Medzi neprijateľné podmienky patrí aj požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom  riešil výlučne v rozhodcovskom



konaní. V danom prípade sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči povinnému na podklade
rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu prvého stupňa ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by
chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovský súd
navyše absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných  vnútroštátnych a európskych noriem
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd sa obmedzil iba na zmenkový vzťah oprávneného
a povinného, posudzoval len formálne náležitosti zmenky. Nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné
podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu
poskytuje Občiansky zákonník i smernica 93/13/EHS.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Bol toho názoru, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal,
že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul,
žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitosti exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).  Je však
toho názoru, že  exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom
Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré musí byť dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho
zákonnosť a správnosť.  V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup súdu,  na základe
ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec nezaoberal
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd
musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v
skutočnosti spotrebiteľom, t.j., že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a
že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v  zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v  súlade s  ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v  Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v  znení neskorších predpisov, (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a  dospel k  záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.



Úlohou odvolacieho súdu v  odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O  omyl v  aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej
doložky, nakoľko bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a
vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.

Z  obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o  udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a  exekučného titulu
nebola opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu z 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na  vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že  jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v  čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 29.10.2010), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o  spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon
o  spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o  spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
inej právnej formy.



Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 Zákona o  spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, sp. zn. SR 07501/11 zo dňa 09.08.2011 s  právoplatnosťou
dňa 30.08.2011 a  vykonateľnosťou dňa 02.09.2011 (v spise na čl. 7-8), ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 914,01 Eur spolu so zmenkovým   úrokom 0,25 % denne zo sumy
914,01 Eur od 09.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 914,01 Eur
od 22.06.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 266,73 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.  Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2010 vyplýva, že
veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému v tomto exekučnom konaní) úver vo výške 400,00
Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok  vo výške 356,00 Eur, t.j. celkom
zaplatiť čiastku  756,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 63,00 Eur počnúc dňom 23.11.2010.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s  názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje
dojednaná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v  zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie vychádza z  článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v  spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku Smernice aj podmienka
upravená v  písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s  dodávateľom riešil
výlučne v  rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by  mohol byť exekučným titulom.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol
spotrebiteľským vzťahom, odvolací súd poukazuje na to, že  oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra nachádzajúci sa v spise na č. l. 9)  a vystupuje
teda v pozícii dodávateľa. Nie je celkom zrejmé, z akých skutočností vychádzal oprávnený pokiaľ tvrdil,
že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere mal taktiež postavenie podnikateľa. Táto skutočnosť totižto
nevyplýva z predloženej zmluvy o úvere nachádzajúcej sa v spise (čl. 3). Nie je pravdivé tvrdenie
oprávneného, že povinný v procese uzatvárania zmluvy vystupoval ako podnikateľ, keďže bol označený
svojím menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. V predloženej zmluve o úvere chýba údaj
o údajnom obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle, či čísle živnostenského registra. Je síce
pravdou, že v časti zmluvy, ktorou mal dlžník (povinný v exekučnom konaní) prehlásiť, na aký účel
sú finančné prostriedky poskytnuté, je zaškrtnuté políčko - na výkon povolania (nie je nijako bližšie
špecifikované), avšak chýbajúce údaje, ktorými má byť označená fyzická osoba - podnikateľ absentujú,
čo neumožňuje vytvoriť jednoznačný záver o tom, že povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
podnikateľ.

Odvolací súd vychádzal zo zásady, v zmysle ktorej ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že v danom prípade zmluvu uzatváral povinný v
postavení spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na uvedený právny vzťah
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľského práva. Nie je preto dôvodné
odvolanie oprávneného ani v časti, ktorou namietal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie
rozhodnutia týkajúce sa ustálenia samotnej povahy právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným.



Dôvodnou nie je ani namietaná prekážka res iudicatea, lebo rozhodnutie rozhodcovského súdu túto
prekážku nezakladá v konaní pred súdom.

Postupom exekučného súdu nedošlo k  odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k  porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o  ochrane ľudských
práv a  základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky je v  súlade s  ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v  zmysle ktorého v  pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, čo je v  súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS o  nekalých podmienkach v  spotrebiteľských zmluvách.

Z  týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a  preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v  súlade s  ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v  pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/2028/2012", "guid": "86c99071-fcbd-48b7-a4ed-1994e60a55d6:c973cd81-e524-48cd-a42e-97b9da2db641", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}