{"guid": "03668604-2130-4e4b-ab18-ac222a79e0d0:61f20054-b661-4483-84db-be45272afb5b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1514204516.1", "spisova_znacka": "20CoP/5/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/5/2017 z 29. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2017, sp. zn. 20CoP/5/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1514204516.1", "identifikacne_cislo": "1514204516", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2017-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61f20054-b661-4483-84db-be45272afb5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1514204516.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1514204516.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1514204516.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204516
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514204516.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci o maloleté dieťa: H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: Y. V., T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X., X. X, zastúpenej: Zahradniková.SK s.r.o., so sídlom Šancová 48, Bratislava a otca: Y.. Q. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., I. XX, zastúpeného: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, Tomášikova 50/D, Bratislava,
na návrh matky na úpravu výklonu rodičovských práv a povinností a na návrh otca na nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P
60/2014-1058 zo dňa 13.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k.             20P 60/2014-1058 zo dňa
13. septembra 2016  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 20P 60/2014-1058 zo dňa 13.9.2016 rozhodol o úprave
práv a povinností rodičov k maloletej H. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že zveril maloletú do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v osobnej starostlivosti otca bude maloletá v prvom a treťom
týždni každého kalendárneho mesiaca vždy od nedele od 19.00 hod. predchádzajúcej pondelku prvého
a tretieho týždňa v každom kalendárnom mesiaci do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. a v osobnej
starostlivosti matky bude maloletá v druhom a štvrtom týždni každého kalendárneho mesiaca vždy od
nedele od 19.00 hod. predchádzajúcej pondelku druhého a štvrtého týždňa v každom kalendárnom
mesiaci do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej
bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú            v sume 250,- eur mesačne za obdobie od
19.02.2014 do 30.06.2016 vždy do 15. dňa    v každom mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné
za toto uvedené obdobie     v celkovej sume 503,77 eur otcovi uložil zaplatiť v lehote do 30 dní odo
dňa vykonateľnosti rozsudku do rúk matky. Súd výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti,
ktorá sa realizuje od 01.07.2016 neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2.  Návrhom zo dňa 18.02.2014, ktorý bol doručený súdu dňa 19.02.2014, matka žiadala, aby súd zveril
maloletú H. do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi
navrhla uložiť platiť výživné na maloletú v sume 500,- eur mesačne od podania návrhu a vo výške
340,59 eur mesačne za obdobie od 01.03.2013 do 18.02.2014. Styk otca s maloletou navrhla ponechať
na dohodu rodičov. Matka návrh odôvodnila tým, že počas spolužitia s otcom maloletej domácnosť a
výchova dcéry spočívala výlučne na nej a otec sa venoval práci alebo svojím koníčkom. Pre nezhody sa
i s maloletou 26.02.2013 odsťahovala k svojím rodičom, kde bývajú doteraz. Otec na maloletú prispieva
mesačne v priemere sumou 136,25 eur a inými výdavkami cca 23,16 eur. Otec je advokát a jeho
majetkové pomery sú podstatne vyššie ako jej, keďže poberá rodičovský príspevok, prídavok na dieťa



a v práci na polovičný úväzok zarobí cca 550,- eur mesačne. Matka svojim rodičom prispieva sumou
200,- eur mesačne a z príjmu jej zostane 572,- eur mesačne, na úhradu nákladov na dieťa. Matka
tvrdila, že výživné, ktoré platí otec nepostačuje na výživu maloletej a k dohode medzi rodičmi nedošlo.
Matka sa o maloletú stará sama, otcovi posiela prehľad mesačných nákladov na dieťa v pravidelných 3-
mesačných intervaloch. Náklady maloletej za 03-05/2013 vyčíslila v sume 1.393,56 eur a výživné žiadala
určiť v sume 500,- eur mesačne. Otec žiadal návrh v časti výživného, ktoré má byť priznané spätne
od 01.03.2013 zamietnuť, nakoľko odsťahovanie sa matky zo spoločnej domácnosti nie je dôvodom
osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, pretože nejde o objektívnu príčinu, pre ktorú
nemohla matka návrh podať už dňa 01.03.2013 odkedy žiadala výživné. Otec tvrdil, že od 01.03.2013
do 01.04.2014 prispieval výživným na dcéru v priemere 173,23 eur mesačne a ďalším jednorazových
plnením. Otec vyčíslil náklady maloletej za uvedené obdobie v sume 953,56 eur. Okrem finančného
plnenia sa podieľa na starostlivosti o maloletú aj aktívnym postojom. Maloletá má u neho zariadenú
detskú izbu, so všetkými potrebami.

3. Dňa 05.09.2014 otec doručil súdu návrh, ktorým žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a tvrdil, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie
maloletej do striedavej starostlivosti. Otec uviedol, že vždy bol a je schopný dcére sa v plnej miere
venovať počas pracovných dní, ako aj dní pracovného pokoja a nie je žiaden dôvod na to, aby jeho
návrhu nebolo vyhovené. Kvalita vzťahov medzi dieťaťom a ním a rodičmi navzájom je v súlade       s
ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia sú schopní vzájomnej komunikácie ohľadne výchovy
a zabezpečovania potrieb dieťaťa, on má vytvorené podmienky na poskytovanie starostlivosti o dieťa a
má záujem o osobnú striedavú starostlivosť. Od troch rokov veku dieťaťa sa začína vytvárať sekundárna
väzba dieťaťa na druhého rodiča, táto je už na neho vytvorená. Ako 14 mesačná začala u neho
prespávať /od soboty rána do nedele večera/, v priebehu týždňa s ňou chodil na prechádzky, je schopný
sa o ňu riadne postarať, vie aj variť, pozná jej návyky, čo má rada. Ako advokát vykonáva činnosť v
kancelárii spolu s tromi ďalšími advokátmi                        a zamestnávajú štyroch koncipientov, čiže
viac-menej kontroluje a riadi prácu koncipientov, v prípade potreby je ktorýkoľvek z advokátov schopný
zabezpečiť jeho činnosť, navyše môže pracovať aj z domu. Matka si nevie svoj pracovný čas upraviť
a musí sa riadiť pokynmi zamestnávateľa. Od 10/2013 si dcéru brával už od piatka rána do nedele
večera, v 12/2013 bola u neho tri zo štyroch víkendov. Maloletá            v rámci styku bola u neho
v období od 01.01.2014 do 11.11.2014 celkovo 92,5 dní / 68 nocí a od 11.11.2014 do 11.01.2015 24
dní / 17 nocí. Aj keď bola chorá, staral sa o ňu a matka chodila do práce. Jeho potenciálne príjmy /
zo spoločností, v ktorých je konateľom ako aj príjem fyzickej osoby/ rok 2012 dosiahli 1 280,41 eur,
za rok 2013 činili 1 040,89 eur, za rok 2014 predstavovali 1 265,59 eur a za rok 2015 dosiahli 665,97
eur. Okrem výživného prispieva sumou cca 70 % z nákladov matky na maloletú. Matka uprednostňuje
finančnú stránku pred osobnou starostlivosťou              o maloletú, celodenne sa o ňu starala len do jej 10-
tich mesiacov, uprednostnila kariéru a začala vo veku 10 mesiacov dieťaťa chodiť do práce, dcéru dala
do starostlivosti svojej matke, do jaslí a aj jemu. Vyhrážala sa mu, že „.Í. U. J., Ž. T. B., H. Ž. V. C.. Pokiaľ
by emocionálna väzba maloletej a otca nebola dostatočne vypestovaná, nemohol by sa realizovať jeho
široký styk s dieťaťom. Otec navrhol viaceré alternatívy striedavej osobnej starostlivosti, i striedanie v
kratších časových intervaloch, je ochotný akceptovať interval striedavej starostlivosti podľa úvahy súdu
a odporúčania kolízneho opatrovníka. S pravidelnosťou sa stáva, že mu matka pred dohodnutým stykom
večer zatelefonuje, aby prišiel pre maloletú skôr alebo v iný čas.

4.  Matka s návrhom otca nesúhlasila, o maloletú sa celodenne stará, poskytuje jej pocit bezpečia a
domova, maloletá má na ňu vytvorenú primárnu väzbu, takto by stratila domov. Od jej narodenia otec
na ňu nemal čas, neprejavoval  záujem, aký by sa od milujúceho otca očakával. Reálne nemá možnosť
vykonávať v priebehu týždňa plnohodnotnú osobnú starostlivosť o maloletú, táto by bola pravdepodobne
celý týždeň u jeho matky. Svoj program nie je schopný podriadiť maloletej, často sa stáva, že nedodrží
termín dohodnutého prevzatia maloletej pre pracovné povinnosti. Ignoruje zdravotný stav dieťaťa,
nedodržiava pokyny ošetrujúcej lekárky, namiesto domácej liečby chodil s ňou po nákupnom centre, v
dôsledku čoho sa jej zhoršil zdravotný stav. Keď maloletá ochorie, stará sa o ňu matka, u otca bola, len
keď nastúpila do zamestnania, nemohla si v práci zobrať voľno a jej rodičia boli v zahraničí. Nie je splnená
jedna zo základných požiadaviek, a to, že sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti dohodli. Matka
mu nikdy v styku s dcérou nebránila, mohol s ňou byť kedykoľvek. Dokonca súhlasila, aby bola u neho
každý štvrtý týždeň v mesiaci a jeden víkend od piatka do nedele. Nízky vek dieťaťa nie je vhodný na
realizovanie striedavej starostlivosti, táto forma starostlivosti by mohla spôsobiť dieťaťu nezmazateľnú
psychickú ujmu a trvalo narušiť pevné vzťahy s matkou. Otec koná účelovo s cieľom vyhnúť sa plateniu



vyššieho výživného na maloletú. Svoje príjmy riadne nezdokladoval, preto navrhla, aby súd vychádzal
z jeho fiktívneho príjmu. Advokátska kancelária H. &. L., s.r.o. dosiahla v roku 2013 celkové ročné tržby
96 823 eur /cca 8 000 eur mesačne/. Obchodná spoločnosť H. s.r.o. vlastnila ku koncu roka 2013 majetok
v hodnote 41 952 eur /otec je v nej tretinovým spoločníkom a konateľom/. G. Q. R., s.r.o. vykázala tržby
v roku 2013 vo výške   11 927 eur. Na pojednávaní dňa 11.11.2014 potvrdila, že maloletá sa od otca
vracia      v poriadku a spokojná, otec sa o ňu riadne stará. Do zamestnania sa vrátila 01.03.2013 pretože
nemala pre dostatočné zabezpečenie potrieb maloletej a domácnosti inú možnosť, ako sa zamestnať.

5.  Matka v konečnom dôsledku podaním zo dňa 28.04.2015 upravila petit tak, že navrhovala, aby súd
uložil otcovi povinnosť uhradiť jej doplatok zročného výživného na maloletú za obdobie od 01.03.2013
do 31.01.2014 /od opustenia spoločnej domácnosti do podania návrhu/ v celkovej výške 3 797,04 eur v
splátkach po       316,42 eur mesačne /jej príjem s rodičovským príspevkom dosahoval 700 eur, dieťa
bolo v jej celodennej starostlivosti, jeho priemerné mesačné náklady činili 511,46 eur, matkin príjem
postačoval len na úhradu nákladov na ňu samotnú ako priemerné mesačné výživné sumu 500 eur, po
odrátaní príspevkov otca na výživu dieťaťa            v predmetnom období v sume 1 702,95 eur; 11x500
eur - 1 702,95 eur = 3 797,05 eur/; za obdobie od 01.02.2014 do 30.04.2014 /od nástupu maloletej do
jaslí/ v celkovej výške 690 eur v splátkach po 57,50 eur mesačne /jej príjem s rodičovským príspevkom
dosahoval 700 eur, dieťa bolo v jej celodennej starostlivosti, jeho priemerné mesačné náklady činili
421,50 eur, matkin príjem postačoval len na úhradu nákladov na ňu samotnú ako priemerné mesačné
výživné sumu 400 eur po odrátaní príspevkov otca na výživu dieťaťa v predmetnom období v sume 510
eur; 3x400 eur - 510 eur = 690 eur/; za obdobie od 01.05.2014 do 30.09.2014 /od nástupu maloletej do
jaslí a matky na plný úväzok do práce/ v celkovej výške 2 155 eur v splátkach po 179,58 eur /jej príjem
s rodičovským príspevkom dosahoval 700 eur, dieťa bolo v jej celodennej starostlivosti, jeho priemerné
mesačné náklady činili 691,34 eur, matkin príjem postačoval len na úhradu nákladov na ňu samotnú ako
priemerné mesačné výživné sumu 660 eur po odrátaní príspevkov otca na výživu dieťaťa v predmetnom
období      v sume 1 145 eur; 5x660 eur - 1 145 eur = 2 155 eur/; za obdobie od 01.10.2014 do 31.01.2015 /
od nástupu matky do práce na plný úväzok/ v celkovej výške 1 038 eur     v splátkach po 86,50 eur /
jej príjem s rodičovským príspevkom dosahoval 1400 eur, dieťa bolo v jej celodennej starostlivosti, jeho
priemerné mesačné náklady činili 684,10 eur, ako primerané výživné je 500 eur nakoľko otcov príjem a
jeho životná úroveň sú cca 4x vyššie ako matkine, po odrátaní príspevkov otca na výživu dieťaťa    v
predmetnom období v sume 962 eur; 4x500 eur - 962 eur = 1 038 eur/; za obdobie od 01.02.2015 do
30.04.2015 /obdobie dochádzky dieťaťa do jaslí na plný úväzok/           v celkovej výške 690 eur v
splátkach po 230 eur/ jej príjem od 01.04.2015 sa znížil      o 199 eur, rodičovský príspevok už nepoberá,
náklady na jasle sa od 01.02.2016 zvýšili z 230 eur na 366 eur, klesli od 01.09.2015 o cca 300,- eur,
keďže nastúpila do štátnej škôlky, matka si hľadá samostatné bývanie, s čím sa jej zvýšia náklady na
dieťa v časti nákladov na bývanie, ako primerané výživné je 500 eur, po odrátaní príspevkov otca na
výživu dieťaťa v predmetnom období v sume 810 eur; 3x500 eur - 810 eur = 690 eur/. Otec by mal
byť preto povinný prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne, splatnou vždy do 10. dňa v
mesiaci do rúk matky.

6. Kolízny opatrovník považoval striedavú osobnú starostlivosť rodičov za vhodný model pre maloletú,
nakoľko nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ju táto forma starostlivosti  nejakým spôsobom
poškodzovala, že by jej nevyhovovala. Prebieha už dlhú dobu a nikto nesignalizoval v tejto veci problémy,
až matka na pojednávaní dňa 13.09.2016. Striedanie v týždňových intervaloch považoval za vhodnejšie
ako striedanie po 2-3 dňoch, keďže častejšie premiestňovanie sa by mohlo byť zložité pre dieťa.
Nariadenie znaleckého dokazovania ponechal na úvahu súdu.      V prípade nariadenia striedavej osobnej
starostlivosti navrhol otca zaviazať výživným v sume 150-200 eur  mesačne a od podania návrhu do
rozhodnutia súdu v sume        300 eur mesačne.

7. Dokazovaním súd zistil, že rodičia nie sú manželia, v spoločnej domácnosti nežijú od 26.02.2013,
kedy sa matka i s maloletou odsťahovala k rodičom. Matka je slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá, dosiahla vysokoškolské vzdelanie. Materský príspevok poberala v priemernej výške 722,30 eur
mesačne do 14.01.2013     a následne rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne, poberá
prídavky na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. V N. U., s.r.o. pracovala od 01.03.2013 do 13.10.2014
na polovičný úväzok s netto priemerným mesačným zárobkom za pomernú časť roka 2013 vo výške
609,76 eur a za pomernú časť roka 2014 v sume 620,63 eur mesačne. Tento pracovný pomer bol
skončený dohodou. Od 14.10.2014 pracovala v V. O. /., s.r.o. s pracovným pomerom uzavretým na
dobu určitú do 13.10.2015. Jej čistý priemerný mesačný príjem za pomernú časť roka 2014 dosiahol



1 042,50 eur a za prvých osem mesiacov roka 2015 činil 1 829,58 eur. Aj tento pracovný pomer bol
skončený dohodou ku dňu 31.08 2015. Od 08.09.2015 do 10.01.2016 bola nezamestnaná, evidovaná
na úrade práce, podporu poberala v priemernej výške 680 eur mesačne. Od 11.01.2016 je zamestnaná
v CETELEM SLOVENSKO, s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom za prvých sedem mesiacov tohto
roka 1 208,61 eur netto. Od marca 2011 do 08.09.2015 bola držiteľkou živnostenského oprávnenia
s viacerými predmetmi podnikania, činnosť mala pozastavenú od 26.04.2011 do 25.04.2014. Daňové
priznanie za rok 2014 nepodala. Je nemajetná, s maloletou bývala u rodičov v ich 3-izbovom byte,
jej mesačný príspevok za bývanie, energie a stravu činil 200 eur. Okrem toho kupovala predovšetkým
pracie a čistiace prostriedky. Mesačný preddavok za byt rodičov činil 227,56 eur. Aktuálne býva s
dieťaťom sama v 3-izbovom byte vo vlastníctve jej otca. Podľa zistenia súdu nie je vlastníkom osobného
motorového vozidla, ale auto používa, náklady na pohonné hmoty vyčíslila v priemernej výške 53,74 eur
mesačne. Trvale zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom nemá.

8.  Otec je slobodný, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Má vysokoškolské vzdelanie, pracuje ako
advokát. Je jedným z troch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti H., s.r.o., ktorá v daňových
priznaniach vyčíslila hospodársky výsledok pred zdanením: za rok 2012 vo výške - 22,93 eur /daň 0
eur/, za rok 2013      v sume - 25,16 eur /daň 0 eur/, za rok 2014 vo výške 5 353,44 eur a za rok 2015
v sume 4 614,94 eur. Spoločnosť nemá zápisnicu z valného zhromaždenia o rozdelení zisku, nakoľko
za roky 2012 a 2013 dosiahla daňovú stratu. Zisk spoločnosti za rok 2014 dosiahol 4 178,39 eur, 5% z
neho spoločnosť použila na tvorbu rezervného fondu /t.j. 208,92 eur/ a zvyšok v sume 3 969,47 eur bol
prevedný na účet nerozdelený zisk    z minulých rokov, zisk za rok 2015 bol preúčtovaný na nerozdelený
zisk z minulých rokov. V obchodnej spoločnosti H. &. L., s.r.o. je otec jediným spoločníkom a konateľom.
Táto spoločnosť v daňových priznaniach vyčíslila hospodársky výsledok pred zdanením: za rok 2012
v sume 19 422,91 eur /daňový preplatok 5 464,61 eur/, za rok 2013 v sume 16 875,86 eur /daňový
preplatok               2 147,25 eur/, za rok 2014 vo výške 20 926,01 eur a za rok 2015 táto čiastka
predstavovala 11 237,03 eur. Valné zhromaždenie tejto spoločnosti rozhodlo, že zisk za rok 2012 vo
výške 15 609,80 eur, za rok 2013 vo výške 12 752,49 eur, za rok 2014 v sume 16 215,70 eur a za rok 2015
vo výške 8 639,80 eur bol preúčtovaný na rozdelený zisk z minulých rokov. H.C. &. L., s.r.o. je vlastníkom
osobného motorového vozidla značky X. E.. Otec je jedným z dvoch spoločníkov aj v spoločnosti G. Q.
R., s.r.o., ktorá v daňových priznaniach uviedla hospodársky výsledok pred zdanením: za rok 2012  v
sume 675,43 eur /daň 76,46 eur/, za rok 2013 vo výške 702,18 eur /daň 161,35 eur/, za rok 2014 vo
výške 464,19 eur       a za rok 2015 v sume 947,45 eur. Zisk spoločnosti za rok 2012 v sume 569,02
eur, za rok 2013 vo výške 540,75 eur bol preúčtovaný na nerozdelený zisk z minulých rokov   a strata vo
výške 15,93 eur za rok 2014 sa preúčtovala na neuhradenú stratu                  z minulých rokov. Z čistého
zisku spoločnosti za rok 2015 v sume 467,38 eur sa 5 % t.j. 23,37 eur použilo na tvorbu rezervného
fondu a zvyšok zisku v sume 444,01 eur spoločnosť previedla na účet nerozdelený zisk z minulých rokov.
V Q. K. R., s.r.o. bol vo funkcii konateľa od 26.01.2012 do 04.03.2013 bez odmeny za vykonanú prácu.
Dňa 27.12.2013 vzniklo otcovi živnostenské oprávnenie na viaceré predmety podnikania. V daňových
priznaniach z príjmov fyzickej osoby /hlavná prevažná činnosť: právne činnosti/ za rok 2012 vyčíslil otec
príjmy vo výške 11 460, 05 eur a výdavky 6 506,90 eur, za rok 2013 príjmy dosiahli 12 590,26 eur         a
výdavky 7 259,58 eur, za rok 2014 uviedol príjmy 10 500 eur a výdavky                    6 477,24 eur a za
rok 2015 výška príjmov predstavovala 11 500 eur a výdavkov           7 013,23 eur. Otec je vlastníkom
X-izbového bytu na I. XX v X.     a v podiele 5/6 spoluvlastníkom záhrady v katastrálnom území T..
Mesačné náklady súvisiace s bývaním sú: elektrina 20 eur, plyn 65 eur, vodné - stočné 18 eur, OLO 2,65
eur, splácanie pôžičky na účely bývania 248,95 eur, daň z nehnuteľnosti 54,96 eur ročne. Otec nemá v
súvislosti so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady.

9.  Maloletá H. so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. T.. Y., jej ošetrujúca lekárka
dňa 12.01.2015 potvrdila, že v anamnéze sú recidívy infektov dýchacích ciest a ekzémy. Pravidelne
navštevuje poradňu. Dieťa       v zdraví i chorobe je výlučne v doprovode matky, otec sa doteraz
na zdravotný stav dieťaťa neinformoval. Náklady dieťaťa sa menili vzhľadom na obdobie jej života.
Matka ich vyčíslila v sume 675,72 eur za 06/2014, v sume 499,30 eur za 07/2014, vo výške 624,67 za
08/2014, v sume 716,56 eur za 09/2014, v sume 698,92 eur za 10/2014, z toho pravidelné mesačné
náklady na bývanie: 100 eur, mimoriadne výdavky 60,01 eur /skriňa, uskladnenie pupočníkovej krvi,
kočík, očkovanie                 a poplatok u lekára, cestovný pas, prepichnutie uší/, jasle: cca 220 eur,
oblečenie od 18,30 - 125,40 eur, lieky od 7,82 - 75,48 eur, hračky od 0-71,01 eur, drogéria od 11,98-45,91
eur /plienky, vlhčené utierky/, domácnosť od 3,42 - 33,66 eur /pracie             a čistiace prostriedky/,
strava od 48,86 - 91,86 eur. Od 01.09.2014 navštevovala maloletá Súkromnú materskú školu W. L., 2-



týždňovú adaptáciu absolvovala   v apríli 2014 v Súkromnom predškolskom zariadení W. L. U..G..C.., v
ktorom bol jej pobyt vopred dohodnutý na celodennú starostlivosť 3-krát týždenne. Podľa zistenia bola
primerane samostatná, v kolektíve obľúbená, na režim zariadenia sa plne prispôsobila. Zo správy zo
dňa 31.01.2015 vyplýva, že do zariadenia dochádzala výhradne v doprovode matky, ktorá so zariadením
spolupracuje, je veľmi starostlivá, dieťa je vždy pekne upravené, veľmi čistotné. Náklady za mesiac pri
starostlivosti        3 krát za týždeň činia 200 eur + stravné 3 eurá za deň. Od 01.02.2015 navštevovala
toto zariadenie už po dobu celého pracovného týždňa s mesačným poplatkov okrem stavy 280 eur.
27.04.2016 W. L. U..G..C.. /prevádzkovateľ Súkromnej materskej školy W. L./ potvrdil, že otec každý
prvý a tretí týždeň v mesiaci pravidelne vodieva a vyzdvihuje maloletú H. do/zo  Súkromnej materskej
školy W. L.. Od 01.09.2015 začala navštevovať maloletá H. Materskú školu Iľjušinova 1 v Bratislave, kde
strava stojí 1,57 eur/deň, poplatok za čiastočnú úhradu výdavkov 25 eur mesačne, jednorazový poplatok
60 eur - členský príspevok OZRPMŠI pri MŠ  Iľjušinova 1 a 30 eur do triedneho fondu. Toto predškolské
zariadenie 08.03.2016 súdu oznámilo, že maloletá je kľudné, milé, vyrovnané dievčatko. Obaja rodičia
veľmi dobre a aktívne s ich zariadením spolupracujú, na akcie škôlky prídu obaja, správajú sa k sebe
aj k dcére slušne a priateľsky. Pri preberaní dieťaťa z materskej školy sa v pravidelných dohodnutých
intervaloch striedajú. Ak je maloletá v starostlivosti matky, vyberá ju ona, ak je v starostlivosti otca - otec,
ktorý splnomocnil preberaním aj svoju matku P. H..

10.  Kolízny opatrovník šetrením pomerov v domácnosti otca dňa 29.10.2014 zistil, že býva v 4-izbovom
atypickom, vkusne a moderne zariadenom byte                            s nadštandardnou hygienou a
čistotou, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Náklady bytu predstavujú 120 eur mesačne. Jedna izba je
sčasti zariadená ako detská, maloletá má v nej police s hračkami a priestor na hranie. V spálni otca je
detská postieľka             a skriňa s oblečením pre dieťa. Od leta 2013 otec zabezpečoval starostlivosť
o maloletú aj počas noci a cca od októbra 2013 chodievala k nemu ob víkend od piatka do nedele. V
čase šetrenia bola maloletá v jeho starostlivosti počas 2-3 víkendov          v mesiaci a aj počas jej
choroby. V domácnosti otca je vytvorené vhodné prostredie       i podmienky na zabezpečenie riadnej
starostlivosti o maloletú.

11. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24, § 62, § 65, § 75 a § 77 Zákona o rodine.

12. Okresný súd nevyhovel návrhu matky nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, nakoľko považoval
vykonanie takéhoto dôkazu za nadbytočné, nakoľko mal jednoznačne preukázané, že sú splnené
hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd
vychádzal z toho, že striedavá  starostlivosť nie je vhodným riešením, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa.
Vzhľadom na útly vek maloletej, ktorá podľa názoru súdu, nie je schopná samostatne vyjadriť svoj názor,
jej názor nezisťoval. Každý z rodičov sa v čase, keď je maloletá      v jeho osobnej starostlivosti, o ňu
vzorne stará a zabezpečuje všetky jej potreby na vynikajúcej úrovni. Maloletá má vytvorený vzťah nielen
ku každému z rodičov, ale aj k starým rodičom. Styk otca s dcérou sa postupne rozširoval, maloletá
u neho začala prespávať od 18-tich mesiacov svojho veku, zvykla si zotrvať u neho bez prítomnosti
matky, styk sa postupne rozširoval do formy, v ktorej sa realizuje aktuálne. Model striedavej osobnej
starostlivosti, i keď nie v pomere 50:50, sa realizuje od februára 2015, teda po dobu 1,5 roka, kedy je
maloletá v jeho starostlivosti počas celého prvého týždňa v mesiaci a v treťom týždni od stredy poobedia
do nedele večera. Maloletá si na túto formu starostlivosti zo strany rodičov zvykla. Matka spochybňovanie
vhodnosti takejto starostlivosti o dieťa oznámila súdu až na pojednávaní dňa 13.09.2016,  teda po
dobe 1,5 roka, odkedy sa začala realizovať, neoznámila to ani kolíznemu opatrovníkovi. Tiež otec a
jeho právny zástupca sa s tým oboznámili až na uvedenom pojednávaní. Z toho vyplýva, že problémy
dieťaťa pri odovzdávaní  druhému rodičovi nie sú zrejme tak vážneho a trvalého charakteru, ako to
matka uvádza. Skutočnosť, že je maloletá občas plačlivá /podľa udania otca za 1,5 roka         2-3x/,
a že po upokojení sa odchádza pokojne k druhému rodičovi, od ktorého nechce ísť nazad k prvému
rodičovi, nemožno považovať za závažné problémy dieťaťa, ale za správanie dieťaťa adekvátne svojmu
veku a vývinovému obdobiu. Nebolo preukázané, že sa otec a ani matka o maloletú riadne nestarajú, že
striedavá starostlivosť maloletej škodí a negatívne ju ohrozuje. Aj svedkyňa P. H. potvrdila, že otec sa
o maloletú maximálne stará, má rodičovské zručnosti, vytvára jej adekvátny program. Súkromné jasle a
predškolské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje potvrdili, že si otec maloletú z ich zariadenia preberá
bez akýchkoľvek problémov. Túto skutočnosť pozitívne vníma maloletá a je v jej záujme, aby bola čo
najviac s každým z rodičov. Hysterické záchvaty maloletej sú sporadické, podľa udania otca boli za 1,5
roka 2-3. Je vzhľadom na vek maloletej nevyhnutné, aby sa aj v domácom prostredí u každého    z
rodičov zachovával režim, na ktorý je v materskej škole nastavená, teda, že                v obedňajších



hodinách spí. Ak sa režim dodrží, nie je vo večerných hodinách, kedy si ju otec od matky preberá,
viac unavená, rozladená a plačlivá. Obaja rodičia majú         s dcérou vytvorený veľmi pozitívny citový
vzťah, striedavou starostlivosťou sú lepšie zabezpečované jej potreby, každému z rodičov pomáhajú
pri starostlivosti o dieťa starí rodičia. Matka v priebehu konania niekoľkokrát uviedla, že maloletá sa
od otca vracia spokojná a bez problémov. Rodičia spolu komunikujú, čo je dôležité pre celkový zdarný
vývin dieťaťa. Je v záujme maloletej, aby mala vytvorené plnohodnotné vzťahy s oboma rodičmi. Fakt,
že by vyrastala bez primeranej starostlivosti zo strany otca, by nebol pre ňu pozitívny. Je na oboch
rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne a s istotou sa môže
vyvíjať, pretože obaja majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom
ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

13. Súd zveril maloletú H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch.
Starostlivosť o maloletú počas sviatkov a prázdnin osobitne neupravil, nakoľko to otec nežiadal z dôvodu,
že sa s matkou o tom dokážu dohodnúť, čo potvrdila aj matka s tým, že sa s ním vždy dohodla a
vždy sa dohodnúť chce. Súd nezistil žiadne objektívne príčiny a prekážky, ktoré by bránili zvereniu
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu otca. Jedná sa o rozšírenie
starostlivosti zo strany otca o 3,5 dňa v mesiaci oproti starostlivosti realizovanej od februára 2015. Každý
z rodičov je pre maloletú preferenčným rodičom, obaja sú spôsobilí vychovávať ju. Otec má záujem o
striedavú starostlivosť, matka sama navrhla doterajší model striedavej starostlivosti. Podstatné je, že
rodičia spolu komunikujú. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre
nariadenie striedavej starostlivosti. Nebolo preukázané tvrdenie matky, že otec ignoruje zdravotný stav
dcéry, a že sa osobne o ňu nestará. Otázky dieťaťa, či má matka dosť peňazí, koľko stál byt, v ktorom
u nej býva, ako aj prečo ju matka nezobrala na dovolenku, nie sú dôvodom a prekážkou na zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle rozhodnutia súdu.

14. Súd dokazovaním nezistil ani žiaden dôvod, pre  ktorý by malo byť právo otca zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok obmedzené, preto rozhodol tak, že toto právo budú mať obaja rodičia. Pri
rozhodovaní o tejto časti návrhu nie je rozhodujúce, či maloletá aktuálne vlastní majetok. Návrh matky,
aby maloletú zastupovala                a spravovala jej majetok len ona nie je podložený relevantným
dôkazom. Právo zastupovať maloleté dieťa prináleží v bežných veciach obom rodičom a vo veciach
nad rámec bežných vecí sa musia rodičia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Na nakladanie s
majetkom maloletého dieťaťa rodičia potrebujú vždy súhlas súdu.

15.  Dokazovaním súd mal súd tiež preukázané, že otec k rukám matky platil od 08/2013 do 07/2014
výživné na maloletú po 150 eur mesačne /od 03/2013 - 07/2013   v celkovej sume 685 eur/, v 08/2004
zaplatil 180 eur, od 09/2014 do 08/2015 platil po 200 eur mesačne a od 09/2015 po 150 eur mesačne.
Okrem toho preukázateľne prevodom z účtu matke preplatil jej ďalšie výdavky dieťaťa v celkovej sume
6 585,51 eur; zaplatil 100 eur v 05/2014, 120 eur v 07/2014, 70 eur v 08/2014, 25 eur                 v
09/2014, 90 eur v 10/2004, 72 eur v 11/2014, 90 eur v 09/2014, po 70 eur                  v mesiacoch
01/2015-04/2015, 74,29 eur v 04/2005, po 70 eur za 05/2015-08/2015,162,54 eur za 09/2015, 140 eur
za 10/2015, 32,50 eur za 11/2015, 16,67 eur za 12/2015, 90 eur za 03/2015, 148,94 eur za 03/2016 a
23,55 eur v 09/2015 za stravu v materskej škole. Náklady dieťaťa sa menili jeho vekom. Matka vyčíslila
náklady dieťaťa za 03.- 05.2013 v sume 1 740,66 eur, za 06-08/2013 v sume 1 227,81 eur         a v
sume 822,64 eur za 09-10/2013, v sume 764,67 za 11-12/2013, vo výške 831,565 za 01-02/2014, za
03-05/2014 v sume 1 230,75 eur. Otec účtovnými dokladmi preukázal, že dieťaťu zakúpil autosedačku,
oblečenie, potraviny hračky, knižky             i plienky. Matka náklady dieťaťa vyčíslila komplexne v petite
návrhu zo dňa 28.04.2015. Mnohé veci osobnej potreby dieťaťa, ktoré mu každý z rodičov zabezpečil,
si ponechávajú v svojej domácnosti.

16. Súd zaviazal otca výživným na maloletú v sume 250 eur mesačne odo dňa podania návrhu, s
prihliadnutím na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. od 19.02.2014 a nie spätne od 01.03.2013,
kedy matka opustila spoločnú domácnosť tak, ako to žiadala, nakoľko v konaní nezistil žiaden dôvod
osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne odo dňa začatia konania. Argument matky, že sa s
otcom chcela vo veci dohodnúť a vyhnúť sa konaniu pred súdom, že sa otec síce dohodnúť chcel, ale
nebol ochotný pristúpiť k žiadnemu kompromisu, teda predstieral vôľu dohodnúť sa      a účelovo konal
tak, aby sa zmarila možnosť včasného podania návrhu matkou, podľa názoru súdu nie je dôvodný.
Matke objektívne nič nebránilo, aby návrh podala bezprostredne po odsťahovaní sa od otca dieťaťa.



Skutočnosť, že sa s otcom pokúšali dohodnúť mimosúdne, nie je dôvodom osobitného zreteľa na
priznanie výživného spätne odo dňa začatia konania.

17.  Pri rozhodovaní o výživnom na maloletú súd zohľadnil, že žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovacia
povinnosť. Neprihliadol na skutočnosť, že otec spláca pôžičku, nakoľko túto skutočnosť je potrebné
vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rovnakým spôsobom súd vyhodnotil konanie
matky, ktorá, i keď mala pracovný pomer v V. O. /., s.r.o. uzavretý od 14.10.2014 na dobu určitú
do 13.102015 s priemerným mesačným príjmom za prvých osem mesiacov roka 2015 vo výške 1
829,58 eur netto, tento pracovný pomer skončila predčasne ku dňu 31.08.2015 dohodou a následne
bola nezamestnaná s výškou podpory v priemere 680 eur mesačne. Zákon ukladá rodičom povinnosť
vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zabezpečili dostatočný príjem na to, aby si mohli svoju prvoradú
vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Každý rodič je povinný dieťa vyživovať a to aj na svoj vlastný úkor.
Súd  zohľadnil, že časť potrieb dieťaťa matka zabezpečuje z prídavkov naň vyplácaných a z uplatňovania
si daňového bonusu. Do troch rokov dieťaťa poberala rodičovský príspevok. Výživné v sume 250 eur
mesačne súd považuje za odôvodnené veku a odôvodneným vývinovým potrebám maloletej, ktoré
sa často menili, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov. Vzhľadom na zhodné tvrdenia rodičov,
že maloletá je zdravá a jej zdravotný stav nevyžaduje trvale zvýšené náklady, že matka sa venuje
predovšetkým prevencii podávaním jej vitamíny, probiotiká a prípravky na podporu imunity, sa matkou
vyčíslené náklady na lieky javia byť nadsadené. Rozhodujúce je však, že náklady na lieky, uskladnenie
pupočníkovej krvi, ako aj súvisiace s návštevou materskej školy hradia rodičia každý v jednej polovici.
I keď sa náklady dieťaťa súvisiace s návštevou W. L. podstatne od 01.09.2014 zvýšili o cca 230 eur
mesačne /dieťa bolo v jasliach 3 dni v týždni/ a od 01.02.2015 o sumu cca 366 eur /už bola 5 dní v týždni
v jasliach/ oproti predchádzajúcemu obdobiu, súd výšku výživného v prejednávanom období napriek
tomu nemenil, nakoľko do troch rokov veku dieťaťa matka stále poberala rodičovský príspevok slúžiaci
na úhradu týchto poplatkov, maloletá bola v starostlivosti otca počas víkendov a od 01.02.2015 sa jeho
styk s dcérou rozšíril na prvý týždeň v mesiaci a v treťom týždni od štvrtka poobedia do nedele večera,
kedy kompletne zabezpečoval jej potreby. Tiež treba zdôrazniť, že preukázateľne obaja rodičia poplatky
súvisiace      s návštevou jaslí, ale aj škôlky platia každý v jednej polovici. Striedavá osobná starostlivosť
o maloletú sa začala realizovať v rovnakom pomere zo strany každého      z rodičov už od júla 2016,
keď v tom mesiaci bola maloletá v starostlivosti otca 17 dní a v auguste 16 dní, preto zročné výživné
vyčíslil za obdobie od 19.02.2014 do 30.06.2016 v sume 503,77 eur // 28 mesiacov a 10 dní x 250 eur
= 7 089,28 eur /otec mal zaplatiť/; 7 089,28 eur - 6 585,51 eur /otec prevodom na účet zaplatil matke/ =
503,77 eur // a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP.

18.  Súd rozhodol, že sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa realizuje od 01.07.2016,
výživné neurčuje z dôvodu, že potenciálny príjem otca            a preukázaný príjem matky sú takmer
rovnaké. Skutočnosť, že aktuálne je matka nemajetná, býva v byte svojho otca i s maloletou,  že otec
vlastní a býva v 4-izbovom byte v lokalite starého mesta, nie je relevantná, nakoľko otec byt neprenajíma,
nepredáva ho a ani s ním nepodniká, iba v ňom býva aj s maloletou počas doby, kedy je v jeho
starostlivosti. Byt je zaťažený hypotékou. Obaja rodičia bývajú v byte sami,   v domácnosti každého z
nich je dostatočný a porovnateľný priestor pre potreby dieťaťa, dieťa má zabezpečené všetky potreby na
veľmi dobrej úrovni zo strany matky i otca. Otcov potenciálny a matkin priemerný príjem sú v súčasnosti
porovnateľné. Životná úroveň otca nie o toľko vyššia ako matky, že by matka bez jeho príspevku na
výživu dieťaťa nezvládala zabezpečovať jeho potreby na potrebnej úrovni. Je na škodu veci, že sa
rodičia nevedia dohodnúť na tom, aby maloletej zabezpečili jeden spoločný šatník,  čím by sa každému
z nich výrazne znížili súvisiace náklady. Maloletá má bežné náklady, súvisiace so zabezpečením stravy,
ošatenia a ďalších základných potrieb, aktuálne navštevuje štátne predškolské zariadenie. Každý z
rodičov je schopný zo svojho príjmu riadne a plnohodnotne zabezpečovať všetky potreby maloletej. Pri
rozhodovaní súd prihliadol na to, že časť potrieb dieťaťa matka zabezpečuje                 z prídavkov naň
vyplácaných, a že si uplatňuje daňový bonus. Otec jej preukázateľne preplácal jej náklady spojené so
starostlivosťou o maloletú až do výšky 70 % /podľa udania matky v priemernej výške 50 %/.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu
a zverením maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Poukázala na záver súdu, ktorý mal v zmysle
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne
podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z uvedeného dôvodu



nevykonal matkou navrhované a požadované znalecké dokazovanie, nakoľko považoval vykonanie
takého dôkazu za nadbytočné. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že striedavá starostlivosť nie je
vhodným riešením, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa a vzhľadom na útly vek maloletej, ktorá podľa
názoru súdu nie je schopná samostatne vyjadriť svoj názor, jej názor nezisťoval. Matka v podanom
odvolaní tvrdila, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako rozhodol
súd prvej inštancie nie je v záujme maloletej, nezaisťuje lepšie potreby dieťaťa, pričom napadnuté
rozhodnutie súdu nevychádzalo zo zistenia skutočného stavu veci. Záver súdu, na základe ktorého
dospel k posúdeniu, že nie je potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie a v rámci neho odborne
zhodnotiť, či je otcom navrhovaný model starostlivosti skutočne v záujme maloletej a či ním dôjde
skutočne k lepšiemu zaisteniu jej potrieb, neobstojí, a to z nasledovných dôvodov:
1.   Vek maloletej (v čase rozhodovania takmer 4,5 roka) nebránil vykonaniu znaleckého dokazovania.
Mám za to, že maloletá už vo svojom veku vie vyjadriť svoj názor, resp. v rámci znaleckého dokazovania
je možné na základe správania a prejavov maloletej (či už verbálnych alebo neverbálnych) za pomoci
odborných znalostí znalca - psychológa a použitia odborných metód zistiť jej názor a predovšetkým zistiť
ako na vývoj jej osobnosti vplýva doposiaľ realizovaný rozšírený styk s otcom.                       Z napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je celkom zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru,
že maloletá nevie vo svojom veku vyjadriť svoj názor a z daného dôvodu nie je potrebné tento
názor zisťovať. Súd prvej inštancie, kolízny opatrovník a ani jeden z účastníkov konania nedisponujú
odbornými znalosťami psychológie do takej miery, že by dokázali objektívne a vedecky posúdiť skutočný
dopad realizovaného rozšíreného styku a prípadnej striedavej osobnej starostlivosti na zdravý psychický
vývoj maloletej, čo je základným predpokladom pre nariadenie znaleckého dokazovania. V danom
prípade preto podľa názoru matky, existoval objektívny dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania,
a to zistenie skutočného stavu veci a ochrana a sledovanie záujmu maloletej. Súd sa nedostatočne,
resp. vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že maloletá už vo svojom útlom veku nemá v dôsledku
realizovania rozšíreného styku s otcom stabilné prostredie a s ním súvisiaci pocit bezpečia a istoty,
že niekam patrí a má jeden domov. Matka poukázala na svoje vyjadrenia vo veci, že o maloletú od
narodenia zabezpečovala starostlivosť prevažne ona s tým, že otec sa začal významnejšie zaujímať o
maloletú až v čase prebiehajúceho súdneho konania. V roku 2013 (t.j. v čase pred podaním návrhu)
dokonca sám súhlasil, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky. Aj napriek rozšírenejšiemu
styku s maloletou a deklarovanému záujmu otca o starostlivosť            o maloletú však často
nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú priamo on, ale jeho rodinní príslušníci (najmä stará matka
maloletej), prípadne jeho súčasná partnerka, čo dieťaťu neposkytuje dostatočnú stabilitu prostredia,
či už po stránke základného očakávania dieťaťa, že bude tráviť čas najmä s otcom alebo po stránke
výchovnej, kedy sa na ňu snaží výchovne pôsobiť viacero osôb, ktoré nemusia mať rovnaké výchovné
postupy, skúsenosti a názory, čo môže v maloletej vyvolávať zmätok a nepokoj. Preto v prípade,
ak jeden z rodičov nevie osobne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, mal by predovšetkým požiadať o
zabezpečenie tejto starostlivosti druhého rodiča a až potom zabezpečiť starostlivosť prostredníctvom
tretích osôb. Podľa názoru matky, otec v súčasnosti nepreukázal, že sa dokáže vo svojej časti striedavej
osobnej starostlivosti osobne starať o maloletú a okrem toho striedavú osobnú starostlivosť nemožno
obsahovo stotožňovať s právom dieťaťa na zabezpečenie styku so starými rodičmi alebo inými blízkymi
príbuznými. Uvedené nie je účelom a podstatou striedavej osobnej starostlivosti. Matka má zásadné
pochybnosti o tom, či je súčasný rozšírenejší režim styku otca s maloletou a súdom určená striedavá
osobná starostlivosť v súlade so zabezpečením ochrany riadneho citového vývinu dieťaťa, keď maloletá
vzhľadom na jej vek nedokáže aj napriek uplynutiu určitého času pochopiť situáciu, ktorá nastala v
dôsledku partnerského rozchodu matky a otca a nevie sa vysporiadať s následkami, ktoré z toho plynú.
Situácia v nej vyvoláva neustále zmätok, často nevie, ako sa má voči nám ako rodičom zachovať,
premýšľa nad tým, ako odpovedať na bežné otázky tak, aby nikomu z nás neublížila, čo v nej       v
konečnom dôsledku môže vyvolať stres, ktorý do budúcna môže nepriaznivo vplývať na jej citový vývoj
a prežívanie. Je preto nevyhnutné, aby došlo                        k relevantnému preskúmaniu vhodnosti
a možných dôsledkov striedavej starostlivosti na citový a celkovo psychický vývoj maloletej, nakoľko
to, že navonok maloletá môže v niektorých situáciách javiť ako vyrovnaná a „v pohode\" nevylučuje,
že vo vnútri neprežíva svoju situáciu úplne odlišne, čo je u detí úplne bežný prejav. Uvedené vyplýva
aj z rozhodovacej praxe súdov, a to napr. z nálezu ÚS ČR č. II. ÚS 169/16 zo dňa 24.06.2016. Je
zarážajúce, že súd prvej inštancie bez vykonania podrobnejšieho dokazovania zameraného na zistenie
skutočného stavu veci (hoci mu uvedená povinnosť vyplýva priamo zo zákona) a na zistenie názoru
maloletej a vplyvu nastaveného režimu na zdravie a psychický vývoj maloletej, vyslovil jednoznačný
záver, že znalecké dokazovanie nie je potrebné a že sú jednoznačne splnené všetky hmotno-právne
podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Postup súdu považuje matka za neprijateľný



a v absolútnom rozpore so záujmom maloletej, keďže ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na
základe akých kritérií súd dospel k tak jednoznačnému záveru ohľadom zverenia maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti. Matka poukázala na nález ÚS ČR č. I. ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014      a tiež na
uznesenie ÚS ČR č. III. ÚS 850/14 zo dňa 19.02.2015. Podľa tvrdenia matky, vzhľadom na zdravotný
stav maloletej (časté respiračné ochorenia, o ktorých mal súd vedomosť z doloženej správy T.. Y. zo dňa
12.01.2015 a lekárskej správy   o priebehu ochorení, ktorá bola doložená do súdneho spisu prípisom zo
dňa 16.03.2016) nie je režim striedavej osobnej starostlivosti vhodný, keďže zmena prostredia maloletej
neprospieva ani po tejto stránke. Maloletá sa od otca často vracia chorá. Skutočnosť, že režim striedavej
osobnej starostlivosti nie je pre maloletú vhodný potvrdzuje aj T.. Y., detská lekárka maloletej, ktorá
vo svojom stanovisku zo dňa 12.10.2016 uviedla, že „. J. U. G. N. Y. P. B. U. L. - B. U. L. - U. I.
Y., N., V. - P. O. J. P. N.. H.Ľ. Z. D. J. P. Z. J. - U., W. B. C. Z. U. J.. D. H. P. D. L. J., B. N. C. J.
Ú. U. U. K. na T.. Preto       P. U. U. P. T. G. pre T. B. P. na Ď. P. L. U. J. H. G. Y. N..\". Matka v
podanom odvolaní poukázala na písomné podania a čo zdôraznila aj na poslednom pojednávaní dňa
13.09.2016, je nesporné, že striedanie maloletej, resp. v súčasnosti rozšírene realizovaný styk maloletej
s otcom nepôsobí pozitívne na tvorbu identity dieťaťa, maloletá je zmätená, citlivo vníma rozdiely medzi
domácnosťou matky                         a domácnosťou otca, žije akoby vo dvoch svetoch. Aj
napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že maloletá nemá
ani jednotný šatník (z dôvodu, že sa na jednotnom šatníku rodičia nevedia dohodnúť), mal za to, že
takýto stav je pre maloletú úplne vhodný a neposudzoval kritérium zachovania identity dieťaťa, ktoré je
v aktuálnom veku maloletej veľmi podstatným pre jej ďalší zdravý psychický vývoj. Ako tiež vyplýva zo
šetrenia kolízneho opatrovníka (hoci toto bolo vykonané len raz v roku 2014), domácnosť otca poskytuje
maloletej nadštandard, ktorý vytvára výrazný nepomer medzi mojou domácnosťou a domácnosťou otca.
Aj napriek tejto skutočnosti sa otec nesnaží svojim konaním zmierniť tieto rozdiely, resp. vychovávať
dcéru tak, aby ich čo najmenej pociťovala. Zakazuje dcére prenášať si hračky z jeho domácnosti do
mojej domácnosti, zakazuje jej brať si značkové oblečenie, ktoré jej kúpi, k matke domov, dcéru matke
vždy vracia v tom oblečení,        v ktorom mu ju odovzdala. Ako uviedla na pojednávaní dňa 13.9.2016,
dcéru ešte pred tým ako ju vráti, prezlečie v aute do tých istých šiat ako  mu ju matka odovzdala, bez
ohľadu na aktuálne počasie (napr. keď mu dcéru odovzdala 20.8. večer v šatách, keď bolo 21 stupňov,
otec ju odovzdal 4.9. v rovnakých šatách, hoci bolo vonku len 15 stupňov). Uvedený „dualizmus\" a
existencia dvoch diametrálne odlišných svetov sú      z dlhodobého hľadiska spôsobilé trvalo narušiť
identitu maloletej - už v súčasnosti maloletá striktne rozlišuje medzi domácnosťou otca a domácnosťou
matky. Aj napriek tomu, že matka maloletej nikdy nezakazovala brať si veci od nej k otcovi, maloletá
toto automaticky bezdôvodne odmieta, hoci ide o veci, ktoré používa v domácnosti matky často a rada.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal
s tým, ako dieťa vníma celú situáciu a aká forma starostlivosti je pre dieťa objektívne najvhodnejšia,
čo mohol docieliť predovšetkým nariadením znaleckého dokazovania. Uvedená argumentácia však tiež
zároveň zohľadňuje dôvody, prečo mám za to, že vôbec nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky
pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti tak, ako konštatoval súd      a v priebehu konania otec
maloletej. Uvedený postup a rozhodnutie súdu je v hrubom rozpore s povinnosťou zohľadňovať názor
a záujem maloletého dieťaťa, ako aj             s povinnosťou zisťovať skutočný stav veci. Matka tiež
poukázala na to, že v rámci celého konania, ktoré prebiehalo od roku 2014 bolo v domácnosti otca a v jej
domácnosti vykonané len 1 šetrenie kolíznym opatrovníkom, a to na jeseň 2014 (konkrétne 29.10.2014
v domácnosti otca a 05.11.2014 v domácnosti matky), čo je vzhľadom na plynutie času, vývoj maloletej,
zmenu príjmových a bytových podmienok na strane matky a vzhľadom na povinnosť zisťovať skutočný
stav veci, neprijateľné. Súd nesprávne v odôvodnení konštatoval, že matka sama navrhla doterajší
model striedavej starostlivosti, pretože v žiadnom písomnom podaní ani verbálnom prejave nevyjadrila
svoj súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Jej snahu vychádzať otcovi v ústrety a riešiť situáciu
zmierlivo nemožno automaticky stotožňovať so súhlasom so striedavou osobnou starostlivosťou. Od
začiatku konania, ako aj od začiatku rokovaní s otcom žiadam o zverenie maloletej do jej osobnej
starostlivosti a snahu o vyskúšanie rozšírenejšieho styku maloletej s otcom nemožno považovať za
návrh nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Matka považujem za najvhodnejšie riešenie v záujme
maloletej, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený stýkať
sa s maloletou každý nepárny týždeň od štvrtka 17:00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho týždňa
08:00 hod. Uvedený rozsah styku otca s maloletou neohrozí rovnocenný a plnohodnotný kontakt otca s
maloletou a zároveň poskytne maloletej potrebnú stabilitu prostredia, ktorú         v súčasnosti nevyhnutne
potrebuje. V podanom odvolaní matka namietala aj rozhodnutie o výživnom, že sa súd prvej inštancie
v rámci napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s listinnými dôkazmi založenými do súdneho
spisu, pričom vôbec nezohľadnil rozdiely a zmeny v jej životnej úrovni počas jednotlivých období tak, ako



žiadala zohľadniť aj v návrhu petitu zo dňa 28.04.2015 a ako by mal podľa slovenskej platnej právnej
úpravy zohľadniť. Súd prvej inštancie sa pri spätnom určovaní výživného taktiež vôbec nevysporiadal s
výraznými rozdielmi v životnej úrovni oboch rodičov a nezohľadnil právo maloletej podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov - v tomto prípade na životnej úrovni otca žijúceho v „.-N. H., P.      H. T. Z. X.
U. B.O. V. H. Č. (ako vyplýva zo šetrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 29.10.2014) nachádzajúceho
sa v U. T. v X. v lukratívnej štvrti na I. XX. Z povahy veci, ako aj z plynutia času od podania návrhu
vo veci samej (február 2014 - september 2016) je zrejmé, že počas tohto obdobia došlo prirodzene
k viacerým zmenám, či už v nákladoch na výživu maloletej alebo v príjmoch matky. V priebehu tohto
obdobia matka bola na rodičovskej dovolenke, maloletá navštevovala súkromnú škôlku, počas ktorej
pracovala na polovičný a neskôr na celý úväzok, neskôr bola 4 mesiace nezamestnaná. V poslednom
období sa zamestnala, maloletá začala navštevovať štátnu škôlku a po pár mesiacoch sa osamostatnila -
od 1.6.2016 znáša sama náklady na bývanie v inom byte, mimo svojich rodičov, kde sa plne presťahovala
a býva s maloletou približne od augusta 2016. Súd však tieto skutočnosti vôbec nezohľadnil, nezohľadnil
ani právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni otca, resp. nie je dostatočne zrejmé, na základe
čoho dospel k záverom, ktoré sa následne odzrkadlili v petite napadnutého rozhodnutia, na základe
čoho je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Matka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.09.2016, č.k. 20P/60/2014-1058 zmenil tak, že: súd
zveruje maloletú H. H., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majú právo
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny
týždeň od štvrtka 17:00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho týždňa 08:00 hod. Miestom prevzatia
a odovzdania maloletej bude predškolské zariadenie maloletej a v čase školských prázdnin                a
sviatkov bydlisko matky. Otec je povinný prispievať k rukám matky na výživu maloletej sumou 500,-
eur mesačne, vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, na ktorý sa výživné
platí. Otec je povinný uhradiť k rukám matky doplatok zročného výživného na maloletú za obdobie
od 01.03.2013 do 30.09.2016 v celkovej výške 11.387,70 € v mesačných splátkach vo výške 250,- €
popri bežnom výživnom. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania alebo aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

21.  Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66,  § 395 ods. l, ods. 2 zákona         č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

22.  V danej veci matka maloletej nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výroku o úprave práv a povinností
rodičov k maloletej, ktorým bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného
odvolania.

23.  V odvolaní matka namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala, že súd
nenariadil znalecké dokazovanie na zistenie vhodnosti striedavej starostlivosti v súvislosti so záujmom
maloletej.

24.  V súvislosti s touto námietkou  matky je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je
to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada
ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania
pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada
neplatí  v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie
je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa
konanie mohlo začať aj bez návrhu.

25.  Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie  v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a bez riadneho a dostatočného dokazovania ani nemohol svoj
záver odôvodniť tak, aby bolo z rozhodnutia zrejmé, prečo tak rozhodol a iba konštatoval, že neexistujú
prekážky, ktoré by bránili tomu, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov



v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Úlohou súdu prvej inštancie však bolo odôvodniť,
prečo zveril maloletú do striedavej starostlivosti rodičov a nie iba vysloviť, že tejto úprave nič nebránilo.
Odvolateľka tak opodstatnene namietala, že rozsudok je nepreskúmateľný.

26. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletej preto vychádzal
z nedostatočne zisteného skutočného stavu a pri vykonaní dokazovania nedodržal ani postup podľa
ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

27. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

29.  Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením
zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov  a deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u
seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem
násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku
skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon
rodičovských práv                 a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch
domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo
zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo
osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom.

30. V danom prípade je maloletá na základe rozhodnutia súdu v striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných
otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, otec uprednostňuje striedavú starostlivosť a matka žiada
zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, aj keď súd vychádzal z nesprávneho zistenia, že matka
súhlasila so striedavou starostlivosťou, čo matka aj v podanom odvolaní namieta ako nepravdivé zistenie
súdu a tvrdí, že nesúhlasí so striedavou starostlivosť, ktorá podľa jej názoru nie je v záujme maloletej,
považuje za nutné  skúmať, či je naďalej v súlade so záujmom maloletej striedavá  starostlivosť, alebo
či nie je  potrebné zmeniť výchovné prostredie maloletej a na základe návrhu matky zveriť maloletú do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

31. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí
nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa         o výrazne nežiadajúci jav pre
osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny
stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým
toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa
do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do
osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto
spolupráca                     a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý.

32. V danom prípade sa preto nemožno stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý zveril maloletú do
striedavej starostlivosti, bez toho, aby s tým rodičia súhlasili, pretože matka žiadala zveriť maloletú do
jej osobnej starostlivosti a nie do striedavej osobnej starostlivosti, pričom je nutné zdôrazniť, že matka
proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, s rozhodnutím súdu nesúhlasí a žiada ho zmeniť a zveriť
maloletú do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého



dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

33. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv        a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté
dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej
spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove
maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný
styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy,
je najmä to, aby pri styku              s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval
len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou
rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem
dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením
dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom
ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

34. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady
pre výchovu maloletej a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ
úspešný duševný a osobnostný vývin maloletej pokračoval i naďalej, pričom však striedavú starostlivosť
možno realizovať len v prípade, že obaja rodičia s tým súhlasia a sú ochotní túto úpravu akceptovať.

35. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine
už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich
rodičovských práv                 a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na
výchove dieťaťa        a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských
práv      a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo
priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom
rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku
v rodinnoprávnych vzťahoch.

36. Z obsahu odvolania matky maloletej možno vyvodiť, že namietala, že okresný súd pri rozhodnutí
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež odvolací dôvod, že
rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka nesúhlasila
s rozhodnutím súdu a zverením maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Poukázala na záver súdu,
ktorý mal v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne za preukázané, že sú splnené
hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Z uvedeného dôvodu nevykonal matkou navrhované a požadované znalecké dokazovanie, nakoľko
považoval vykonanie takého dôkazu za nadbytočné. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že striedavá
starostlivosť nie je vhodným riešením, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa          a vzhľadom na útly vek
maloletej, ktorá podľa názoru súdu nie je schopná samostatne vyjadriť svoj názor, jej názor nezisťoval.
Matka v podanom odvolaní tvrdila, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov tak, ako rozhodol súd prvej inštancie nie je v záujme maloletej, nezaisťuje lepšie potreby dieťaťa,
pričom napadnuté rozhodnutie súdu nevychádzalo zo zistenia skutočného stavu veci.

37. Podstatou problematiky je stanovenie hranice medzi skutkovými zisteniami        a právnym
posúdením veci. Odvolateľka pri námietke nesprávnych skutkových zistení okresného súdu vychádzala
z toho, že zisťovanie vhodnosti, resp. nevhodnosti zverenia maloletej do striedavej starostlivosti je
primárne skutkovou otázkou a vyčítala súdu, že nevykonal matkou navrhované a požadované znalecké
dokazovanie, nakoľko považoval vykonanie takého dôkazu za nadbytočné. Súd prvej inštancie zároveň
uviedol, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa a vzhľadom
na útly vek maloletej, ktorá podľa názoru súdu nie je schopná samostatne vyjadriť svoj názor, jej názor
nezisťoval.



38. V zásade podľa ustálenej praxe všeobecných súdov platí, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery   a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav.
Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správne aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

39. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, tento súd právne vec posúdil podľa § 24
Zákona o rodine.

40. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv          a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

41. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to           v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

42. Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút
tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť, je taká úprava osobnej starostlivosti
o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu, napríklad
1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Ide o pomerne
prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu
dieťaťa po ich rozchode. Mnohí odborníci však konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa
je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom
dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi
a ich výchovným vplyvom aj mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie
ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže
odraziť aj na ich psychickom vývine. Na skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre
všetky deti, poukazuje aj Milana Hrušáková v komentári k Zákonu o rodine, C. H. Beck 2001, str. 84. Aj
zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie
je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča.

43. Nové znenie § 24 ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to          v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

44. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu           o striedavej osobnej
starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú:
- jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,

- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujeme, že predpokladom nie je záujem
obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja
rodičia chcú mať dieťa u seba),

- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.



45. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musíme dôjsť                 k logickému záveru,
že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká
miera schopnosti dohody rodičov                  a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb
maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou
(dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami           a záujmami
dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal
meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované.
Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú           v iných mestách,
resp. vo vzdialených mestských častiach.

46. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní       o výkone
rodičovských práv a povinností. Niektorí odborníci zastávajú názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej
osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie
založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (čo
zákon pripúšťa), bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa a či by rodičia boli schopní sa následne
dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou            o dieťa.

47. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, resp. pri schvaľovaní rodičovskej dohody,
nesmie opomenúť výsluchom zistiť praktické súvislosti spojené     s týmto spôsobom osobnej
starostlivosti, teda ako by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča
do domácnosti druhého rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch
domácnostiach nevyhnutné veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia
obidvoch rodičov vôbec vhodná, teda napríklad či by malo dieťa u každého z rodičov vlastnú izbu a
pod. Nutnosť pravidelného sťahovania množstva vecí maloleté dieťaťa vníma mimoriadne negatívne.
Medzi rodičmi by nemal byť zásadný rozpor ani v otázkach financovania potrieb dieťaťa, t.j. financovanie
ošatenia, školských pomôcok, výletov, výcvikov a pod. Pokiaľ je na mimoškolské aktivity dieťaťa,
napríklad na športové či umelecké aktivity, potrebné zabezpečiť dopravu, súd by mal tiež zistiť, či je
v možnostiach obidvoch rodičov zabezpečiť ju dieťaťu. Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o
veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu na
dieťa a pod.

48. Vzhľadom na ďalšie kritériá, na ktoré súd musí prihliadať pri rozhodovaní         o výkone
rodičovských práv a povinností a pri schvaľovaní dohody rodičov, napríklad na citové väzby dieťaťa,
sa bude pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ako aj pri rozhodovaní o dĺžke
osobnej starostlivosti každého z rodičov    v rámci striedavej starostlivosti častokrát nariaďovať znalecké
dokazovanie. Staršie deti bude môcť súd aj vypočuť a ich stanovisko by mal zohľadniť. Vek dieťaťa má pri
rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti pomerne dôležitú úlohu a súd by ho mal pri rozhodovaní
tiež vziať do úvahy.

49. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné
skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie
byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu.
To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle              a dohody,
schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov
(pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp.zn. I. ÚS 48/04). Podstatnou je teda
odpoveď na otázku, či rodičia sú ochotní           a vyspelí v záujme maloletého dieťaťa spolu kooperovať.

50. Podľa § 24 ods. 2 ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa,
tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť             v záujme dieťaťa. Ak sa teda
rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli       v rodičovskej dohode a súhlasí s ňou len jeden
rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny
výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí
rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť        o striedavej osobnej
starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.



51. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho
základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade
prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-
právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov,
prípadne inej osoby.

52. V danom prípade okresný súd zistený skutkový stav subsumoval z hľadiska hmotno-právneho
posúdenia pod ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine.

53. Možno konštatovať, že hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa
zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine) alebo do striedavej
starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom,
čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod
niektoré                z citovaných hmotno-právnych ustanovení, treba považovať za právne posúdenie
veci. Inými slovami, vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v
najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci.

54. V danom prípade preto námietka odvolateľky, že rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd nevykonal matkou navrhované
dokazovanie a nedostatočne zistil skutočný stav veci, je opodstatnená. Matka namietala záver súdu,
ktorý mal v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne za preukázané, že sú splnené
hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a z uvedeného dôvodu nevykonal matkou navrhované a požadované znalecké dokazovanie, nakoľko
považoval vykonanie takého dôkazu za nadbytočné.

55. Súd prvej inštancie sa tak dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy
(§ 24 Zákona o rodine) a z toho dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutočný stav veci, nesplnil tým
ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto
chybný postup by nemal naprávať odvolací súd.

56. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu znovu
rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, na základe návrhu matky na zverenie maloletej
do jej osobnej starostlivosti a pokiaľ okresný súd zistený skutočného stavu veci bude posudzovať podľa
právnej normy § 24 ods. 1 alebo 2 Zákona o rodine, musí skúmať zákonné podmienky vyplývajúce
z tohto ustanovenia s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa a za tým účelom vykoná potrebné a
dostatočné dokazovanie aby zistil, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, prípadne do
striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a svoj skutkový a právny záver dostatočne odôvodní, tak, aby
bol preskúmateľný v prípadnom odvolacom konaní.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie       v novom rozhodnutí
o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie    a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní           a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa    (§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že             v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                   a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/60/2014", "guid": "fef15fd2-c8a4-4909-b646-d89868fd3be7:65e9201e-0e29-4dfd-8795-cf413b60559b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899"}], "citovane_v": []}