Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/84/2013 z 27. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. februára 2014, sp. zn. 8Co/84/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7610215760.2 Krajský súd Košice | 8Co/84/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7610215760.2 | 2014-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/889ce86e-414e-4824-9951-f21462527c45 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7610215760.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/84/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610215760
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7610215760.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. N. N.
nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej
Novej Vsi pracoviskom v Gelnici dieťaťa rodičov D. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. na K. ul. č.
XXX zast. JUDr. Monikou Meňhertovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Floriánskej ul. č. 16 a S. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. na K. ul. č. XXX v konaní o zvýšenie
výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.5.2013 č.k. 13P
59/2010-208 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky od
1.4.2012 do 31.5.2012 po 100,-€ mesačne a od 1.6.2012 do budúcna po 150,- € mesačne navrhovateľke
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 960,- € za obdobie od 1.4.2012 do 31.5.2013
povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným navrhovateľke po 50,- € mesačne od právoplatnosti
rozsudku až do zaplatenia.

Proti tomto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil
jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke od 1.6.2012 na 130,- € mesačne a dlžné výživné mu
povolil splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným s odôvodnením, že jeho mesačné výdavky
predstavujú 577,40 €, v ktorých nie sú zahrnuté výdavky na domácnosť, stravu, oblečenie a hygienické
potreby. Konštatoval, že hotel, v ktorom počas výkonu práce v zahraničí býva, nevyberá on, ale jeho
zamestnávateľ, kde za raňajky zaplatí spravidla 7,- €, za obed 15,- € a za večeru 10,- €, takže ho
strava na deň stojí v priemere 45,- €. Zdôraznil, že za takejto situácie sa mu podarí ušetriť z celkového
mesačného príjmu max. 200,- €. V tejto súvislosti poukázal, že aj keď je mesačný príjem matky
navrhovateľky v zahraničí nižší, táto má zabezpečenú celodennú stravu u zamestnávateľa, a ak by
sa zamestnala u iného zamestnávateľa v zahraničí ako jeho švagriná, mohla by zarobiť od 900,- € do
1.000,- € mesačne. Vytkol konajúcemu súdu, že do jeho nevyhnutných nákladov nezapočítal leasing za
motorové vozidlo, ktorého vlastníčkou je síce jeho partnerka, ale výlučne on ho používa na cestu do
zamestnania, bez ktorého by prácu nemohol vykonávať. Zdôraznil tiež, že prídavok na navrhovateľku
vyplácaný v J. v rozsahu 184,- € bol pozastavený iba dočasne, a po vybavení všetkých formálnych
náležitosti bude matke navrhovateľky spätne vyplatený.

Navrhovateľka vo vyjadrení podanom prostredníctvom jej právnej zástupkyne navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že konajúci súd prvého stupňa na základe



vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, úplne zistil skutkový stav a tento
správne posúdil a riadne odôvodnil. Uviedla, že odňatý prídavok vyplácaný jej matke v J. v rozsahu 184,-
€ spätne vyplatený matke nebude, pretože je zamestnaná v novej firme a daňové priznanie robí iba na
N., nie v J., čo má za následok, že jej prídavok spätne vyplatený nebude. Konštatovala, že výdavky
odporcu pozostávajú prevažne z výdavkov aj za partnerku a za partnerkinho syna (za mobilný telefón,
za leasing motorového vozidla, za obedy v škole a družinu, za lieky na alergiu a migrénu), preto ich
konajúci súd správne do nevyhnutných nákladov odporcu nezapočítal, jeho tvrdenia v tejto súvislosti
označila za účelové s cieľom oddialiť zákonnú vyživovaciu povinnosť a skonštatovala, že vyživovacia
povinnosť odporcu voči nej je prioritná pred akýmikoľvek jeho výdavkami.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal napadnutý rozsudok podľa §-u 212 ods.
1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne
rozhodol o zvýšenej vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, preto napadnutý rozsudok
potvrdil podľa §- u 219 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd presvedčivým
spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri hodnotení riadil a ako vec správne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu
osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku a pretože sa so závermi súdu prvého
stupňa úplne stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa §-u
219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu odporcu uvádza nasledované. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že výživné 150,- € mesačne do budúcna pre navrhovateľku je vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky do
výšky zodpovedajúcej príjmovým pomerom odporcu, ako aj skutočnosť, že odporca ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemá. Rozhodne nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi svojej partnerky, resp.
túto môže voči nemu dobrovoľne plniť až po zaplatení výživného pre navrhovateľku, voči ktorej má
zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá je prioritná. Rovnako je výživné prioritné pred ostatnými výdavkami
odporcu, ktorými sú poplatky za telefóny, pôžička, leasing motorového vozidla, ktorého nie je vlastníkom,
poplatok za obedy v školskej družine za syna partnerky a tiež poplatok za jeho pobyt v družine. Odvolací
súd konštatuje, že konajúci súd správne na tieto výdavky odporcu neprihliadol a poznamenáva, že
bez právneho významu sú schopnosti, možnosti a príjmové pomery matky navrhovateľky, pretože
táto spontánne dopĺňa zo svojho príjmu zdroj výživy pre navrhovateľku na hranicu prospešnú pre jej
všestranný rozvoj, pretože navrhovateľka pripravujúca sa na budúce zamestnanie má podstatne vyššie
mesačné náklady na zabezpečenie svojich vlastných potrieb ako jej rodičia, ktorých potreby sú už
stabilizované a denné výživné 5,-€ zohľadňuje iba základnú mieru jej nevyhnutných potrieb súvisiacich
s bývaním, stravou, ošatením a štúdiom, do ktorej sa rozhodne žiadne nadštandardtné výdavky nedajú
zahrnúť. K ďalšej odvolacej námietke odporcu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa správne
prihliadol pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia výživného aj na diéty vyplácané odporcovi v súvislosti
s výkonom jeho práce v zahraničí, ktoré síce netvoria súčasť jeho mzdy, ale pri posudzovaní jeho
pomerov pri rozhodovaní o rozsahu určenia výživného je potrebné na ne prihliadať, pretože podstatným
spôsobom zlepšujú jeho majetkové pomery a práve oni sú stimulom pre vykonávanie práce v zahraničí.
Je všeobecne známou skutočnosťou, že z týchto prostriedkov je možné si ušetriť značnú časť, ktorá je
následne so mzdou používaná na úhradu aj iných potrieb zamestnanca. Odvolací súd zvýšené výživné
súdom prvého stupňa považuje za akceptovateľné a korešpondujúce zistenému skutkovému stavu a
tiež ust. §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa §-u 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže



vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie splnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým povolil odporcovi výhodu splátok
v rozsahu 50,- € mesačne, pretože z vyššie cit. zák. ust. §-u 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie
dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na
návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho,
komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu. Súd
je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v
splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody
povinnému podľa §-u 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného pre dieťa neschopné sa
samo živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej
výživné slúži. Súdna prax ustálila, že dlžné výživné by malo byť splatené najdlhšie v priebehu jedného
roka. V súlade s uvedenými úvahami, odvolací súd napadnutý výrok o spôsobe zaplatenia dlhu dlžného
výživného tiež podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 224 ods. 1 v spojení s §-om 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.