Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/172/2016 z 28. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. februára 2017, sp. zn. 20Sd/172/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200589.1
Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/172/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200589.1 | 2017-02-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d16cd1a6-a9d6-49fd-a8d4-67a9702868e6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200589.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/172/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200589
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200589.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa.
A. A., nar. XX. M. XXXX, bytom ul. Y. XXX/XX, C. G. P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2016                            p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 18.02.2016 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie
invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení /zsp/, pretože podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Lučenec zo
dňa 25.01.2016 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 30 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej
lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľ nie je invalidný.

Posudkový lekár SP spísal  s navrhovateľkou zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa
týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s
odvolaním sa na zlý zdravotný stav a zaslal súdu kópie novších lekárskych nálezov.

Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 14.06.2016, v ktorom uviedla právne a skutkové
dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 01.03.2017 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľa a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.



Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na
dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku.

Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP z 14.6.2016, v ktorom je
uvedené, že na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený jeho zdravotný
stav na pobočke ako aj posudkovým lekárom ústredia, s tým, že u navrhovateľa invalidita nevznikla a
preto žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdrav. stav je taký zdrav. stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
jeden rok.

Podľa ods. 3 cit. ust. prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti  poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti  zdravej fyzickej osoby.

Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ods.7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery  poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovou
lekárkou SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 31.05.2016 so záverom, že navrhovateľ
nie je invalidný lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudková
lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla: kapitola XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, oddiel e - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku
a ako ďalšie choroby: dorzopatia. Posudková lekárka v celkovom posudku uviedla, že u navrhovateľa
sa v priebehu rokov 2015, 2016 zvýraznili bolesti chrbtice, predovšetkým v krčnej oblasti. Vykonané
MR vyšetrenie dokumentuje ľahké degeneratívne zmeny bez známok myelopatie a útlaku okolia. V
súlade s týmto nálezom sú aj priebežné klinické nálezy, kde je v popredí funkčná porucha držania a
pohybu chrbtice vyjadrená v statodnymickej poruche bez jednoznačnej radikulopatie. Uvedenému stavu
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to maximálne, na úrovni 30 %.
Nemá pridružené žiadne vážnejšie chronické ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie.
Pri uvádzaných nekonštantných tŕpnutí horných končatín mal vykonané EMG vyšetrenie, kde vľavo je
nález fyziologický a vpravo sú preukázané ľahké zmeny svedčiace pre lakťový a karpálny kanál.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.



Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritéria
stanovené zákonom.

Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle cit. ust. a mal preukázané, že posudky
boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných
navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z
poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov
a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery . Súd porovnal
posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú
a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne zdravotnému stavu
navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil
podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľ v prípade
zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať
odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení
jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne
zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale  jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľa, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav
navrhovateľa nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci
považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľa v čase vydania napadnutého
rozhodnutia.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2  v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v
konaní nemal úspech a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.