{"guid": "0362d943-149a-46d1-a607-e61b7e5e0bd2:8378fda0-7b61-4df2-b76d-a15472077f03", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515200234.1", "spisova_znacka": "17Co/111/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/111/2016 z 8. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. marca 2016, sp. zn. 17Co/111/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3515200234.1", "identifikacne_cislo": "3515200234", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2016-03-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8378fda0-7b61-4df2-b76d-a15472077f03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515200234.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515200234.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515200234.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/111/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200234
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515200234.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky L. G., s.r.o., B. XX/X, G., IČO:
46 762 507 proti odporcovi W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Turá, M. XXX/XX, o zaplatenie 2.000 eur
istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 03.11.2015, č. k. 4C/19/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Odporcovi  náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh o zaplatenie 2.000 eur a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že odporca zverejnil na internete
inzerát na odpredaj nehnuteľnosti v k. ú. M. G. dom súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/XX.
Následne ho kontaktovala maklérka spoločnosti navrhovateľa, ktorá spoločne so záujemcom O. M.
vykonala ohliadku uvedenej nehnuteľnosti. Účastníci ohliadky podpísali doklad, ktorého obsah zostal
sporný. Podľa tvrdenia navrhovateľa išlo o prehlásenie zo dňa 19.07.2013, v ktorom sa mal odporca
zaviazať, že v prípade úspešného sprostredkovania predaja uhradí províziu vo výške 2.000 eur s
tým, že navrhovaná cena bez provízie realitnej kancelárie činila 62.000 eur. Podľa vyjadrenia odporcu
tento podpísal pri ohliadke doklad, ktorý mu predložila maklérka, avšak tento nebol vypísaný, t. j.
neobsahoval žiaden údaj o cene nehnuteľnosti, ani o výške provízie. Podľa vyjadrenia svedka O. M.,
podpisoval tento pri ohliadke len doklad formátu A5, ktorý mal byť len pracovným výkazom maklérky a
potvrdením o vykonaní ohliadky. Zo zhodného tvrdenia účastníkov a svedka zistil, že O. M.  po ohliadke
na ponuku navrhovateľa nereagoval kvôli vysokej cene, ktorú skutočnosť svedok aj navrhovateľovi
oznámil. Koncom zimy 2014 sa svedok náhodne pohyboval okolo nehnuteľnosti odporcu a zistil, že
dom je ešte stále na predaj. Spoločne s odporcom dospeli ohľadne ceny nehnuteľnosti ku kompromisu,
odporca uistil svedka, že nie je viazaný žiadnou realitnou kanceláriou a dohodli sa na odpredaji
nehnuteľnosti sami dvaja. Kúpnu zmluvu nechal vyhotoviť odporca a túto na jar v r. 2014 uzatvorili.
Vyslovil názor, že podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú jednak
záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy a tiež záväzok záujemcu
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa.
Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovanej
zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Predprávo na odmenu
sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že záujemca
uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany
pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu
vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.



Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Súd prvého
stupňa však nepovažoval za uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu, a to ani ústnou formou, čo vyplynulo
zo samotného vyjadrenia štatutárnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá uviedla, že sprostredkovateľskú
zmluvu uzatvárajú s predávajúcim až vtedy, keď nájdu seriózneho záujemcu o kúpu, čo sa v danom
prípade nestalo. Odporca ani svedok neboli v čase odpredaja kúpy nehnuteľnosti v marci 2014 viazaný
žiadnou zmluvou o sprostredkovaní, pričom túto nemohlo nahradiť prehlásenie s neurčitým obsahom
bez uvedenia doby, od kedy do kedy sú účastníci zmluvy svojimi záväzkami viazaní. Považoval za
preukázané, že odporca a svedok M. síce uzavreli kúpnu zmluvu, ale navrhovateľ sa o to v danom
prípade svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie
návrhu. Záver súdu považoval za rozporný s ust. § 774 Občianskeho zákonníka. Zotrval na stanovisku,
že predložili listinu s označením prehlásenie zo dňa 19.07.2013, z ktorého je zrejmé, že medzi
účastníkmi došlo k ústnemu jednaniu, ktoré je potvrdené jednostranným právnym aktom - úkonom, t.
j. prehlásením, ktoré urobil odporca a v ktorom podporil existenciu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá
mala byť uzavretá ústnou formou. Tomu napovedá bod 5. prehlásenia, kde odporca prehlasuje, že sa
zaväzuje sprostredkovať navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi v prípade úspešného sprostredkovania
predaja uhradiť províziu za sprostredkovateľskú činnosť vo výške 2.000 eur. Považoval za účelové
tvrdenia odporcu o tom, že listina sa vypisovala až po jeho podpise. Zotrval na stanovisku, že odporca
ako aj nový nadobúdateľ po tom, ako navrhovateľ uverejňoval  a zotrvával v právnom vzťahu zámerne
obišli navrhovateľa hoci vykonali všetko, čo vyplýva zo sprostredkovateľskej zmluvy a tvrdia, že práve
ich pričinením došlo  k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v období cca 9 mesiacov.
Odporca preto nesplnil svoj záväzok, pretože záujemcu na kúpu mu navrhovateľ sprostredkoval, avšak
odporca odmietol uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu, pričom ide o určité formulačné nepresnosti.
Považujú za naplnené ust. § 777 Občianskeho zákonníka, pretože po uskutočnení ohliadky naďalej
vykonávali aktívnu činnosť formou inzerátu a taktiež aj s účastníkmi, t. j. budúcimi predávajúcimi, resp.
budúcim kupujúcim riadne korešpondovali. Keďže sprostredkovateľská zmluva je zmluvou, v ktorej
sa jedna strana zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana, t. j. záujemca mal
príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, tak táto skutočnosť v rámci dokazovania bola jednoznačne
preukázaná najmä tým, že navrhovateľ príležitosť na uzavretie zmluvy vytvoril a že s  odstupom 9
mesiacov zmluva bola uzavretá, a preto mu prináleží provízia. V závere zdôraznili, že záväzok zo
sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitostí
takúto zmluvu uzavrieť. Zahŕňa to predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí
sprostredkovanej zmluvy záujem, do čoho je možné zaradiť aj samotnú inzerciu, ktorú v prípade, že
odvolací súd sa stotožní s jeho právnymi úvahami aj preukázať.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní neoznačuje výslovne ani jeden z tam uvedených dôvodov, avšak z
obsahu odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.



V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňuje svoj nárok voči odporcovi s poukazom na
sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 Občianskeho zákonníka. Aj keď je právne posúdenie
uplatňovaného nároku vždy vecou súdu, ktorý má posúdiť, či na základe skutkových tvrdení
navrhovateľa má nárok obstáť a podľa akého zákonného ustanovenia, v prejednávanej veci navrhovateľ
aj v odvolaní zotrváva na stanovisku, že v danom prípade bola riadne uzavretá sprostredkovateľská
zmluva tak, ako to predpokladá ust. § 774 Občianskeho zákonníka. Sám uvádza v odvolaní, že listina zo
dňa 19.07.2013 s označením prehlásenie má nasvedčovať tomu, že medzi účastníkmi došlo k ústnemu
jednaniu, ktoré je potvrdené jednostranným právny úkonom, t. j. prehlásením. Z jeho obsahu však nie je
možné vyvodiť náležitosti, ktoré predpokladá ust. § 774 pre sprostredkovateľskú zmluvu, keďže v bode
4. sa uvádza, že odporca sa zaväzuje uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu, v dôsledku čoho výklad
takéhoto znenia môže nasvedčovať len tomu, že sprostredkovateľskú zmluvu hodlali účastníci uzatvoriť
v budúcnosti a teda prehlásenie v tomto znení  nemôže byť dôkazom toho, že sprostredkovateľská
zmluva uzavretá bola. Vyplynulo aj z výsluchu štatutárnej zástupkyne navrhovateľa, že prehlásenie je
vlastne dokladom k povoleniu vykonávať ohliadku nehnuteľnosti. V prejednávanej veci sa záujemcovi
nehnuteľnosť síce páčila, ale cena sa mu javila privysoká a z toho dôvodu už sprostredkovateľskú
zmluvu neuzavreli. Tvrdenia uvádzané v odvolaní o tom, že v danom prípade bola riadne uzavretá
sprostredkovateľská zmluva v zmysle ust. § 774 Občianskeho zákonníka, a preto navrhovateľ dôvodne
uplatňuje nárok z nej vyplývajúci, sú v rozpore s výpoveďou štatutárnej zástupkyne navrhovateľa na
pojednávaní súdu prvého stupňa.

Záver o tom, že bola medzi účastníkmi uzavretá sprostredkovateľská zmluva nevyplýva zo žiadnych
iných dôkazov, najmä nie z výsluchu odporcu ani vypočutého svedka Štefana M..

Pokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. tak (súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) tak jeho podstata spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania
dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli
účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z
prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

V prejednávanej veci navrhovateľ robí z vykonaného dokazovania vlastné závery o tom, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa hodnotil dôkazy v súlade s ust.
§ 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž súd prvého stupňa
poukazuje na výpoveď  štatutárnej zástupkyne navrhovateľa ako aj na tú skutočnosť, že navrhovateľovi
sa nepodarilo preukázať uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle ust. § 774 v dôsledku čoho
nemôže úspešne uplatňovať nároky z nej vyplývajúce.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom potvrdený.

V odvolacom konaní mal tak úspech odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním
mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/19/2015", "guid": "149b6cb2-0c7a-45fa-aec7-c40b7146ff45:74f113ee-de36-4791-8927-380f2311589b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}