{"guid": "035b3309-094c-430f-afe1-3023879b3126:1021a327-ef14-4149-9d4c-1dc30669159d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5912207041.3", "spisova_znacka": "5Co/286/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/286/2013 z 16. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. septembra 2013, sp. zn. 5Co/286/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5912207041.3", "identifikacne_cislo": "5912207041", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2013-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1021a327-ef14-4149-9d4c-1dc30669159d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207041.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207041.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207041.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 5Co/286/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5912207041\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912207041.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha\na členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,\nproti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13,\nBratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Ružomberok č. k. 6C/81/2012-78 zo dňa 8. januára 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd rozsudok okresného   p o t v r d z u j e.\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 6C/81/2012-78 zo dňa 8. januára 2013 zamietol žalobu a\nodporcovi priznal trovy konania vo výške 30,95 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný  zaplatiť do 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n\nOkresný súd rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenia z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, ustanovenia Exekučného\nporiadku a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovných skutkovým a právnym\nzáverom:\nSúd sa prednostne zaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania a konštatoval, že nemá\nopodstatnenie, nakoľko ak navrhovateľovi mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom\nspočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonania exekúcie po uplynutí    15-dňovej lehoty /premlčacia\nlehota/, táto začína plynúť od prvého dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vydanie\nexekúcie a uplynula po troch rokoch od tohto dňa, k čomu však nedošlo, pretože poverenie na vykonanie\nexekúcie bolo vydané dňa 9.12.2010 a exekútor si ho prevzal dňa 17.12.2010, teda v zákonnej 15-\ndňovej lehote.\nSúd na základe vykonaného dokazovania zistil z listinných dôkazov, z tvrdení a písomných vyjadrení\nnavrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, nasledovný skutkový a právny stav veci a\nmá za preukázané:\nZákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť\nsplnené všetky tri podmienky súčasne /nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik\nškody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a\nvzniknutou škodou/. Škoda nemohla vzniknúť, pretože nedošlo k porušeniu zákonnej 15-dňovej lehoty.\n\nSúd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z\nexistencie prieťahov v súdnom konaní pre prípad, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu\nalebo Ústavným súdom SR. Súd nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v exekučnom\nkonaní a ak ide o majetkovú škodu vo výške 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n330,- eur, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., sa uhrádza skutočná škoda a\nušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo nie je iná právna skutočnosť. Navrhovateľom\nuvádzané paušálne sumy sú nesprávne a účelové, skutočnú škodu je nevyhnutné dokázať listinami\na skutočnosťami preukazujúcimi požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k\nľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa.\nNavrhovateľ nepreukázal nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného\nsúdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha\npodrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu.\nSúd neuznal domáhanie sa nahradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330.- eur predstavujúci\npomernú výšku k čiastke 660,- eur za rok prieťahov /suma, ktorú v niektorých nálezoch priznal\nÚstavný súd SR/, navrhovateľ poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých rozhodoval\no poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, avšak poskytovanie finančného\nzadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pritom\nprípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za\nkaždý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.\nU právnických osôb a u fyzických osôb je vznik nemajetkovej ujmy odlišný. Pocity členov riadiacich\norgánov spoločnosti v podobe \"frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery\" sú irelevantné v predmetnom\nkonaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S\npoukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky /spis. zn. 30 Cdo/675/2011/ odškodnenie\nprávnickej osoby za  nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické\nosoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma\npriamo a taktiež \"zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov\" nebol zo strany navrhovateľa\npreukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená situácia \"ovplyvnila ďalšie  podnikateľské postupy\nnavrhovateľa\". Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka /pri formovaní záveru potrebuje priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch/  je potrebné zohľadniť a s prihliadnutím na charakteristiku\npodnikateľskej činnosti považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi /navrhovateľ si uplatňuje nárok\nna náhradu škody voči štátu/, keďže uplatnená škoda mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej\npodnikateľskej aktivite. V tejto súvislosti odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi\nnesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.\nOkresný súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu /v súlade s ustanovením\n§ 101 ods. 2 O.s.p./, ktorí podaním doručeným súdu dňa 15.04.2013 žiadali návrhom na zrušenie\nnariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti a sudcu a ním\noznačené skutočnosti v podanom návrhu sú charakteru predpokladaného vylúčenie všetkých sudcov\nokresného súdu z prejedávania a rozhodovania vo veci. Súd neakceptoval návrh navrhovateľa a jeho\nprávneho zástupcu na zrušenie nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov, keď zákonná\nsudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie po oboznámení sa s dôvodmi návrhu\nprávnemu zástupcovi navrhovateľa telefonicky, e-mailom a písomne oznámila, že k prejednávanej veci\na k účastníkom konania nemá žiaden vzťah, ktorý by objektívne vzbudzoval pochybnosti o jej zaujatosti.\nSvojou rozhodovacou činnosťou sa nepodieľala na  rozhodnutí  súvisiacej s  nárokom  navrhovateľa.\nSkutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\ntamojšieho súdu nie je bez ďalšieho objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti.\nPovinnosťou zákonnej sudkyne v rámci výkonu svojej funkcie je každú pridelenú vec podľa rozvrhu práce\nprejednať a rozhodnúť nestranne, spravodlivo, podľa zákona a na základe skutkového stavu veci a musí\nzachovávať profesionálny prístup zahrňujúci profesionálny nadhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky\ndáva záruku nestranného a zákonného rozhodnutia. Zároveň poukázala na to, že nie je dôvodný postup\nv zmysle § 15 ods. 1 O.s.p.  a ani podľa § 12 ods. 1 O.s.p.\nV prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a\nnemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 330,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonnom stanovenej\nlehote. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu.\nNesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä\njeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok a nesprávnym úradným\npostupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, a i\nnevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.\n\nV súlade s vyššie uvedeným mal okresný súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti\nnavrhovateľa konal v predmetnej veci priebežne bez zbytočných prieťahov, súd nemal za preukázaný\nnesprávny úradný postup /existenciu prieťahov v exekučnom konaní/ ako jeden z predpokladov pre vznik\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, z uvedeného dôvodu návrh\nnavrhovateľa ako nedôvodný zamietol.\nO  trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi, ktorý mal\nvo veci plný úspech, právo na náhradu konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení\nrozsudku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v uvedenej lehote trovy konania nevyčíslil, keď tieto neboli\nsúdu predložené, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 19.4.2013, okresný súd postupoval podľa § 151\nods. 2 O.s.p. Z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne trovy, ktoré by  bolo možné odporcovi priznať\nna náhradu, v dôsledku toho súd nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v\nrozsudku, tak ako ho verejne vyhlásil dňa 19.4.2013, a preto odporcovi v písomnom vyhotovení rozsudku\nnáhradu trov konania nepriznal.\n\nV zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a\nvec vrátiť okresnému súdu na opätovné konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že postupom\nsúdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania, rozhodol vylúčený sudca a\nokresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu\na nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietal, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi alebo\nstanoviskami nemal možnosť vyjadriť sa k ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania\nnebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo\ndoručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený\nso súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu\nnemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto\ndôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil,\nže v predmetnej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil\nprávo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého\nobsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie\nlistinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny\nzaložené v exekučnom spise. Poukázal na ust. § 15 O.s.p. s tým, že v konaní môže sudca urobiť len\ntaké úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu\n„zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom\nvykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.\n\nK odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odporca písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v  § 212 ods.\n1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.\nrozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p.\n\nV zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nV zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len                      na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť                        na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení\ntoho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ, konštatuje, že okresný súd\nv dostatočnom rozsahu zistil skutočností potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré\nvyhodnotil v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými\nsa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 219\nods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nobmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá\nzákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho\n\nrozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky konaného dokazovania a citoval právne\npredpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne\nzávery primerane vysvetlil.\n\nK námietkam uvádzaným odvolateľom - navrhovateľom v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého\nstupňa, v ktorom navrhovateľ namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, sa krajský súd s touto\nnámietkou nestotožnil, nakoľko pri preskúmaní obsahu spisu jednoznačne zistil, že zákonná sudkyňa\nJUDr. Janka Danková, ktorej pôvodne napadla vec podľa rozvrhu práce, telefonicky, mailom a písomne\noznámila navrhovateľovi, že k prejednávanej veci a k účastníkom konania nemá žiadny vzťah, ktorý\nby objektívne vzbudzoval pochybnosti o jej zaujatosti. Svojou rozhodovacou činnosťou sa nepodieľala\nna rozhodnutí súvisiacej s nárokom navrhovateľa (náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným\npostupom súdu). Skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobnej nesprávnym\núradným postupom tamojšieho súdu, nie je bez ďalšieho objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o jej\nnezaujatosti. Jej povinnosťou ako zákonnej sudkyne je v rámci výkonu svojej funkcie každú pridelenú\nvec podľa rozvrhu práce prejednať a rozhodnúť nestranne, spravodlivo podľa zákona a na základe\nskutkového stavu veci a musí zachovávať profesionálny prístup zahrňujúci profesionálny náhľad, čo pri\nzachovávaní sudcovskej etiky dáva záruku nestranného a zákonného rozhodnutia. Poukázala na to, že\nnie je dôvodný postup v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. ani podľa § 12 ods. 1 O.s.p. (čo zákonná sudkyňa\nuvádzala aj priamo v rozhodnutí vo veci samej).\nKrajský súd preto dospel k záveru, že o veci rozhodoval zákonný sudca a námietka navrhovateľa v tomto\nsmere neobstojí.\n\nNavrhovateľ v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že mu nebolo doručené\nvyjadrenie odporcu k ním podanej žalobe, čím nedošlo len k porušeniu základného práva navrhovateľa\nna kontradiktórny súdny proces, ale aj k priamemu porušeniu ust. § 114 ods. 2 O.s.p., k čomu krajský\nsúd uvádza, že ust. § 114 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu v rámci prípravy pojednávania povinnosť doručiť\nodporcovi (žalovanému) do vlastných rúk návrh na začatie konania (žalobu) spolu s rovnopisom a\nprílohami návrhu. Povinnosťou súdu nie je doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobe. Ak\nby sa aj dalo uvažovať o povinnosti doručiť takéto vyjadrenie druhého účastníka, malo by k tomu\ndôjsť iba vtedy, pokiaľ vyjadrenie má zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Iný pohľad na realizáciu\npráva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany, by mohol v praxi znamenať neustály,\nopakujúci sa a nikdy nekončiaci proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého\núčastníka konania, pričom možnosť spoznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečené aj právom\núčastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. V prejednávanej veci prvostupňový súd nariadil\nvo veci pojednávanie. Na vytýčený termín pojednávania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu riadne\npredvolal a to, že sa navrhovateľ na nariadený termín pojednávania nedostavil, pojednávanie žiadal\nodročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, správne okresný súd\nvyhodnotil podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. V danom prípade totiž táto námietka navrhovateľa nebola\nakceptovateľná vzhľadom na skutočnosť, že sám na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti voči\nsudcom okresného súdu nepodal a otázka zákonného sudcu bola vyriešená priamo sudkyňou, ktorá sa\nvyjadrila, že nie je dôvod pochybovať o jej nezaujatosti.\n\nĎalšia námietka navrhovateľa uvádzaná v podanom odvolaní o tom, že súd sám určil rozsah\ndokazovania, navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom\nvykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a nebol oboznámený s obsahom dôkazov\na tvrdení, nemal možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadril a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na\npodporu svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na\nvytýčený termín pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ by žiadal pojednávanie\nodročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu vzhľadom na rozhodovaciu\nčinnosť a prax nadriadeného súdu Okresnému súdu Ružomberok o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov\nokresného súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho\nžiadosti o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať. Okresný súd v rámci\ndokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie, ktorého ako dôkaz bolo navrhnuté samotným\nnavrhovateľom. Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa v podanom odvolaní o tom, že súd sa\ndopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia\nboli dodržané a nevysporiadal sa so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu,\njednalo sa o všeobecné námietky, ktoré navrhovateľ bližšie nezdôvodnil ani nepodložil.\n\nOdvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Preto odvolací súd preskúmal vec\niba v rozsahu odvolacích dôvodov vymedzených navrhovateľom a dospel k záveru, že konajúci súd\npostupoval procesne správne a to nielen  v otázke vymedzenia a ustálenia zákonného sudcu, ale i v\notázke doručovania vyjadrenia odporcu k žalobe navrhovateľa, ako i v otázke vykonania dokazovania.\n\nKrajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu pokiaľ návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.\nStotožnil sa s dôvodmi zamietnutia návrhu, pričom v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v\ndobe po doručení žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie exekučný súd vykonával ďalšie úkony, zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup.\nOprávňovalo ho k tomu priamo ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti s ust. § 45 ods. 1\nzákona o rozhodcovskom konaní.\n\nNedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky považovať za porušenie práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu\nlehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. V exekučnej veci, na ktorú poukazuje\nnavrhovateľ, skutočne exekučný súd nedodržal zákonnú lehotu, neurobil to však svojvoľne tým, že by\nvo veci vôbec nekonal, ale naopak, v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona\no rozhodcovskom konaní a zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Konal v súlade so\nzákonom, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel až po obdržaní a preskúmaní\npotrebných podkladov.\n\nS poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa\n- navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil ako vecne správny.\n\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust.       §  142 ods. 1\nO.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca ako úspešný účastník v konaní\nsi náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  n i e  j e  p r í p u s t n ý  ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/81/2012", "guid": "5102223a-15de-4d06-9a40-0e1961800762:8b2fd8b0-73e6-45ad-a4a4-e034084d47c1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ac5e849a-e4a4-4e97-87e0-6e0c60f86010", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 363/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 363/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac5e849a-e4a4-4e97-87e0-6e0c60f86010"}, {"guid": "43868759-249e-4421-b64c-742042b653f7:9b2251cc-715d-44a2-9b97-500e3651a1af", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112225832.4", "spisova_znacka": "16Co/258/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/258/2015 z 30. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112225832.4"}]}