Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/25/2018 z 6. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 6. júna 2018, sp. zn. 8CoP/25/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4116222402.2 Krajský súd Nitra | 8CoP/25/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4116222402.2 | 2018-06-06 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a4fab36-ca43-4ed6-b6cb-7919f44cbf23 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4116222402.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222402
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116222402.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: A. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., K. dvor XXX/Xproti osobe, ktorá je povinná platiť výživné (matka): P. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. X. č. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Pc/6/2016-92 zo dňa 18. októbra 2017 - vo vyhovujúcej časti a
v časti výroku o trovách účastníkov, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - okrem zamietnutia návrhu vo
zvyšnej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 22.8.2016 domáhal určenia výživného vo
výške 250 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho rodičia sú rozvedení, jeho matka pracuje v
zahraničí, vyhodila ho z domu, študuje na strednej škole, býva u sestry, má výdavky na školu, cestovné,
stravu, ošatenie, bude mať stužkovú. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že rodičia sú rozvedení, v
čase rozvodu bol maloletý. Otcovi bolo určené výživné 100 eur, potom bolo znížené na 40 eur mesačne.
Matke súdom určované výživné nebolo. Žil v spoločnej domácnosti na adrese R. X. XXX s matkou
a sestrou P. R., niekedy v auguste 2016 ho mama vyhodila zo spoločnej domácnosti. Tri dni býval u
kamaráta, potom išiel bývať k sestre R. E. na adresu D. XX, Q.. V marci 2017 odišiel bývať do podnájmu
na D. 6, Q., kde býva so svojou sestrou P. R. a priateľkou G. M. nar. XX.XX.XXXX. Študuje na R. škole, 4.
ročník, je to riadne denné štúdium bez maturity, štúdium prerušené nemal, ani nebol zo školy vylúčený.
Od septembra 2016 nepoberal žiadne dávky, ani prídavky na deti. Jeho príjem bol výživné od otca 40 eur
mesačne. Iný príjem nemá. Matka mu neprispela žiadnou sumou, ani sestry, ani starí rodičia. Mesačné
výdavky sú na stravu okolo 100 eur, nestravuje sa v školskej jedálni, MHD okolo 20 eur mesačne za
dobíjanie čipovej karty, skladali sa na záverečné skúšky po 30 eur - na kvety a občerstvenie, potreboval
si kúpiť oblek, chodil na prax do S. mal vyššie cestovné, výdavky mal na ošatenie, pretože si všetko z
domu nezobral, na prax veci. V súčasnosti platia za podnájom s energiami 425 eur, 140 eur prispieva
jeho priateľka, ktorá ešte chodí do školy, ale brigáduje. Mesačne si zarobí okolo 100 eur a mama jej
dáva 50 eur. Zvyšok sumy za podnájom platí sestra, niekedy pomôže otec. Má auto, je evidované na
neho, stálo 50 eur, používa ho, chodí na ňom na prax do S.. Čo sa týka drog môže ísť pokojne na testy.
Čaká s priateľkou dieťa, má sa narodiť v septembri, svadbu neplánujú. Svoje veci predať nechcel. Je
pravda, že mu dedko kúpil veci na prax, ale nemá všetko so sebou. Navrhovateľ uviedol, že trvá na
podanom návrhu. Nevedia sa s matkou na výživnom dohodnúť. Čo matka plnoletého dieťaťa potvrdila.
Na ďalšom pojednávaní uviedol, že dňa 2.10.2017 sa mu narodila dcéra Q. R., manželstvo s matkou
dieťaťa neuzatvoril zatiaľ. K vozidlu uviedol, že ho predal asi pred 2 mesiacmi, predal ho za 200 eur,
bolo to 26 ročné auto, bolo na rozpadnutie. Platí 340 eur mesačne nájomné spolu so sestrou, + poplatky
za energie 85 eur mesačne, tieto výdavky uhrádza so sestrou na polovicu. Chodí do práce. Zamestnaný
je v priemyselnom parku vo f. DHL s.r.o., pracovná zmluva je zo dňa 16.8.2017, uzatvorená na dobu
určitú, do 31.12.2017. Príjem má 550 eur v hrubom.



2. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné - matka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že nedostala
zo školy potvrdenie o návšteve školy, vtedy sa dozvedela, že navrhovateľ je podmienečne vylúčený.
Prídavky na dieťa poberala v Rakúsku, do 18 rokov to bola suma 150 eur, od 18 rokov 200 eur. Od júna
2016 bola výplata prídavkov na dieťa pozastavená, pretože musí predložiť potvrdenie o návšteve školy
a takýto doklad nedostala. Išla do školy, hovorila so zástupkyňou školy, tá povedala, že s navrhovateľom
sú problémy, bol podmienečne vylúčený zo školy, nechodil riadne do školy. Potom bola v škole znova,
hovorila s jeho triednou profesorkou, tá je ukázala SMS správu od navrhovateľa, v ktorej navrhovateľ
písal, že si neželá, keďže má už 18 rokov, aby škola o ňom podávala akékoľvek informácie, preto jej
potvrdenie o návšteve školy nedali. Navrhovateľ sa tak sám pripravil o prídavky na dieťa. Nie je pravdivé
tvrdenie navrhovateľa, že ho vyhodila z domu, povedala mu, aby sa začal normálne správať alebo môže
ísť, on si vybral tú druhú možnosť. Je nespravodlivé, že od nej pýta navrhovateľ výživné v takej výške
a od otca len 40 eur. Deti dostali od otca zameškané výživné 1.600 eur, čo malo byť vyplatené jej. Na
polícii sa dozvedela, že bývalý manžel vyplatil zameškané výživné navrhovateľovi 1.600 eur, a dcére P.
1.600 eur. Dostávala náhradné výživné od štátu a túto sumu bude musieť vrátiť. Čo sa týka vyjadrenia
navrhovateľa, že si musel dokupovať oblečenie, veci na prax, tak to nie je pravda, pretože sama mu veci
balila, jeho starý otec mu veci na prax kúpil. Mala zvýšené výdavky, pretože deti zničili dom, jej mamu
chytili pod krk, otec dostal infarkt. Má podozrenie a chcela, aby navrhovateľ podstúpil testy na drogy,
pretože sa pohybuje v takej partii. Vychovala štyri deti, všetky sú už plnoleté. Zaplatila navrhovateľovi
vodičský prekaz, doniesla im z Nemecka auto, aby boli spokojní. Peniaze chodili na účet deťom. Keď
prišla z Rakúska, dom bol vypnutý z elektriny, plynu. Dala to znova zapojiť, musela za to zaplatiť.
Keď prišlo vyúčtovanie za elektrinu a plyn bol nedoplatok, ten musela uhradiť. Prišla o daňový bonus v
daňovom priznaní, keďže nemá potvrdenie o návšteve školy. Navrhovateľovi spravila oslavu 18-ky. Jeho
správanie sa však zmenilo, začal vystrájať. Navrhovateľ značkové oblečenie chce predať, chce predať
aj udice. Pracuje tri roky ako ošetrovateľka v Rakúsku, má pracovnú zmluvu, chodí na dvojtýždňové
turnusy, momentálne na trojtýždňové turnusy, jej príjem je 55 eur na deň. V mesiacoch september,
október, november 2016 nemala žiadny príjem, pretože musela zostať pri rodičoch, ktorí majú zdravotné
problémy a pracovať išla až cez vianočné sviatky v decembri 2016. Mesačne platí za elektrinu a plyn 150
eur, 60 eur/mesačne platí paušál za mobil, to platí navrhovateľovi. Keď je doma, na stravu minie 150-200
eur/mesačne, za internet a Magio platí 33 eur/mesačne. Výdavky cestovné na cestu do Rakúska tam
aj späť sú 100 eur, bývanie aj stravu má zabezpečené v Rakúsku. Pracovnú zmluvu má uzatvorenú na
dobu neurčitú. Buď si nájde klienta sama, alebo cez agentúru. Za sprostredkovanie agentúre zaplatí 290
eur. Agentúre za sprostredkovanie zaplatila v 12/2016 - 100 eur, za mesiace 1-5/2017 - 5x 20 eur a v júni
2017 - 290 eur. Tento poplatok určuje agentúra. V Rakúsku si platí sociálne poistenie 214 eur mesačne +
zameškané 150 eur mesačne. Zameškané poistné má za 12 mesiacov /12x150eur/ a zaplatila už trikrát.
Na ďalšom pojednávaní uviedla, že momentálne pracuje pre rodinu P. Y., v 2 týždňových turnusoch,
odmena je 55 eur na deň. Pracovná zmluva nie je uzatvorená na žiadnu dobu, trvá pokiaľ ju rodina bude
potrebovať. Za elektrinu platí 35 eur, plyn 50 eur, telefón cca 70 eur, internet Magio 26 eur. Bývanie a
stravu má zabezpečené v rodine, pre ktorú pracujem. Oni za ňu platia aj poplatky do poisťovne.

3.1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol:

3.2. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné, je povinná platiť na výživu navrhovateľa sumou 150 eur
mesačne od 22.8.2016 do 23.6.2017.

3.3. Zročné výživné za čas od 22.8.2016 do 23.6.2017 činí suma 1.500 eur, ktorú súd umožňuje osobe,
ktorá je povinná platiť výživné splácať v mesačných splátkach po 150 eur mesačne a to vždy do 15-teho
dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

3.4. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

3.5. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5. Rodičia navrhovateľa sú rozvedení, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp.zn. 17C/272/2007 zo dňa 26.3.2008, v tom čase bol navrhovateľ maloletý. Následne prebiehali
na Okresnom súde Nitra viaceré konania ohľadne maloletých detí R. o zvýšenie výživného pod



sp.zn. 24P/300/2009, o zníženie výživného pod sp.zn. 24P/223/2012, 24P/295/2012. Matke vyživovacia
povinnosť k navrhovateľovi súdom určovaná nebola. Otcovi bolo naposledy upravovaná vyživovacia
povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/295/2012-150 zo dňa
16.9.2014 tak, že bola znížená vyživovacia povinnosť otca na navrhovateľa zo sumy 100 eur mesačne
na sumu 40 eur mesačne od 17.9.2012. V tom čase mali obaja rodičia dve vyživovacie povinnosti k v tom
čase maloletému navrhovateľovi a k v tom čase maloletej dcére P. R., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti
obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Otec si ju plní v rozsahu 40 eur mesačne,
prispieva aj nad rámec určeného výživného tým, že podľa vyjadrenia navrhovateľa niekedy im pomôže
s platením nájomného. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou sestrou a priateľkou G. M.,
s ktorou majú dieťa mal. Q. R., nar. X.XX.XXXX. Študoval na Strednej odbornej škole potravinárskej
v Nitre, v školskom roku 2016/2017 bol študentom štvrtého ročníka, štúdium ukončil dňom 23.6.2017,
svedčí o tom výučný list, vyučil sa v odbore mäsiar, kuchár. O pokračovanie v nadstavbovom štúdiu
nepožiadal, nebol problémovým žiakom, podmienečne vylúčený zo školy nebol. Navrhovateľ má bežné
výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, cestovné. Je evidovaný ako
držiteľ - vlastník motorového vozidla Nissan Primera, na pojednávaní uviedol, že vozidlo už predal za 200
eur. Od 16.8.2017 je zamestnaný v DHL Logistics /Slovakia /, spol. s.r.o. Za nájom bytu platia so sestrou
340 eur mesačne + 85 eur mesačne za energie, náklady hradia na polovicu. Matka navrhovateľa má
jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, na výživu navrhovateľa neprispieva žiadnou sumou,
pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, pracuje v 2 týždňových turnusoch, odmena je 55 eur na deň,
bývanie a stravu má zabezpečené v rodine, platia za ňu aj poplatky do poisťovne, má výdavky na
cestovné, platí poplatok agentúre za sprostredkovanie práce, za elektrinu platí 35 eur mesačne, plyn 50
eur mesačne, telefón 70 eur mesačne, internet Magio 26 eur mesačne.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia
Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. - § 62 ods. 1 až 3) a všeobecné úvahy k úprave výživného,
odôvodnil nasledovne:

7. V konaní súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
matky, ako kritéria na základe ktorých sa určí výška výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že návrh navrhovateľa na určenie výživného bol podaný dôvodne, pretože navrhovateľ v
čase podania návrhu študoval na strednej škole, nemal žiadny príjem, len z brigády a výživné od otca,
nebol schopný sám sa živiť a preto bol odkázaný na svojich oboch rodičov, ktorí k nemu majú vyživovaciu
povinnosť. Vyživovacia povinnosť matky je jej prvoradou povinnosťou a má prednosť pred jej ostatnými
výdavkami. Matka v priebehu konania s podaným návrhom nesúhlasila, bránila sa tým, že navrhovateľ
bol podmienečne vylúčený zo školy, podozrievala ho z užívania drog, vyčítala mu ako sa správal k
nej, k jej rodičom, ako nivočil rodinný dom, v ktorom bývali, atď. V konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, pre ktoré by mal súd návrh navrhovateľa zamietnuť a hlavnou otázkou tak zostalo vyriešiť
v akej výške bude matke určené výživné na navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že v období odo dňa podania návrhu na súd na určenie vyživovacej povinnosti 22.8.2016 do dňa
ukončenia štúdia na strednej škole 23.6.2017 trvala vyživovacia povinnosť matky k navrhovateľovi, ktorý
bol v danom čase študentom strednej, školy, vzdelanie nemal ukončené, nebol schopný sám sa živiť a v
uvedenom období bol odkázaný výživou na oboch svojich rodičov. Boli naplnené zákonné predpoklady,
stanovené § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pretože navrhovateľ nebol schopný samostatne sa živiť a z
vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje životné náklady. Súd pritom zvážil všetky okolnosti prípadu,
matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, ktorú si neplní, je to jej prvoradá povinnosť
prispievať na výživu dieťaťa, jej vyživovacia povinnosť nezanikla, predmetom konania tak bolo určenie
výživného za obdobie 10 mesiacov od 22.8.2016 do 23.6.2017. Za primeranú sumu súd považoval
výživné vo výške 150 eur mesačne, zročné výživné za čas od 22.8.2016 do 23.6.2017 činí teda suma
1.500 eur, ktorú súd umožnil matke splácať v mesačných splátkach po 150 eur mesačne a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku, vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol, keďže navrhovateľ žiadal výživné vo výške 250 eur mesačne. Túto sumu súd považoval za
vysokú, neodôvodnenú adekvátnymi výdavkami navrhovateľa. Za primeranú súd považoval sumu 150
eur mesačne a to s poukazom na príjem matky, ktorej príjem je 55 eur na deň, potom za mesiac zarobí
825 eur mesačne, keďže pracuje polovicu mesiaca. Aj s poukazom na jej výdavky na cestovné a výdavky
na bývanie na Slovensku je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa sumou
150 eur mesačne aj s poukazom na to, že životná úroveň matky a dieťaťa by mala byť rovnaká. Nič na
uvedenom nemení, že vzťahy medzi navrhovateľom a jeho matkou sa súdu javili ako značne narušené,
vzhľadom k tomu ako sa k sebe správali na pojednávaní a vzhľadom k tomu, čo uvádzali vo svojich



výpovediach. Nie je možné nepriznať navrhovateľovi žiadne výživné len preto, že sa nespráva k svojej
matke tak ako by si to ona želala a predstavovala, je bezpredmetné vo vzťahu k výživnému, či ho vyhodila
z domu, alebo nie, tvrdenia matky, že navrhovateľ bol podmienečne vylúčený zo školy sa nepreukázali,
že užíva drogy tiež nebolo preukázané, výsledok testu bol negatívny. Rovnako je bezpredmetné vo
vzťahu k určeniu výživného poukazovanie matky na to, že otec vyplatil navrhovateľovi zameškané
výživné, ďalej bolo vyvrátené tvrdenie, že otec si plní vyživovaciu povinnosť len v sume 40 eur mesačne,
pretože obaja účastníci konania na pojednávaní uviedli, že otec navrhovateľovi prispieva na bývanie.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil matke povinnosť platiť na výživu navrhovateľa
sumou 150 eur mesačne od 22.8.2016 do 23.6.2017. Zročné výživné za čas od 22.8.2016 do 23.6.2017
činí suma 1.500 eur, ktorú súd umožnil matke splácať v mesačných splátkach po 150 eur mesačne a to
vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok
- zák. č. 161/2015 Z. z.) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len výživou povinná osoba - matka
navrhovateľa domáhajúca sa určenia nového pojednávania vo veci, keď napadnutý rozsudok považuje
za zaujatosť konajúcej sudkyne voči jej osobe. Na výzvu súdu prvej inštancie na doplnenie podaného
odvolania (vo forme uznesenia č. k. 12Pc/6/2016-101 zo dňa 22.01.2018), prevzatá 22.02.2018
odvolateľka podané odvolanie doplnila, keď uviedla, že žiada o zníženie určeného výživného.
Zopakovala svoje vyjadrenie o tom, že napadnutý rozsudok považuje za zaujatý voči jej osobe.
Poukázala na to, že po rozvode vychovávala štyri deti, dve sa už osamostatnili, pričom kvôli
zabezpečeniu bývania, o ktoré vinou exmanžela prišli, bývali v podnájme, a ona chodila do 3
robôt, aby zvládala platiť potreby detí, ako aj nájom. Jej otec jej pomohol s bývaním, prerobením
hospodárskej budovy na rodinný dom, pričom ona pre zvyšujúce sa náklady detí sa rozhodla pracovať
ako opatrovateľka v Rakúsku. Jej príjem je 770,-Eur a nie 825,-Eur, a vždy, keď sa z Rakúska vrátila
domov, v dome bolo niečo rozbité alebo poškodené, čo sa muselo nanovo kupovať a hlavne vinou
navrhovateľa, ktorý sa začal správať vulgárne, drzo a stretával sa s partiou, ktorá ho v tom podporovala.
Správanie synovi vyčítala a povedala mu, aby odišiel, avšak jej matka ho do domu pustila; incident sa
stal v júli. Od októbra až do decembra pre porážku otca bola doma, žiadny príjem nemala, čo sudkyňa do
úvahy nebrala. Všetka jej výplata išla na účet dcére, a stalo sa že nemala v Rakúsku vyplatené odvody,
lebo deti boli čím viac náročnejšie a má dlh, ktorý spláca doteraz, čo tiež sudkyňa do úvahy nevzala;
spláca dlh, čo zdokladuje. Rovnako nevzala do úvahy to, že v čase súdneho konania mal syn auto, no
v rýchlosti ho akože predal, čo považuje z jeho strany za špekuláciu a sudkyňa bola na jeho strane. Syn
vlastnou vinou býva v podnájme s priateľkou a s dcérou a aj so sestrou, ktorá odišla s ním. Nikoho z
domu nevyhodila, dala synovi len na výber, správať sa slušne alebo odísť, zvolili si druhú alternatívu.
Pýta sa, či deti majú iba práva a žiadne povinnosti, keď od nich žiada slušnosť a pomoc v domácnosti.
Obom deťom pritom zaplatila vodičské oprávnenia a od syna žiadala len slušné správanie a pomoc
okolo domu. Ročne platí agentúre 290,-Eur, splátky za odvody má 300,-Eur. Jej otec sa vyjadril, že dom
dá do prenájmu a ona si bude musieť hľadať podnájom, čím sa jej náklady opäť zvýšia. K podanému
odvolaniu pripojila fotografie z domu, viaceré listiny v nemeckom jazyku a príkazy na úhradu z banky.

11. Vyjadrenie navrhovateľa k podanému odvolaniu podané nebolo.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z.
z.) prejednal vec v medziach podaného odvolania výživou povinnej matky P. S. (okrem zamietajúceho
výroku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť (a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP) z dôvodu, že je v napadnutej časti
sčasti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia a sčasti predčasné pre nevykonanie
potrebného dokazovania, čím došlo k porušeniu procesných práv účastníkov konania v takej miere, že
došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom
napraviť nemožno.



13. Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie pre zistenie skutočného stavu veci nezisťoval aktuálne
pomery otca navrhovateľa (jeho schopnosť platiť výživné a skutočné platby), keď k navrhovateľovi majú
vyživovaciu povinnosť obaja rodičia v zásade v rovnakej výške, pričom nezisťoval ani príjem samotného
navrhovateľa z brigád v predmetnom období. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nedáva
odpovede na odvolacie dôvody odvolateľky, že tri mesiace (od septembra 2016) nemala žiadny príjem,
ako bol vypočítaný jej príjem 825,-Eur a ako vyhodnotil zvýšenie výdavkov navrhovateľa z dôvodu
odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti (s nákladmi na podnájom). Odvolateľka v priebehu konania
pripojila do spisu listiny v nemeckom jazyku, preklad ktorých zabezpečený nebol, preto nebolo ujasnené,
aký mala odvolateľka za predmetné obdobie príjem, aké mala odvodové povinnosti v Rakúsku a či
skutočne nepoberala v Rakúsku prídavky na dieťa (a prečo). Rovnako napadnutý rozsudok nedáva
odpovede na poukaz odvolateľky na nevhodné správanie sa navrhovateľa, teda ako toto z hľadiska
dobrých mravov bolo vyhodnotené.

14. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď nedostatky súd prvej inštancie odstráni v ďalšom konaní a novom
rozhodnutí, v ktorom rozhodne aj o trovách účastníkov v celom konaní. Čo sa týka poukazu odvolateľky
na to, že rozsudok považuje za zaujatý zo strany konajúcej sudkyne, vychádzajúc z ust. § 49 ods. 3
CSP („dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v
jeho rozhodovacej činnosti“) a ust. § 53 ods. 3 CSP na túto jej námietku odvolací súd neprihliadal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).