{"guid": "0356da2a-4d9d-4409-8414-85463cf0ce2a:6a6c1e3f-5719-45c5-91c7-0824f031967d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614214497.1", "spisova_znacka": "41CoE/272/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/272/2015 z 27. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. apríla 2015, sp. zn. 41CoE/272/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6614214497.1", "identifikacne_cislo": "6614214497", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2015-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2b", "nazov": "§ 2b zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-2b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/2001/258#paragraf-2b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a6c1e3f-5719-45c5-91c7-0824f031967d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614214497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6614214497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6614214497.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/272/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614214497.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o.,
Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnému A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX
XX U., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský
úrad Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX
1351/2014, o vymoženie sumy 588,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/811/2014-25 zo dňa 12. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/811/2014-25 zo dňa 12. novembra 2014   zrušuje a
exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie je vedené
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-C/0114/0063 vydaný
dňa 30.04.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s, Bratislava (ďalej len \"rozhodcovský súd\").
Vydaný bol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 01.07.2008 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj Obchodné podmienky úveru a Všeobecné obchodné podmienky. Zmluva v bode 2.7,
Obchodné podmienky úveru  v bode 11.2 ako aj Všeobecné podmienky v článku 10.2 ustanovili,
že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným
rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul a to v prípade, ak bude žalobcom banka, resp.
alternatívne aj pred všeobecným súdom, ak bude žalobcom klient. V nadväznosti na ustanovenie §
2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase podpísania Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľoch“), zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, a to s prihliadnutím na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej
činnosti oprávneného ako aj na samotný obsah zmluvy. Poukázal na povinnosť súdov dodržiavať
komunitárne právo a v tejto súvislosti aj ochranu spotrebiteľa v Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“), ktorá bola do nášho
právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1. apríla 2004 (okrem §
60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Konkrétne okresný súd poukázal na ust. čl.
6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 a prílohu Smernice obsahujúcu indikatívny zoznam neprijateľných podmienok,
najmä na bod 1 písm. q) spomínanej prílohy. Podporne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v
zmysle ktorej systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano



Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ďalej okresný súd uviedol,
že rozhodcovská doložka nebola v Zmluve individuálne dojednaná, čo jasne vyplýva z jej zaradenia
do všeobecných podmienok Zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne
napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské
konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu
(či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom - podmienkou. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval
pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri
uplatňovaní jeho práv. V konečnom dôsledku k závažnému narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami dochádza už samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je daná možnosť  v prípade
podania žaloby na rozhodcovský súd domáhať sa konania na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska.
Podpisom takejto zmluvy sa spotrebiteľ vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, čo je neprijateľným
javom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul
sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Zmluve o úvere je už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, a preto je ako taká
už od počiatku neplatná Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je
právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný
pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože
nedisponuje takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. §
45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že  rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie, nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Ďalším nedostatkom rozhodnutia okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a možno konštatovať, že ide o neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia,
v čom má údajná nerovnováha spočívať. Odvolateľ ďalej namietol, že okresný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Okresný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do
jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry
Európskeho súdneho dvora oprávnený uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky
nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je
súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora , nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa
na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je
voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu
o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), rozhodnutie
je záväzné v celom rozsahu a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre
nich. Odvolateľ dospel k záveru, že postupom okresného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov,



keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Okresný súd, ako exekučný súd týmto postupom nahrádza pasivitu povinného svojim
konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov
právnych vzťahov k pasivite. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 29.12.2014 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený zároveň žiadal o vrátenie súdneho
poplatku zaplateného za začatie konania a vrátenie originálu rozhodcovského rozsudku predloženého
súdu, ako exekučný titul.

Výzvou zo dňa 10.03.2015 okresný súd vyzval odvolateľa, aby súdu oznámil, či trvá na podanom
odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/811/2014-25 zo dňa 12. novembra
2014, ktorým okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Oprávnený na doručenú výzvu reagoval vo vyjadrení z 10.03.2015 oznámením, že podané odvolanie
podľa § 207 ods. 3 O.s.p. berie v celom rozsahu späť. Zároveň oznámil, že naďalej trvá na podaní
označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie“.

Dňa 17.04.2015 okresný súd postúpil vec odvolaciemu súdu.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd posúdil podanie oprávneného, ako späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania, a
to s prihliadnutím na to, že exekúcia ešte nezačala, pretože začína až vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj s prihliadnutím na to, že oprávnený zároveň žiadal o vrátenie
súdneho poplatku za začatie konania, rovnako aj rozhodnutia predloženého súdu ako exekučný titul
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. O vrátení súdneho poplatku odvolací súd nerozhodoval,
pretože súdny poplatok bol vyrubený okresným súdom a tento o jeho vrátení rozhodne samostatným
uznesením.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
podľa § 208 O.s.p. zrušil a exekučné konanie zastavil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Er/811/2014", "guid": "3c032959-31b2-420c-9675-960f153e4db3:86f5a4d5-1bd4-46aa-894e-f5d980d22dfd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "3c032959-31b2-420c-9675-960f153e4db3:86f5a4d5-1bd4-46aa-894e-f5d980d22dfd", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/811/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 13Er/811/2014 z 19. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c032959-31b2-420c-9675-960f153e4db3:86f5a4d5-1bd4-46aa-894e-f5d980d22dfd"}], "citovane_v": []}