{"guid": "035465db-4085-413f-aa05-e1c9db5edeeb:91ca0956-6222-4161-8fd8-fb25789c25b3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4114228017.1", "spisova_znacka": "6CoE/9/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/9/2018 z 27. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. februára 2018, sp. zn. 6CoE/9/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4114228017.1", "identifikacne_cislo": "4114228017", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91ca0956-6222-4161-8fd8-fb25789c25b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4114228017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4114228017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4114228017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114228017
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114228017.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XXX/X, o zaplatenie
844,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
12. 12. 2017 č. k. 23Er/1076/2014-44 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu  v   Bratislave,   Záhradnícka   60,   o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 844,46 eura s príslušenstvom.
Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 1170/06 zo dňa 27. 04. 2006. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a
povinnou, založený Zmluvou o úvere zo dňa 26. 09. 2005 /súd prvej inštancie nesprávne uviedol
dátum 26. 09. 2009/, posúdil ako spotrebiteľský, aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na
výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že mu bolo z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Ďalej uviedol, že nepochybne povinná bola aj v čase
uzavretia zmluvy  spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodal, že v
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Za bezpečné preukázanie
nepovažoval len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny
súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok); § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
§ 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch); § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel



k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Argumentoval, že
súčasne so Zmluvou o úvere bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva.  Uzatvorenie Rozhodcovskej
zmluvy, ako podmienky uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu
a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Bol toho názoru, že zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, tým že
jej znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Vyzdvihol, že rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľku
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, preto sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky
oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom tiež dal do
pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL
proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo
dňa 05. 04. 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo
záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné
podmienky upravené v Rozhodcovskej zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky a Rozhodcovskej
zmluvy súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.  Ďalej
tvrdil, že rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, jej
podstatu spotrebiteľka nemohla ovplyvniť, preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. V
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny
spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu
povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom.  Svoje tvrdenia podporil v závere odôvodnenia s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Na základe vyššie uvedených skutočností
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol postupujúc podľa ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval aj ust.
§ 45 zák. č. 244/2002 Z. z., teda na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávne právny
predpis. Dodal, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Bol toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa preto v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom
ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov v intenciách ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Uviedol, že  s povinnou uzatvoril rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. Uzavrel, že v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci
zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v
prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.



4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,  so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 25. 09. 2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 844,46 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 27. 04. 2006  sp. zn. SR 1170/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 05.
2006 a vykonateľnosť dňa 25. 05. 2006. Obsah spisu tvorí i zmluva o úvere č. 4420579, uzatvorená
účastníkmi konania dňa 26. 09. 2005 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Preskúmavaným
uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do  31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.  Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

10. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že oprávnený a povinná
dňa 26. 09. 2005 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 4420579, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), kde v bode 17. Rozhodcovská doložka sa zmluvné
strany dohodli, že  \"Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská ,a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B („ďalej len rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa  príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky



súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.\" Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 70 zo dňa 27. 04. 2005 sp. zn. SR 1170/06, z ktorého vyplýva,
že v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z bodu 17 VPPÚ.

11.  Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Exekučný súd správne posúdil Zmluvu o úvere
uzavretú medzi oprávneným a povinnou dňa 26. 09. 2005 za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, a jeho právny
záver o tom, že rozhodcovské konanie nie je v súlade so zákonom, pretože nemal preukázanú
právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok
považoval odvolací súd za správny. Je však potrebné konštatovať, že pokiaľ  súd prvej inštancie
nesprávne v odôvodnení svojho uznesenia uvádzal, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
od rozhodcovskej zmluvy, správne malo byť uvedené od rozhodcovske jdoložky, keď z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od
čl. 17 VPPÚ. Uvedený nedostatok však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia, a
to ani v tom smere, že by prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. že  sa súd prvej
inštancie zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý by odôvodňoval
procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu
koncipovaná rozhodcovská doložka v predmetnej  zmluve o úvere celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľky. Táto
nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľka nemal reálnu možnosť
ju ovplyvniť. Predmetná rozhodcovská doložka obsahuje neprijateľné dojednanie v tom, že vylučuje
právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá
žalobu na Stály rozhodcovský súd. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky
nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite
uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bola povinná
ako spotrebiteľ poučená o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Povinná tak nemala reálnu
možnosť obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť
vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako
slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom,
do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného
vzťahu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

12. V tomto smere odvolací súd len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, pričom Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich
rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva
spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo svojom  rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones
SL proti Cristina Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre
exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť
rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.



13. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej
zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa
ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa  § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti  rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote  2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa  ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2  CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Er/1076/2014", "guid": "54957472-a4e7-4f9b-bd9b-09a4936af13b:33e0937d-bdfc-4a6b-9c4d-7abb37a119d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}