Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sp/8/2012 z 26. 9. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2012, sp. zn. 1Sp/8/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200362.1
Krajský súd Prešov | 1Sp/8/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200362.1 | 2012-09-26 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9100ff7e-3278-491e-adbe-650c272c850a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200362.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200362
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200362.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky J. U.,
rod. A., R. X. X, S. proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, Nám. mieru 2, Prešov o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 16. apríla 2012, č. 2012/01326-16-HB
rozhodol

r o z h o d o l :

Súd    p o t v r d z u j e    rozhodnutie odporcu zo dňa  16. apríla 2012  č. 2012/01326-16-HB.

Náhradu trov konania účastníkom      n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 16. apríla 2012, č. 2012/01326-16-HB. po
preskúmaní podania navrhovateľky, ktoré mu bolo doručené dňa 31. decembra 2004 rozhodol podľa §
5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov tak, že J. U., rod. A., R. X. X,. S. nenavracia vlastníctvo ani nepriznáva právo na
náhradu podľa § 6 ods. 2 Reštitučného zákona za pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území X.
EKN 920/18, orná pôda o výmere 5754 m2 v podiele 1/7 a EKN 897/48, orná pôda o výmere 5756 m2
v podiele 1/7 pôvodne označené vo výmere o vlastníctve pôdy č. 2594/48 zo dňa 5. apríla 1948 pod
č. III/18 a XIII/5 z dôvodu, že uvedené pozemky po tom, čo boli predelené do vlastníctva H. A. a jeho
manželke A., rod. J. neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 (rozhodujúce obdobie) spôsobom uvedeným v ust. § 3 Reštitučného zákona, čím nesplnila
zákonné podmienky ust. § 2 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 písm. a) až t) § 3 ods. 2, 3 Reštitučného zákona.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že výmer vo vzťahu
k sporným parcelám nebol premietnutý do žiadneho z operátov (pozemkovej knihy, EN, KN), preto sa
skonfiškované parcely v roku 1993, kedy boli prinavrátené E. U., považovali za majetok štátu, aj keď
v skutočnosti boli ich vlastníkmi prídelcovia. Z dôvodu nevedomosti o existencii prídelov, rešpektujúc
zásadu viazanosti tretích osôb obsahom údajov uvedených v evidencii nehnuteľností, priznal vlastnícke
právo k sporným parcelám Pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č. 563/92-Buj./64 zo dňa 15. júna
1993 oprávnenej osobe E. U. a ten ich v dobrej viere nadobudol. Citované rozhodnutie bolo vydané až
po rozhodujúcom období v roku 1993, a preto tento akt nemožno považovať za reštitučný titul podľa
reštitučného zákona. Vykonaným dokazovaním taktiež nebolo preukázané odňatie prídelu prídelcom,
resp. iný prechod vlastníctva prídelcov k sporným parcelám na štát alebo inú právnickú osobu, v
dôsledku ktorého by bolo možné použiť a preukázať niektorý z vyššie uvedených reštitučných titulov.
Tieto úvahy správneho orgánu podporuje aj skutočnosť, že ostatné parcely z Výmeru - p.č. XIV/25, IX/1
a II/18 zapísala ROEP v prospech prídelcov a podiel 1 bol následne aj predmetom dedičsta po nebohom
H. A.. Z toho vyplýva, že ak by neboli sporné parcely prinavrátené E. U. podľa zákona č. 229/1991 Zb.
v platnom znení, boli by ROEP-kou zapísané prídelcom. V konaní ROEP však nemôže správny orgán



rozhodovať o parcelách, ktoré spadajú pod reštitučný režim. Išlo by o nulitný správny akt. Prezumpcia
správnosti správneho aktu z dôvodu uplynutia zákonných lehôt nedovoľuje správnemu orgánu, aby
zrušila svoje rozhodnutie č. 563/92-Buj./64 zo dňa 15. júna 1993, pričom zrušenie rozhodnutia nie je
možné podľa názoru správneho orgánu ani v rámci správneho súdnictva podľa V. časti O.s.p. Ak by sa
prídelcovia, resp. ich právni nástupcovia aktívne domáhali zápisu Výmeru do evidencie nehnuteľností
hneď po roku 1989 (do vtedy boli pravd. užívaní družstva), boli by úspešní, pretože výmery a prídelové
listiny, ako to vyplýva aj zo súdnej praxe (4 Cdo 123/2003, 5 Cdo 110/2000, 2 Cdo 337/2006, boli aj
sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami. Reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom (akým je najmä Občiansky zákonník) vo
vzťahu špeciality. To neznamená, že tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť úpravu
všeobecnú. Účastníčka konania sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas navrhovateľka opravný prostriedok, ktorý odôvodnila tým, že
s týmto rozhodnutím nesúhlasí, lebo jej rodičia nadobudli vlastníctvo verejnou listinou Výmerom
č. 2594/48, poradové číslo 6 k šiestim pozemkom (parcelné označenie XVII/4, XIV/25, III/18, IX/1
a XIII/5), pričom k dvom pozemkom s parcelným označením III/18 a XIII/5 stratili vlastníctvo v
dôsledku jednostranného aktu štátu, rozhodnutím PÚ č.j. 563/92-Buj./64. Je toho názoru, že štát ju
prostredníctvom správneho orgánu v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. ukrátil o parcely
s označením III/18 a XIII/5, keďže neprihliadal na Výmery o vlastníctve pôdy, ktoré archivoval.

Podaním zo dňa 26. septembra 2012 doplnila opravný prostriedok zo dňa 9. mája 2012 a poukázala
na to, že v danej veci došlo k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o)
zákona č. 503/2003 Z.z., čo správny orgán deklaruje tým, že s pozemkami nakladal, ako keby boli vo
vlastníctve štátu bez rešpektovania pozemkovej reformy zo dňa 5. apríla 1948. Keďže došlo k súbehu
práv oprávnených osôb podľa § 7, ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod
pozemkov podľa § 6 ods. 2, príp. na finančnú náhradu v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. a) zákona
č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov.

Odporca navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutie odporcu, vypočul
navrhovateľku a zástupkyňu odporcu a zistil tento stav:

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka si dňa 31. decembra 2004 uplatnila nárok
na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. podľa § 5 ods. 1 vo vzťahu k pozemkom v k.ú.
X., pôvodne označeným vo Výmere č. 2594/48 ako parcely č. III/18, v súčasnosti parcela č. 920/18 a
parcele č. XIII/5, v súčasnosti parcela č. 897/48. Z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1, resp. ods. 2, lebo
vlastníctvo prešlo na štát alebo na inú osobu. K žiadosti pripojila výmer o vlastníctve pôdy č. 2594/48 zo
dňa 5. apríla 1948, ako aj doklady na preukázanie toho, že je oprávnenou  osobou. V administratívnom
spise sa nachádza rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov zo dňa 15. júna 1993 č. 563/92-Buj./64,
ktorým bolo priznané oprávnenej osobe E. U., okrem iných aj vlastnícke právo k mpč. 897/1, 897/2,
897/3 a 920 v k.ú. X..

V administratívnom spise sa ďalej nachádza výmer o vlastníctve pôdy č. 2594/48 zo dňa 5. apríla 1948,
ktorým bolo H. A. a manželke A., rod. J., každému v ideálnej časti po 1 v k.ú. X., okres Y. pridelené do
vlastníctva pôdohospodárke nehnuteľnosti v celkovej výmere 3.5823 ha, v prídelovom pláne označené
ako:

- vl. č. 92/II parc. označ. XVII/4 stav. poz. a budovy o výmere 0,2014 ha

- vl. č. 906 parc. označ. XIV/25 kapustnica o výmere 0,2157 ha

- vl. č. 92/II parc. označ. III/18 roľa o výmere 0,5755 ha

- vl. č. 92/II parc. označ. II/18 roľa o výmere 0,5755 ha

- vl. č. 92/II parc. označ. IX/1 roľa o výmere 1,4387 ha



- vl. č. 92/II parc. označ. XIII/5 roľa o výmere 0,5755 ha

Tento výmer nebol zapísaný do pozemkovej knihy. Navrhovateľka je dcérou H. A., ktorý zomrel XX. Q.
XXXX.

Podľa § 1 Reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a)
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. l Reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do l. januára 1990 (ďalej len
„rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedenom v ustanovení § 3.

Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej
v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú podľa § 2 ods. 2
Reštitučného zákona oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:

dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu,
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva, ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich
zomrelo, jeho deti,

rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 3 ods. l Reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku (reštitučné tituly):

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej

pozemkovej reformy alebo podľa zákona č.46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č.87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č.67/1952 Zb.,

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č.81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania

(tzv. renunciačné vyhlásenie),

toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo
ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území



Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,

ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti

bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva

nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

1) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č.55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č.50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z
konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z
konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú
trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo10) k pozemkom a neboli odsúdení
podľa osobitných predpisov.11) Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci
predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k
odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Ak bolo v období od 1. apríla 1964 do 31. decembra 1989 odňaté vlastnícke právo k pozemku bez
vyvlastňovacieho alebo iného rozhodnutia orgánu štátu, alebo bez registrácie kúpnej zmluvy štátnym
notárom, oprávnená osoba má právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemku, ak pozemok
nebol odňatý, ale zostal v držbe oprávnenej osoby odo dňa zrušenia vlastníckeho práva v evidencii
nehnuteľností do dňa uplatnenia práva podľa § 5 ods. 1, a ak k tomuto pozemku nebolo v evidencii
nehnuteľností zapísané vlastnícke právo štátu, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby (§ 3 ods. 3
Reštitučného zákona).

V preskúmavanej veci sa súd stotožňuje s názorom odporcu, že nehnuteľnosti, vo vzťahu, ku ktorým
si navrhovateľka uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva alebo na náhradu podľa zákona č. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. a o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov neprešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným



v ust. § 3 Reštitučného zákona, a preto navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky uvedené v ust. §
2 ods. 1, 2 a § V3 ods. 1 písm. a-t, § 3 ods. 2, 3 Reštitučného zákona.

Skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli v čase vydania vlastníctva X. U. rozhodnutím Pozemkového
úpradu Prešov uvedené ako vlastníctvo štátu nie je dôvodom, pre ktorý by mohlo byť navrátené
vlastníctvo navrhovateľke podľa § 3 ods. 1 Reštitučného zákona.

Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení  s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
náhradu konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nemala úspech a odporca zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.