{"guid": "033e9700-9921-47cb-b01e-1d72e508643d:8cf3ea61-97c2-41fe-957c-f203457d3c5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1", "spisova_znacka": "43Cob/80/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/80/2019 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2019, sp. zn. 43Cob/80/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1", "identifikacne_cislo": "6118260451", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/116#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf3ea61-97c2-41fe-957c-f203457d3c5e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/80/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
JUDr. Ing. Veronika Škodová, PhD., so sídlom správcu Dolná 139/6, 974 01 Banská Bystrica, správca
konkurznej podstaty úpadcu: eMTrade, a. s. „v konkurze\", IČO: 36 628 760, Ladomerská Vieska 269, 965
01 Ladomerská Vieska, právne zast. ŠKODA LEGAL, s. r. o., Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 244 259 proti žalovanému Alter Concept, s. r. o., Lieskovská cesta 2279, 962 21 Lieskovec,
IČO: 47 433 523, právne zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811
07 Bratislava, IČO: 35 951 087 v konaní o zaplatenie 16.430,88 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/17/2018-136 zo dňa 24. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/17/2018-136 zo dňa 24. apríla 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi istinu 16.430,88
Eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne:
-zo sumy 2.332,92 Eur od 19. 10. 2017 do 29. 01. 2018,
-zo sumy 1.785,92 Eur od 30. 01. 2018 do 05. 04. 2018,
-zo sumy 591,96 Eur od 06. 04. 2018 do zaplatenia,
-zo sumy 3.737,18 Eur od 23. 11. 2017 do 05. 04. 2018,
-zo sumy 2.462,06 Eur od 06. 04. 2018 do zaplatenia,
-zo sumy 3.847,82 Eur od 22. 12. 2017 do 05. 04. 2018,
-zo sumy 2.462,06 Eur od 06. 04. 2018 do zaplatenia,
-zo sumy 3.139,34 Eur od 26. 01. 2018 do 05. 04. 2018,
-zo sumy 2.462,06 Eur od 06. 04. 2018 do zaplatenia,
-zo sumy 3.516,38 Eur od 20. 02. 2018 do 05. 04. 2018,
-zo sumy 2.462,06 Eur od 06. 04. 2018 do zaplatenia,
-zo sumy 3.387,26 Eur od 21. 03. 2018 do 05. 04. 2018,
-zo sumy 2.462,06 Eur od 06. 04. 2018 do zaplatenia,
-zo sumy 3.528,62 Eur od 30. 04. 2018 do zaplatenia,
-náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur,
to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného zároveň zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca podal na upomínacom Okresnom súde v Banskej
Bystrici žalobu dňa 13.04.2018, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ako dlžníka, zaplatiť mu



sumu 12.902,26 Eur titulom podlžností vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Žalobca uviedol, že vystavil žalovanému faktúry za nájomné a poskytnuté služby za obdobie od 8/2017
do 2/2018 v celkovej výške 19.960,90 Eur, tieto žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Čiastočne uhradil
iba faktúru č. 2017039 v sume 547 Eur dňa 29.01.2018 na základe jednostranného zápočtu. Napriek
viacerým výzvam žalovaný podlžnosti neuhradil. Na základe neuhradenia faktúr bola žalovanému zo
strany žalobcu daná výpoveď z nájomnej zmluvy pre omeškanie sa s úhradou faktúr viac ako o jeden
mesiac. Následne bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu dlhu, ktorú žalovaný v odbernej lehote
neprevzal. Dňa 05.04.2018 žalovaný uhradil sumu 6.611,64 Eur v časti vyúčtovaných služieb spojených
s nájmom (elektrická energia, spotreba vody, služba vrátnika). Zostatok dlhu tak činí 12.902,26 Eur.
Žalobca si uplatnil žalovanú sumu spolu s príslušným úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky 40 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 10Up/224/2018 dňa 13.09.2018,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný
včas odpor, v ktorom uviedol, že v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom, s poukazom
na zmluvné dojednania, zanikli všetky nároky žalobcu voči žalovanému vrátane nároku na akékoľvek
odmeny alebo plnenia. Preto žalovaný považoval nároky uplatňované žalobcom za neoprávnené.
Rovnako namietol jednostranný zápočet žalobcu vzájomných pohľadávok, pretože zo zápočtu ani z
prílohy nie je zrejmé ani jasné, ktoré konkrétne pohľadávky boli započítané, preto nemožno potvrdiť
ani ich existenciu alebo oprávnenosť. Žalovaný preto tvrdil, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka
neexistuje, preto je žaloba neoprávnená. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
02.10.2018 bol žalovaný vyzvaný na doplnenie odporu v zmysle § 11 ods.3 zákona č. 307/2016 Z. z., na
základe uznesenia žalovaný doplnil podaný odpor a potvrdil, že faktúry ohľadne uplatňovaného nároku
mu boli doručené, žalovaný ich zafakturoval a eviduje uplatňovaný nárok vo svojom účtovníctve.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vzniesol dôkazný návrh a to výsluch štatutárneho
zástupcu žalovaného, ktorý sa vie vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam ohľadne spornosti, či existencie
nároku žalobcu, ktorú žalovaný v celom rozsahu poprel. Z dôvodu jeho hospitalizácie nebolo možné
zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Doklad o tejto skutočnosti súdu nepredložil. Právny zástupca
žalobcu namietol dôkazný návrh a označil ho za ďalší prieťah v konaní zo strany žalovaného. Upozornil,
že faktúry, ktorými bol účtovaný nárok žalobcu neboli reklamované, ani vrátené. V tomto konaní mal
žalovaný dostatok času uviesť konkrétne tvrdenia, pre ktoré nárok žalobcu neuvádza a predložiť doklady
na jeho podporu.

5. Okresný súd vychádzal z toho, že obrana žalovaného neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti,
na základe ktorých neuznal žalovaný nárok uplatnený žalobcom. Preto jeho popretie súd považoval
za neúčinné. Upozornil, že odpor žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu obsahoval námietku
neplatnosti jednostranného zápočtu zo strany žalobcu a všeobecnú námietku neexistencie nároku
žalobcu z dôvodu zániku zmluvného vzťahu. Konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých malo
dôjsť k zániku nároku žalobcu, prípadne k jeho neexistencií však žalovaný neuviedol. Okresný súd v
ďalšom poukázal na to, že v uznesení zo dňa 29.11.2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k
vyjadreniu žalobcu, bol zároveň poučený v zmysle § 153 v spojení s § 149 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

6. Okresný súd osobitne poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia,
ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by  spochybnil nárok žalobcu, uviedol len všeobecnú skutočnosť
o zániku jeho nároku z dôvodu zániku zmluvného vzťahu, čo samo o sebe je nedostatočným popretím
skutkových tvrdení žalobcu. Preto okresný súd uvedenú obranu žalovaného posúdil ako neúčinnú.
Žalovaný neuviedol, ktoré skutkové okolnosti by mali byť predmetom dokazovania pre prípad spornosti
nároku žalobcu.

7. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že v zmysle novej procesnej úpravy bola precizovaná
sudcovská koncentrácia konania za účelom zabránenia tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia
predpokladaná v § 153 ods.2 a 3 CSP. V zásade teda platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pokiaľ bol dodržaný postup v zmysle § 167 CSP, čo
v danom prípade dodržané bolo. Súd síce má možnosť poskytnúť strane sporu aj na pojednávaní lehotu



na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods.4 CSP), uvedené rozhodnutie
je však vyhradené právomoci súdu. V tomto konkrétnom prípade okresný súd nezistil také dôvody,
pre ktoré by bolo umožnené žalovanému dodatočne splniť povinnosť tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Strana
žalovaného od podania odporu (doručený súdu 02.10.2018) až do skončenia lehoty plynúcej v zmysle
uznesenia tunajšieho súdu z 29.11.2018, t. j. až do 18.12.2018 (uznesenie súdu doručené právnemu
zástupcovi žalovaného 03.12.2018, poskytnutá 15-dňová lehota na vyjadrenie), mala možnosť uviesť
všetky skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na popretie nároku žalobcu. Žalovaný túto lehotu vôbec
nevyužil a ani do určeného termínu pojednávania žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by poprel nárok
žalobcu, neuviedol. Rovnako čas počas navrhnutých mimosúdnych jednaní nevyužil, zostal vo veci
pasívny, ani na výzvy súdu nijako nereagoval. Dokonca ani na pojednávaní, ktoré bolo vo veci následne
určené, žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by popieral nárok žalobcu, uviesť nevedel. Právny
zástupca žalovaného poukázal na to, že k veci samej sa vyjadrí výlučne žalovaný sám. Okresný súd ďalej
poukázal na to, že koncentrácia konania vyplýva zo všeobecných zásad vyjadrených v článku 8 CSP tak,
že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a dôkazy v súlade
s princípom hospodárnosti. Procesné úkony tiež nesmú viesť k prieťahom v konaní v zmysle článku
5 CSP. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu
konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Keďže žalovaný
takto nepostupoval, nesie zodpovednosť za procesný následok svojho správania v konaní, ktorým je
skutočnosť, že súd zamietol dôkazný návrh na výsluch konateľa žalovaného, pretože jeho vykonanie
by si vyžadovalo odročenie pojednávania a právny zástupca žalovaného nevedel uviesť ani skutkové
tvrdenia, ku ktorým mal byť vedený výsluch konateľa žalovaného. Preto okresný súd prípadný návrh
na odročenie pojednávania za uvedeným účelom a vykonanie navrhovaného dôkazu považoval za
nedôvodný a zamietol ho. V ďalšom vykonal dokazovanie na základe navrhovaných listinných dokladov.

8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k vzniku
obchodno-záväzkového vzťahu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení predloženého
Dodatku zo dňa 29.09.2017. Predmetom záväzkového vzťahu bolo užívanie nebytových priestorov
žalovaným. Žalovaný sa zaviazal v súlade so zmluvou mesačne uhrádzať dojednané nájomné a poplatky
za dojednané služby poskytované spolu s nájmom. Ďalej bolo dojednané, že uvedené platby bude
uhrádzať na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalobca v konaní preukázal vystavenie faktúr, v
podanom odpore žalovaný potvrdil, že predmetné faktúry mu boli doručené a vedie ich vo svojej
účtovnej evidencii. Nebolo preukázané, že by ich žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietal. Rovnako
súd považoval medzi stranami za nesporné, že na základe výpovede zmluvy zo strany žalobcu došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou ku dňu 31.03.2018. Žalobca doložil, že predmetné priestory
mu boli žalovaným protokolárne odovzdané. Žalobca účtoval služby za dobu trvania nájomnej zmluvy,
t. j. od 8/2017 do 3/2018. Nájomné spolu so službami boli účtované v súlade so zmluvným dojednaním.
Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by bol nárok žalobcu rozporovaný, jeho tvrdenie o ukončení
zmluvného vzťahu nesúvisí so zánikom uplatneného nároku žalobcu. Okresný súd preto zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi dlh spolu s príslušným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých faktúr pri zohľadnení platieb, ktoré žalobca evidoval. Úrok z omeškania bol
uplatnený v súlade so zákonnými predpismi, preto súd aj v tejto časti nároku žalobcu vyhovel. Žalobcovi
priznal aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vyčíslený vo výške 40 Eur.

9. Okresný súd záverom dodal, že hoci bola dôvodná námietka žalovaného k neplatnosti jednostranného
zápočtu, ktorý okresný súd podľa obsahu posúdil ako neurčitý, uvedené nemalo žiaden vplyv na výsledok
sporu, pretože žalobca si uplatnil zrejme nižší nárok, než ktorý by mu patril pri posúdení neplatnosti
jednostranného zápočtu.

10. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

11. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b),
e), f) a g) CSP. Pripomenul, že v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu a s poukazom
na zmluvné dojednania zmluvy zanikli všetky nároky žalobcu voči žalovanému vrátane nároku na
akékoľvek odmeny alebo plnenia a z tohto dôvodu je nárok žalobcu uplatňovaný v tomto súdnom konaní
neoprávnený. Skutočnosti, ktoré mali preukázať pravdivosť tohto tvrdenia žalovaného mal pred súdom
osobne uviesť štatutárny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom



dňa 24.04.2019 navrhol vypočuť a za týmto účelom navrhol pojednávanie odročiť, nakoľko štatutárny
zástupca žalovaného bol do 23.04.2019 hospitalizovaný a z tohto dôvodu sa nemohol pojednávania
dňa 24.04.2019 zúčastniť. Žalovaný namietol, že na uvedenú skutočnosť prvostupňový súd v konaní
vôbec neprihliadal a výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného zamietol. Žalovaný podotkol, že právny
zástupca nevedel na pojednávaní uviesť skutkové tvrdenia, ku ktorým mal byť vedený výsluch konateľa
žalovaného výlučne z dôvodu nemožnosti komunikácie so štatutárnym zástupcom žalovaného z dôvodu
jeho hospitalizácie.

12. Podľa názoru žalovaného výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného bol a je pri posudzovaní
uplatňovaného nároku žalobcu kľúčovým a podstatným, nakoľko štatutárny zástupca žalovaného má
vedomosť o relevantných skutočnostiach, ktoré preukazujú neoprávnenosť žalobcom uplatňovaného
nároku. Vzhľadom k uvedenému súd svojim konaním spočívajúcim v odmietnutí jeho vypočutia
znemožnil žalovanému, aby v plnom rozsahu uskutočňoval svoje procesné právo predkladať dôkazy
podopierajúce jeho tvrdenie. Poukázal pritom na komentár k ust. § 365 ods.1 písm. e) CSP. Vzhľadom
k tomu, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz, teda odmietol vypočuť štatutárneho zástupcu
žalovaného, dospel podľa názoru žalovaného na základe vykonaných dôkazov predložených výlučne
zo strany žalobcu k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný má za to, že takto zistený skutkový
stav nemôže obstáť, nakoľko výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý súd odmietol vykonať,
predstavuje prípustný dôkazný  prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
okresného súdu. Mal za to, že okresný súd riadne zistil skutkový a právny stav, ktorý následne riadne
vyhodnotil, na základe toho správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie aj riadne a vyčerpávajúco
odôvodnil. Stotožnil sa s právnym názorom a záverom okresného súdu vo všetkých podstatných
otázkach a záveroch.

14. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že samotnému žalovanému nie je celkom jasné, z akého
dôvodu vlastne považuje rozsudok za nezákonný, nakoľko vymenoval polovicu zákonných odvolacích
dôvodov, avšak v stanovenom texte nedokázal relevantne spochybniť postup, ani rozhodnutie súdu. Z
odvolania vyplýva len to, že žalovaný nesúhlasí s postupom súdu, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu
na odročenie pojednávania v dôsledku hospitalizácie štatutárneho zástupcu žalovaného. Štatutárny
zástupca žalovaného mal na pojednávaní preukázať pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného, ktoré
dokazujú neoprávnenosť žalobcovho uplatneného nároku. Pripomenul, že sám žalovaný vykonal dňa
05.04.2018, t.j. po uplynutí výpovednej lehoty čiastočnú úhradu predmetných dlžných faktúr v rozsahu
týkajúcom sa poskytnutých služieb spojených s nájmom. Žalovaný v konaní tvrdil, že v dôsledku
ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu a s poukazom na zmluvné dojednania zmluvy zanikli
všetky nároku žalobcu voči žalovanému vrátane nároku na akékoľvek odmeny alebo plnenia. Vzhľadom
na vyššie uvedené je absurdné tvrdiť, že po ukončení zmluvy už nie je možné nárokovať si dlžné nájomné
a s ním spojené služby za obdobie trvania nájomného vzťahu.

15. K tvrdeniu žalovaného, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces žalobca uviedol, že žalovaný doklad o hospitalizácii štatutárneho orgánu v konaní nepredložil.
Pripomenul, že žalovaný mal dostatok času uviesť konkrétne tvrdenia, pre ktoré nárok žalobcu odmieta
a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom faktúry neboli reklamované ani vrátené. K
námietke žalovaného, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností žalobca pripomenul, že v uznesení zo dňa 29.11.2018 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie
sa k vyjadreniu žalobcu a zároveň bol poučený o uplatnení prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by relevantným spôsobom spochybnil nárok žalobcu.
V ostatnom sa stotožnil žalobca s odôvodnením postupu okresného súdu uvedeným v napadnutom
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že podané odvolanie je nedôvodné, nakoľko
žalovaný nepreukázal existenciu ani jedného z odvolacích dôvodov a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

16. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu poprel záver žalobcu, že podané odvolanie je nedôvodné,
nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu ani jedného z odvolacích dôvodov a že odvolanie voči
rozsudku je len ďalšou snahou žalovaného o spôsobenie prieťahov v konaní. Žalovaný mal za to, že v



odvolaní riadne uviedol odvolacie dôvody, ako aj skutočnosti, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok za
nesprávny, a to že výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý okresný súd odmietol vykonať, bol a
je pri posudzovaní uplatňovaného nároku žalobcu kľúčovým a podstatným, nakoľko štatutárny zástupca
žalovaného má vedomosť o relevantných skutočnostiach, ktoré preukazujú neoprávnenosť žalobcom
uplatňovaného nároku. Vzhľadom k uvedenému okresný súd svojim konaním znemožnil žalovanému
v plnom rozsahu uskutočniť jeho procesné právo predkladať dôkazy podopierajúce jeho tvrdenie. Na
základe toho dospel potom okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a takto zistený skutkový
stav nemôže obstáť. Vzhľadom na uvedené zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a na návrhu, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

18. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: Podľa Dodatku k Zmluve
o nájme nebytových priestorov z 29.09.2017, dojednanú medzi žalobcom (ako úpadcom, v mene ktorého
koná správca konkurznej podstaty) a žalovaným ako nájomcom, bolo dojednané, že sa s účinnosťou
od 01.10.2017 mení Zmluva o nájme nebytových priestorov, kde v článku 1 bol doplnený predmet
zmluvy a účel nájmu, v článku 2 bol zmenený a doplnený bod 6 a 7 o úpravu výpovednej lehoty tak, že
výpovedná lehota je 1 mesiac a začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po
doručení výpovede druhej zmluvnej strane a končí sa uplynutím posledného dňa kalendárneho mesiaca.
Výpoveď musí mať písomnú formu a musí v nej byť uvedený výpovedný dôvod, musí byť doručená
druhej zmluvnej strane, inak je neplatná. Podľa bodu 7, prenajímateľ aj nájomca sú oprávnení vypovedať
zmluvu aj bez udania výpovedného dôvodu, výpovedná lehota je 1 mesiac a začne plynúť od prvého dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a končí uplynutím
posledného dňa kalendárneho mesiaca. V článku 3 bolo dojednané nájomné a úhrada nákladov tak, že
podľa bodu 1 bolo dojednané nájomné v celkovej výške 24.620,60 Eur ročne + DPH. Podľa bodu 2 je
nájomné splatné v mesačných splátkach po 2.051,72 Eur + DPH, na základe vystavenej faktúry (spolu
so službami poskytovanými s predmetom nájmu). Splatnosť faktúry bola 7 dní od jej vystavenia. Podľa
bodu 5, spotrebu elektrickej energie bude nájomca uhrádzať prenajímateľovi podľa skutočne nameranej
hodnoty na základe faktúry SSE. Nájomca sa bude podieľať na prevádzke trafostanice sumou 10,-- Eur
mesačne + DPH. Podľa bodu 7, prenajímateľ zabezpečí službu nočných vrátnikov a nájomca sa na
tejto činnosti bude podieľať vo výške 250,-- Eur mesačne + DPH. Podľa bodu 8 je areál zabezpečený
dodávkou úžitkovej vody, nájomca sa bude podieľať na prevádzke sumou 15,-- Eur mesačne + DPH.
Žalovanému boli vyúčtované nájomné a služby nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra č. 2017039 na sumu 2.332,92 Eur splatná 18. 10. 2017 (nájom 8 až 9/2017 + trafo + vrátnik
+ voda + elektrina),
- faktúra č. 2017054 na sumu 3.737,18 Eur splatná 22. 11. 2017 (nájom 10/2017 + služby),
- faktúra č. 2017066 na sumu 3.847,82 Eur splatná 21. 12. 2017 (nájom 11/2017 + služby),
- faktúra č. 2017079 na sumu 3.139,34 Eur splatná 25. 01. 2017 (nájom 12/2017 + služby),
- faktúra č. 2018009 na sumu 3.516,38 Eur splatná 19. 02. 2018 (nájom 1/2018 + služby),
- faktúra č. 2018022 na sumu 3.387,26 Eur splatná 20. 03. 2018 (nájom 2/2018 + služby),
- faktúra č. 2018038 na sumu 3.528,62 Eur splatná 29. 04. 2018 (nájom 3/2018 + služby).

19. Listom zo dňa 07. 02. 2018 oznámil žalobca žalovanému výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov v súlade s článkom 2 bod 4 písm. b/ zmluvy v znení dodatku z dôvodu, že nájomca viac ako
jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo preddavkov, alebo úhradami za služby poskytovaných
spolu s nájmom. Výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca po doručení písomnej výpovede, t. j. končí 31.03.2018. Podľa pripojeného
záznamu z internetu o sledovaní zásielky bola zásielka doručená adresátovi dňa 09.02.2018.

20. Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade
s Dodatkom bol označený ako odovzdávajúci (nájomca - žalovaný) a ako preberajúci (prenajímateľ -
žalobca). Dňom 24.04.2018 nájomca odovzdal prenajímateľovi označené nebytové priestory bez závad.
Zároveň bol poznačený stav elektromeru a odovzdaný  1 ks kľúčov od objektu.



21. Listom zo dňa 29.01.2018 oznámil žalobca žalovanému započítanie vzájomných pohľadávok
jednostranným právnym úkonom s poukazom na § 54 ods.4 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s §
358 a nasl. OZ a § 580 OZ a to neuhradená faktúra č. 2017039 v sume 347.797,80 Sk na vzájomnú
pohľadávku, ktorú má žalovaný voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry č. FV180001 v sume 547 Eur
ku dňu 29.01.2018. Započítanie je konkretizované v prílohe. Po započítaní zostáva neuhradená  faktúra
č. 2017039 v sume 1.785,92 Eur. Bola pripojená príloha k zápočtu, kde je uvedená faktúra č. 2017039,
započítaná čiastka 547 Eur, zostatok neuhradenej faktúry 1.785,29 Eur, faktúra č. FV180001 započítaná
čiastka 547 Eur.

22. Výzvou zo dňa 29.01.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu 12.510,26 Eur z titulu
nájomného vzťahu, výzvou zo dňa 07.03.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu 16.026,64
Eur titulom nájomného vzťahu.

23. Podľa tabuľky Prehľad faktúr a ich úhrad (čl. 21) žalobca evidoval k faktúre č. 2017039 úhradu dňa
29.01.2018 vo výške 547 Eur, úhradu dňa 05.04.2018 vo výške 1.193,96 Eur, zostatok dlhu 591,96
Eur, k faktúre č. 2017054 úhrada dňa 05.04.2018 v sume 1.275,12 Eur, zostatok dlhu 2.462,06 Eur, k
faktúre č. 2017066 úhrada dlhu dňa 05.04.2018 v sume 1.385,76 Eur, zostatok dlhu 2.462,06 Eur, k
faktúre č. 2017079 úhrada dlhu dňa 05.04.2018 v sume 677,28 Eur, zostatok dlhu 2.462,06 Eur, k faktúre
č. 201809 úhrada dlhu dňa 05.04.2018 v sume 1.054,32 Eur, zostatok dlhu 2.462,06 Eur, k faktúre č.
2018022 úhrada dlhu dňa 05.04.2018 v sume 925,20 Eur, zostatok dlhu 2.462,06 Eur.

24. Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluvou o
nájme môže prenajímateľ nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“), zmluvou
o nájme (ďalej len „zmluva“).

25. Podľa § 3 ods.3 veta prvá Zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov,
zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia,  a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzatvára

26. Podľa § 10 Zákona č. 116/1990 Zb., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca
oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

27. Žalovaný napriek tomu, že v odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.
b), e), f) a g) CSP v skutočnosti uviedol v odvolaní iba jeden odvolací dôvod a tým bola námietka voči
postupu okresného súdu, ktorý neodročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania o výsluch
štatutárneho zástupcu žalovaného.

28. Po preskúmaní postupu okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd
postupoval správne v zmysle zásad Civilného sporového poriadku, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia
vyčerpávajúco poukázal. Z procesného hľadiska bolo povinnosťou žalovaného uviesť všetky dôvody, pre
ktoré poprel uplatnený nárok žalobcu včas. Preto ak v odvolaní a v replike k vyjadreniu žalobcu žalovaný
opakovane vyjadril, že má za to, že skutkový zistený stav nemôže obstáť, nakoľko výsluch štatutárneho
zástupcu žalovaného predstavuje prípustný dôkazný prostriedok procesnej obrany žalovaného, je nutné
zdôrazniť, že tento dôkazný prostriedok procesnej obrany by musel byť uplatnený v súlade s pravidlami
Civilného sporového poriadku, v súlade so zákonnou koncentráciou a sudcovskou koncentráciou.
Ako detailne odôvodnil okresný súd, lehota na vyjadrenie k žalobe a teda aj na navrhnutie dôkazov
vrátane navrhnutia dôkazu vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného uplynula dňa 18.12.2018,
keďže uznesenie okresného súdu, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k uplatnenému nároku
žalobcu bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 03.12.2018 a okresný súd poskytol žalovanému
15-dňovú lehotu na vyjadrenie. Okresný súd žalovaného poučil o procesných následkoch nevyužitia
tejto lehoty, pričom zároveň žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý ho na procesné následky
uplynutia lehoty na podávanie prostriedkov procesnej obrany je sám povinný upozorniť. Skutočnosť,
že bezprostredne pred vykonaním pojednávania bol podľa tvrdenia žalovaného štatutárny predstaviteľ
žalovaného hospitalizovaný tak už nemá vplyv na uplynutie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe v
súlade s pravidlami sudcovskej koncentrácie. Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť, že
tvrdenie o hospitalizácii štatutárneho predstaviteľa žalovaného v konaní preukázaná ani nebolo.



29. Štatutárny zástupca žalovaného tak mal dostatočný časový priestor na to, aby písomne súdu
predložil návrh na vykonanie dôkazu vypočutím štatutárneho zástupcu a zároveň mal možnosť všetky
svoje námietky súdu písomne doručiť v podobe vyjadrenia k veci. V zmysle Civilného sporového
poriadku sú totiž strany povinné predkladať svoje tvrdenia a zároveň navrhovať dôkazy na preukázanie
skutkových tvrdení včas, v zásade v prvých úkonoch, ktoré vykonajú v reakcii na im doručené
tvrdenia protistrany. Postup, pri ktorom žalovaný neuvedie jemu známe skutkové tvrdenia, ktoré sú
prostriedkami procesnej obrany za účelom toho, aby ich ako prekvapivé uviedol až na pojednávaní, je
v rozpore so zásadami Civilného sporového poriadku a práve tento postup sporových strán na rozdiel
od Občianskeho súdneho poriadku Civilný sporový poriadok nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu je na
rozhodnutí sudcu, aby rozhodol o prípadnom návrhu na odročenie pojednávania za účelom doplnenia
dokazovania aj na základe toho, či návrh na doplnenie dokazovania bol predložený včas v súlade s
pravidlami sudcovskej koncentrácie. V prejednávanom prípade tomu tak nebolo a preto okresný súd
postupoval správne, ak tento návrh na doplnenie dokazovanie zamietol, pojednávanie neodročil a vo
veci samej rozhodol.

30. Keďže postup  okresného súdu bol plne v súlade s procesnými pravidlami uvedenými v Civilnom
sporovom poriadku, nie je možné dospieť k záveru, že by postupom súdu bolo žalovanému znemožnené
uskutočniť jeho procesné práva. Naopak žalovaný mal časový priestor na uskutočnenie svojich
procesných práv v súlade s Civilným sporovým poriadkom, ibaže ho nevyužil.

31. Z hľadiska hmotného práva treba upriamiť pozornosť na to, že štatutárny zástupca žalovaného
priamo reprezentuje. Vyjadrenie predložené štatutárnym zástupcom žalovaného je priamym vyjadrením
žalovaného, preto pokiaľ sa žalovaný v konaní vyjadril v odpore v tom zmysle, že v dôsledku ukončenia
zmluvného vzťahu so žalobcom zanikli všetky nároky žalobcu voči žalovanému, k veci sa už vyjadril.
Zároveň mal priamo v tomto odpore uviesť všetky dôvody, pre ktoré k zániku nárokov žalobcu
došlo. Žalovaný však nielen v odpore, ale ani v žiadnom neskoršom vyjadrení neuviedol konkrétne
dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru malo dôjsť k zániku nároku žalobcu na zaplatenie faktúr. Naopak
postup žalovaného, ktorý dodatočne čiastočne plnil v súvislosti s užívaním prenajatých priestorov
žalobcovi svedčí o tom, že žalovaný si bol plne vedomý svojich povinností vyplývajúcich mu z nájomnej
zmluvy. Sám žalovaný predložil do spisu okresnému súdu žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa
18.02.2019, ku ktorej priložil e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej vyplýva, že
žalovaný navrhol žalobcovi uzavretie mimosúdnej dohody, v zmysle ktorej by žalovaný splácal uplatnenú
pohľadávku v mesačných splátkach vo výške 1.000,- Eur. I keď v konečnom dôsledku k mimosúdnemu
dojednaniu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, už z takéhoto návrhu žalovaného je zrejmé, že voči
žalobcovi neuplatnil žiadne také dôvody, pre ktoré by považoval pohľadávku žalobcu za nedôvodnú a
naopak prejavil vôľu ju postupne splácať.

32. Žalovaný iný odvolací dôvod, ktorým by namietol postup súdu alebo jeho právne závery v odvolaní
neuviedol. Keďže odvolací súd je v zmysle § 380 ods.1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, rozhodnutie
okresného súdu preskúmal iba v rozsahu odvolania a v ďalšom napadnuté rozhodnutie nepreskúmaval.

33. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

35. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Cb/17/2018", "guid": "8bc244c2-acb1-4666-b5c7-75f69a1865be:746db372-319b-4de1-becf-571148a295ef", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "033e9700-9921-47cb-b01e-1d72e508643d:a4522262-933b-46b8-848c-8b12e52798cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1", "spisova_znacka": "43Cob/80/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/80/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118260451.1"}], "citovane_v": []}