Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/293/2014 z 30. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. augusta 2015, sp. zn. 6Co/293/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7211210465.1 Krajský súd Košice | 6Co/293/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7211210465.1 | 2015-08-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d950387-6984-44c4-a6e5-ab15f15c4c3c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7211210465.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/293/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211210465.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: N.. T. C., O. U. XX, W., zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Lemešom, Žižkova 19, Košice, proti žalovanému: BD Terasa, s. r. o., IČO: 36
596 248, Obrody 21, Košice, zastúpenému: CHOCHOĽÁK & ČESLA s. r. o., IČO: 36 857 416, Rumanova
2, Košice, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Peter Česla, o 9 506,04 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.3.2013 č. k. 37C/133/2011 - 82

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je zaplatenie 9 506,04 € s príslušenstvom titulom nezaplatenej zmluvnej pokuty
uplatnenej pre porušenie záväzku žalovaného ako budúceho predávajúceho vyplývajúceho z čl. VIII bod
3 zmluvy zo 17.4.2007 č. C - 5.5/P - 1.66 o budúcej zmluve najneskôr do 15.5.2008 vyzvať žalobcu na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku špecifikovaných v zmluve (ďalej aj len „zmluva
o prevode“).

Okresný súd Košice II rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol. Dospel k záveru, že
žalovanému nevznikla povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode, v dôsledku čoho so splnením tejto
povinnosti ani sa nemohol dostať do omeškania a žalobcovi preto ani nevznikol nárok na zmluvnú
pokutu. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania 17.4.2007 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, v
zmysle ktorej v lehote najneskôr do 15.5.2008 na písomnú výzvu žalovaného žalobcovi mali uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku na žalobcu ako budúceho kupujúceho s tým, že zmluvu o
prevode sa zaviazali uzatvoriť najneskôr do 10 dní od doručenia písomnej výzvy (článok III bod 1 zmluvy).
Pre prípad omeškania žalovaného s uzatvorením budúcej zmluvy si dohodli zmluvnú pokutu 0,05 %
zo zaplatenej časti budúcej kúpnej ceny za každý deň omeškania (článok VIII bod 3 zmluvy). Nebolo
sporným, že budúcu zmluvu do 15.5.2008 neuzavreli, že žalobca titulom kúpnej ceny žalovanému
zaplatil celkovo 3 451 709 Sk (981 900 Sk 30.4.2008, 2 316 061 Sk 30.5.2008 a 153 748 Sk 21.6.2008),
že žalobca listom z 28.10.2008 žalovaného vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty 270 847 Sk a že zmluvu
o prevode napokon uzavreli 7.11.2009 (v skutočnosti 7.11.2008 - poznámka odvolacieho súdu).

Prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v písomnej dohode o zmluvnej pokute v článku VIII bod 3 zmluvy
o budúcej zmluve hodnotil ako zrozumiteľný a určitý, s cieľom zmluvnou pokutou zabezpečiť splnenie
povinnosti žalovaného uzavrieť budúcu zmluvu (ďalej aj len „zmluva o prevode“). S poukazom na §5
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj na §588 Obč. zák. konštatoval, že budúca zmluva má všetky
formálne aj obligatórne obsahové náležitosti vyžadované týmito zákonnými ustanoveniami a citujúc
ďalšie zákonné ustanovenia (§50a ods. 1, 544 ods. 1 a 2, 578 a 588 Obč. zák.) s poukazom na to,
ako zmluvné strany koncipovali článok III bod 1 zmluvy o budúcej zmluve konštatoval, že žalovaný
bol len oprávnený, nie však povinný využiť svoje právo vyzvať žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode
najneskôr do 15.5.2008, pričom povinnosť do 10 dní od doručenia písomnej výzvy uzavrieť zmluvu o
prevode mu vznikla iba pre ten prípad, že by v lehote najneskôr do 15.5.2008 výzvu realizoval. Napokon



konštatoval, že tým, že žalovaný nevyužil svoje právo v dohodnutej lehote vyzvať žalobcu na uzavretie
zmluvy o prevode, márnym uplynutím lehoty došlo k zániku nielen tohto práva žalovaného, ale aj k
zániku samotnej zmluvy o budúcej zmluve ako celku (§578 Obč. zák.) a že vzhľadom na akcesorickú
povahu dohody o zmluvnej pokute došlo preto i k zániku tejto zabezpečovacej dohody a žalobca nemá
preto ani právny titul, ktorý by ho oprávňoval na uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobu
preto zamietol. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov 1 824,96 € pozostávajúcich zo súdneho
poplatku 570 € a trov právneho zastúpenia žalovaného 1 254,96 € za 4 úkony právnej služby po 253,94
€, vrátane úkonu označeného ako „odvolanie proti uzneseniu zo 7.9.2011“.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie. Zotrval jednak na stanovisku, že žalovaný ako budúci predávajúci sa zaviazal
zmluvu o prevode uzavrieť do 15.5.2008 a pre prípad, že sa tak nestane z dôvodov na jeho strane, mu
vznikol záväzok žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu (článok VIII bod 3) a tiež, že tento nebol podmienený
výzvou na uzavretie zmluvy o prevode, ale vznikol samotným nesplnením povinnosti žalovaného so
žalobcom uzavrieť budúcu zmluvu v dohodnutej lehote. Namieta tiež proti záveru, že výzva na uzavretie
zmluvy o prevode nebola formulovaná len ako oprávnenie žalovaného ponechané výlučne na jeho
vôľu, ale že skutočnou vôľou zmluvných strán bolo za porušenie dôležitých povinností do zmluvy vložiť
majetkové sankcie založené na rovnakých princípoch pre oboch účastníkov. Nesúhlasí ani so záverom
súdu prvého stupňa o zániku zmluvy o budúcej zmluve poukazujúc na oprávnenie žalobcu vyplývajúce
zo znenia §50a ods. 2 Obč. zák.

Súdu prvého stupňa predovšetkým však vytýkal, že v rozpore s §52 a nasl. Obč. zák. zmluvu o
budúcej zmluve neposudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú a pri jej výklade nepoužil ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, hoci žalovaný ako právnická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy o budúcej zmluve
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (aktivity investičného charakteru - realizácia výstavby
bytových domov a ich následné odpredávanie koncovým užívateľom) a spĺňa preto definičné kritérium
dodávateľa v zmysle §52 ods. 3 Obč. zák. V dôsledku tohto pochybenia mal postupovať v rozpore
s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora porušiac svoju povinnosť ex offo preskúmať nekalý charakter
zmluvnej podmienky, hoci mal k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Súdu
vytýkal, že v rozpore s explicitným znením §54 ods. 2 Obč. zák. a článku V. Smernice 93/13/EHS
si osvojil taký výklad zmluvy, ktorý pre spotrebiteľa bol najnepriaznivejší a pre žalobcu by znamenal
absurdnú situáciu, že pod hrozbou sankcií by mal len povinnosť žalovanému zaplatiť budúcu kúpnu
cenu, avšak jeho nárok na uzavretie zmluvy o prevode by bol ponechaný len na ľubovôľu žalovaného
bez akýchkoľvek sankčných právnych následkov. Podľa žalobcu zaslanie spornej výzvy chápané len ako
fakultatívne oprávnenie výlučne žalovaného a zároveň ako podmienka uplatnenia nároku na zmluvnú
pokutu žalobcom v režime spotrebiteľského práva, možno pritom hodnotiť ako neprijateľnú, a v zmysle
§53 ods. 5 Obč. zák. preto neplatnú podmienku, keďže toto, ako také vylučuje možnosť, aby žalobca v
prípade nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa sa domáhal svojich práv voči dodávateľovi. Zmluvu
o budúcej zmluve v celom rozsahu pripravil pritom výlučne žalovaný bez možnosti žalobcu zasahovať
do jej obsahu. Pokiaľ žalovaný pri uzatváraní zmluvy jej obsah si vykladal spôsobom žalobcom
prezentovaným v tomto súdnom konaní, nezaobchádzal preto čestne a rovnocenne a nemohol rozumne
očakávať, že by žalobca uzrozumený s takouto interpretáciou jej obsahu, súhlasil s uzatvorením zmluvy.

Súdu vytýka tiež porušenie ustanovenia §118 ods. 2 OSP. Namietajúc, že žalovanému nemala byť
priznaná náhrada za odvolanie proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor,
nakoľko tento procesný úkon bol bez zásadnejšieho právneho významu pre účelné bránenie práva
žalovaného za nesprávne považuje aj rozhodnutie o trovách konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nezaujal žiadne stanovisko k odvolateľom vytýkaným nedostatkom
v postupe a v konaní pred súdom prvého stupňa, navrhol len, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez
potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 ods. 2 OSP) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z
§212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť podľa §221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, pretože súd prvého stupňa jednak vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne



ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozsudok
jednak je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k
takej vade konania, na ktorú odvolací súd podľa §212 ods. 3 OSP musel prihliadať z úradnej povinnosti,
lebo mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýmto postupom súdu účastníkovi konania sa
odňala možnosť konať pred súdom, konkrétne sa mu odňala realizácia jeho procesného práva účinne
sa brániť proti súdnemu rozhodnutiu riadne odôvodneným odvolaním.

Rozsudok súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s §157 ods. 2 OSP (súd v ňom o. i. stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami pri ich hodnotení sa riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé). Súd rozhodujúci
o uplatnenom nároku v odôvodnení svojho rozhodnutia musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Je preto zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak
dôvody neobsahuje alebo sú podané nezrozumiteľne. Odôvodnenie musí byť úplné aj v tom zmysle,
že súd v ňom sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom
rozsudku.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania, ako sú
uvedené zhora, dospel k záveru, že žalovanému nevznikla povinnosť najneskôr do 15.5.2008 uzatvoriť
budúcu zmluvu. Z tohto záveru potom dôvodil, že so splnením tejto povinnosti preto ani sa nemohol
dostať do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi ani nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, konštatujúc
zároveň, že nebola porušená povinnosť, ktorej splnenie zmluvnou pokutou bolo zabezpečené (uzatvoriť
budúcu zmluvu). Tento záver súdu jednak nie je správny, pretože nevychádza z riadne zisteného
skutkového stavu, pretože pri svojom rozhodovaní dôsledne sa neriadil zásadou zakotvenou v
ustanovení §52 ods. 2 Obč. zák., keďže ani nezisťoval okolnosti majúce vplyv na existenciu pohľadávky
žalobcu voči žalovanému z hľadiska spotrebiteľskej ochrany a neprijateľných zmluvných podmienok a
jednak je založený na logickom rozpore.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania 17.4.2007 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve
(č. C - 5.5/P - 1.66). Žalovaný ako budúci predávajúci je obchodnou spoločnosťou, ktorá pri uzatváraní a
plnení spornej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, kým
žalobca ako budúci kupujúci je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spornej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Na daný právny vzťah, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, mali sa preto použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď inak by sa mali použiť normy obchodného práva (§52 ods. 2
Obč. zák.). Z dôvodu, že súd prvého stupňa zmienené ustanovenia Občianskeho zákonníka opomenul
aplikovať, resp. nijako neodôvodnil, ako ich aplikoval, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho
dokazovanie nevykonal v dostatočnom rozsahu, keďže neposudzoval, či sporná zmluva neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľná podmienka), hoci tieto okolnosti ex offo posudzovať mal a
skutkový stav bol preto zistený neúplne.

Okrem uvedeného z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé úvahy súdu, na základe ktorých dospel k
záveru, že zmluvné strany „ponechali výlučne na vôli žalovaného, či a kedy žalobcu vyzve na uzavretie
budúcej zmluvy“. Absentuje pritom objasnenie jeho úvah aj v tom smere, že „zmluvná pokuta sa viazala
len na porušenie povinnosti žalovaného na uzavretie zmluvy žalobcu vyzvať do 15.5.2008“. Okrem
uvedeného odôvodnenie rozsudku je aj zmätočné v rozsahu protichodných, navzájom nezlučiteľných
záverov o existencii povinnosti, splnenie ktorej bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Na jednej strane
je to záver, že žalovaný sa ani nemohol dostať do omeškania so splnením povinnosti uzavrieť budúcu
zmluvu, pretože takáto povinnosť mu ani nevznikla, teda neexistuje, z čoho na druhej strane zároveň
vyvodil, že ani žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, pretože nebola porušená povinnosť,
splnenie ktorej bolo zabezpečené zmluvnou pokutou (viď strana 6rozsudku), t. j. povinnosť, o ktorej
zároveň uzavrel, že ani neexistuje.



Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd podľa §221 ods. 1 písm. f) a h) OSP napadnutý rozsudok
mohol jedine zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto ďalšom konaní povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým bude vysporiadať sa s
námietkou odvolateľa a posúdiť, či v danom prípade sporná zmluva o budúcej zmluve je zmluvou
spotrebiteľskou. V prípade kladného záveru o tejto otázke, ak to bude na prospech spotrebiteľa, bude
potom potrebné posúdiť jej platnosť z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, aj keď inak by sa mali použiť normy obchodného práva (§52 ods. 2 Obč. zák.). Dokazovanie
bude potrebné zamerať na posúdenie, či sporná zmluva prípadne neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky majúce vplyv či už na opodstatnenosť alebo na výšku žalobou uplatneného nároku. Bude
dbať na to, aby rozsudok bol presvedčivý a aby jeho odôvodnenie vyhovovalo aj ostatným zákonným
požiadavkám vyplývajúcim z §157 ods. 2 OSP. Z toho dôvodu, pokiaľ aj nové rozhodnutie založí na
identických záveroch, ako v tu zrušenom rozsudku, v odôvodnení rozsudku dostatočne a presvedčivo
priblíži svoje myšlienkové pochody, ktoré ho priviedli k záveru, že „vyzvať žalobcu na uzavretie budúcej
zmluvy najneskôr do 15.5.2008 bolo len oprávnením, nie však povinnosťou žalovaného“ a tiež, že
„zmluvnou pokutou nebolo zabezpečené, aby na uzavretie budúcej zmluvy žalovaný žalobcu vyzval do
15.5.2008“. Zaujme pritom jednoznačný záver aj ohľadom (ne)existencie povinnosti, splnenie ktorej bolo
zabezpečené zmluvnou pokutou, ktorá tu bola, príp. do kedy trvala. V tejto súvislosti bude prihliadať aj
na ustanovenie §50a ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu
zmluvy, do jedného roka možno sa domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. V odôvodnení rozsudku sa vysporiada aj s ostatnými relevantnými námietkami žalobcu
obsiahnutými v odvolaní, vrátane námietok proti rozhodnutiu o trovách konania.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.