{"guid": "033b5bb8-0f6a-49bf-8c43-0ae267e7b93b:e802db91-5958-467c-b92d-376d897e4531", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2215210979.1", "spisova_znacka": "11CoP/41/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/41/2017 z 18. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. apríla 2017, sp. zn. 11CoP/41/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2215210979.1", "identifikacne_cislo": "2215210979", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2017-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e802db91-5958-467c-b92d-376d897e4531", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215210979.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2215210979.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2215210979.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/41/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210979
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215210979.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX a U. B. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. K. XXXX/XX, C. J., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária BÁNOS, s.r.o., so sídlom
Mierové nám. 2, Galanta a otec - S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. J. XXX/XX, C. J., zastúpený: JUDr.
Tibor Szakál, advokát, Hlavná 26/5, Dunajská Streda, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca detí proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. júna 2016, č.k. 13P/62/2015-374, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého Y. zo sumy 120
eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a na maloletého U. B. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 200
eur mesačne počnúc od 09.06.2015, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
23.01.2012, č.k. 6P/65/2011-34 čo do výšky výživného. Súčasne súd rozhodol o zročnom výživnom za
obdobie od 09.06.2015 do 21.06.2016 na maloletého Y. v sume 634,99 eur a na maloletého U. B. v
sume 1.396,99 eur, ktoré otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach na Y. po 20 eur mesačne a na
U. B. po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 a 3, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí aj ich rodičov vyžadujúcej
si novú úpravu výživného. Maloleté deti sú o 4 roky staršie. Fyzicky a duševne dospievajú. Majú zvýšené
nároky na svojich odôvodnených potrebách. Je teda nesporné, že doterajšie výživného už nezohľadňuje
ich nároky  a potreby. Taktiež v dôsledku všeobecného nárastu cien tovarov a služieb matka z tohto
výživného nemôže deťom zabezpečiť toľko potrieb ako v minulosti. Obidve deti majú problémy. Maloletý
Y. má chorobu ADHD s autistickými rysmi je stabilizovaný, ale matka s ním chodí na kontroly. U. B. je
zdravý, ale má poruchu správania preto matka s ním chodí k psychologičke podľa potreby trojmesačne
alebo pól ročne. Podľa názoru súdu zmena pomerov u maloletých detí je daná už s tým, že sú o 4
roky staršie v dôsledku čoho  úmerne ich veku sa zvyšujú aj náklady spojené s ich výchovou a výživou.
Matka maloletých v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala čistý mesačný príjem vo výške 398
eur. Teraz za obdobie od júna 2015 do marca 2016 má priemerný čistý mesačný príjem 509,27 eur. Teda
jej príjem sa o niečo viac ako o 100 eur zvýšil. Otec maloletých už aj v čase predchádzajúceho určenia
výživného pracoval v zahraničí ako živnostník vykonával práce na stavbách. Podľa daňového priznania



v roku 2010 mal príjem 6.050 eur. Jeho výdavky boli 4.114,74 eur a základom pre dane bola suma
1.935,26 eur čo v priemere na jeden mesiac činí 161,27 eur. Podľa daňového priznania za rok 2014
jeho príjem bol 30.114 eur, jeho výdavky boli 21.314,80 eur a základom pre dane bola suma 8.799,12
eur, čo v priemere na jeden mesiac je 733,25 eur. Podľa daňového priznania za rok 2015 jeho príjem
bol 30.309,50 eur. Jeho výdavky boli 24.677,90 eur a základom pre dane bola suma 5.632,31 eur, čo v
priemere na jeden mesiac je 469,35 eur. Znamená to, že preukázateľný príjem otca maloletých v roku
2014 bol o 4,50 x vyšší než v roku 2010 a v roku 2015 už len o 2,99 x hoci v podstate celý čas vykonáva
tie istý pracovné činnosti. Súd poukazuje na to, že príjmy  otca maloletých oproti roku 2010 v roku 2014
a 2015 v podstate boli o 5 x vyššie ale úmerne tomu sa zvýšili aj jeho výdavky, ktoré sa odpočítavajú pre
daňové priznanie. Súd má za to, že výdavky, ktoré otec maloletých detí odpočítava na vlastné potreby
v zahraničí, a to na bývanie réžiu a diétu v zahraničí napr. za rok 2015 spolu boli  11.577,93 eur, čo v
priemere na jeden mesiac činí 964,82 eur, sú príliš vysoké pre jednu osobu. Súd poukazuje na to, že sám
otec maloletých na pojednávaní uviedol, že nájom za bývanie platí 200 eur mesačne a stravu si čiastočne
berie so sebou zo Slovenska a v zahraničí dokupuje podľa potreby. Otec maloletých v roku 2015 kúpil
auto na lízing, splátky taktiež uvádza vo výdavkoch odpočítateľných. Okrem toho v predchádzajúcom
období kúpil rodinný dom na úver, čo spláca mesačne sumou 250 eur, má aj spotrebiteľský úver v sume
52-53 eur mesačne. Súd je toho názoru, že tieto náklady otca nemajú prednosť pred jeho vyživovacou
povinnosťou. Súd poukazuje aj na to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa názoru súdu u otca maloletých za uplynulé obdobie došlo k zmene pomerov v tom, že jeho príjmy
sa výrazne zvýšili, aj keď zvýšili sa aj jeho náklady. (U podnikateľov pre daňové priznanie sú dovolené
odpočítať také položky, ktoré u fyzických osobách nepodnikateľov nie sú odpočítateľné). Vzhľadom na
uvedené súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a to tak, ako to ona navrhla, výživné
zvýšila vyššou sumou na maloletého U. B., a to zo sumy 90 eur na sumu 200 eur a v prípade Y. zo
sumy 120 eur na sumu 170 eur. Podľa názoru súdu je to primerané veku a potrebám maloletých detí,
ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletých. Matka maloletých zvýšenie výživného žiadala od
podania návrhu, preto súd počiatok  zvýšenia vyživovacej povinnosti otca určil dňom 09.06.2015. Keďže
výživné bolo spätne určené za obdobie od 09.05.2015 do 21.06.2016, otcovi maloletých vznikol dlh na
zročnom výživnom u maloletého Y. je to suma 634,99 eur (170-120=50 x 12 = 600 za jún 21 krát 1,66 =
34,99 spolu 634,99 eur) a u U. B. je to suma 1.396,99 eur (200-90=110 x 12 = 1.320 eur + za jún 21 krát
3,66 = 76,99 eur spolu 1.396,99 eur). Súd otcovi maloletých dlh na zročnom výživnom povolil zaplatiť v
mesačných splátkach v prípade Y. po 20 eurách a v prípade U. B. po 40 eurách s bežným výživným s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že zmenou
pomerov v zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Podľa jeho názoru návrh matky na zvýšenie výživného nebol odôvodnený v súlade so
zákonom a súdnou praxou zmenou pomerov na strane oprávnených detí, či u nej. Okrem tvrdení a
nepodložených mesačných výdavkov na maloletých a nejakej hrozbe matky o návrhu na striedavú
starostlivosť sa návrh najviac zaoberal nízkym príjmom jej priateľa, ale nepreukazoval výrazné zmeny
u maloletých detí, pokiaľ išlo o uspokojovanie ich sociálnych potrieb, pričom matka neuviedla, na aké
neznáme ciele utratila sumu 25.000 eur, ktoré obdržala po predaji ich bývalého spoločného bytu, a prečo
pôvodné bývanie za 220 eur nájmu zmenila za nákladný nájom rodinného domu za 500 eur. Matkou
predložené pokladničné bloky vôbec nedokumentujú závažnú a výraznú zmenu pomerov na strane
oprávnených detí, čiže nie je preukázané tvrdenie matky o výraznej zmene pomerov na strane detí, a
teda dôvodnosť návrhu. Naproti tomu on predložením pokladničných blokov preukázal rôzne výdavky,
ktoré on nad rámec riadne uhrádzaného výživného vynaložil na maloleté deti. Uviedol, že je živnostník,
ktorý síce už od roku 2008 začal náhodile vykonávať občasné práce  v Nemecku, ale až v roku 2012
začal dostávať zmluvy na dlhšie trvajúce práce výhradne v Nemecku. Preto porovnávanie jeho príjmov s
predchádzajúcimi obdobiami súdom je nanajvýš nešťastné, pričom nemusí ísť o trvalú zmenu pomerov
u neho. Namietol, že súd nemá právo prehodnocovať správnosť a dôvodnosť jednotlivých položiek v
daňovom priznaní daňovníka, ani preskúmavať a vyhodnocovať výšku jeho nezdaniteľných výdavkov
uplatnených v daňovom priznaní a z toho vyvodzovať vlastné závery o výške zdaniteľných príjmov otca.



Javili sa mu ako absurdné aj špekulácie súdu o výške réžie a diét v zahraničí, výšku ktorých upravuje
zákon č. 283/2002 Z.z.. Podľa jeho názoru na jeho strane a ani na strane maloletých nebolo preukázané,
že by došlo k výraznej a trvalej zmene pomerov, ako má na mysli ustanovenie § 78 Zákona o rodine. U
matky výrazná zmena pomerov spočíva jedine v tom, že začala žiť s priateľom, ktorému po odpočítaní
jeho povinnosti na výživu maloletých z predchádzajúceho vzťahu zostane 195 eur.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka maloletých, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru v konaní bolo dostatočne preukázané, že
zvýšenie výšky výživného je dôvodné vzhľadom na zmenu pomerov v dôsledku zvýšenia nákladov
na osobnú starostlivosť maloletých a tiež preto, že  táto výška je dôvodná i k finančným pomerom
otca maloletých. Uviedla, že by deťom rada poskytla prostriedky na navštevovanie rôznych kultúrnych
aktivít, výletov, či dovoleniek, avšak ako bolo v konaní preukázané, po uhradení všetkých nutných
výdavkov jej neostávajú žiadne financie nazvyš. Uviedla, že na rozdiel od otca v konaní dodala pravdivé
pokladničné bločky, kde boli vyznačené veci kúpené pre maloletých, pričom otec predložil neaktuálne a
nepravdivé pokladničné bločky, ktoré mu mohli poskytnúť priatelia či príbuzní alebo sa mohlo jednať o
kúpu oblečenia pre jeho nevlastného syna. Nie je pravdou, že ňou predložené bločky nedokumentujú
závažnú a výraznú zmenu pomerov na strane oprávnených detí, ale práve naopak, odôvodňujú fakt,
že s pribúdajúcim vekom detí priamo úmerne narastajú náklady spojené s ich starostlivosťou. Plne sa
stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa príjmy otca za posledné roky preukázateľne
zvýšili, čo odôvodnilo tiež potrebu zvýšenia výživného na maloletých. Absolútne sa stotožnila s názorom
prvoinštančného súdu, podľa ktorého výdavky, ktoré otec maloletých deti odpočítava pre vlastné potreby
v zahraničí, a to na bývanie, réžiu a diéty, sú príliš vysoké pre jednu osobu. Aj podľa jej názoru tieto
výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca. Otec maloletých sa nikdy nezaujímal o
vzdelanie maloletých, a ani o také skutočnosti, či majú deti všetky školské potreby, resp. iné potrebné
veci. Otec im len kupuje hry do herných konzol, čo predstavuje cca 50 - 60 eur na jedno dieťa, pričom
matka ho niekoľkokrát prosila, aby namiesto týchto hier prispieval na deti iným spôsobom. Jej priemerný
aktuálny mesačný zárobok v roku 2016 je cca 590 eur, okrem výživného uhrádzaného od otca maloletých
vo výške 220 eur mesačne matka dostáva ešte prídavok na deti vo výške 47,04 eur. Jej terajší priateľ
má mesačný zárobok približne vo výške 525 eur mesačne, pričom nevyhnutné mesačné výdavky matky
a jej priateľa na domácnosť spolu predstavujú sumu 1.084 eur. Mesačné výdavky na maloletého U. B.
predstavujú sumu vo výške približne 461 eur a mesačné výdavky na maloletého Y. predstavujú približne
374 eur.

5. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

6. K vyjadreniu matky detí k odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletých, ktorý sa v plnej miere pridržal
svojho odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Uviedol, že vyjadrenie matky namiesto preukázania ozaj
významnej zmeny pomerov je plné jej nárekov na nedostatok financií. Pokiaľ išlo o lízingovú zmluvu
na auto, tak toto auto jednoducho on potrebuje v rámci svojej živnosti. Poukázal na to, že od určenia
výživného rozsudkom Okresného súdu v roku 2012 do dňa podania návrhu v roku 2015 uplynuli iba tri
roky a ďalší rok ide na vrub súdneho konania. Nebolo možné podľa jeho názoru akceptovať tvrdenie
matky, že pokladničné bloky z obdobia rokov 2013 a 2014, ktoré predložil, sú neaktuálne. Práve naopak,
tieto bločky dosvedčujú dlhodobé správanie sa povinného vo vzťahu k oprávneným a sú nesporne
hodnovernejšie ako pokladničné bločky matky. Vyslovil presvedčenie, že zlý finančný stav u matky
vyplýva predovšetkým z jej zlého hospodárenia.

7. K vyjadreniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka detí, v ktorom zotrvala na návrhu, aby súd
dôkladne zvážil všetky uvedené skutočnosti, ako aj predložené dôkazy a rozsudok súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Nestotožnila sa s vyjadrením otca, pričom skutočnosti v
ňom uvádzané sa jednak nezakladajú na pravde a poukázala tiež na to, že otec ani vo svojom vyjadrení,
rovnako ako v jeho odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, ktorými by mal relevantne
vyvrátiť rozhodnutie  súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah



a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13P/62/2015 je zvýšenie výživného
na maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletého U. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým
odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého Y. zo sumy 120 eur mesačne na sumu
170 eur mesačne a na maloletého U. B. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne
počnúc  od 09.06.2015, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.01.2012,
č.k. 6P/65/2011-34 čo do výšky výživného. Súčasne súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od
09.06.2015 do 21.06.2016 na maloletého Y. v sume 634,99 eur a na maloletého U. B. v sume 1.396,99
eur, ktoré otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach na Y. po 20 eur mesačne a na U. B. po 40
eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnom celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého  rozsudku súdu
prvej inštancie.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.  Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne
napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona
o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť
zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, kedy došlo k zmene
pomerov.

14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,



ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

15. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preskúmal a
vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na zmeny, ktoré v nich
nastali od ostatného rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Súdom prvej inštancie určená výška
výživného podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, keď podľa
názoru odvolacieho súdu bol jednak zvážený nárast na výživu maloletých, ktorá jednak vyplývala z
uplynutia času od ostatného rozhodovania o výživnom, deti sú staršie a vykonaným dokazovaním boli
dostatočným spôsobom preukázané náklady vynakladané zo strany matky na ich výživu. Rovnako súd
prvej inštancie správne posúdil zmeny v pomeroch otca detí, keď sám otec pripustil, že dosahuje vyššie
príjmy vzhľadom na väčší objem prác vykonávaných v zahraničí. Prvoinštančný súd sa tiež správne
zaoberal odôvodnenosťou výdavkov otca detí vyplývajúcich z dokladov predkladaných otcom daňovému
úradu, keď  nie je vylúčené, že predmetné výdavky obstoja v zmysle daňových predpisov, ale nie je
vylúčené, že nemusia obstáť v zmysle ustanovení Zákona o rodine (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Súd
prvej inštancie preto mal právo aj povinnosť zaoberať sa preukázanými výdavkami otca, posúdiť ich
odôvodnenosť s prihliadnutím na prednosť výživného pred inými výdavkami.

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko na takéto
rozhodnutie nebol podaný zodpovedajúci návrh (§ 57 CMP).

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/62/2015", "guid": "7f4e9e02-b0de-4c47-945c-0f14a4dad0f1:aef021b7-b2c3-4b96-9eb7-b4f9b9a41c37", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}