Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/4/2012 z 26. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2012, sp. zn. 1Cob/4/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8311202598.3 Krajský súd Prešov | 1Cob/4/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8311202598.3 | 2012-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: § 571 ods. 2 ObZ, § 566 ObZ, § 214 ods. 2 OSP, § 213 ods. 4 OSP, § 213 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b12c627-11d6-4022-b159-79e97c30f667 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311202598.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202598
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311202598.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: G. S., so sídlom Z., P. hrdinov č. 7, IČO: 37369083,
štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Gdovinom, so sídlom
v Humennom, Námestie slobody č. 12, proti žalovanému: Q. P.-MARKO, s miestom podnikania Dlhé
nad Cirochou č. 457, IČO: 32384980, o zaplatenie 296,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/39/2011-59 zo dňa 27.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 296,30
eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 59,26 eur od 1.1.2010 do zaplatenia, zo sumy
59,26 eur od 15.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 59,26 eur od 15.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 59,26
eur od 15.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 59,26 eur

od 11.1.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 127,84 eur na účet zástupcu žalobkyne v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že z výsluchu žalobkyne a z jej písomného vyjadrenia
zo dňa 17.5.2011 vyplýva, že žalobkyňa mala uzavretú so žalovaným Mandátnu zmluvu č. 9 zo dňa
19.2.2001, na základe ktorej vykonávala pre žalovaného činnosť v zmysle zákona o ochrane proti
požiarom, pričom pravidelne každé 3 mesiace osobne navštívila prevádzku žalovaného. Žalobkyňa
predložila súdu požiarnu knihu, v ktorej sú zaznamenávané aj dátumy, kedy vykonala protipožiarnu
prehliadku u žalovaného, ako aj zoznam svojich klientov, kde má zaznamenané, kedy vykonala návštevu
na jednotlivých prevádzkach. K tvrdeniu žalovaného, že bola na jeho prevádzke pred dvoma rokmi, súd
uviedol, že žalobkyňa predložila súdu faktúru č. 2009527, ktorou vyúčtovala žalovanému poskytnuté
služby za tretí kvartál roku 2009, ktorú aj žalovaný uhradil dňa 4.1.2010. Z obsahu Mandátnej zmluvy č.
9 zo dňa 19.2.2001 vyplýva, že žalobkyňa ako mandatár sa zaviazala vykonávať pre žalovaného činnosť
so zameraním na predchádzanie vzniku požiarov v objektoch - priestoroch, ktoré vlastní - užíva žalovaný,
pričom podľa článku IV bod 1 bola dohodnutá odmena vo výške 500,- Sk za jeden kvartál roku. Z obsahu
faktúr vymenovaných v odôvodnení rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa vyúčtovala žalovanému za výkon
funkcie počnúc štvrtým kvartálom roku 2009, končiac štvrtým kvartálom roku 2010, päťkrát po 59,26 eur.
Z obsahu zoznamu klientov žalobkyne vyplýva, že v roku 2009 mala žalobkyňa

poznačené vykonanie protipožiarnej kontroly u žalovaného za štvrtý kvartál 27.10. a v roku 2010
v dňoch 27.1., 27.4., 27.7. a 26.10.. Z obsahu požiarnej knihy žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa
vykonala protipožiarnu prehliadku v priestore žalobcu dňa 27.10.2009, 27.1.2010, 27.4.2010, 27.7.2010
a 27.10.2010. Je potrebné prisvedčiť k tvrdeniu žalobkyne, že v mandátnej zmluve nebol uvedený
počet prevádzok žalovaného a ani bližšia špecifikácia týchto prevádzok, teda konkrétne miesto, kde sa
prevádzky nachádzajú a teda nie je podstatné, či žalobkyňa vykonávala svoju činnosť v jednej, alebo



vo viacerých prevádzkach žalovaného. Žalobkyňa preukázala, že vykonávala svoju činnosť v období,
ktoré bolo predmetom sporu, čo vyplýva z jej záznamov s tým, že jej tvrdeniu nasvedčuje aj skutočnosť,
že žalovaný nevrátil faktúry, ktoré mu žalobkyňa postupne vyúčtovala a zaslala a ani ich nenamietal
až do začatia súdneho konania. Už z týchto dôvodov je zrejmé, že obrana žalovaného v odpore proti
platobnému rozkazu bola čisto účelová, pretože v prípade, že žalovaný nemal žiadne svoje prevádzky,
mal využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy uzavretej so žalobkyňou. Výrok o trovách súd zdôvodnil
odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov zostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 17,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 110,34 eur za 3 úkony po 23,24 eur,
3 krát paušál po 7,41 eur a DPH vo výške 20 %, čo predstavuje 18,39 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prehliadol, že v písomnom
vyjadrení zo dňa 17.5.2011 žalobkyňa uvádza, že mala so žalovaným uzavretú Mandátnu zmluvu č.
9 zo dňa 1.3.2004. Túto zmluvu uvádza žalobkyňa aj vo svojej písomnosti označenej ako „Ukončenie
spolupráce - odpoveď zo dňa 29.3.2011“. Neobstojí preto skutkové ustálenie, že medzi účastníkmi bola
uzavretá mandátna zmluva zo dňa 19.2.2011. Uvedená skutočnosť má zásadný význam pre vecne
správne rozhodnutie súdu, nakoľko žalovaný nedisponuje písomným vyhotovením predmetnej zmluvy.
Naproti tomu žalobkyňa disponuje dvoma rôznymi zmluvami, ktorých platnosťou

a záväznosťou sa súd nezaoberal. Súd na strane druhej v odseku štvrtom rozhodnutia uvádza, že za
činnosť žalobkyne bola dohodnutá odmena 1.500,- Sk mesačne. Na tej istej strane

v poslednom odseku súd z obsahu Mandátnej zmluvy zo dňa 19.2.2001 zistil, že dohodnutá odmena
bola vo výške 500,- Sk kvartálne. Tento rozpor v skutkových zisteniach súd nijako nekomentoval
a preto nevedno zistiť, ako sa s predmetnými skutočnosťami vysporiadal. Žalovaný si pamätá, že
bola dohodnutá odmena vo výške 500,- Sk za kvartál roku za činnosť žalobkyne. Ďalšou okolnosťou
odôvodňujúcou podanie odvolania je skutočnosť, že súd žalovanému účastníkovi svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom. Na prvé nariadené pojednávanie na deň 1.8.2011 sa dostavil
výlučne žalovaný. Súd mu však nedal možnosť vyjadriť sa k predmetu sporu a uviesť okolnosti
na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli obsahom podaného odporu. Žalovaná sa predmetného
pojednávania nezúčastnila a neuskutočnila ani relevantné ospravedlnenie. Súd určil ďalší termín
pojednávania na deň 28.9.2011, avšak žalovaný, ktorý nie je právne vzdelaný, mal za to, že súd mu zašle
písomné predvolanie na pojednávanie, keďže z vyjadrenia súdu na pojednávanie konané dňa 1.8.2011
mal za to, že sa jedná len o predbežné určenie termínu pojednávania. Predvolanie na pojednávanie
určené na deň 27.10.2011 prevzal jeho manželka, ktorú mu túto skutočnosť neoznámila. Súd mal využiť
ďalšie možnosti, ktoré pripúšťajú právne predpisy, a to možnosť

predvedenia alebo uloženia poriadkovej pokuty. V situácii, keď súd nevypočul žalovaného, hoci
tento sa pôvodne riadne dostavil na pojednávanie, súd pochybil, keď rozhodol v neprítomnosti
žalovaného a tak mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd vzal za preukázané z požiarnej knihy
žalobkyne, že táto vykonala protipožiarnu prehliadku v priestore žalovaného dňa 27.10.2009, 27.1.2010,
27.4.2010, 27.7.2010 a 27.10.2010. S týmto zásadne žalovaný nesúhlasí, nakoľko požiarna kniha
je majetkom žalovaného a je jeho povinnosťou túto mať na svojej prevádzke pre prípad kontroly
na úseku ochrany pred požiarmi. V predchádzajúcom období túto knihu žalovaný aj reálne u seba
mal a keď žalobkyňa vykonala protipožiarnu kontrolu, jej vykonanie svojím podpisom potvrdil aj
žalovaný. Pri vyššie uvedených údajných kontrolách však určite absentuje podpis žalovaného, lebo
tieto reálne neboli vykonané. Žalovaný už v podanom odpore poukázal na to, že v čase údajných
kontrol už neprevádzkoval predmetné priestory a v týchto sa nikto nenachádzal a preto je aj technicky
nemožné, aby žalobkyňa realizovala protipožiarne kontroly. Zároveň zmyslom protipožiarnych kontrol je
aj dosiahnutie relevantného výsledku pre objednávateľa, teda žalovaného, kde ho v predchádzajúcom
období žalobkyňa upozorňovala na prípadné zistené nedostatky, resp. mu oznámila, že pri kontrole
neboli zistené nedostatky. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by určité závery z vyššie uvedených
kontrol postúpila žalovanému. Tieto kontroly nemohli byť reálne vykonané a ich existencia preukazovaná
výlučne zápisom v interných dokladoch žalobkyne, nemôže právne obstáť a byť základom pre
rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobkyni.



K tomuto odvolaniu dňa 23.12.2011 zaslala žalobkyňa podanie označené ako vyjadrenie k odvolaniu
proti rozsudku, ktoré však neobsahovalo žiaden text, ani prílohu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok k zneopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok

preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však
tvoria vady konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalovaného je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobkyňa vykonávala pre žalovaného za odplatu obchodnú
záležitosť v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia mandátnou zmluvou
sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť
uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu v preskúmavanej veci
zabránila skutočnosť, že napriek výslovnej obrane žalovaného uvedenej v podanom odpore proti
platobnému rozkazu, nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že v preskúmavanom období skutočne
vykonala pre žalovaného činnosti, na ktoré sa zaviazala v mandátnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi.

Naviac, hoci žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila a preukazovala pripojením kópie uzavretie Mandátnej
zmluvy zo dňa 19.2.2001, vo svojom vyjadrení zo dňa 17.5.2011 uviedla, že bola medzi nimi uzavretá
Mandátna zmluva č. 9 zo dňa 1.3.2004. Rovnopis tejto zmluvy však nepripojila a jej obsah nie je doposiaľ
súdom známy. Nie je preto zistiteľné, k akej činnosti sa žalobkyňa touto zmluvou zaviazala. Pritom je
potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 571 Obchodného zákonníka vzniká mandatárovi nárok na zaplatenie
odplaty za riadne vykonanie činnosti, ktorú bol povinný vykonať podľa mandátnej zmluvy.

V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že žalovaný uvedením tejto skutočnosti v podanom odpore
proti platobnému rozkazu si splnil svoju povinnosť tvrdenia označiť skutočnosti, na základe ktorých
spochybňuje voči nemu uplatňovaný nárok. Keďže tvrdil skutočnosť, ktorá sa nedá preukázať, a to,
že žalobkyňa nevykonala dojednané kontroly prevádzok, došlo k presunu dôkazného bremena na
žalobkyňu. Dôsledkom takéhoto presunu je povinnosťou žalobkyne preukázať, že v preskúmavanom
období vykonala činnosti, na ktoré sa zaviazala v mandátnej zmluve.

V tejto súvislosti nadobúda význam spoznanie obsahu mandátnej zmluvy, ktorá medzi účastníkmi v
konkrétnom období platila. Mandátna zmluva uzatváraná podľa ustanovení § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka, nemusí byť uzavretá v písomnej forme (§ 272 Obchodného zákonníka). Pokiaľ však skutočne
došlo dňa 1.3.2004 k uzavretiu mandátnej zmluvy, obsahujúcej aj povinnosti žalobkyne ako mandatára,
musí byť posudzované plnenie týchto povinností žalobkyňou so znalosťou obsahu tejto mandátnej
zmluvy.

Je pritom treba poukázať na to, že aj podľa mandátnej zmluvy zo dňa 19.2.2001, mala žalobkyňa
vykonávať celkom 8 tam vymenovaných činností súvisiacich s predchádzaním vzniku požiarov.
Prvostupňový súd svoje dokazovanie zameral len na to, či žalobkyňa vykonávala kontroly v
podnikateľských priestoroch žalovaného, čo súvisí s obranou žalovaného spochybňujúcou len
vykonávanie činnosti pozostávajúcej z uskutočňovania protipožiarnych kontrol. Či si však žalobkyňa
splnila aj ďalšie svoje povinnosti uvedené vo vtedy platnej zmluve, zisťované nebolo.

Po preskúmaní dôkazov predložených v tejto súvislosti žalobkyňou dospel odvolací súd k záveru, že z
týchto listinných dôkazov nie je možné vyvodiť jednoznačne závery, že by



žalobkyňa vykonávala pre žalovaného v preskúmavanom období čo aj len namietané kontroly. Podľa
kópie listín, ktoré by mali tvoriť súčasť požiarnej knihy predloženej žalobkyňou, malo dôjsť k vykonaniu
všetkých namietaných kontrol „za prítomnosti majiteľa a technika PO“. Hoci požiarna kniha
v tejto súvislosti obsahuje aj kolonky určené na podanie správy, kedy, ako a kým boli závady
odstránené a v akom rozsahu, ako aj kolonku o podpise štatutárneho zástupcu kontrolovaného subjektu,
neobsahuje žalobkyňou predložený dôkaz podpis ani žalovaného, prípadný podpis inej osoby prítomnej
pri vykonávaní kontroly.

Naviac podľa požiarnej knihy sa mala uskutočniť kontrola dňa 27.10.2007 a podľa ďalšieho dôkazu
predloženého žalobkyňou a označeného ako „Mandátnej zmluvy - 2010“, mala byť u žalovaného
vykonaná kontrola dňa 26.10.2010.

Už vôbec žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala splnenie svojich ďalších
povinností, ku ktorým sa zaviazala vo vtedy platnej mandátnej zmluve. Splnenie týchto ďalších povinností
by nebolo právne významné len v prípade, že by si účastníci dohodli obmedzenie rozsahu povinnosti
žalobkyne vyplývajúcej z mandátnej zmluvy len na vykonávanie protipožiarnych kontrol.

Pretože sa prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nevyporiadal a neaplikoval ustanovenie § 571 ods.
2 Obchodného zákonníka, a v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav, musel byť napadnutý
rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na rozhodnutie vo veci nemalo vplyv neopodstatnenosť ďalšieho odvolacieho dôvodu týkajúceho sa
tvrdenia o odňatí práva žalovaného na súdnu ochranu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaný bol riadne predvolaný na všetky tri pojednávania, pričom z neúčasti na druhom
a treťom pojednávaní sa neospravedlnil a nepožiadal o ich odročenie. Pojednávanie dňa 1.8.2011
bolo síce odročené bez meritórneho prejednania veci napriek prítomnosti žalovaného pre neúčasť
žalobkyne. Žalovaný však mal reálne možnosť vyjadriť sa k veci na ďalších dvoch nariadených súdnych
pojednávaniach, nehovoriac o jeho možnosti vyjadriť sa písomne

Za neopodstatnenú odvolací súd považuje tú časť odvolania žalovaného namietajúcu, že v
preskúmavanom období nevykonával podnikateľskú činnosť. Vychádzajúc z výpisu zo živnostenského
registra žalovaného, mal tento pôvodne otvorených 6 prevadzkární, pričom štyri z nich boli zrušené
dňom 9.6.2006. Prevadzkárňa Modrá nad Cirochou, Hospodársky dvor bola zrušená dňom 15.11.2010 a
prevadzkáreň Humenné, Štefánikova 18 nebola doposiaľ zrušená. Všetky žalobkyňou tvrdené kontroly
sa mali uskutočniť v prevádzke Modrá nad Cirochou, pričom posledná z nich sa mala uskutočniť dňa
26.10., resp. 27.10.2010, t. j. pred zrušením prevádzky.

.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.