Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/223/2018 z 28. 10. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2019, sp. zn. 8Co/223/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1116201308.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/223/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1116201308.1 | 2019-10-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18afa202-5ff2-42e8-a34d-afb2d5a6dd09
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1116201308.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/223/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116201308
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116201308.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: A. X., E.. XX.XX.XXXX, I. Z.. O. X/X, E. B.,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova 12, Bratislava,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 20. apríla 2018 č.k. 25C/9/2016-128, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .
Žalovanému  náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom  zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy vo výške 3.204,63 titulom 20% zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že dňa 09.02.2014 sa stala dopravná
nehoda pri ktorej  žalobca; ako spolujazdec vodiča poškodeného motorového vozidla; utrpel zlomeninu
siedmeho krčného stavca trieštivú                      s posunom, tržnozmliaždenú ranu v čelovotemennej
oblasti hlavy, odreniny ľavého kolena, pričom charakter zranenia, ktoré utrpel, si vyžiadal jeho
hospitalizáciu s operačným riešením zlomeniny siedmeho krčného stavca od 09.02.2014 do 18.02.2014.
Počas hospitalizácie bol žalobca úplne obmedzený vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so
spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a v oblasti nevyhnutných životných
hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol obmedzený pri
vykonávaní bežných životných činností a úkonov (umývanie, obliekanie, hygiena, obstaranie si a
príprava stravy) až do prvej kontroly traumatológom dňa 07.03.2014 a celková doba jeho obmedzenia
na bežnom spôsobe života vrátane hospitalizácie bola 5 týždňov. Podľa Lekárskeho posudku o
sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 25.06.2015 MUDr. Imrichom Glézlom, psychiatrom
ambulancie Duševné centrum, s.r.o., bolo stanovené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vo
výške 660 bodov (položka č. 255 - posttraumatická stresová porucha). Podľa Lekárskeho posudku
o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 29.07.2015 MUDr. Ladislavom
Veselým, PhD., zástupcom prednostu Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB, bolo stanovené bolestné
vo výške 292 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 585 bodov (položka č.
304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % vo výške 390 bodov + navýšenie podľa
§ 10 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 % na základe rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 10.04.2015, podľa
ktorého je miera funkčnej poruchy 50 %). Úrad práce, sociálnych vecí                     a rodiny
Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom rozhodnutím zo dňa 10.04.2015
vyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 07.04.2015 žalobca je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50 %. Žalovaný poukázal



žalobcovi poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 16.023,15 eur za celkový
počet 1245 bodov po krátení poistného plnenia vo výške 25 % (t.j. 5.341,05 eur) za nepripútanie
žalobcu bezpečnostným pásom v čase dopravnej nehody. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový
stav po právnej stránke posúdil podľa §  4 ods. 1, § 5 ods.1, ods.2,  ods.5, § 10 ods.4, § 6 ods.1,
ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.  v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427, § 441,
§ 444 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.  Poukázal na to, že
priznanie výšky 20 % zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca odôvodňoval v žalobe
a v písomných vyjadreniach len jeho vekom v čase dopravnej nehody, skutočnosťou, že na základe
lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín bol uznaný fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50 % a ďalej len všeobecným konštatovaním o tom,
že utrpené poškodenie zdravia má nepriaznivé následky pre životné úkony, na uspokojovanie životných
a spoločenských potrieb, ako aj na plnenie spoločenských úloh žalobcu, bez uvedenia, v čom konkrétne
sa tieto následky prejavujú. Až na prvom pojednávaní vo veci v rámci prednesu žaloby právny zástupca
žalobcu doplnil skutkové tvrdenia v tom zmysle, že žalobca pred dopravnou nehodou aktívne športoval,
hrával futbal za peniaze, dnes už je obmedzený len na rekreačnú úroveň a poukázal  na obmedzenia
žalobcu pri posilňovaní. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že pred dopravnou nehodou pravidelne
športoval, za hranie futbalu bol platený (bez písomnej zmluvy, v rozsahu asi 100,- eur mesačne), v
súčasnej dobe na odporúčanie lekára skoro vôbec nešportuje. Má pravidelné bolesti hlavy a krku, i pri
dlhšom šoférovaní, čo je                   v podstate jeho práca, lieky užíva len pri silných bolestiach, po
nehode navštevoval i psychiatra. Pred dopravnou nehodou sa účastnil spoločenských podujatí, chodil
napríklad na diskotéky alebo futbalové zápasy. Po nehode má strach chodiť na diskotéky, aby sa tam
nepriplietol k bitke, na futbalové zápasy chodí už len občas. Poukázal i na jazvy po operáciách, ktoré
mu dosť vadia. Konštatoval, že priznanie mimoriadneho zvýšenia SSU je možné iba vtedy, ak ide o
prípad hodný osobitného zreteľa, ktorým môže byť napr. uznanie invalidity poškodeného, pričom vo
vzťahu k výške mimoriadneho zvýšenia SSU zákon ustanovuje iba jej hornú hranicu - 50 % náhrady
za SSU. Výšku mimoriadneho zvýšenia SSU teda stanovuje súd v rozpätí od 0 - 50 % náhrady za
SSU. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zákonom predpokladané skutočnosti na priznanie
mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prejednávanej veci splnené
neboli. Považoval za nepochybné, že žalobca má bolesti, ktoré majú súvis s poškodením zdravia
pri dopravnej nehode, avšak na druhej strane zdôraznil, že žalobca je plne spôsobilý zabezpečovať
si samostatne vlastné životné potreby, pracuje na živnosť ako poštový kuriér, jeho znížený záujem
o činnosti, ktorým sa venoval pred dopravnou nehodou - turistika, spoločenské podujatia, nemožno
považovať za také zásahy do jeho života, ktoré by mohli odôvodňovať priznanie zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Navyše výsluchom otca žalobcu mal  preukázané, že v prípade záujmu
žalobcovi jeho fyzický stav nebráni, aby sa primerane uvedeným aktivitám venoval, s tým, že pokiaľ
ide o psychickú stránku, táto sa u žalobcu postupom času jednoznačne zlepšuje. Rovnako priznanie
požadovaného zvýšenia neodôvodňuje ani uplatnenie žalobcu v športovej oblasti, ktorého rozsah pokiaľ
ide o hranie futbalu nemal; okrem výpovede žalobcu; žiadnym spôsobom preukázaný. Mal za to,
že žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné uvažovať o zvýšení spoločenského
uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ ide                            o skutočnosť, že žalobca
bol na základe lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí                     a rodiny Trenčín uznaný
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50 %, táto bola dôvodom
pre zvýšenie bodového ohodnotenia v Lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
29.07.2015 o 50 %, pričom už predpokladom takéhoto primeraného zvýšenia odškodnenia stanoveného
lekárskym posudkom je existencia výnimočných skutočností, odôvodňujúcich záver, že najmä vzhľadom
na uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti, vrátane výkonu doterajšieho povolania, možnosti
uplatniť sa v rodinnom, kultúrnom a športovom prostredí aj s ohľadom na vek poškodeného v čase
vzniku škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote nemožno obmedzenie vyjadriť len
základným bodovým ohodnotením. Vyslovil presvedčenie, že obmedzenia a strata možností žalobcu
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, na ktoré poukazoval a ktoré mali byť dôvodom mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, boli už zohľadnené v posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia, keď lekár bodové hodnotenie z uvedených dôvodov zvýšil o 50 %, čo v danom prípade
považoval za postačujúce, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V tejto
súvislosti poznamenal, že ani posudzujúci lekár nezvýšil bodové hodnotenie v zmysle § 10 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z.z. na maximálnu možnú mieru. Hoci  zranenia, ktoré utrpel žalobca pri dopravnej
nehode, spôsobili žalobcovi sťaženie v jeho uplatnení sa v živote                       a v
spoločnosti, to však automaticky neznamená, že by súčasne šlo o prípad hodný osobitného zreteľa
pre mimoriadne zvýšenie náhrady. Zdôraznil, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia



vypočítané zo základnej bodovej výmery predstavuje už samo vo svojej podstate náhradu za nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
a pre plnenie jeho spoločenských úloh, pričom mimoriadne zvýšenie SSU prichádza do úvahy len
výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §
255 ods. 1 C.s.p. a hoci bol žalovaný  plne úspešný,  náhradu trov konania si neuplatnil a zo spisu
ani nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto  mu náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal.
2.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené z dôvodov, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie  dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pokiaľ mal za to, že nepodporil svoje tvrdenia
aj ďalšími dôkazmi, nahrádzal aktivitu žalovaného, čím porušil rovnosť  sporových strán v konaní.
Argumentoval, že nakoľko je výsluch strany a svedka jedným z dôkazných prostriedkov, je nesprávny
taký výklad procesnoprávnej úpravy, aby určité tvrdenie, ktoré protistrana nerozporuje, muselo byť
verifikované aj listinným dôkazným prostriedkom. Ak teda hrával futbal (a to nielen rekreačne),  bol za
zápasy a tréningy platený, pričom žalovaný nemal k týmto jeho  tvrdeniam žiadne námietky, nemôže
jeho úlohu suplovať súd a požadovať preukázanie tejto skutočnosti inými dôkaznými prostriedkami.
Mal zato, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie
uplatneného nároku a súd prvej inštancie svojimi nárokmi kladenými na verifikovanie uplatneného
nároku v spojitosti s nesprávne zhodnoteným skutkovým stavom nedôvodne jeho žalobu zamietol.
Mal za to, že nesprávnym postupom súdu prvej inštancie nedošlo k naplneniu požiadavky poskytnutia
spravodlivej súdnej ochrany jeho práv  s ohľadom  na  jednorazovosť odškodnenia, satisfakčný charakter
odškodnenia a formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov. Namietal spôsob, akým sa súd
prvej inštancie  vysporiadal s otázkou posúdenia závažnosti negatívnych zmien                       v kvalite
jeho života v dôsledku úrazu. V súdnom konaní predložil dostatok dôkazov odôvodňujúcich navýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 % a v tomto smere poukázal na lekársky posudok Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na základe, ktorého bola stanovená miera jeho funkčnej poruchy na
50 %, ako aj na svoj výsluch                            a výsluch svojho otca. Hoci v jeho prípade sa nejedná
o také trvalé následky, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako výrazne zasahujúce do jeho súkromného,
rodinného, pracovného, športového a spoločenského života, na danú skutočnosť reagoval tým, že si voči
žalovanému uplatnil len 20 %-né  navýšenie. Navýšenie SSU v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by následne vylučovala navýšenie odškodnenia podľa
§ 5 ods. 5 uvedeného zákona. V rozsahu, v akom § 10 ods. 4 využil vo svojej  kompetencii posudzujúci
lekár, je možné dôvodne očakávať aplikáciu § 5 ods. 5 uvedeného zákona. Je zrejmé, že poškodenie
zdravia malo negatívny vplyv na jeho spoločenské uplatnenie, čo odôvodňuje aj navýšenie SSU v zmysle
§ 5 ods. 5 citovaného zákona. Pre aplikáciu § 5 ods. 5 uvedeného zákona sa nevyžaduje mimoriadnosť
zásahu, ktorú formuláciu používala pôvodná úprava zvyšovania odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. v znení do 31. 03. 1995. Súčasná platná právna úprava umožňuje zvýšenie odškodnenia
SSU v prípadoch hodných osobitného zreteľa, a je teda značne liberálnejšou. Súd prvej inštancie
nenáležite posúdil vplyv funkčných a psychických  trvalých následkov poškodenia zdravia na jeho
každodenný život a jeho žalobu nedôvodne zamietol. Zdôraznil, že do dopravnej nehody nemal vážnejšie
zdravotné problémy, plnohodnotne aktívne prežíval svoj život spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
19 rokov, venoval sa športovaniu, zúčastňoval sa spoločenských podujatí, pomáhal rodičom. Následky
úrazu nepochybne zasiahli aj do jeho psychickej integrity. Poukázal na to, že trvalé následky u neho
budú doživotne negatívne ovplyvňovať jeho život v každej oblasti, poškodenie jeho zdravia je doživotné a
reálne deformujúce jeho život v mnohých oblastiach a uplatňované zvýšenie SSU je primerané. Žalobca
vo svojej odvolacej replike zotrval na tom, že zvýšenie bodového ohodnotenia SSU lekárom nevylučuje
jeho zvýšenia zo strany súdu. Argumentoval, že ťažké zdravotné postihnutie objektívne oprávňuje
navýšenie SSU súdom. Mal za to, že žalovaný sa snaží doživotné následky bagatelizovať spôsobom,
ktorý je neprijateľný vzhľadom na to, že tieto budú negatívne ovplyvňovať jeho celý život. Uviedol, že  v
prípade rozhodovania o navýšení SSU nie je dôležité, či by dosiahol profesionálnu úroveň vo futbalovej
kariére, ale to, že v dôsledku dopravnej nehody mu bolo takéto uplatnenie znemožnené. Jeho obavy
zapojiť sa do spoločenského života pramenia z jeho zranení. Uviedol, že pri výbere svojho povolania
bol do veľkej miery limitovaný svojím zdravotným stavom, akákoľvek fyzicky náročnejšia práca by pre
neho bola neprekonateľnou prekážkou, terajšia práca mu dokonca spôsobuje bolesti                        a
jeho pracovné zaradenie nemôže byť samo osebe dôvodom na vylúčenie navýšenia SSU. Zotrval na
tom, že preukázal, že vplyvom následkov utrpeného zranenia, je obmedzený vo svojich možnostiach



do takej miery, ktorá ich kvalifikuje ako prípad hodný osobitného zreteľa a následky dopravnej nehody
bude niesť do konca svojho života.
3.  Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že v lekárskom posudku,
predloženom žalobcom, posudzujúci lekár využil možnosť danú mu § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. a opätovné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 % sa tak javí ako duplicitné
a zo strany žalobcu je odôvodnené totožnými skutočnosťami. Mal za to, že konajúci súd nijakým
spôsobom nenahrádzal jeho aktivitu a nedošlo k porušeniu rovnosti sporových strán. Poznamenal,
že žiadnym spôsobom nespochybňuje, že žalobca pred škodovou udalosťou hrával futbal, avšak v
konaní nebolo preukázané, či táto športová aktivita by bola pre žalobcu perspektívna i v budúcnosti,
teda či by sa futbalom i reálne mohol živiť, alebo či by hrával futbal len rekreačne v nižšej lige,
prípadne by futbal ani nehrával. Skutočnosť, že žalobca hrával štvrtú mužskú linku v Novej Dubnici
bez akejkoľvek zmluvy za približne 100 eur mesačne sa ako relevantný dôkaz považovať nedá.
Žalobca teda skutočnosť, či by skutočne futbal hrával i v súčasnosti, nebyť jeho zdravotných problémov
zapríčinených škodovou udalosťou, žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázal na to, že žalobca
spoločenské podujatia nenavštevuje nie preto, že by mu v tom prekážal zdravotný stav po fyzickej
stránke, ale vadí mu tam alkohol a rôzni ľudia, pričom sa bojí, aby mu niekto neublížil a poukázal na
výpoveď svedka o tom, že žalobca na futbalové zápasy sem tam zájde. Žalobca vo výpovedi uviedol,
že lieky od bolesti  užíval len, ak mal veľké bolesti, nie teda pravidelne, nepoužíva žiadne zdravotnícke
pomôcky, okrem ortopedického vankúša. Žalobca má doživotné trvalé následky, ktoré mu znepríjemňujú
život, ktoré však nepovažuje za tak závažné, aby bol posudzovaný ako prípad hodný osobitného zreteľa.
Zotrval na  tom, že  žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť zvýšenia náhrady
SSU                        z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď ním tvrdené skutočnosti nemožno
vyhodnotiť ako závažné. Poukázal aj na výsluch svedka, ktorý okrem iného potvrdil, že zdravotný stav
žalobcu sa postupne zlepšuje či už po fyzickej stránke, alebo po psychickej. Stotožnil sa tak so záverom
súdu prvej inštancie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4.  Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.  a contrario v spojení s  § 219 ods. 3 C.s.p) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel   k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
5.  V preskúmavanej veci súd prvej inštancie venoval  posúdeniu dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zvýšenia  náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 20%, náležitú pozornosť,
z hľadiska všetkých riadne a včas uplatnených  relevantných  prostriedkov procesného útoku, ktorými
žalobca preukazoval dôvodnosť svojho nároku                       a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa
žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, a zo zisteného skutkového stavu vyvodil  správne právne
závery,  keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia  zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4 ods.1, § 5 ods. 1, ods.2, ods.5, § 6 ods. 1,
ods.3, § 10 ods.4), ktoré vyložil v súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou, a svoje
úvahy  vedúce k zamietnutiu  žaloby s poukazom na to, že žalobca nepreukázal žiaden dôvod hodný
osobitného zreteľa opodstatňujúci ním požadované zvýšenie náhrady za SSU, aj riadne odôvodnil,
keď  svoj myšlienkový postup  dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery,  a zároveň sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so
všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne
a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalobcu  nie je
spôsobilé;                       z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia;
spochybniť správnosť záverov  súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
6.  Súd prvej inštancie  postupoval správne, keď v intenciách ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
posudzoval vplyv následkov poškodenia zdravia žalobcu a ich predpokladaný vývoj  na  jeho ďalšie
uplatnenie v živote a v spoločnosti porovnaním stavu pred týmto poškodením  jeho zdravotného stavu
so stavom po  poškodení jeho zdravia.
7.  V danej veci bolo potrebné vziať na zreteľ, že už peňažná náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia priznaná žalobcovi jednak  za hodnotenie obmedzenia hybnosti chrbtice ako stredne ťažkej
maximálnym počtom  390  bodov so zvýšením o 50 % vzhľadom na mieru funkčnej poruchy 50%, ako
aj za hodnotenie následkov poškodenia duševného zdravia v polovici bodového rozpätia, vyjadrovala
rozsah  obmedzenia možnosti žalobcu  uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Teda už v lekárskom
posudku stanovený počet bodov zohľadnil vplyv stredne ťažkého stupňa obmedzenia hybnosti chrbtice
žalobcu a poškodenia jeho psychického zdravia na  uspokojovanie jeho životných a spoločenských



potrieb, čo  znamená, že už v tomto  základnom bodovom  ohodnotení  bola zohľadnená  okolnosť,
že žalobca  je  vplyvom následkov utrpeného zranenia a ich predpokladaného vývoja obmedzený vo
svojich možnostiach týkajúcich sa vykonávania bežných úkonov, účastí na kultúrnej či športovej činnosti,
či v iných formách osobného, pracovného či spoločenského uplatnenia.  Obmedzenie možnosti žalobcu
uplatniť sa v živote a v spoločnosti vzhľadom na jeho vek,                   v ktorom utrpel poškodenie
na zdraví,  vyjadril v lekárskom posudku  posudzujúci lekár podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z.; dovoľujúceho mu  bodové ohodnotenie zvýšiť až na dvojnásobok; tak, že poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice zvýšil o 50% (na jeden   a pol násobok).
8.  Primerané zvýšenie priznané podľa § 5 ods. 5 zákona č.437/2004 Z.z. už  predpokladá existenciu
ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným
odškodnením, a teda že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného
zdravotného stavu poškodeného  a jeho predpokladaného vývoja pre jeho životné úkony a pre
uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh, a že možnosti poškodeného sú
veľmi výrazné obmedzené až zmarené                        v porovnaní s úrovňou jeho profesijných, kultúrnych,
športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred poškodením zdravia. Zvýšenie náhrady za SSU
sa však neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v
spoločnosti                         (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené
aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ktoré môžu, avšak nemusia, odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred
škodovou udalosťou (bod 30 rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2018 sp.zn.                    3
Cdo 209/2017, bod 41 uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.06.2019 sp.zn.                            8
Cdo 142/2018).
9.  Súd prvej inštancie v danom prípade dôkladne  zhodnotil  skutočnosti  významné                   z hľadiska
predpokladov zvýšenia  náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. U žalobcu nešlo o osobu, ktorá
by sa mimoriadne angažovala v niektorej oblasti spoločenského života, následky poškodenia zdravia
žalobcu neviedli k jeho invalidite ani ho podstatne či úplne                     (natrvalo) nevylúčili z realizácie
v oblasti bežného života, teda z uspokojovania každodenných životných a biologických potrieb. Je
nepochybné, že poškodenia zdravia žalobcu ovplyvnili celkovú kvalitu jeho života v produktívnom veku,
sťažili možnosti jeho ďalšieho pracovného uplatnenia a obmedzili možnosti jeho  aktívneho športového
vyžitia                   a plnohodnotného realizovania sa v záľubách, avšak  svojou závažnosťou  nedosiahli
taký stupeň intenzity, ktorý by zakladal dôvod hodný osobitného zreteľa.
10.  Žalobca nedôvodne namieta, že by v súvislosti so záverom  súdu prvej inštancie, že  nepreukázal,
že by uplatnenie v športovej oblasti odôvodňovalo priznanie požadovaného zvýšenia, došlo k porušeniu
rovnosti sporových strán v konaní nahrádzaním aktivity žalovaného konajúcim súdom. Ako na to správne
poukázal súd prvej inštancie (bod 29 rozsudku), žalobca v podanej žalobe, a ani vo svojej replike
netvrdil, že  pred nehodou aktívne  hrával futbal za peniaze, a preto sa nemohlo uplatniť ustanovenie
§ 151 ods. 2 C.s.p. o popretí tohto skutkového tvrdenia žalovaným. Súd prvej inštancie pripustil túto
skutočnosť na pojednávaní v rámci prednesu právneho zástupcu žalobcu ako dodatočné skutkové
tvrdenie žalobcu v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému nebola takým procesne účinným
spôsobom uplatnená sudcovská koncentrácia, že by ho bolo možné považovať za nepopreté, resp.
neúčinne popreté, žalovaným, a preto  musela byť táto skutočnosť predmetom ďalšieho dokazovania
(§ 181 ods. 3 C.s.p.) a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať závažnosť dopadu poškodenia
zdravia  na perspektívnosť jeho futbalovej kariéry. Súd prvej inštancie                    v tomto smere správne
uplatnil zodpovednosť žalobcu za unesenie dôkazného bremena. Hodnotiaci záver súdu prvej inštancie
o tom, že nemal preukázané hranie futbalu; okrem výpovede žalobcu;  žiadnym spôsobom, nemožno
však považovať za správny, keď výpoveď žalobcu o jeho  aktívnej  hre futbalu, nebola iným; žalovaným
predloženým;  dôkazom vyvrátená ani spochybnená. Nesprávne vyhodnotenie tejto skutkovej okolnosti
na základe výpovede žalobcu však nemalo za následok porušenie rovnosti strán v konaní. Uvedené
pochybenie  pri vyhodnotení dôkaznej situácie zakladalo síce  nesprávnosť skutkového zistenia, avšak
v konečnom dôsledku nemalo vplyv  na vecnú správnosť  rozhodnutia, pretože  skutočnosť, že žalobca
hral aktívne futbal na úrovni 4.mužskej ligy v Novej Dubnici za 100 eur mesačne bez zmluvy, by
neviedla k inému záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie, že priznanie požadovaného zvýšenia
neodôvodňuje ani uplatnenie žalobcu                         v športovej oblasti. V konaní vyplynulo najavo,
že  žalobca naďalej hráva futbal na rekreačnej úrovni (nižšiu ligu) a len skutočnosť, že pred poškodením
zdravia aktívne hrával futbal za odplatu, nedáva podklad pre záver, že by zúženie  možnosti takéhoto
jeho športového uplatnenia výrazne prispelo k zhoršeniu  celkovej kvality jeho života. Žalobca v tejto
oblasti nedisponoval výnimočnými, jedinečnými a individuálnymi schopnosťami či zručnosťami, pre ktoré
by bolo potrebné nepriaznivé  následky v tejto oblasti  zmierniť vo forme peňažnej kompenzácie.



11.  Súd prvej  inštancie  správne zhodnotil stupeň závažnosti poškodenia zdravia žalobcu a  jeho
dôsledky na možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Následky poškodenia fyzického zdravia žalobcu
stredne ťažkého stupňa a ich dopad na jeho každodenný život boli dostatočne zohľadnené v primeranom
zvýšení náhrady na jeden a pol násobok v lekárskom posudku. Pokiaľ ide o následky poškodenia
duševného zdravia, pri ich bodovom ohodnotení  posudzujúci lekár nevyužil možnosť zvýšenia a počet
bodov ustálil v polovici sadzby bodového hodnotenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 07.04.2015 o vyhovení  jeho žiadosťou  o vyhotovenie
preukazu osoby ZŤP, toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o uznaní žalobcu za invalidného a podľa
lekárskeho posudku o priznanej miere funkčnej  poruchy 50%, na ktorý sa toto rozhodnutie odvoláva,
bola mu táto stanovená  na dolnej  hranici rozpätia (50%-80%) pre krátky čas od úrazu, neustálený
zdravotný stav s možnosťou zlepšenia i zhoršenia, pričom podľa výpovede svedka, ako na to  poukázal
aj súd prvej inštancie, sa psychický stav žalobcu zlepšuje.
12.  Taký právny záver súdu prvej inštancie, že by zvýšeniu  náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5  zák.
č. 437/2004 Z.z. v danom prípade bránilo zvýšenie náhrady posudzujúcim lekárom podľa § 10 ods. 4
cit. zák., z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva. Možno prisvedčiť žalobcovi,  že aplikáciu § 5 ods.
5 cit. zák. možno dôvodne očakávať v prípade využitia kompetencie posudzujúcim lekárom podľa §
10 ods. 4 cit. zák., avšak aj v tomto prípade musí zvýšeniu náhrady konajúcim súdom predchádzať
dôkladné zváženie konkrétnych okolností každého individuálneho  prípadu so zreteľom na zákonnú
požiadavku  proporcionality medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou ujmou. V danej veci súd
prvej inštancie považoval zvýšenie  lekárom, ktoré nebolo vykonané v maximálne možnej miere,   za
postačujúce pre vyváženie následkov poškodenia zdravia, a nepovažoval za preukázané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo odškodnenie vypočítané zo základnej výmery bodov, neprimerané
rozsahu, v akom  sú obmedzené možnosti žalobcu  uplatniť sa                 v živote a spoločnosti.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že
by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci ním požadované zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súdu prvej inštancie, ktorý  dospel k záveru, že
žalobcovi nepatrí podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšenie základného bodového ohodnotenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri jeho  úvahách,  jeho
závery  nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom a nie sú ani  prejavom svojvôle                   a len
subjektívne presvedčenie žalobcu o splnení predpokladov pre  priznanie požadovanej  výšky náhrady
nie je spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.
13.  Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil  súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom
rozsahu zamietol, ako vecne správny potvrdil podľa   § 387 ods. 1  C.s.p.
14.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s  255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol  nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy
nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod
R 72/2018                   v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
15.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom  hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej



otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                    (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).