Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/91/2017 z 26. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. marca 2018, sp. zn. 20Co/91/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8115225424.1 Krajský súd Prešov | 20Co/91/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8115225424.1 | 2018-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9b360dd-f86e-4f76-a3e0-766f2fa3bcff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115225424.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115225424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: T. U., A.. XX.X.XXXX, W. S.
XXX, F. N.. U.. G. Š.Y., advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29C/405/2015 - 96 zo dňa 24.3.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e s a rozsudok.

II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že úver zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov,
že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 - o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že strany sporu dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o
úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 700 Eur, ktorý sa tento zaviazal
splatiť vo výške 1.500 Eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 120 Eur počnúc dňom 23.2.2015.
Zároveň uvedená zmluva o úvere obsahovala označenie účelu poskytovaných finančných prostriedkov
na výkon podnikania.
V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským. K administratívnemu poplatku uviedol, že zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ
tento poplatok platí. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa. Zo žiadneho zo zmluvných
dojednaní medzi stranami sporu nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobcovi
poskytne. Predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere predpokladané ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. (termín konečnej splatnosti úveru, ročnú
úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu RPMN), uvedený úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní najmä
namietal status žalobcu ako spotrebiteľa. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval a nebol
účinný žiadny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna výška úrokov za poskytnutie



peňažných prostriedkov. Napadnutý rozsudok považuje za neodôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo
výroku vecne správne.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

7. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bol nespotrebiteľský charakter zmluvy.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. V zmluve o úvere je okrem údajov potrebných na identifikáciu dlžníka (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), uvedené aj jeho obchodné meno a IČO.
Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba
(menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO).
Navyše v Žiadosti o úver (č.l. 35 spisu) sú uvedené identifikačné údaje žalobcu ako fyzickej osoby, a to
meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, bydlisko, štátna príslušnosť, osobný stav. V
zmluve sú tiež údaje o manželke a dcére žalobcu a o jeho bývaní. V žiadosti sú vyplnené údaje v kolónke
„Údaje o zamestnávateľovi žiadateľa/živnostníkovi“. Z takéhoto označenia sa zdá, že v predmetnej
kolónke ide o uvedenie zdroja príjmu žiadateľa o úver (t.j. či má príjem zo závislej činnosti, alebo ako
SZČO), a nie o uvedenie účelu úveru. Zo Žiadosti o úver, ktorá je podkladom pre samotnú úverovú
zmluvu, nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalobca o úver žiadal ako fyzická osoba - podnikateľ.
V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalobcovi (ako veriteľovi).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.



10. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, ročná úroková
sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota RPMN, čo spôsobuje, že v zmysle §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je
potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Pokiaľ ide o podmienku v časti poplatku, tento je v 2/3-tinách neúmerne vysoký, a to vo vzťahu
k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide
o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom 2/3-tiny z tohto poplatku
predstavujú 58,33 % celého poskytnutého úveru. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní
s praktikami bánk, ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký
a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Za tento poplatok sa neposkytuje
spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na
neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín poplatku. Ide o úplne netransparentný poplatok.
Takýto poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom.

12. K otázke predmetného administratívneho poplatku sa odvolací už v minulosti mnohokrát vyjadril,
narp. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/14/2017 zo dňa 6.4.2017, č.k. 3Co/124/2016 zo dňa
3.11.2016, č.k. 6Co/164/2016 zo dňa 25.7.2017, č.k. 6Co/36/2017 zo dňa 22.2.2018, č.k. 7Co/151/2016
zo dňa 27.2.2017, č.k. 7Co/222/2016 zo dňa 24.4.2017, č.k. 20Co/44/2016 zo dňa 30.3.2017, č.k.
20Co/195/2016 zo dňa 27.7.2017, č.k. 9Co/93/2016 zo dňa 16.11.2017. Tieto rozhodnutia by mali byť
žalovanému známe.

13. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

14. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, naopak, fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).