Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/461/2014 z 8. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. júna 2015, sp. zn. 2Co/461/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7505212463.1 Krajský súd Košice | 2Co/461/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7505212463.1 | 2015-06-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5450f084-3c2d-4b4c-a858-05d410b348c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7505212463.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/461/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505212463
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7505212463.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1. M. K., G. I. H., S. XX, 2. K. E., G. I. A., S. XXX/X,
právne zastúpení JUDr. Danou Husťákovou, advokátkou so sídlom Košice, Žriedlova 3, proti žalovanej
S. Q., G. I. E. Č.. X, zastúpenej JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
11, o zaplatenie 1.546,83 eur a prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
zo dňa 28.2.2014 č.k. 15C/37/2006-195 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči
žalovanej zaplatenia 1.546,83 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z dôvodu, že aj žalovaná
je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a to väčšinovou, a navyše v konaní bolo
preukázané, že žalovaná užívala len časť nehnuteľnosti, a to v rozsahu zodpovedajúcemu jej podielu.
Vzhľadom k tomu mal súd prvého stupňa za to, že žalobcovia nepreukázali neoprávnené užívanie
nehnuteľnosti žalovanou a preto mal za to, že nemohlo vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej.

O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania s tým, že s poukazom
na ust. § 151 ods. 7 určil výšku vyjadrenú percentom vo výške 100% a o výške náhrady trov potom
rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku o trovách konania sa včas odvolala žalobkyňa v 1. rade.
Navrhla vo výroku o trovách konania zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že náhradu trov konania
účastníkom neprizná. Má za to, že súd prvého stupňa mal vziať do úvahy ust. § 150 O.s.p., keďže
v danej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov. Poukázala na to,
že je starobná dôchodkyňa, má 86 rokov a veľmi zlý zdravotný stav, pričom pravidelne berie lieky a
často je hospitalizovaná. Je odkázaná na starobný dôchodok. Okrem toho treba prihliadať na to, že
žalovaná nikdy nespochybňovala, že nehnuteľnosť užívala, ani to, že ona jediná od nej má kľúče, pričom
žalobkyňa na nehnuteľnosť počas rozhodného obdobia nemala prístup. Vzhľadom k tomu, za tejto
situácie považuje za neprimerane tvrdé použitie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pre priznanie náhrady trov.

Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil, priznal žalovanej aj náhradu trov odvolacieho konania, a to za vyjadrenie k odvolaniu 37,58 eur +
režijný paušál 8,04 eur. Žalovaná má za to, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa
v zmysle ust. § 150 O.s.p. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o náhrade správne aplikoval zásadu
úspechu v spore, podľa ktorej každá sporná strana, ktorá prehrá spor, má nahradiť trovy druhej strane.



Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, na ktoré v celom rozsahu poukázal
odvolací súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v danom prípade je na mieste
použitie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaná mala v celom rozsahu v konaní úspech. Žalobcovia
žiadnym spôsobom nepreukázali, že by u nich boli dané dôvody osobitného zreteľa pre použitie ust. §
150 O.s.p. S ohľadom na ich majetkové pomery, čo vyplýva už aj z toho, že žalobcovia od roku 2005
viedli spor proti žalovanej o zaplatenie 46.600,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom celú dobu
boli zastúpení advokátom. Okrem toho súčasťou spisu je aj doklad - rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
priznaní starobného dôchodku žalobkyni v 1. rade, ktorý v roku 2005 činil 7.792,- Sk mesačne. Už len
zo samotnej tejto skutočnosti vyplýva, že u žalobcov nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a
preto odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, keďže doposiaľ nie je rozhodnuté ani o trovách
prvostupňového konania a preto úlohou súdu prvého stupňa bude v konečnom rozhodnutí o trovách
konania rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, ktoré v súvislosti s prejednávaním tohto odvolania
vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.