Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/208/2009 z 13. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2012, sp. zn. 2Co/208/2009, ECLI:SK:KSBA:2012:1009899656.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/208/2009 | ECLI:SK:KSBA:2012:1009899656.1 | 2012-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35b3df83-4696-4268-a05f-a6be5d1725e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1009899656.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/208/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899656
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009899656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X. L., Q. R.. Č.. XX, zast. advokátom: Mgr. Jozef Mejo, Žehrianska ul. č.10,
Bratislava, proti odporcovi: T. Q..J..H.., IČO: XX XXX XXX, H. R.. XX, D. X. L., zast. advokátom: JUDr.
Jozef Boledovič, Rovinka č. 578, o zaplatenie istiny 221.203,- Sk (7.342,59 eur) a o vzájomnom návrhu
odporcu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. decembra 2008,
č. k. 4C 829/2008-312, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom návrhom navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť
zaplatiť odporcovi sumu 15.131,- Sk (502,25 eur), vzájomný návrh odporcu vo zvyšku zamietol
a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 120 ods. 1, 3, § 132 O.s.p., § 451 ods. 1, 2, § 631 Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že medzi účastníkmi konania nebolo spornou otázkou uzavretie zmluvy o dielo ani jej
obsah (stavba rodinného domu V. Ivanke L., Q. R. podľa schválenej projektovej dokumentácie a
stavebného povolenia ako i cena za dielo v sume X.XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur bez DPH, pevnou
sumou, na základe rozpočtu), spornou ostala otázka platby v sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX M.),
ktorej zaplatenie navrhovateľ preukazoval v priebehu konania účtovným dokladom vystaveným dňa
12.09.1997 odporcom o prijatí tejto sumy od navrhovateľa, pričom dospel k záveru, že tento listinný
dôkaz sám o sebe pri absencii ďalších podporných dôkazov zo strany navrhovateľa nemá dostatočnú
dôkaznú silu, návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy XXX.XXX,- Sk titulom vydanie bezdôvodného
obohatenia, zamietol. Výrok rozsudku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu XX.XXX,- Sk
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, odôvodnil súd prvého stupňa tým, že navrhovateľ nesporne
za dielo zaplatil sumu X.XXX.XXX,- Sk, avšak prijal plnenie v sume X.XXX.XXX,- Sk a preto vo zvyšku
vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. a vecne čiastočným úspechom sporových strán v konaní voči sebe navzájom.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý podal navrhovateľ v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a preto navrhol rozsudok v napadnutej časti zamietnuť (pravdepodobne zmeniť)
a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu finančné plnenie vo výške preplatku fakturovanej čiastky voči
dohodnutej cene, po odrátaní neuskutočnených prác a preplatku zálohových platieb oproti fakturovanej



sume, tak ako je to vyčíslené v prílohe písomnosti, ktorú súdu predložil. Namietol záver súdu prvého
stupňa, že zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje dojednania o určení
jednotlivých vecí dodaných objednávateľom, z dôvodu ktorého platí domnienka, že cena objednávateľom
dodaných prác sa neznižuje cena za vykonané práce. Poukázal na skutočnosť, že k zmluve bol priložený
aj finančný rozpis prác, v ktorého boli vyčíslené aj jednotlivé položky a tieto tvorili sumu X.XXX.XXX,-
Sk bez DPH, ktorá ako cena za vyhotovenie diela bola dohodnutá, pričom z týchto položiek neboli
niektoré práce dodávateľom realizované, napr. suma XXX.XXX,- Sk za položenie parkiet a materiál, ktorý
navrhovateľ kúpil sám a preto bolo potrebné jeho hodnotu odpočítať od dohodnutej sumy. Namietol, že
podrobne súdu prvého stupňa sumy vyčíslil a tento v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že práce
a materiály finančne dohodnuté neboli. Vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil dôkazy
týkajúce sa výšky sumy, ktorá zhotoviteľovi zaplatená bola, keď opakovane konštatoval v odôvodnení
svojho rozhodnutia, že ku dňu 31.12.1997 bola zaplatená suma X.XXX.XXX,- Sk, a toto tvrdenie oprel
iba o výpoveď zhotoviteľa bez náležitých listinných dôkazov. Vytkol súdu prvého stupňa, že neprihliadol
pri svojom rozhodovaní na skutočnosť, že v zmluve o delo boli dohodnuté zálohové platby v celkovej
sume X.XXX.XXX,- Sk bez DPH do 15.09.1997, pričom zhotoviteľ nikdy ústne ani písomne nenamietal
nedodržanie tejto časti zmluvy nenapadol a zároveň vytkol súdu prvého stupňa, že nezohľadnil časovú
zhodu vyplatenia spornej sumy XXX.XXX,- Sk zo dňa 12.09.1997 do 15.09.1997. Odvolateľ ďalej vo
svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nevzal do úvahy ani preukázanú skutočnosť, že v danom
období bol v zahraničí a nemal preto možnosť ani čas podrobne kontrolovať práce, z dôvodu ktorého
vyplácal požadované sumy bez dodatočného zhodnotenia ich využitia a preto došlo k preplateniu
dohodnutej sumy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj skutočnosti
okolo prác navyše, keď konštatované práce - dodávka a montáž plastových okien a žalúzii vo výške
XXX.XXX,- Sk, ktorá bola zahrnutá v projekte, avšak žalúzie zaplatil sám, o čom aj súdu predložil
doklad, zároveň uhradil aj vykonanú elektroinštaláciu v sume XX.XXX,- Sk, pričom súd nevzal do úvahy
ani skutočnosť, že všetky práce, ktoré boli vykonané navyše mali byť navrhovateľom odsúhlasené a
podpísané. Poukázal na skutočnosť, že napriek 10 rokov trvajúcemu sporu, odporca svoju obranu oprel
iba o slovné zhodnotenia a tvrdenia bez toho, aby predložil relevantné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia
preukázali.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázal na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom
rozhodoval súd prvého stupňa už iba o nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny XXX.XXX,- Sk a o
vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie istiny XXX.XXX,- Sk, pričom z obsahu odvolania navrhovateľa
vyplýva, že týmto napadol iba výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol jeho návrh zamietnutý.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

V prejednávanej veci je nesporné, že účastníci konania dňa 12.06.1997 uzavreli zmluvu o dielo, na
základe ktorej sa odporca ako zhotoviteľ zaviazal navrhovateľovi ako objednávateľovi vykonať stavbu
rodinného domu v D. X. L., na Q. R., podľa projektu, ktorý tvoril prílohu zmluvy za cenu stanovenú
pevne vo výške X.XXX.XXX,- Sk bez DPH. Z čl. IV tejto zmluvy vyplýva, že odporca bol povinný
prípravné práce ukončiť do 26.04.1997 a stavbu ukončiť do 15.12.1997. Práce naviac a iné technické
riešenia oproti projektovej dokumentácii v zmluvne dohodnutej cene zahrnuté neboli s tým, že tieto
mali byť doložené rozpisom prác a vopred odsúhlasené objednávateľom (navrhovateľom) a po ich
odsúhlasení na základe predloženej faktúry vykonaných prác, mali byť uhradené. Predmetná stavba
bola odovzdaná dňa 14.05.1998, pričom ako zo zápisu o odovzdaní stavby vyplýva, bola realizovaná v
zmysle stavebného povolenia a projektovej dokumentácie, je schopná užívania a odovzdaná bez vád.

Súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom v posudzovanej veci zo dňa 29.05.2006, č. k. 35C
59/1999-210 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu XXX. XXX,- Sk, vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol a zároveň zamietol vzájomný návrh odporcu, ktorým žiadal uložiť navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť mu sumu XXX.XXX,- Sk. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, prvostupňový
rozsudok uznesením zo dňa 14.08.2007, č. k. 2Co 1/2007-239 v napadnutej časti zrušil (odvolanie



odporcu bolo podané iba proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
XXX.XXX,- Sk a proti výroku, ktorým bol jeho vzájomný návrh zamietnutý) a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Z uvedeného vyplýva, že po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo úlohou súdu
posúdiť nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy XXX. XXX,- Sk a vzájomný návrh odporcu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je
vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a
pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem
skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí
predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je
totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou,
pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a
§ 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie,
teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho,
že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá
z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon
účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné
prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje
nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do
rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto
rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže
postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané.

Súd prvého stupňa sa citovanými zákonnými ustanoveniami riadil dôsledne a vo veci rozhodol na
základe riadneho zistenia skutkového stavu a dostatočne vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ,
ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že skutočne dňa
12.09.1997 odporcovi zaplatil XXX.XXX,- Sk, dôkazné bremeno neuniesol. Súd prvého stupňa dospel
k správnemu právnemu záveru, že ku dňu 15.12.1997, ktorý bol v zmluve o dielo dohodnutý ako
termín ukončenia stavby, navrhovateľ odporcovi uhradil zálohové platby v sume X.XXX.XXX,- Sk a
preto odporca pokračoval v zhotovovaní diela aj v nasledujúcom roku 1998, v ktorom navrhovateľ
nesporne zaplatil odporcovi titulom čiastkových platieb spolu sumu XXX.XXX,- Sk. Navrhovateľ, ktorý
dňa 14.05.1998 stavbu prevzal a podpísal zápis o jej odovzdaní s tým, že stavba je užívania schopná a
odovzdaná bez závad, až po doručení konečného vyúčtovania odporcom, začal namietať prefakturáciu
ceny diela.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v
celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s
ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd sa preto, v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa,
rozsudok v jeho napadnutej časti, odôvodnenie ktorého spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako
vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p., a v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ich v súlade
s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.