Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/33/2011 z 24. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. januára 2012, sp. zn. 24Co/33/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011899822.1 Krajský súd Trnava | 24Co/33/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2011899822.1 | 2012-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 697 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4303c0f8-0c81-472a-8e10-309ae1196c3e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2011899822.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/33/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899822
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899822.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Bytové
družstvo so sídlom v Trnave, Trnava, Beethovenova 26, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Slanina,
so sídlom Trnava, Bradlanská 2 proti odporcom: 1. Z. N., nar. X.XX.XXXX, bytom N., N. XXXX, 2. N. N.,
nar. X.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: Rudolf Stráňava, bytom
Vrbové, Nám. J. Emanuela 332/3, o zaplatenie 139,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.11.2010 č.k. 5C/409/2008-408, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatku z
omeškania vo výške 139,88 Eur (ods. I. výroku). Odsekom II. výroku navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcom trovy konania vo výške 99,58 Eur a odsekom III. nahradiť štátu trovy konania vo
výške 157,66 Eur; všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd
odôvodnil právne aplikáciou ust. § 696 ods. 1, § 697 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
i čl. 53 ods. 4, 5 a 6 Stanov navrhovateľa. Vecne argumentoval v podstate tým, že predpokladom
pre vznik omeškania s platením nedoplatku za úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu je
riadne vyúčtovanie. Vyúčtovania navrhovateľa vykonané doteraz za roky 1996 - 1998 boli ale chybné,
vrátane opravných vyúčtovaní, v rozpore s cenovými predpismi a preto súd na ne neprihliadol. Riadne
vyúčtovania za rozhodné obdobie pritom navrhovateľ neurobil. Vzhľadom na to nie je možné žiadať od
odporcov zaplatenie poplatku z omeškania, keďže za týchto okolností sa do omeškania nemohli dostať.
Súd pritom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania vo veci, ktoré preukázalo, že vyúčtovania
navrhovateľa nedoplatkov na úhradách spojených s užívaním bytu odporcami za roky 1996, 1997 a 1998
trpeli nedostatkami, ktoré boli zistené jednak kontrolou SFK Bratislava (za roky 1996 a 1997), ale je v
zmysle záverov do konania pribratého súdneho znalca, ktorý v rozpore s tvrdením navrhovateľa o výške
nedoplatku 5.257,- Sk zistil, že nedoplatok je vo výške 2.581,15 Sk, ktoré závery znalca si prvostupňový
súd osvojil. Vzhľadom na to, že už v súčasnosti trovy konania značne prevyšujú hodnotu sporu, ako aj z
dôvodu, že žiadne nové zistenia by nový znalec zrejme do veci nevniesol, súd nepovažoval za potrebné
nariaďovať navrhnutý kontrolný znalecký posudok vo veci. Keďže následne prvostupňový súd uzavrel,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal právo na
náhradu trov konania uplatnené iba vo výške preddavku na znalecké dokazovanie v sume 99,58 Eur.



S poukazom na § 151 ods. 6 v spojení s § 148 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol bez návrhu aj o trovách štátu,
ktoré platil na odmene znalca v sume 157,66 Eur poskytnutej zo štátnych prostriedkov a neúspešnému
navrhovateľovi uložil povinnosť tieto trovy uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil i
vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedol dôvod obsiahnutý v § 205 ods.
2 písm. d), že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v § 205
písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že na základe výsledkov Správy finančnej kontroly Bratislava č. 170/99 navrhovateľ vyhotovil nové
vyúčtovanie za rok 1997, pričom vyúčtovania za roky 1996 a 1998 sa vo svojom výsledku nezmenili. Na
základe tohto protokolu navrhovateľ vykonal opravu nedoplatkového vyúčtovania za rok 1997 formou
obvyklého účtovného postupu a to vystavením dobropisu na sumu 621,- Sk. Stav konta odporcov upravil
o 621,- Sk. Neskôr dňa 6.5.2005 na výzvu Okresného súdu Trnava boli opravené vyúčtovania za roky
1996, 1997 a 1998 doručené odporcom na pojednávaní. Uvedený deň je dňom, kedy boli odporcom
doručené opravené vyúčtovania aj keď sa v skutočnosti zmena týkala len roku 1997. Navrhovateľ sa
pritom nestotožňuje s obsahom znaleckého posudku č. 1/2008 znalca Ing. Z. N., ako to namietal v
priebehu konania. Výpoveď znalca na pojednávaní prvostupňového súdu podľa odvolateľa nemožno
považovať za vyjadrenie sa k znaleckému posudku, keďže v tomto čase už nebol zapísaný v zozname
znalcom. Súd preto dodatočne znalca označil ako svedka. Výhrady navrhovateľa proti znaleckému
posudku spočívali najmä v tom, že plynová kotolňa v uvedenom dome je umiestnená priamo v dome a
dodáva teplo len užívateľom bytov v ňom bývajúcim. Teda ak Bytové družstvo so sídlom v Trnave bolo
dodávateľom tepla, to isté družstvo bolo aj odberateľom. Závery znalca o poskytovaní zliav sú potom
nelogické, keďže navrhovateľ dodával a vyrábal teplo bez zisku len za priame oprávnené náklady. Z
tohto dôvodu sa na kotolňu nemohol použiť režim vyhlášky č. 206/1991 Zb. Znalec sa nevysporiadal so
zásadnou otázkou, že v bytovom družstevníctve je každý dom samostatnou ekonomickou jednotkou a
bytové družstvo iba spravuje finančné zdroje platené nájomcami a užívateľmi bytov. Konečná žalovaná
suma predstavovala po započítaní platieb naviac zo strany odporcov sumu 4.214,- Sk. Podľa odvolateľa
súd odignoroval výsledky kontroly vykonané Správou finančnej kontroly z roku 1999 i jej vyjadrenie.
Použil za základ svojho rozhodnutia znalecký posudok aj keď sa jedná len o jeden z dôkazných
prostriedkov a nevytvoril si vo veci samostatný skutkový a právny názor. Zdôraznil, že na pojednávaní
prvostupňového súdu dňa 11.7.2006 zástupca odporcov opravené vyúčtovania za roky 1996, 1997 a
1998 prevzal. Za neopodstatnené označil záverečné resumé súdu, že vyúčtovania navrhovateľa boli
vykonané v celom rozsahu chybne, vrátane opravných.

Odporcovia odvolací návrh nepodali. K odvolaniu navrhovateľa doručili prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil s vyslovením presvedčenia, že rozhodnutie je
opodstatnené a súd v ňom vyložil ako a prečo tak vykonané dôkazy vyhodnotil. Opätovne podrobne
poukazujú na to, aká mala byť správna kalkulácia vyúčtovania úhrad za plnenia spojené s užívaním
predmetného bytu odporcami. Uzatvorili, že v rozhodnom období mali odporcovia nie nedoplatok,
ale preplatok 255,- Sk, čím bol spochybnený základ pre výpočet poplatku z omeškania. Poukazujali
na nedostatky predmetných vyúčtovaní a vyvrátili názory navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní. Pokiaľ
navrhovateľ namieta osobu znalca, odporcovia považujú za rozhodné, že v čase vypracovania posudku
bol znalcom. To, že súdnym znalcom už nebol v čase vyjadrenia sa k posudku, označili za bezvýznamné
s poukazom na to, že k vlastnému posudku sa musí vyjadrovať len tvorca a nemôže ho vysvetľovať
niekto iný.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je
možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.



Pretože, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a
presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Na posilnenie správnosti záverov prvostupňového súdu i vzhľadom na relevantné odvolacie námietky
navrhovateľa sa potom žiada dodať nasledovné:

Navrhovateľ sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia úhrady 5.257,- Sk istiny a 8.742,- Sk
poplatku. V priebehu konania postupne opakovane dochádzalo k čiastočnému späťvzatiu návrhu a k
čiastočnému zastavovaniu konania prvostupňovým súdom, až napokon predmetom konania zostal len
poplatok z omeškania v sume 4.214,- Sk (139,88 Eur).

Prvostupňový súd vo veci opakovane rozhodol rozsudkom zo dňa 11.9.2003 č.k. 11C/92/2000-149,
ktorým návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania (vtedy vo výške 8.742,- Sk) zamietol.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne prvostupňový súd Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 11.7.2006 č.k.
PN 11C/92/2000-281 tak, že konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 3.725,- Sk
zastavil a vo zvyšnej časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 4.214,- Sk návrh navrhovateľa
zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa
31.1.2007 č.k. 24Co/3/2006-317 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol návrh
navrhovateľa zamietnutý zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom odporučil vo veci nariadiť
znalecké dokazovanie.

Prvostupňový súd v ďalšom konaní do konania pribral znalca Ing. Milana Vrabca, ktorý vo veci podal
znalecký posudok č. 1/2008. Záverom znalca bol poukaz na porušenia právnych noriem zo strany
navrhovateľa pri vyhotovení vyúčtovaní nedoplatku úhrad odporcov za platby spojené s užívaním
predmetného bytu s tým, že celkový nedoplatok za roky 1996 a 1998 je 2.581,15 Sk. Z prílohy č. 6
znaleckého posudku vyplýva, že za rok 1996 nedoplatok predstavuje sumu 1.663,07 Sk (v rozpore s tým
vo vyúčtovaní za tento rok navrhovateľ vyčíslil nedoplatok vo výške 2.761,- Sk); za rok 1997 nedoplatok
odporcov predstavuje podľa znaleckého posudku sumu 1.244,62 Sk (v rozpore s tým podľa vyúčtovania
vypracovaného navrhovateľom 3.325,- Sk); za rok 1998 znalec vyčíslil nedoplatok odporcov sumou
-326,54 Sk, teda preplatok v sume 326,54 Sk (v rozpore s tým podľa vyúčtovania navrhovateľa 485,- Sk);
celkový nedoplatok podľa znalca za rozhodné obdobie potom predstavuje sumu 2.581,15 Eur, v rozpore
s tým podľa žaloby navrhovateľa 5.257,- Sk. K vyúčtovaniu zálohových úhrad a nákladov za užívanie
predmetného bytu za rok 1997 navrhovateľ vyhotovil iba dobropis v zmysle ktorého „dobropisoval“
odporcom sumu 621,- Sk. Teda pôvodný nedoplatok 3.325,- Sk znížil na 2.704,- Sk.

Z obsahu zápisnice z pojednávania prvostupňového súdu dňa 6.7.2005 (č.l. 195 spisu) vyplýva, že
na tomto pojednávaní nebol prítomný žiaden z odporcov, zúčastnil sa ho iba ich na zastupovanie v
konaní splnomocnený zástupca. Na pojednávaní boli predložené k nahliadnutiu zástupcovi odporcov
vyúčtovania na č.l. 186-188, pričom vyúčtovanie nedoplatku za roky 1996 a 1998 je totožné ako v
pôvodných vyúčtovaniach navrhovateľa a pri vyúčtovaní v roku 1997 je rukou poznamenané, že bola
dobropisovaná suma 621,- Sk z pôvodnej sumy 3.325,- Sk a rozdiel medzi zálohovými platbami a
nákladmi za dané obdobie teda nedoplatok je 2.704,- Sk. Z obsahu zápisnice tiež nesporne vyplýva,
že tieto vyúčtovania boli po oboznámení sa zástupcom odporcov vrátené súdu. Z uvedeného teda
vyplýva, že ani tieto čiastočne upravené vyúčtovania navrhovateľa neboli odporcom doručené, keďže
boli dané iba na nahliadnutie ich zástupcovi procesne splnomocnenému výlučne na zastupovanie v
súdnom konaní. Tvrdenie odvolateľa, že vyúčtovania boli odporcom doručené preto neobstojí.

Vzhľadom na to, že v danom prípade rozhodnutie súdu nesporne záviselo od posúdenia skutočností, na
ktoré bolo treba odborné znalosti, prvostupňový súd správne pribral do konania znalca, ktorému uložil
nielen vypracovanie písomného znaleckého posudku, ale následne ho vypočul tiež na pojednávaní.
Keďže ale medzičasom pôvodný znalec prestal byť súdnym znalcom, prvostupňový súd ho správne
vypočul ako svedka. Ing. Milan Vrabec v čase jeho výpovede už nemohol byť vypočúvaný ako súdny



znalec, keďže táto jeho funkcia už zanikla a zároveň súd nemohol o vyjadrenie k podanému posudku
požiadať ani iného súdneho znalca, ktorý ho nevyhotovil. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s názorom
prvostupňového súdu, že vypracovanie kontrolného znaleckého posudku v danom prípade, keď už
súčasné trovy viacnásobne prevyšujú predmet žaloby by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti
Občianskeho súdneho konania (§ 6 O.s.p.). Vo výpovedi pred prvostupňovým súdom sa Ing. Z. N.
vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania vznesenými proti ním podanému znaleckému
posudku. Odvolací súd sa oboznámil jednak so znaleckým posudkom a jednak výpoveďou Ing. Z.
N. a po jeho vyhodnotení ako každého iného dôkazu zhodne s prvostupňovým súdom si rovnako
osvojil jeho závery. Súd pritom nebol spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej
správnosti. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom podaného znaleckého posudku i vyjadrením
jeho zhotoviteľa na pojednávaní, v kontexte s námietkami účastníkov konania proti posudku zistil, že
podaný znalecký posudok má všetky náležitosti vyžadované zákonom, že je komplexný, že znalec
riadne vyčerpávajúco a presvedčivo zodpovedal úlohu uloženú mu súdom, pričom svoje závery podložil
a zdôvodnil, že podaný posudok nie je v rozpore s inými vo veci vykonanými dôkazmi, pričom vychádza
zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. Skladba podaného znaleckého posudku pritom
umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. I pri tomto posúdení predmetný
znalecký posudok obstál. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že znalecký posudok je v rozpore so závermi
SFK, odvolací súd poukazuje na to, že správa SFK bola len jedným z dôkazov, ktorej závery boli práve
daným znaleckým posudkom vyvrátené resp. korigované. S poukazom na uvedené sa preto odvolací
súd rovnako ako prvostupňový so závermi predmetného znaleckého posudku stotožnil.

Vzhľadom na to potom v konaní bolo preukázané, že ani jedno z vyúčtovaní úhrad navrhovateľa za
plnenia spojené s užívaním bytu odporcami za roky 1996, 1997 a 1998 nebolo správne, keď nedoplatky
zistené znalcom boli nižšie. Z uvedeného potom vyplýva, že ani jedno z daných vyúčtovaní nebolo
urobené riadne a riadne vyúčtovania zároveň ani neboli doručené odporcom. V dôsledku toho nemohla
ani nastať ich splatnosť a následne ani omeškanie odporcov a ani nárok navrhovateľa na zaplatenie
žalobou uplatneného poplatku z omeškania v zmysle súdom prvého stupňa citovaného a aplikovaného
§ 697 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti sa žiada poukázať na konštantnú judikatúru napr. R15/1969, v zmysle ktorej splatnosť
nedoplatku odplaty za ústredné alebo diaľkové vykurovanie a za dodávku teplej vody nenastáva, ak
vyúčtovanie nebolo vykonané riadnym spôsobom. I tento judikát podporuje záver prvostupňového i
odvolacieho súdu, že vznik splatnosti nedoplatku za plnenia poskytované s užívaním bytu je viazané na
vykonanie (a doručenie) riadneho vyúčtovania, k čomu v danom prípade nedošlo. I judikát publikovaný
pod R68/1974 uzatvára, že pohľadávka organizácie bytového hospodárstva voči užívateľovi bytu z
úhrady vodného a stočného je splatná po uplynutí 5. dňa v mesiaci nasledujúcom po tom, keď
bol užívateľ bytu oboznámený s rozvrhom celkovej odplaty... vykonaným organizáciou bytového
hospodárstva na jednotlivých užívateľov v dome. V danom prípade, ale odporcovia v dôsledku absencie
doručenia riadnych vyúčtovaní nedoplatkov neboli fakticky oboznámení s riadnym rozvrhom celkovej
odplaty.

I v závislých výrokoch odvolacími dôvodmi výslovne nenapadnutých, o náhrade trov konania účastníkov
a štátu bolo prvostupňové rozhodnutie správne a preto odvolací súd rovnako s použitím § 219 ods. 2
O.s.p. odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku i v tejto časti.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní boli plne úspešní odporcovia a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže odporcom podľa obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale
najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, nebola im odvolacím súdom
priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.