Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/47/2019 z 24. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. septembra 2019, sp. zn. 6CoP/47/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5718203586.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/47/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5718203586.1 | 2019-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2436a8ce-cede-4b3c-8458-8d8967d5e66e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5718203586.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203586
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718203586.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: E. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H.
XXXX/X, J., a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D., v konaní o návrhu otca na zvýšenie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 19P/70/2018-95 zo dňa 1. marca
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 19P/70/2018-95 zo dňa 1. marca 2019
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

N a r i a ď u j e opravu napadnutého rozhodnutia v záhlaví rozsudku tak, aby v ňom bolo uvedené
meno a priezvisko sudcu rozhodujúceho vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého E.
H., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 60,00 Eur mesačne od 04.10.2018 vždy do 20-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.10.2018 do
28.02.2019 v celkovej výške 147,16 Eur povolil matke splácať v splátkach po 10,00 Eur mesačne počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok k rukám otca. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k.
16P/67/2013 zo dňa 06.10.2015 vo výroku o vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom, doručeným okresnému súdu
dňa 04.10.2018, domáhal zvýšenia výživného na maloletého E. H., a to zo sumy minimálneho výživného
na sumu 150,00 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, keďže od doby posledného rozhodovania
súdu o výživnom v októbri roku 2015 došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré v
septembri roku 2019 začne navštevovať základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh otca na zvýšenie výživného je
čiastočne dôvodný. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.
16P/67/2013-520 zo dňa 06.10.2015, ktorým schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletý E.
H. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť na maloletého E. H. výživné
mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na



nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, od 19.12.2013 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
Zároveň bol upravený styk matky s maloletým E. H.. Matka v čase posledného rozhodovania pracovala
s mesačným zárobkom 148,00 Eur brutto a otec bol zamestnaný s priemerným čistým príjmom v sume
625,00 Eur mesačne. Maloletý E. H. mal v čase posledného rozhodovania tri roky, navštevoval materskú
školu.

4. V nadväznosti na citované ustanovenie § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1,
§ 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine konštatoval, že pri svojom rozhodovaní o zmene výživného
porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania
rozhodnutia. Porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol
k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania zistil, že otec pracuje u
toho istého zamestnávateľa, jeho priemerný príjem sa zvýšil zo sumy 625,00 Eur mesačne na sumu
899,50 Eur, čo predstavuje zvýšenie jeho príjmu o 43,92 %. Naďalej je poberateľom prídavku na dieťa
a uplatňuje si na maloletého daňový bonus, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka aktuálne pracuje.
Podľa jej slov je zamestnaná od 01.03.2019, pracovnú zmluvu k dispozícii nemala, jej predchádzajúci
pracovný pomer skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený k 31.01.2019. V konaní deklarovala, že
už má uzatvorenú ďalšiu pracovnú zmluvu s dohodnutým mesačným príjmom 580,00 Eur brutto/mesiac.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka pomerne často (4x za rok 2017, 2x za rok 2018)
mení zamestnania, avšak dokazovaním bolo preukázané, že pokiaľ v čase posledného rozhodovania
bol príjem matky 140,00 Eur mesačne brutto, aktuálne sa jej príjem pohybuje v priemere vo výške 428,94
Eur brutto/mesiac (obdobie 08/2017 až 08/2018), čo predstavuje zvýšenie jej príjmu o 189,82 %. V
domácnosti s matkou naďalej žije maloletá dcéra, ktorej výdavky sú primerané jej veku, mimoriadne
výdavky maloletej dcéry matka nepreukazovala. Matka naďalej žije a býva v nájomnom byte (aktuálne
nájom 265,00 Eur + variabilná zložka spotreba energie + cena za upratovanie 4,50 mesačne; v čase
posledného rozhodovania suma 240,00 Eur mesačne s energiami). Na strane matky neboli zistené
žiadne objektívne (zdravotné) problémy, ktoré by znižovali jej pracovný potenciál.

5. Na základe takto preukázaného skutočného stavu súd pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
matky k maloletému dieťaťu na sumu 60,00 Eur mesačne od 04.10.2019, t. j. od podania návrhu na
súd. Matka v konaní deklarovala, že je ochotná platiť zvýšené výživné na sumu 50,00 Eur mesačne,
ktorá čiastka nezodpovedá zvýšeným výdavkom na maloletého a zmeneným pomerom, ku ktorým došlo
v priebehu viac ako troch rokov. Súd však nezistil takú výraznú zmenu pomerov na strane maloletého
dieťaťa a na strane matky, ktoré by odôvodňovali v celom rozsahu vyhovieť návrhu otca a zvýšiť výživné
na sumu 150,00 Eur mesačne. Súd nevzal do úvahy potencionálne výdavky maloletého, ktoré budú
spojené s nástupom s plnením si povinnej školskej dochádzky maloletým, nakoľko tieto nie je možné
zatiaľ špecifikovať a preukázať. Zároveň súd neakceptoval tvrdenie matky, že existovala dohoda medzi
jej matkou, ňou a otcom maloletého dieťaťa vo vzťahu k darovaniu peňažnej sumy 6.000,00 Eur. Matka
prezentovala, že tieto mali byť starou matkou darované ako vyživovacia povinnosť z jej strany. Toto
tvrdenie bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou starej matky maloletého, o ktorej pravdivosti nemal súd
žiadne pochybnosti. Pokiaľ matka argumentovala v konaní, že príjem otca je vyšší ako jej, tento argument
sa v konaní preukázal ako pravdivý. Je to však matka, ktorej príjem od posledného rozhodnutia výrazne
vzrástol o 189,82 % oproti otcovi, ktorému príjem stúpol o 43,92 %, čo bolo potrebné premietnuť aj do
výšky zvýšeného výživného. Aj pri určenom výživnom vo výške 60,00 Eur mesačne bude otec naďalej
vo zvýšenej miere (oproti matke) pokrývať výdavky maloletého, čo ale odráža rozdielne príjmové a
majetkové pomery rodičov.

6. Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 04.10.2018 do
28.02.2019 v celkovej výške 147,16 Eur, ktoré umožnil matke splácať po 10,00 Eur mesačne od
právoplatnosti rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlh na
výživnom bol vypočítaný ako rozdiel medzi doposiaľ hradeným výživným v sume 30,00 Eur mesačne a
sumou zvýšeného výživného v sume 60,00 Eur mesačne.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

8. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala
rozsudok okresného súdu zmeniť s tým, že jej bude uložená povinnosť platiť výživné vo výške 50,00 Eur
mesačne. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



ktoré spočívajú najmä v tom, že chybne vyhodnotil jej finančné možnosti v porovnaní s celkovou
finančnou a majetkovou situáciou na strane otca maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že nie je schopná
platiť výživné vo výške 60,00 Eur mesačne a taktiež nie je schopná doplácať splátky výživného za
minulé obdobie. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu narodenému v roku 2008, na
ktoré poberá náhradné výživné vo výške 136,00 Eur mesačne. Nedisponuje žiadnym majetkom. Otec
maloletého E. H. má stabilnú prácu v štátnom sektore, má aj pomoc od starých rodičov a nie je v núdzi.
Výživné platila vždy riadne a načas k 20-temu dňu v mesiaci a je si vedomá svojej morálnej povinnosti
voči dieťaťu.

9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odkedy mu bol syn zverený do starostlivosti,
matka maloletého dieťaťa prispievala na jeho výživu vo výške približne 30,00 Eur mesačne. Od roku
2013 synovi nič riadne nekúpila, na nič nechcela prispieť, nikdy sa s ňou nedalo dohodnúť, jej odpoveď
znela nemám, nedám, syn je v tvojej starostlivosti, tak sa staraj. Synovi zabezpečuje všetky potreby,
oblečenie, stravu, záujmy, hračky, výlety a dovolenky, vytvára mu vhodné prostredie, v ktorom prosperuje
a rastie, nepočíta koľko to stojí. V ďalšej časti vyjadrenia bližšie vyčíslil, akou čiastkou matka platila
výživné po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Súčasne s predmetným konaním prebiehalo konanie o
zverenie maloletého syna do starostlivosti matky, avšak v rámci tohto konania sa dohodli s matkou na
úprave styku matky so synom a napriek tomu matka stanovené dni nedodržiava, syna nevyzdvihla v
stanovených termínoch. Uvedené okolnosti avizoval aj kolíznemu opatrovníkovi. Z uvedeného mal za
to, že matke vôbec nezáleží na synovi.

10. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril, výzvu prevzal dňa 11.06.2019.

11. Matka ani kolízny opatrovník na vyjadrenie otca k odvolaniu písomne nereagovali.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a
contrario) toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že matka sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov považoval návrh otca na zvýšenie výživného za čiastočne
dôvodný a ku svojim záverom dospel v kontexte vykonaných dôkazov, vo veci správne rozhodol a svoje
rozhodnutie zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnil.

16. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky matky
formulované v jej opravnom prostriedku.

17. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči
dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne



zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciu pracovných príležitostí, primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet
iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť
k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou
školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a
schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti,
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať
skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo
k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné
rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

19. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné podmienky pre
posúdenie návrhu otca na zvýšenie výživného. Odvolací súd mal spoľahlivo preukázanú existenciu
podmienok pre zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Od doby posledného rozhodovania, od poslednej úpravy výživného zmenili sa pomery, maloletý v
čase posledného rozhodovania súdu mal 3 roky, v súčasnej dobe dovŕšil 7 rokov a v septembri začal
navštevovať 1. ročník základnej školy. Od doby posledného rozhodovania uplynuli takmer 4 roky. Bežné
výdavky maloletého dieťaťa boli otcom v konaní preukázané relevantnými dokladmi a výsluchom otca
na pojednávaní okresný súd dostatočne ozrejmil skutočnosti týkajúce sa pomerov maloletého dieťaťa.
Podrobným výsluchom účastníkov boli dôsledne skúmané všetky podstatné skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie súdu o zmene výšky výživného pre maloleté dieťa. Dôkazy vykonané výsluchom účastníkov,
podporené listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne, umožňujú odvolaciemu súdu konštatovať, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci samej dostatočné dokazovanie, skutočný stav zistil úplne a správne a zo
skutkových zistení vyvodil aj správne právne závery. Z dokazovania súdu prvej inštancie je nesporným,
že matka aktuálne pracuje so zárobkom v priemere mesačne 428,94 Eur brutto, a pokiaľ ide o bežné
životné náklady rodičov, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dokazovanie vykonané okresným
súdom a podrobne uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku.

20. Odvolací súd sa plne stotožnil s úvahami okresného súdu o opodstatnenosti zvýšenia výživného
matky v sume určenej okresným súdom. Pokiaľ matka poukazovala na svoj aktuálny príjem a
porovnávala tento príjem s príjmami a majetkovými pomermi na strane otca, je potrebné zdôrazniť,
že matka je zdravá, v produktívnom veku a v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí a
predovšetkým maloletého E. H. je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z
pracovného či obdobného pomeru v záujme plnenia si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Častou
fluktuáciou matky v jej zamestnaniach sa matka pripravuje o možný potencionálny rast jej príjmov, z
ktorých by si primárne plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Naproti tomu otec má
stabilný príjem, o dieťa sa osobne stará a zo svojich príjmov, ako aj naturálnou formou, spláca časť svojej
vyživovacej povinnosti voči maloletému E. H.. Náklady na výživu dieťaťa s pribúdajúcim vekom budú
narastať, pribudnú výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, nástupom na základnú školu, a preto
v aktuálnom období, vzhľadom na príjmové pomery a životnú úroveň matky, sa aj odvolaciemu súdu
javila ako primeraná výška výživného v sume 60,00 Eur mesačne, keď takto určené výživné zohľadňuje
všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa.

21. Nedoplatok matky na výživnom ku dňu rozhodovania súdu predstavuje sumu 147,16 Eur, ktorú
okresný súd povolil matke splácať po 10,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok. Okresný súd správne zohľadnil osobné a majetkové pomery matky, jej finančné
možnosti, ako aj celkovú výšku nedoplatku. Zvýšené výživné bolo možné priznať odo dňa podania
návrhu na súd, a pokiaľ teda okresný súd priznal nárok na zvýšené výživné odo dňa 04.10.2018,
postupoval v súlade s ust. § 24 CMP.



22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP.

23. Aktuálne účinná právna úprava vedenia civilných sporových konaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok) neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 222 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého mohol odvolací súd nariadiť opravu napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd však s poukazom na článok 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku nariadil
prvoinštančnému súdu opravu napadnutého rozsudku v rozsahu vyplývajúcom podľa výrokovej časti
tohto rozhodnutia postupom podľa § 224 CSP, v záujme splnenia zákonných obsahových náležitostí
súdneho rozhodnutia, vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods. 1 CSP.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.