Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/481/2015 z 20. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. januára 2016, sp. zn. 2CoE/481/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6113231365.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/481/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6113231365.1 | 2016-01-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 EP, § 57 ods. 2 EP, § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2416d0ce-f81f-43bb-b725-f16a648466ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113231365.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/481/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231365
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113231365.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: F.TKT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bardejovská 25, 080 06 Ľubotice, IČO: 45 253 617, zast. JUDr. Iveta Hrebenárová, Grešova 7, 080
01 Prešov, proti povinnému: L. J., nar. XX. C. XXXX, D. XX, XXX XX L. L., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 5 875,25 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2234/2013 súdnym exekútorom
JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, o odvolaní
povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/1176/2013 - 22 zo dňa 31. marca
2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/1176/2013-22 zo dňa 31. marca 2014
vo výroku, ktorým zamietol návrh na zastavenie exekúcie (druhý výrok) p o t v r d z u j e

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 5Er/1176/2013-22
zo dňa 31. marca 2014 námietkam povinného nevyhovel (prvý výrok) a návrh na zastavenie exekúcie
zamietol (druhý výrok). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný podal proti upovedomeniu
o začatí exekúcie včas námietky, ktoré odôvodnil tým, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
neuviedol všetky podstatné skutočnosti, resp. uviedol nepravdivé skutočností. Namietal, že po
uzavretí súdneho zmieru došlo medzi ním a oprávneným na osobnom stretnutí k ústnej dohode, na
základe ktorej malo dôjsť zo strany oprávneného k započítaniu pohľadávky titulom uznania reklamácie.
Oprávnený však túto dohodu nedodržal a sumu nezapočítal. Ďalej povinný namietal, že splátky
uvádzané oprávneným sú uvedené nesprávne a namietal aj trovy právneho zastúpenia oprávneného v
exekučnom konaní. Zároveň v námietkach podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov („Exekučný poriadok“). Uvedené námietky exekučný súd vyhodnotil ako
účelové a neopodstatnené, nakoľko pre ich opodstatnenosť nenastal žiaden z dôvodov predvídaných
v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný nepreukázal svoje tvrdenia o splátkach a ani o dohode o
započítaní pohľadávky. Rovnako aj výpočet trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní
považoval exekučný súd za správny s poukazom na to, že exekučné konanie je druhou samostatnou
fázou civilného procesu odlišnou od konania základného, a preto právnemu zástupcovi patrí odmena
aj za prevzatie a prípravu zastúpenia vo vykonávacom konaní podľa príslušných ustanovení vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené argumenty potom exekučný súd námietkam povinného
nevyhovel. Návrh na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že povinný neuviedol žiadne dôvody
alebo okolnosti, ktorý by spôsobili zánik nároku oprávneného alebo by bránili jeho vymáhateľnosti.

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,
že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.
2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Exekučné konanie je podľa jeho názoru
vedené nezákonne a nedôvodne, a to s prihliadnutím na skutočnosti, že oprávnený v návrhu na



vykonanie exekúcie neuviedol všetky relevantné skutočnosti, resp. nárok oprávneného tak ako ho
uvádza v návrhu je založený na nepravdivých skutočnostiach. Opätovne poukázal na to, že nárok, ktorý
si oprávnený uplatnil v tomto exekučnom konaní v celkovej výške 8.875,25 Eur s príslušenstvom je
nesprávny. Potom čo mu bol odovzdaný objednaný tovar, boli z jeho strany na dodanom tovare zistené
vady, ktoré bránili riadnemu používaniu. Zistené vady okamžite riadne u oprávneného reklamoval,
pričom oprávnený tejto reklamácii vyhovel. V zmysle uznanej reklamácie mala byť potom zo strany
oprávneného poskytnutá zľava. Po uzavretí súdneho zmieru, ktorý je exekučným titulom, bola na
osobnom stretnutí medzi ním a oprávneným uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej malo dôjsť zo
strany oprávneného k započítaniu jeho pohľadávky titulom uznanej reklamácie oproti dlžnej sume.
Oprávnený však túto pohľadávku nezapočítal. Exekučný súd sa podľa názoru povinného uvedenou
námietkou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Ďalej poukázal na to, že po uzavretí súdneho zmieru
došlo z jeho strany k úhrade sumy 3 291,75 Eur, a to v troch splátkach dňa 25.06.2013 v sume 1 200,-
Eur, dňa 26.06.21013 v sume 1.091,75 Eur a dňa 08.08.2013 v sume 1.000,-Eur, pričom má za to, že
tieto boli započítané najprv na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu, pričom podľa § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky. Ďalej opakovane poukázal na to, že právny zástupca oprávneného si duplicite
uplatnil odmenu za poskytnutý právny úkon prevzatie a prípravy zastúpenia, nakoľko tento úkon už bol
právnym zástupcom uplatnený v náhrade trov právneho zastúpenia počas súdneho konania. Okresný
súd sa nedostatočne vysporiadal s podanými námietkami a vychádzal len z písomného stanoviska
oprávneného bez ďalšieho skúmania veci. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd
uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

Pokiaľ ide o rozhodnutie exekučného súdu v časti, ktorým námietkam nevyhovel, z ustanovenia § 50
ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu
exekučného súdu nie je prípustné odvolanie v prípade, že je vydané sudcom. Keďže toto rozhodnutie
bolo vydané vyšším súdnom úradníkom, aj proti rozhodnutiu v tejto časti bolo prípustné odvolanie, a to
v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie
vždy prípustné. Podaním odvolania došlo v tejto časti zrušeniu rozhodnutia podľa uvedeného § 374 ods.
4 veta tretia O.s.p. a o odvolaní povinného voči prvému výroku rozhodnutia - ktorým nebolo vyhovené
námietkam povinného, opätovne rozhodol sudca uznesením č.k. 5Er/1176/2013 - 41 zo dňa 31. marca
2015. Predmetom odvolacieho konania je preto rozhodnutie exekučného súdu v časti, ktorým zamietol
návrh na vykonanie exekúcie (druhý výrok) a ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť a predložil ho
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky
priznanej uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/100/2013 - 37 zo dňa 07. júna 2013,
ktoré podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť dňa 19. júna 2013 a vykonateľného dňa 26.
júna 2013 do istiny, 01. augusta 2013 do trov a 23. júna 2013 do vrátenia súdneho poplatku. V uvedenom
uznesení bol schválený súdny zmier účastníkov - oprávneného a povinného, na základe ktorého je
povinný povinný zaplatiť oprávnenému 9.167,-Eur v štyroch splátkach po 2.291,75 Eur splatných vždy
do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom jún 2013, a to až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty
výhody splátok. Taktiež bola povinnému uložená povinnosť nahradiť oprávneného trovy konania.

Dňa 30. októbra 2013 podal oprávnený u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, a následne
súdny exekútor žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 6. novembra 2013 požiadal
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo vydané dňa 12. novembra
2013. Po doručení upovedomenia o začatí exekučného konania podal povinný námietky voči exekúcii,
o ktorých právoplatne rozhodol exekučný súd. Spolu s námietkami povinný zároveň navrhol vyhlásiť
exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju, a to z tých istých dôvodov, ktoré uvádzal ako námietky voči
exekúcii. Tieto dôvody sa týkali toho, že podľa názoru povinného oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie uviedol nepravdivé skutočnosti, malo dôjsť k započítaniu jeho pohľadávky, ktorá vznikla titulom
reklamácie, voči pohľadávke oprávneného, po uzavretí súdneho zmieru došlo z jeho strany k úhrade



troch splátok, ktoré neboli správne započítané na istinu a právny zástupca oprávneného si nesprávne
opätovne uplatnil odmenu za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, napriek tomu, že
tento úkon už bol uplatnený počas súdneho konania.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Účelom exekučného konania je nútený výkon práv priznaných exekučným titulom, ktorý sa uskutočňuje
za podmienok a predpokladov vymedzených právnymi predpismi. Zastavenie exekúcie je procesný úkon
exekučného súdu, dôsledkom ktorého je upustenie od vykonávania exekúcie a ku ktorému exekučný
súd pristúpi aj bez návrhu po zistení zákonom predvídaných skutočností vymedzených v Exekučnom
poriadku v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo v osobitnom predpise.

Odvolací súd sa v posudzovanom prípade súhlasí so záverom exekučného súdu, že neboli zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Povinným uvádzané dôvody, ktoré boli
obsahom vznesených námietok proti exekúcii a na základe ktorých mal exekučný súd vyhovieť jeho
návrhu na zastavenie exekúcie, neboli povinným preukázané.

Povinný v odvolaní v podstate namietal opakovane rovnaké skutočnosti ako v námietkach proti exekúcii
a v návrhu na jej zastavenie, ktoré boli predmetom rozhodovania exekučného súdu. Pokiaľ povinný
namietal, že bola uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej malo dôjsť k započítaniu jeho pohľadávky,
ktorú mal voči oprávnenému titulom poskytnutej zľavy ako výsledku reklamácie tovaru, k tomuto dôvodu
na zastavenie exekúcie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že započítanie pohľadávky je jedným
zo spôsobov zániku záväzku upraveným v Občianskom zákonníku v § 280 a 281. Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, pričom zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Povinný neuviedol ani konkrétnu výšku
svojej pohľadávky, ktorá mala byť predmetom započítania, čo je základným predpokladom pre spôsobilé
započítanie a nepreukázal ani uskutočnenie úkonu smerujúceho k započítaniu.



Pokiaľ povinný namietal, že nesprávne započítanie jeho splátok, ako prípadný dôvod na zastavenie
exekúcie, ani táto jeho námietka nie je dôvodná. Z exekučného titulu je zrejmé, že povinnému bola
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 9 167,-Eur v mesačných splátkach po 2 291,75 Eur
splatných vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom jún 2013 až do úplného vyrovnania
pod hrozbou straty výhody splátok ako aj trovy konania. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že
povinný uhradil oprávnenému tri splátky, a to vo výške 1 200 Eur, 1 091,75 Eur a 1 000,-Eur, spolu vo
výške 3 291,75 Eur. Neuhradená časť pohľadávky teda predstavuje 5 875,25 Eur a uspokojenia tejto
pohľadávky sa aj oprávnený domáha v tomto exekučnom konaní. Exekučným titulom neboli priznané
úroky z omeškania a oprávnený ani nezapočítaval splátky vykonané povinným najprv na príslušenstvo
pohľadávky ale na istinu, ktorá bola priznaná exekučným titulom.

Neobstojí ani námietka týkajúca sa trov právneho zastúpenia, pretože trovy právneho zastúpenia vznikli
oprávnenému osobitne v súdnom konaní, ktorého výsledkom bol exekučný titul a osobitne v exekučnom
konaní. Ide o dve samostatné a odlišné konania, preto v každom z týchto konaní patrí právnemu
zástupcovi účastníka odmena za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia.

Na základe uvedeného potom považuje odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním
napadnutej časti, v ktorej zamietol návrh na zastavenie exekúcie, za správny, a preto jeho rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku povinného, že medzi ním a povinným
ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ani táto odvolacia námietka nemá takú povahu, že by bola relevantné
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.