{"guid": "030d5561-7f7d-46e6-a6f9-c77d3e1c3eac:73f87c3f-38ee-49ec-8e5d-83cdf6c067be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3", "spisova_znacka": "8Sr/1/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sr/1/2014 z 1. 6. 2016", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. 8Sr/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3", "identifikacne_cislo": "9014898738", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/83", "nazov": "zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/83-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 83/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/83-1990/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/83-1990/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/83-1990/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/83#paragraf-4", "/SK/ZZ/1990/83#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73f87c3f-38ee-49ec-8e5d-83cdf6c067be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sr/1/2014\n9014898738\n01. 06. 2016\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2016:9014898738.3\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Ing. Mgr.\nH. F., bytom F., XXX XX L. L., splnomocnenec prípravného výboru občianskeho združenia Ľudová\nstráž, právne zastúpeného: Mgr. Radovan Hrádek, advokát, sídlom Drieňová 3, 821 01 Bratislava,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava o\npreskúmanie rozhodnutia odporcu č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa\n31.03.2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNávrhom zo dňa 02.06.2014, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu č.\nVVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa\n03.06.2014, sa navrhovateľ domáhal zrušenia označeného rozhodnutia odporcu v plnom rozsahu.\nNapadnutým rozhodnutím odporca podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní\nobčanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 83/1990 Zb.\") odmietol návrh na registráciu\nobčianskeho združenia s názvom Ľudová stráž pre porušovanie ust. § 4 písm. b/ citovaného zákona.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku označil napadnuté rozhodnutie odporcu za nezákonné z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky odporcu označil ako právne irelevantné a\ndiskriminačné, nakoľko sa svojim obsahom týkajú mnohých občianskych združení, ktoré odporca napriek\ntomu zaregistroval. Vzhľadom na rozdielny prístup k Stanovám Ľudovej stráže (ďalej aj ako ,,stanovy\nĽS\") ako k stanovám iných občianskych združení je tento celkom zjavne v rozpore s princípom rovnakého\nzaobchádzania.\nK dôvodu odmietnutia registrácie občianskeho združenia ĽS, ktorým je nedostatočná úprava ochrany\npráv maloletých členov občianskeho združenia (ďalej aj ako ,,1. dôvod odmietnutia registrácie\")\nnavrhovateľ namietol, že úprava problematiky ochrany práv maloletých členov, úprava problematiky\nich zastupovania rodičmi nie je v zmysle zákona povinnou náležitosťou stanov občianskeho združenia.\nNavrhovateľ uviedol, že stanovy mnohých občianskych združení, ktoré umožňujú prijímať za členov aj\nmaloleté osoby, preto túto úpravu buď vôbec neobsahujú alebo obsahujú v podstate len v takom rozsahu\nako stanovy navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol demonštratívny výpočet webových stránok, na ktorých\nsú registrované občianske združenia, ktorých stanovy neupravujú vôbec problematiku maloletých, hoci\numožňujú ich prijímanie za členov.\nNavrhovateľ k námietke odporcu v napadnutom rozhodnutí o porušení ústavného princípu rovnosti (ďalej\naj ako ,,2. dôvod odmietnutia registrácie\") uviedol, že ústavný princíp rovnosti sa vzťahuje výlučne\nna práva a slobody uvedené v samotnej Ústave Slovenskej republiky (ďalej len ako ,,Ústava SR\").\nOstatné práva vyplývajúce zo zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov, či\niných organizačných dokumentov právnických osôb môžu, ale nemusia byť založené na ústavnom\n\nprincípe rovnosti. Ako príklad uviedol oprávnenia policajta vyplývajúce zo zákona o Policajnom zbore,\nktorými nedisponujú všetci ľudia ani občania, ale len príslušníci Policajného zboru SR, bez toho aby\nbol akokoľvek dotknutý ústavný princíp rovnosti. Podľa navrhovateľa princíp rovnosti nemožno vykladať\ntak, že všetci členovia občianskeho združenia musia mať všetky práva a povinnosti rovnaké alebo\nmusia byť rovnako zastúpení v najvyššom orgáne občianskeho združenia. Takýto absurdný výklad\nústavného princípu rovnosti odporcom je celkom v rozpore s formálnou aj faktickou organizáciou\nmnohých právnických osôb, občianske združenie nevynímajúc. Rozsah, v akom disponujú jednotliví\nčlenovia právami a povinnosťami, sa prirodzene a bežne odvíja od toho, akú funkciu majú v rámci\nprávnickej osoby. Vedenie, resp. vedúci funkcionári právnickej osoby vždy disponujú väčšou mierou\npráv, ale aj povinností, ako ostatní členovia právnickej osoby. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil\npríklady registrovaných občianskych združení, ktorých stanovy neumožňujú všetkým svojim členom\nčlenstvo v najvyššom orgáne združenia.\nNavrhovateľ k námietke odporcu, skutočnosť že na podrobnejšiu úpravu práv a povinností odkazujú\nstanovy ĽS na organizačný, disciplinárny, bezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad\nvýkonom ktorých nie je možné zabezpečiť podľa príslušného znenia stanov (ďalej aj ako ,,3. dôvod\nodmietnutia registrácie\"), uviedol, že stanovy občianskeho združenia predstavujú základný organizačný\ndokument upravujúci základy, resp. princípy organizácie, cieľov a fungovania občianskeho združenia.\nZ ich samotnej podstaty je zrejmé, že jednotlivé aspekty občianskeho združenia upravujú len vo\nvšeobecných a najdôležitejších rysoch, pričom sa nezaoberajú všetkými detailmi a podrobnosťami. Na\núpravu týchto podrobností v občianskych združeniach, ako aj v iných právnických osobách, slúžia rôzne\nvnútorné predpisy. Stanovy sú vo svojej podstate analogické s ústavou, ktorá taktiež neupravuje všetko\na pri podrobnejšej úprave jednotlivých oblastí štátu odkazuje na právne predpisy nižšej právnej sily, t. j.\nna zákony a na ich vykonávacie predpisy. Zákon síce v § 6 ods. 2 taxatívne upravuje povinné náležitosti\nstanov, neuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené.\nStanovy ĽS odkazujú na vnútorné poriadky - napr. Organizačný poriadok, výlučne ako na predpisy\nnižšej právnej sily, ktoré spresňujú či podrobnejšie upravujú jednotlivé inštitúty uvedené v stanovách ĽS\nalebo ako na vykonávacie predpisy, ktoré upravujú spôsob vykonávania jednotlivých ustanovení stanov\nĽS. Táto skutočnosť je priamo uvedená v čl. 25 prvej vete stanov ĽS: ,,Podrobnosti o organizácii a\nčinnosti ĽS, upravenej v týchto stanovách, stanoví Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré\nvydá ĽS\". Tieto vnútorné poriadky ĽS navyše musia byť v súlade so stanovami ĽS, ako základným\norganizačným dokumentom, čo je explicitne uvedené v čl. 25 druhej vete stanov ĽS: ,,Organizačný\nporiadok a iné vnútorné poriadky, ktoré vydá ĽS musia byť v súlade s týmito stanovami.\" Navrhovateľ\nopätovne zdôraznil, že ide o analogickú situáciu, ako v prípade ústavy, ktorá odkazuje na zákony, napr.\nv čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\" alebo v čl. 9 ods. 5 Ústavy SR: „Podrobnosti o štátnych symboloch\nSlovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.\" alebo ako v prípade zákonov, ktoré odkazujú na\nvykonávacie predpisy, napr. vyhlášky a pod., pričom tak zákony ako aj ich vykonávacie predpisy musia\nbyť vždy v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily.\nNavrhovateľ k námietke odporcu o nedovolenosti ozbrojených združení a združení s ozbrojenými\nzložkami podľa ust. § 4 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. (ďalej aj ako ,,4. dôvod odmietnutia registrácie\"),\nuviedol, že uvedené ustanovenie, ani iné ustanovenia zákona žiadnym spôsobom nezakazujú existenciu\nzdružení používajúcich vojenskú, polovojenskú, resp. armádnu symboliku, názvy, funkcie, organizačnú\nštruktúru či iné inštitúty. Zákon explicitne nedovoľuje len existenciu združení, ktoré sú ,,ozbrojené\nalebo s ozbrojenými zložkami\", to znamená také združenia, ktorých členovia oficiálne (v zmysle\nstanov, resp. iných organizačných predpisov) nosia alebo používajú zbrane, bez ohľadu na to či\nmajú vojenský, branný, náboženský, ekologický, športový, kultúrny či akýkoľvek iný charakter. Z dikcie\nuvedeného ustanovenia zákona je teda celkom zrejmé, že len na takéto združenia sa vzťahuje\nzákaz. Zo žiadnych z uvedených termínov, ani iných skutočností uvedených v stanovách, nemožno\nvyvodzovať, že ĽS je združenie „ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami\". Uvedené termíny nie\nsú slovami, ktoré možno automaticky spájať so zbraňami. Taktiež automaticky neevokujú ozbrojený\ncharakter združenia, nakoľko sú používané alebo v zmysle slovenského jazyka môžu byť používané v\nnajrôznejších neozbrojených organizáciách, či v súvislosti s najrôznejšími vecami, ktoré nemajú žiaden\nvzťah k zbraniam. Vychádzajúc z Krátkeho slovníka slovenského jazyka:\nTermín „vodca\" v slovenskom jazyku znamená: osobu, ktorá stojí na čele spoločenskej skupiny alebo\nhnutia. Vodca teda nemusí stáť len na čele ozbrojenej skupiny alebo hnutia, ale môže stáť na čele\nakejkoľvek spoločenskej skupiny alebo hnutia. Napr. v súvislosti s politickými stranami.\n\nTermín „oddiel\" v slovenskom jazyku znamená: organizačne vymedzený útvar, skupinu, jednotku. Takýto\nútvar, skupina či jednotka nemusí byť len ozbrojená (napr. môže ísť o športový futbalový oddiel, skautský\noddiel a pod.).\nTermín „stráž\", ktorý ĽS používa vo svojom názve, ako aj slovnom pozdrave „Na stráž!\" je odvodený\nod slova „strážiť\", ktorý v slovenskom jazyku znamená: dávať pozor, dozerať, ochraňovať. Je celkom\nzrejmé, že ochraňovať možno rôznym spôsobom, teda nielen s použitím zbraní, zvlášť ak nejde o\nstráženie osôb či majetku. Stanovy ĽS pritom explicitne uvádzajú, že chcú „strážiť\" len „kresťanskú\nvieru, tradície a hodnoty\" a „slovenské národné prebudenie a cítenie\", a to „najmä táborením, turistikou,\npublikáciami a verejnými zhromaždeniami\". Akýkoľvek ozbrojený spôsob stráženia vyššie uvedených\ninštitútov stanovy ĽS neuvádzajú. Taktiež je potrebné uviesť, že slovný pozdrav „Na stráž!\" ako prvý\nzaviedol ako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor E. Z., a to\nako náhradu českého „Buď pripraven!\". Až neskôr tento pozdrav začali používať aj iné organizácie a\ninštitúcie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k.\n2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, ktorá zastavila trestné stíhanie za verejné prednesenie slovného\npozdravu „Na stráž!\", pričom v odôvodnení na základe znaleckého posudku uviedla: „Podľa znaleckého\nposudku Mgr. E. K., PhD. pozdrav „Na stráž'' sa pôvodne spájal so slovenským skautingom.„ a ďalej\n„...samotné slovné spojenie „Na stráž\" bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo\nvýške pravého oka, nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy...\".\nAutorom hesla „Za Boha a za národ!\", z ktorého vychádzajú aj ďalšie modifikované verzie je katolícky\nkňaz, národovec a politik C. P.. Toto v čase jeho života a aj v neskoršej dobe mimoriadne rozšírené\nheslo sa nachádza napr. na jeho pamätníku v bratislavskej mestskej časti Ružinov (<.). Osobnosť C. P.\nje uznávaná aj Slovenskou republikou, a to zákonom č. 531/2007 Z. z. o zásluhách C. P. o štátotvorný\nslovenský národ a o Slovenskú republiku.\nOkrem vyššie uvedených skutočnosti navrhovateľ poukazuje aj na to, že armáda či iné ozbrojené\nzložky takmer vôbec nepoužívajú vo svojej terminológii výrazy ako „vodca\" alebo „hlavné vedenie\", ale\ncelkom iné výrazy, ako napr. „veliteľ\", „náčelník\" alebo „generálny štáb\", či „hlavné veliteľstvo\". Taktiež je\npotrebné uviesť, že ak by bolo možné z používania termínu „vodca\" automaticky odvodzovať ozbrojený\ncharakter združenia, rovnako by nemohli združenia používať napr. ani termín „riaditeľ\", nakoľko tento\ntermín sa bežne používa na označenie funkcií v polícii, ktorá je ozbrojeným zborom (krajskí a okresní\nriaditelia Policajného zboru SR).\nNavrhovateľ uviedol ďalej príklady registrovaných občianskych združení, ktoré používajú vo svojich\nstanovách terminológiu namietanú odporcom.\nTermín „vodca\" a „hlavné vedenie\" používa napr. občianske združenie Slovenský skauting v označení\nfunkcii „vodcovia zborov\" a „vodcovia oblastí\" alebo občianske združenie Slovenská pospolitosť v\noznačení funkcie „Vodca\".\nTermín „oddiel\" používa napr. občianske združenie Slovenský skauting v označení organizačnej jednotky\n„skautský oddiel\" (<.) a celý rad rôznych občianskych združení vo svojich názvoch, napr. „Atletický oddiel\nSvit\", „Biely a čierny oddiel (Black & white team)\", „Klub turistického oddielu mládeže SPOJKA\", „šachový\noddiel Sliače\", „Skautský oddiel v Sládkovičove\", čo vyplýva z Evidencie občianskych združení.\nK námietkam odporcu, že z predložených stanov nie je možné zistiť ako bude v praxi verifikovaná\npodmienka vzniku členstva - spoľahlivosť a bezúhonnosť, a že stanovy združenia nedostatočne upravujú\npráva a povinnosti člena združenia týkajúce sa účasti na zasadnutiach najvyššieho orgánu, na ktorom\nby mal mať právo účasti každý člen a nielen hlavné vedenie a ostatní členovia podľa kľúča určeného\nhlavným vedením., pričom uvádzaný kľúč by mal byť upravený v stanovách, aby sa k nemu mohli\nvyjadriť všetci členovia združenia, keďže všetci majú rovnaké práva a povinnosti (ďalej aj ako ,,5.\ndôvod odmietnutia registrácie\"), navrhovateľ uviedol, že zákon síce upravuje povinné náležitosti stanov,\nneuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené. Z\ntohto dôvodu nie je zákonný dôvod na to, aby boli dve z podmienok vzniku členstva spoľahlivosť a\nbezúhonnosť, podrobnejšie upravené už v samotných stanovách ĽS. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa\núčasti všetkých členov na zasadnutiach najvyššieho orgánu, k tomu sa už navrhovateľ vyjadril v časti\nohľadne druhej námietky. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil príklady registrovaných občianskych\nzdružení, v ktorých podľa stanov rozhoduje o členoch jej najvyššieho orgánu kľúč schválený iným\nvedúcim orgánom.\nNa záver navrhovateľ uviedol, že konanie odporcu je tendenčné s cieľom za každú cenu zabrániť\nalebo aspoň oddialiť registráciu ĽS, nakoľko jednotlivé námietky a požiadavky v rámci registračného\nkonania neuviedol hneď pri jeho začiatku, ale postupne ich stupňoval a rozširoval. Napr. v prvom\nliste č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 17.12.2012, ako námietky vôbec neuvádzal nedostatočnú\núpravu problematiky práv maloletých, ani porušovanie princípu rovnosti členov. Taktiež pri osobnom\n\nprerokovaní, ktoré sa uskutočnilo v budove odporcu dňa 17.03.2014, odporca na záver, po vysvetlení\nterminológie ĽS, túto akceptoval a netrval na jej zmene, čo môžu potvrdiť viacerí prítomní svedkovia,\nktorých zoznam navrhovateľ včas predloží. Motiváciou na takéto konanie odporcu môžu byť verejne\nznáme diametrálne odlišné politické názory medzi súčasným vedením odporcu na čele s ministrom\nK. F. - nominantom politickej strany SMER-SD a navrhovateľom ako predsedom Banskobystrického\nsamosprávneho kraja a členom Ľudovej strany Naše Slovensko.\nOdporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 28.07.2014 k 1. dôvodu odmietnutia\nregistrácie poukázal na skutočnosť uvedenú v odôvodnení rozhodnutia, že podľa navrhovaných stanov,\nčlánku 4, upravujúceho podmienky členstva v združení, môžu byť členmi združenia aj fyzické osoby\nminimálne od dvanástich rokov veku a pri vstupe do občianskeho združenia sa vyžaduje súhlas\nzákonného zástupcu, v ďalšej činnosti občianskeho združenia podľa predložených stanov už nie\nje riešená problematika ochrany práv maloletých a ani ich zastupovanie rodičmi. V tejto súvislosti\npoukázal odporca na predmet činnosti navrhovaného občianskeho združenia, ktorý je diametrálne\nodlišný od predmetu vymenovaných občianskych združení navrhovateľom, ktoré podľa neho taktiež\nmôžu prijímať za členov maloleté osoby. Ministerstvo preskúmalo predmet činnosti vymenovaných\nobčianskych združení navrhovateľom, pričom dospelo k zisteniam, že predmetom ich činnosti sú\nrozvoj jazdeckého športu detí a hypoterapia telesne postihnutých (JK Merci Cheval), rozvoj kritického\nmyslenia, argumentačných, prezentačných a komunikačných zručností (Slovenská debatná asociácia),\npodpora vzdelávania a medzinárodnej spolupráce (ELPIDA), podporovanie zdravia a vzdelávania\n(Občianske združenie Očného centra OFTAL), poskytovanie zmysluplného trávenia voľného času (OZ\nStrážni anjeli), identifikovať a realizovať stratégiu rozvoja územia pri verejno-súkromnom partnerstve\n(Občianske združenie Dobšinského kraj), sociálna prevencia a riešenie hmotnej a sociálnej núdze\n(SLAVICA o.z.), spolupráca s detskými a mládežníckymi organizáciami (Okáčik), zabezpečovanie\nrozvoja v oblasti chovu a výcviku psov (Spolok priateľov psov - Svätý Jur), skvalitnenie života občanov\nobce (Občianske združenie Klačianske dvory). Z vymenovaných občianskych združení sa v stanovách\nupravuje prijímanie maloletých za členov združenia len u JK Merci Cheval. Žiadne z uvedených\nobčianskych združení nemá v predmete činnosti stráženie kresťanskej viery a stráženie slovenského\nnárodného prebudenia, ktoré považujeme za diskriminačné a segregačné, nakoľko sú zamerané\nvýlučne na kresťanskú vieru a slovenské národné prebudenie, hoci z hľadiska medzinárodného a ani\nvnútropolitického nehrozí Slovenskej republike nebezpečenstvo, pre ktoré by bolo potrebné zakladať\nobčianske združenia s uvedeným predmetom činnosti. Naviac, v navrhovaných stanovách nie je bližšie\nupravený spôsob a špecifikácia činnosti, ktorou sa sleduje dosiahnutie uvedených cieľov. Činnosti\nnavrhované v čl. 2 bod 2 stanov nepovažuje odporca za adekvátne na dosiahnutie týchto cieľov a\nevokujú paralelu s náplňou činnosti Hlinkovej mládeže (zákon č. 166/1940 o Hlinkovej garde a Hlinkovej\nmládeži, § 12).V praxi by vplývanie na maloleté deti s cieľom dosiahnutia tzv. národného prebudenia,\nmohlo mať negatívne dopady na ich osobnostný vývoj a mohlo by viesť k ich militantnej poslušnosti\nobdobne, ako to bolo u Hlinkovej mládeže, do ktorej sa prijímali maloleté deti od 6 rokov veku. Podľa\nnavrhovaných stanov v čl. 4 písm. c/ sa navrhuje podmienka súhlasu zákonného zástupcu len so\nvstupom do združenia. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k\nčlenstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Skutočnosť, že stanovy neupravujú súhlas zákonného\nzástupcu aj k ďalšej činnosti a účasti maloletého na aktivitách v občianskom združení nevylučujú, že by\nv praxi v činnosti občianskeho združenia mohlo dochádzať k vynúteniu účasti jeho maloletých členov na\nčinnosti združenia (verejné zhromaždenia, táborenia, pobyty v prírode). Pokiaľ navrhovateľ vymenúva\nv ďalších prípadoch registrované občianske združenia, ktorých stanovy upravujú v podstate len nutnosť\nudeliť súhlas zákonného zástupcu pri prijímaní maloletých členov, opätovne poukazujeme na odlišnosť\nich cieľov a zamerania činnosti, ktoré sú prioritne zamerané na dobrovoľné športové a záujmové aktivity a\nnie na ovplyvňovanie myslenia a správania maloletých členov v záujme dosiahnutia stanovených cieľov.\nK 2. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ namietol, že ústavný princíp rovnosti sa vzťahuje\nvýlučne na práva a slobody uvedené v samotnej Ústave SR. Ostatné práva vyplývajúce zo zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov a stanov či iných organizačných dokumentov\nprávnických osôb môžu, ale nemusia byť založené na ústavnom princípe rovnosti. S týmto\nkonštatovaním odporca nesúhlasí, ústavný princíp rovnosti sa vzťahuje na rovnosť všetkých občanov\npred zákonom a analogicky je ho potrebné uplatňovať aj v právnych predpisoch nižšej právnej sily. O\nto dôležitejšie je to v prípade navrhovaných stanov občianskeho združenia, ktoré navrhuje prijímanie\nmaloletých občanov, u ktorých je súhlas zákonného zástupcu viazaný len na prijímací akt, takže\nanalogicky z účasti na rozhodovaní budú tieto osoby ako maloleté vylúčené.\n\nK 3. dôvodu odmietnutia registrácie odporca preskúmaním stanov uvedených občianskych združení\nzistil, že obsahujú podrobnejšie úpravy vo vnútorných predpisoch týkajúcich sa postavenia, práv a\npovinností funkcionárov, hlasovacích práv, právomoci disciplinárnej komisie. Uvedené je diametrálne\nodlišné od navrhovanej úpravy v stanovách občianskeho združenia ĽS, v ktorých sa navrhuje\npodrobnejšie upraviť vnútornými predpismi organizáciu a činnosť občianskeho združenia, čo by malo\nbyť upravené už priamo v navrhovaných stanovách občianskeho združenia.\nK 4. dôvodu odmietnutia registrácie odporca opätovne uviedol, že navrhované termíny organizácie a\nčinnosti v podobe použitia označení „stráž\", „vodca\", ,,zástupca vodcu\" evokujú princíp militantnosti,\npodriadenosti, disciplíny a vojenskej poslušnosti, ktorými sa vyznačujú ozbrojené organizácie, zložky\na skupiny. Princíp demokratičnosti občianskeho združenia vyplýva z ust. § 3 ods. l a § 4 zákona č.\n83/1990 Zb., podľa ktorého nikto nesmie byť k združovaniu, k členstvu v združeniach a k účasti na\nich činnosti nútený a združovanie, členstvo a činnosť v združení môže byť len prejavom vôle občana,\nčo je však v rozpore s navrhovanými stanovami, podľa ktorých v navrhovanej úprave čl. 21 neplnenie\npovinností sa považuje za porušenie disciplíny, za ktoré možno udeliť podľa čl. 22 disciplinárny trest.\nTakéto postupy sú príznačné pre militantné zoskupenia a vojenskú organizovanosť, čo je v rozpore\nso zásadou demokratických princípov organizácie, riadenia a činnosti občianskeho združenia v duchu\nplatného citovaného zákona. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na legitímnosť pozdravu „Na stráž\", v tejto\nsúvislosti odporca vychádza z historickej publikácie Ústavu pamäti národa, autor H. H.: ,,Hlinkova mládež\n1938 - 1945\", edícia Monografie, kde sa na strane 61 uvádza, že pozdrav „Na stráž\" v podobe hlasového\nprejavu je tzv. malým pozdravom a pozdrav „Na stráž\" s postojom v pozore a pravou rukou zdvihnutou\ndo výšky očí a mierne pootočenou, sa považoval za tzv. veľký pozdrav Hlinkovej mládeže. Vzhľadom na\nto, že ide o zhodné pozdravy a celá organizácia navrhovaného občianskeho združenia sa podľa stanov\npribližuje k obdobnej organizácii založenej na vojenskej disciplíne, pričom Hlinková mládež je stále\npovažovaná a bola aj v skutočnosti polovojenskou organizáciou HSĽS, odporca zotrváva na názore,\nže ide o nacionalistickú organizáciu a preto občianske združenie, ktoré by malo byť zaregistrované, by\nnemalo mať totožný pozdrav ako mala Hlinková mládež. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na Uznesenie\nOkresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, toto sa týkalo konkrétneho\nprípadu pozdravu v konkrétnej trestnej veci v danom prípade posudzovanom okresným prokurátorom,\nktoré nemožno považovať za prameň práva a generalizovať ho na všetky prípady používania tohto\npozdravu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na paralelu pozdravu „Za Boha a za národ!\", ktorý bol\nrovnako podľa citovanej publikácie Ústavu pamäti národa pozdravom, resp. heslom Hlinkovej mládeže.\nK 5. dôvodu odmietnutia registrácie odporca uviedol, že podľa stanov spoľahlivosť a bezúhonnosť je\npodmienkou prijatia za člena združenia, pričom samotné stanovy ďalej neuvádzajú, akým spôsobom\nbude preverovaná spoľahlivosť a bezúhonnosť žiadateľa o členstvo, čo je opäť v rozpore so\nzásadou demokratického princípu organizácie, členstva a činnosti občianskeho združenia. Pričom pri\nabsencii stanovenia kritérií a postupov v záujme preverenia spoľahlivosti a bezúhonnosti žiadateľa o\nčlenstvo, toto môže viesť k autoritatívnym rozhodnutiam popierajúcim už spomínaný princíp rovnosti a\ndemokratičnosti. Na skutočnosť, že návrh Stanov ĽS evokuje závery, že ide o zriaďovanie militantného\nsubjektu, nasvedčuje aj to, že podmienka spoľahlivosti a bezúhonnosti je podmienkou prijatia občana\ndo Policajného zboru, ktorý je ozbrojeným zborom, avšak postup pri zisťovaní týchto podmienok prijatia\nje upravený v § 14 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení\nneskorších predpisov.\nNa základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil\nrozhodnutie odporcu č.: VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014.\nPodaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 26.01.2016 navrhovateľ podal stanovisko k vyjadreniu\nodporcu zo dňa 28.07.2015.\nK 1. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ uviedol: Ústava Slovenskej republiky v svojej preambule\nvýslovne poukazuje na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy, na\nzáklade ktorých bola Ústava SR deklarovaná a schválená. Poslanie Cyrila a Metoda v rokoch\n863/864 - 867 bolo aj vysvetľovanie a rozširovanie kresťanskej viery. Konštantín priniesol so sebou\nsymbol byzantského dvojkríža, ktorý je dodnes v slovenskom znaku. Navrhované stanovy občianskeho\nzdruženia ĽS, kde sa v predmete činnosti hovorí o strážení kresťanskej viery a strážení slovenského\nnárodného prebudenia, nemôžu byť v žiadnom prípade diskriminačnej a segregačnej povahy. Neobstojí\nargumentácia odporcu, že žiadne z odporcom vymenovaných občianskych združení, nemá v predmete\nčinnosti tento predmet, pretože každé združenie je špecifické a argumentovať tým, že niekde niečo\nneexistuje, a preto nemôže existovať ani v prípade navrhovateľa, nemá žiadne právne odôvodnenie.\n\nVyjadrenie odporcu o tom, že v navrhovaných stanovách občianskeho združenia ĽS nie je bližšie\nupravený spôsob a špecifikácia činnosti, ktorou sa sleduje dosiahnutie uvedených cieľov a činnosti\nuvedené v čl. 2 bod 2 stanov evokujú paralelu s náplňou Hlinkovej mládeže, neobstoja z právneho\na ani z vecného hľadiska. Článok 2 ods. 2 navrhovaných stanov občianskeho združenia ĽS uvádza,\nže toto občianske združenie bude svojou činnosťou, a to najmä táborením, turistikou, publikáciami\na verejnými zhromaždeniami podporovať fyzický a duchovný rast svojich členov, rozširovať a strážiť\nkresťanskú vieru, tradície a hodnoty, podporovať a strážiť slovenské národné prebudenie a cítenie,\nposkytovať neskreslené informácie o dianí na Slovensku a vo svete a zveľaďovať slovenskú prírodu\na životné prostredie. Žiadna z týchto činností uvedená v navrhovaných stanovách ĽS nemôže byť v\nobjektívnom a a subjektívnom slova zmysle priradená k činnostiam Hlinkovej mládeže ako to tvrdí\nodporca, pretože nepodporuje žiadne konanie, ktoré by bolo namierené proti základom štátu, resp.\nnapĺňalo niektorú zo skutkových podstát trestných činov uvedených v Hlave XII. Trestného zákona v\nplatnom znení. Navrhovateľ uviedol ako analógiu, že Stanovy slovenského skautingu v Hlave II. ods. 8\npísm. a/ uvádzajú, že jedným zo základných cieľov a princípov skautingu je „povinnosť k bohu\".\nNavrhovateľ poukázal na Stanovy slovenského skautingu umožňujúce členstvo maloletým do 11 rokov\na od 11 do 15 rokov, a to bez súhlasu zákonného zástupcu. Zákonní zástupcovia maloletých sú povinní\nstarať sa všetkými možnými dostupnými prostriedkami o dobro svojich zverencov. V prípade, že chce\nzákonný zástupca svojho zverenca do občianskeho združenia ĽS prihlásiť, určite si prečíta stanovy\nobčianskeho združenia ĽS a rozhodne sa, či maloletého prihlási, alebo nie. V prípade, že niektorá z aktivít\nmaloletého v občianskom združení ĽS by bola proti vôli zákonného zástupcu, môže ho z občianskeho\nzdruženia ĽS kedykoľvek odhlásiť.\nK 2. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ uviedol: Tvrdenie odporcu, že maloleté osoby budú\nvylúčené z možnosti rozhodovania snemu, nie je možné akceptovať. Stanovy slovenského skautingu v\nHlave V. ods. 31 písm. a/ až i/ stanovujú presne, kto tvorí skautský snem a kto je na ňom oprávnený\nhlasovať. Sú to členovia náčelníctva, predseda revíznej rady, predseda zmierovacej rady, vodcovia\nzborov, predseda duchovnej rady, nositelia Radu strieborného vlka a nositeľky Radu strieborného\ntrojlístka, predseda rady starších skautov a skautiek a ďalší činovníci. Z hlasovania a rozhodovania sú\nmaloletí vylúčení úplne. To isté platí aj v prípade tzv. Malého snemu definovanému v Hlave V. ods. 39\npísm. a/ až h/ stanov slovenského skautingu. Aj v tomto prípade sú maloletí z hlasovania a rozhodovania\núplne vylúčení.\nK 3. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ uviedol, že navrhované stanovy občianskeho združenia\nĽS predstavujú základné princípy fungovania občianskeho združenia ĽS. Hlava VII čl. 25 navrhovaných\nstanov občianskeho združenia ĽS stanovuje, že podrobnosti o organizácii a činnosti občianskeho\nzdruženia ĽS, upravenej v týchto stanovách, stanoví Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky,\nktoré vydá občianske združenie ĽS, pričom musia byť v súlade s týmito stanovami. To znamená, že v\nprípade prijatia akýchkoľvek organizačných poriadkov alebo iných vnútorných poriadkov, ktoré by boli\nv rozpore so základnými princípmi stanovenými v stanovách občianskeho združenia ĽS, by tieto boli\nneplatné a neúčinné.\nK 4. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ poukázal na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava\nI č. k. 2 Pv 301/09-17, v ktorom bolo trestné stíhanie voči Ing. Mgr. H. F. za prečin podpory a propagácie\nskupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona\nzastavené. Bol obvinený, že počas verejného zhromaždenia ukončil svoj prejav verejným zvolaním\n„Kamaráti a kamarátky, na stráž!\". Trestné stíhanie bolo zastavené aj na základe znaleckého posudku\nMgr. E. K., PhD.. Navrhovateľ citoval z textu uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry JUDr. U.\nJ.: ,,Pozdrav na stráž\" sa pôvodne spájal so slovenským skautingom. Známejší je však ako oficiálny tzv.\nmalý pozdrav Hlinkovej gardy. Jeho formu a použitie upravovalo Hlavné veliteľstvo HG. Povinnosťou\nkaždého gardistu bolo zdraviť v službe i mimo služby a pri pozdrave ,,Na stráž\" musel každý gardista\nzdvihnúť pravú ruku do výšky pleca, prsty mať spojené vo výške pravého oka. Takýmto pozdravom\nzdravil aj civilné osoby.\" „Preskúmajúc ďalšie zo zadovážených dôkazov a to najmä fotodokumentáciu\nz miesta zhromaždenia zameranú na obvineného pri prejave a pripojené DVD som nezistila, že by\nobvinený okrem výrokovej časti uznesenia prednesených slov, teda pozdravu ,,Na stráž\" súčasne\nvztyčoval aj svoju pravú ruku spôsobom ako to príslušníci Hlinkovej gardy mali predpísané. Z uvedeného\nsom dospela k záveru, že samotné slovné spojenie „Na stráž\" bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca,\nspojených prstov vo výške pravého oka, nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej\ngardy. Zdvihnutie pravej ruky bolo teda základným atribútom pozdravu „Na stráž\". Vzhľadom na túto\nskutočnosť nemožno obvinenému dostatočným spôsobom preukázať ani to, či jeho úmysel smeroval k\nprejaveniu sympatií k hnutiam, ktoré násilným, hrozbu násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú\nk potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Z písomného prepisu slovného prejavu obvineného na\n\nnámestí naviac vyplýva, že sa od spájania pozdravu „Na stráž\" s hlinkovou gardou výslovne dištancuje\na vysvetľuje historické úzadie jeho vzniku v časoch, keď Hlinkové gardy neexistovali.\"\nTermín „stráž\" v podobe Rybárskej stráže je priamo definovaný aj v zákone č. 139/2002 Z. z. o rybárstve\na princípy jej činnosti sú upravené v Stanovách Slovenského rybárskeho zväzu. Je to orgán SRZ, ktorý\ndbá nad výkonom rybárskeho práva a kontroluje výkon rybárskeho práva priamo na miestach rybolovu.\nSpolupracuje pri kontrolách s členmi PZ SR.\nVecne nesprávne tvrdenie odporcu ohľadom termínu „vodca\" nemá takisto oporu v zákone. Slovo\nvodca je definované vo wikipédii nasledovne: „Vodca môže byť: osoba, ktorá je na čele nejakej\nhierarchie, spoločenskej skupiny, spoločenského celku (národa, organizácie), hnutia a podobne.\nModerne používané slovo „líder\" bolo prevzaté z anglického slova „leader\". Je synonymom slova\nvodca. Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka slovo líder znamená: vedúcu osobnosť, vodcu,\npredsedu, predáka, aj strany. Toto slovo bolo prevzaté z anglického jazyka a je bežne používané.\nPoužitie slovenského výrazu vodca v navrhovaných stanovách ĽS neodporuje zákonu a ani pravidlám\nslovenského pravopisu, je úplne legitímne a je návratom k slovenskému pôvodu slova líder. Funkcia\nvodcu sa vyskytuje v Stanovách Slovenského skautingu.\nK 5. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ poukázal, že Ustáva SR v článku 2 ods. 3 stanovuje,\nže každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo\nzákon neukladá. Ústava v článku 29 ustanovuje, že právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý\nmá právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Občania\nmajú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Výkon týchto práv možno\nobmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre\nbezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv\na slobôd iných. Odporca odmietnutím registrácie občianskeho združenia ĽS potlačil právo žalobcu na\nvytvorenie občianskeho združenia ĽS s odôvodnením, že sa jedná o nedovolené združenie, ktoré sleduje\ndosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Odôvodnenie odmietnutia\nregistrácie občianskeho združenia ĽS je vecne a právne nesprávne. Smeruje proti garantovaným právam\nnavrhovateľa stanovených Ústavou SR. Na základe uvedených skutočností, navrhovateľ navrhol,\naby Najvyšší súd SR vydal rozsudok, v ktorom zruší rozhodnutie odporcu o odmietnutí registrácie\nobčianskeho združenia ĽS zo dňa 31.03.2014 č. VVS/1-900/90-40785 v plnom rozsahu, vráti vec\nodporcovi a zaviaže odporcu vykonať registráciu občianskeho združenia ĽS so stanovami, ktoré\nnavrhovateľ predložil odporcovi listom zo dňa 19.03.2014. Zároveň navrhovateľ navrhol, aby odporca\nnahradil navrhovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nPodaním zo dňa 01.02.2016 navrhovateľ doručil registrované Stanovy občianskeho združenia\nSlovenská pospolitosť a doplnil svoje stanovisko.\nPodľa navrhovateľa zákon o zhromažďovacom práve nijako nerozlišuje medzi občianskymi združeniami,\nktoré sledujú športové či kultúrne ciele a medzi občianskymi združeniami, ktoré chcú chrániť kresťanskú\nvieru a slovenské národné povedomie. Bez ohľadu na ciele majú všetky združenia v zmysle zákona\nrovnaké práva a povinnosti. To, že odporca vyžaduje od navrhovateľa niečo, čo nevyžaduje od iných, je\npodľa názoru navrhovateľa diskrimináciou založenou na tom, že občianske združenie ĽS má ideológiu\nnepohodlnú pre vedenie ministerstva.\nÚstavný princíp, že SR sa neviaže na žiadnu ideológiu, národ ani náboženstvo nemožno aplikovať na\nvšetky fyzické a právnické osoby na území SR. Inak by to znamenalo, že by sa občania SR nemohli\nverejne hlásiť k svojej viere či národu. Taktiež by potom nemohli existovať organizácie ako Matica\nSlovenská, ktorá sa jednoznačne orientuje na slovenskú národnú ideológiu a ani žiadna z kresťanských\ncirkví, ktoré sa zase orientujú na kresťanskú náboženskú ideológiu.\nV 3. dôvode odmietnutia registrácie odporcom sú podľa navrhovateľa evidentne nelogické argumenty vo\nvyjadrení odporcu. Odporca konštatuje, že nemôžeme poukazovať na iné združenia, pretože tie upravujú\npodrobnosti vo svojich interných smerniciach. Súčasne konštatuje to isté o občianskom združení Ľudová\nStráž. A potom nelogicky tvrdí, že úprava v stanovách týchto združení a v Stanovách žalobcu je\n„diametrálne odlišná\".\nK 4. dôvodu odmietnutia registrácie navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že občianske združenie\nSlovenská pospolitosť, ktoré má podobné ciele ako občianske združenie ĽS, používa vo svojich\nstanovách tie isté, resp. podobné termíny aké sú použité v stanovách navrhovateľa (vodca, hlavné\nvedenie, atď.).\n\nPodaním zo dňa 09.02.2016 odporca doručil na výzvu súdu registrované Stanovy občianskeho\nzdruženia Slovenský skauting.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014\no odmietnutí návrhu na registráciu občianskeho združenia s názvom Ľudová stráž, ktoré napadol\nnavrhovateľ opravným prostriedkom zo dňa 02.06.2014, ktorý bol Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky doručený dňa 03.06.2014.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd vecne príslušný rozhodovať o\nopravnom prostriedku v tejto veci (§ 8 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. v spojení s ust. § 246 ods. 2\npísm. a/ a § 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj jemu predchádzajúce\nsprávne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku postupom podľa Tretej hlavy\nPiatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.\") a dospel k záveru,\nže opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n01.06.2016 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p..\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie vydané odporcom príslušným na\nkonanie podľa § 7 ods. <.1 zákona č. 83/1990 Zb. <. v spojení s § 46 <. zákona č. 71/1967 Zb. <.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov pod č. VVS/1-900/90-40785 dňa\n31.03.2014, ktorým podľa § 8 ods. 1 písm. c/ <. zákona č. 83/1990 Zb. <. odmietol návrh na registráciu\nobčianskeho združenia s názvom Ľudová stráž, pretože podľa § 4 písm. b/ citovaného zákona ide o\nnedovolené združenie, ktoré sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou\na zákonmi. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ predložil dňa 21.03.2014 odporcovi\nupravený návrh na registráciu občianskeho združenia s názvom Ľudová stráž. Odporca poukázal v\nrozhodnutí na to, že v predložených stanovách bola upravením odstránená len časť vád.\nOdporca v odôvodnení rozhodnutia namietal, že pri vstupe do občianskeho združenia sa vyžaduje súhlas\nzákonného zástupcu maloletého, avšak v ďalšej činnosti občianskeho združenia podľa predložených\nstanov už nie je riešená problematika ochrany práv maloletých ani ich zastupovanie (1. dôvod\nodmietnutia registrácie) .\nĎalej odporca uviedol, že všetci členovia občianskeho združenia musia mať rovnaké práva a povinnosti,\nčo podľa jeho názoru nie je splnené v článku 11 stanov, podľa ktorého sú členmi najvyššieho orgánu\n- snemu, členovia hlavného vedenia a iní členovia zvolení podľa kľúča určeného hlavným vedením (2.\ndôvod odmietnutia registrácie).\nNa podrobnejšiu úpravu práv a povinností stanovy ĽS odkazujú na organizačný, disciplinárny,\nbezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad výkonom ktorých nie je možné zabezpečiť\npodľa príslušného znenia stanov. V stanovách nepostačuje len konštatovanie a odkazy na iné úpravy,\nako napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 12 ods. 8 písm. a/, f/ a k/, v čl. 19 ods. 3, v článku 20 ods. 1 a 2, v článku 23\nods. 5, v článku 25 atď. (3. Dôvod odmietnutia registrácie).\nHlava III v článkoch 10 až 18, ktorá upravuje vnútornú organizáciu a vzťahy medzi orgánmi združenia\nnajmä hlavné vedenie, vodca, zástupca vodcu, vodca oddielu, má podľa názoru odporcu polovojenský\ncharakter a nápadne pripomína štruktúru orgánov bývalej Hlinkovej gardy. Na zrejmú podobnosť s\nuvedeným subjektom je potrebné poukázať i pri pozdrave ,,Na Stráž!\" a hesle ,,Za boha a za národ!\n- vždy, všade a v každom ohľade.\". Občania majú právo zakladať občianske združenia pokiaľ nejde o\nozbrojené združenie, združenie s cieľom obmedzovať práva občanov pre ich odlišnosť a pod. (4. Dôvod\nodmietnutia registrácie).\nOdporca záverom napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že z predložených stanov nie je možné zistiť,\nako bude v praxi verifikovaná podmienka vzniku členstva - spoľahlivosť a bezúhonnosť.\nStanovy združenia nedostatočne upravujú práva a povinnosti člena združenia týkajúce sa účasti na\nzasadnutiach najvyššieho orgánu, na ktorom by mal mať právo účasti každý člen, a nielen hlavné\nvedenie a ostatní členovia podľa kľúča určeného hlavným vedením. Uvádzaný kľúč by mal byť upravený\nv stanovách, aby sa k nemu mohli vyjadriť všetci členovia združenia, keďže všetci majú rovnaké práva\na povinnosti. (5. dôvod odmietnutia registrácie).\nNa základe uvedených skutočností podľa odporcu ide o združenie, ktoré by dosahovalo svoje ciele\nspôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi a preto bolo rozhodnuté tak, že odporca návrh na\nregistráciu občianskeho združenia ĽS odmietol.\nZ predloženého administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že listom zo dňa 02.01.2014 odporca\npodľa § 12 ods. 3 písm. c/ <. zákona č. 83/1990 Zb. <. upozornil a vyzval navrhovateľa, aby návrh\n\nstanov ĽS zosúladil so zákonom č. 83/1990 Zb. <. z dôvodu zistenia, že návrh stanov občianskeho\nzdruženia ĽS v čl. 4 ,,Podmienky členstva v Ľudovej Stráži\" obsahuje prvky diskriminácie a segregácie\nfyzických osôb, a to na základe príslušnosti ku konkrétnej národnosti a tiež na základe náboženského\nvyznania. V čl. 22 ,,Disciplinárne tresty Ľudovej stráže\" sa v písm. c/ uvádza ako jeden z možných\ndisciplinárnych trestov ,,strata hodnosti\", a takto navrhnutý trest evokuje vojenský charakter združenia.\nOkrem uvedeného návrh stanov obsahuje inštitúty ako stráž, vodca, zástupca vodcu, vodca družiny,\nnástup, ktoré evokujú vojenský charakter združenia.\nPodaním zo dňa 14.02.2014 sa navrhovateľ vyjadril k výzve odporcu s tým, že uvedené namietané\ntermíny, ktoré podľa odporcu evokujú vojenský charakter združenia, sú súčasťou stanov aj iných\nobčianskych združení, ktoré sú v súčasnosti riadne registrované odporcom, pričom ich príkladmo\nuviedol.\nĎalej navrhovateľ poukázal na zákon č. 83/1990 Zb. <., ktorý ustanovuje, že ,,nie sú dovolené\nzdruženia ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami\", pričom uvedené ustanovenie zákona žiadnym\nspôsobom nezakazuje existenciu združení používajúcich vojenskú, resp. armádnu symboliku, názvy,\nfunkcie, organizačnú štruktúru či iné inštitúty. Zákon explicitne nedovoľuje len existenciu združení, ktoré\nsú ,,ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami\", t.z. také združenia, ktorých členovia oficiálne nosia alebo\npoužívajú zbrane, bez ohľadu na vojenský, branný, náboženský, ekologický, športový, kultúrny, či iný\ncharakter.\nListom zo dňa 26.02.2014 odporca oznámil navrhovateľovi, že ním uvádzané registrované občianske\nzdruženia (v počte 14) z hľadiska cieľa a charakteru činnosti nemožno porovnávať s navrhovaným\nobčianskym združením ĽS.\nOdporca opätovne poukázal, že stanovy v časti Činnosť a ciele Ľudovej stráže obsahujú prvky\ndiskriminácie a segregácie fyzických osôb a to na základe príslušnosti ku konkrétnej národnosti a tiež\nna základe náboženského vyznania.\nTermíny ako hlavné vedenie, vodca, zástupca vodcu, vodca oddielu Ľudovej stráže a hierarchický\nprincíp výstavby Ľudovej stráže podľa odporcu nekorešpondujú s demokratickými princípmi výstavby\nobčianskych združení.\nDňa 17.03.2014 sa uskutočnilo rokovanie k problematike registrácie občianskeho združenia Ľudová\nstráž medzi navrhovateľom a odporcom. Výsledkom prerokovania bola dohoda medzi zúčastnenými\nstranami o ďalšej úprave stanov týkajúca sa čl. 3 bod 1 písm. e/ (spresnenie pozdravu ,,Na stráž!\", že sa\njedná o slovný pozdrav), čl. 4 písm. c/ (doplnenie súhlasu zákonného zástupcu so vstupom maloletého\ndo navrhovaného občianskeho združenia) a čl. 11 bod 2 a 3 (upravenie znenia stanov v časti týkajúcej\nsa hlasovacieho práva v tom, že členmi snemu sú všetci členovia občianskeho združenia ĽS a všetci\nčlenovia snemu majú hlasovacie právo). Následne navrhovateľ listom zo dňa 19.03.2014 doručeným\nodporcovi 21.03.2014 predložil registrovému orgánu upravené stanovy, v ktorých odstránil len časť vád.\nBol doplnený súhlas zákonného zástupcu s členstvom maloletého člena v občianskom združení ĽS a\npri pozdrave ,,Na stráž!\" bolo doplnené, že ide o slovný pozdrav. Navrhovateľ neakceptoval pripomienky\nodporcu k hlasovaciemu právu člena združenia.\nPodaním zo dňa 26.03.2014 bol navrhovateľ odporcom upovedomený o začatí konania o registrácii\nobčianskeho združenia Ľudová stráž. Odporca rozhodnutím č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014\npodľa ust. § 8 ods. 1 písm. c/ <. zákona č. 83/1990 Zb. <. odmietol návrh na registráciu občianskeho\nzdruženia s názvom Ľudová stráž pre porušovanie ust. § 4 písm. b/ citovaného zákona.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o\nprávach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie\nsprávneho orgánu\"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v\nsprávnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1 <., <., <. O.s.p.).\n\nObčania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj\nodborové organizácie (ďalej len „združenia\") a združovať sa v nich. Združenia sú právnickými osobami.\nDo ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona (§ 2 ods. 1 <., <.\nzákona č. 83/1990 Zb. <.).\nV zmysle § 4 písm. <.b/ <. zákona č. 83/1990 Zb. <. nie sú dovolené združenia, ktoré sledujú\ndosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. c/ <. zákona č. 83/1990 Zb. <. ministerstvo odmietne registráciu, ak z predložených\nstanov združenia vyplýva, že ide o nedovolené združenie (§ 4).\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú\nv konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,\npráva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nKonanie odporcu ako príslušného správneho orgánu zakotvené v zákone č. 83/1990 Zb. <. predstavuje k\nsprávnemu poriadku ako všeobecnej úprave konania prebiehajúceho pred správnymi orgánmi osobitnú\núpravu správneho procesu.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže\nsa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a\nslobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky\nvšetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,\nnárodný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné\npostavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 29 ods. 3 Ústavy SR odmietnutie registrácie je možné len v prípadoch ustanovených zákonom,\nak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku,\npredchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.\nFederálneho ministerstva zahraničných vecí) (ďalej len ,,Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd\") každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými,\nvčítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.\nPodľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na výkon týchto\npráv sa nemôžu uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento článok\nnebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a\nštátnej správy.\n\nPod č. 104/1991 Zb. je uverejnené oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí, že\ndňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30.09.1990. S Dohovorom vyslovilo súhlas\nFederálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN,\ndepozitára Dohovoru, 07.01.1991. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 ods. 1\ndňom 02.09.1990. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím\nčlánkom 49 ods. 2 dňom 06.02.1991. Zmena (uverejnená pod č. 50/2003 Z. z.) nadobudla platnosť\n18.11.2002 na základe článku 50 ods. 2 dohovoru.\nV zmysle tohto Dohovoru dieťaťom sa rozumie každá ľudská bytosť do 18 rokov veku, pokiaľ podľa\nzákona vzťahujúceho sa na dieťa nebola plnoletosť dosiahnutá už skôr.\nZ Dohovoru vyplýva, že dieťa by malo byť plne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a\nvychovávané v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov, predovšetkým\nv duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, majúc na zreteli, že potreba\nzvyšovať osobitnú starostlivosť o dieťa bola vyhlásená v Ženevskej deklarácii o právach dieťaťa z r.\n1924, v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Organizáciou Spojených národov v roku 1959, a uznaná vo\nVšeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach,\nv Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj v stanovách a\npríslušných dokumentoch špecializovaných a medzinárodných organizácií starajúcich sa o blaho detí.\nAko je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených\nnárodov 20.11.1959, „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a\nstarostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred i po narodení\".\nPodľa čl. 2 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany tohto dohovoru musia uznávať a\nzabezpečiť práva zakotvené v tomto dohovore každému dieťaťu pod ich právomocou, bez diskriminácie\nakéhokoľvek druhu a bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné\npresvedčenie, národný, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, invaliditu, rodové alebo iné postavenie\ndieťaťa alebo jeho rodičov alebo poručníkov.\nPodľa čl. 2 bod 2. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia prijať všetky príslušné\nopatrenia na zabezpečenie toho, aby dieťa bolo chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo\ntrestu z dôvodu postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo viery jeho rodičov, poručníkov alebo\nčlenov rodiny.\nPodľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých\nverejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo\nzákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.\nPodľa čl. 3 bod 2. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú\nochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc pritom do úvahy práva a povinnosti\njeho rodičov, poručníkov alebo iných jednotlivcov právne zaň zodpovedných a na tento účel musia prijať\nvšetky príslušné legislatívne a administratívne opatrenia.\nPodľa čl. 3 bod 3. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť,\naby inštitúcie, služby a zariadenia, zodpovedné za starostlivosť alebo ochranu detí, zodpovedali\nštandardom stanoveným príslušnými orgánmi predovšetkým v oblastiach bezpečnosti, zdravia, v počte\na kvalifikovanosti ich personálu, ako aj príslušného dozoru.\nPodľa čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia prijať všetky potrebné\nlegislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore. Vzhľadom\nna hospodárske, sociálne a kultúrne práva musia štáty - zmluvné strany prijať tieto opatrenia pri\nmaximálnom využití svojich použiteľných zdrojov, a tam, kde je to potrebné, v rámci medzinárodnej\nspolupráce.\nPodľa čl. 29 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany sa zhodujú, že výchova dieťaťa\nmusí smerovať k: (a) rozvíjaniu osobnosti dieťaťa, jeho nadania, duševných a fyzických schopností\nna najvyššiu možnú mieru; (b) rozvíjaniu úcty k ľudským právam, základným slobodám a k princípom\n\nstanoveným v Charte Organizácie Spojených národov; (c) rozvíjaniu úcty k rodičom, k vlastnej kultúrnej\nidentite, jazyku i hodnotám, k národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije i krajiny, z ktorej pochádza a\nk civilizáciám odlišným od jeho vlastnej; (d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti\nv duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi,\netnickými, národnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu; (e) rozvíjaniu úcty k\nprírodnému prostrediu.\nZ navrhovaných stanov občianskeho združenia ĽS z čl. 3 - Symbolika ĽS vyplýva, že symbolmi združenia\nsú okrem iného aj Hymna - hymnická pieseň „Hej Slováci\"!, ďalej slovný pozdrav „Na stráž!\", ako aj heslo\n- „Za Boha a národ! - vždy, všade a v každom ohľade.\", ktoré boli súčasne symbolmi, resp. poznávacími\nznakmi totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945 na čele s prezidentom Dr. E. V., ktorého\nimanentnou súčasťou bola legislatíva a jej uplatňovanie potláčajúce základné práva a slobody svojich\nobčanov (arizačné zákony, ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní Židov a pod., na podklade\nktorých došlo k transportom židov do koncentračných táborov, ako súčasť konečného riešenia židovskej\notázky).\nHymna - hymnická pieseň „Hej Slováci!\" z čl. 3 bod 1. písm. d/ navrhovaných stanov občianskeho\nzdruženia ĽS, bola súčasne aj hymnou totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945. Taktiež\nslovný pozdrav „Na stráž!\" z čl. 3 bod 1. písm. e/ navrhovaných stanov občianskeho združenia ĽS bol v\nSlovenskom štáte z rokov 1939 - 1945 úradným pozdravom na základe vládneho nariadenia. Rovnako\ntak heslo - „Za Boha a národ! - vždy, všade a v každom ohľade.\" z čl. 3 bod 1. písm. f/ navrhovaných\nstanov občianskeho združenia ĽS, je citátom hlavy totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945\nprezidenta Dr. E. V..\nV zmysle § 132 O.s.p. súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo\nuviedli účastníci.\nV podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho\nčinnosti, ako aj právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné\nakty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku\nEurópskej únie.\nJe pravdou tvrdenie navrhovateľa, že slovný pozdrav - „Na stráž!\", zaviedol ako prvý už v roku 1934\nako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor E. Z., a to ako náhradu\nčeského „Buď pripraven!\". Až neskôr tento pozdrav začali používať aj iné organizácie a inštitúcie. To\nvšak nič nemení na skutočnosti, ktorú vo vyjadrení uviedol odporca vychádzajúc z historickej publikácie\nÚstavu pamäti národa, autor H. H.: ,,Hlinkova mládež 1938 - 1945\", edícia Monografie, kde sa na strane\n61 uvádza, že pozdrav „Na stráž\" v podobe hlasového prejavu je tzv. malým pozdravom a pozdrav „Na\nstráž\" s postojom v pozore a pravou rukou zdvihnutou do výšky očí a mierne pootočenou, sa považoval\nza tzv. veľký pozdrav Hlinkovej mládeže.\nZ uvedeného je nepochybné, že slovný pozdrav „Na stráž!\", a to aj len v podobe hlasového prejavu, bol\npozdravom militantného zoskupenia Hlinkovej mládeže 1938 - 1945 pôsobiaceho v rámci Slovenského\nštátu z rokov 1939 - 1945. Uvedené nemožno práve s ohľadom na súčasné použitie iných vyššie\nuvedených symbolov navrhovaného občianskeho združenia ĽS a v neoddeliteľnej súvislosti s týmito\nsymbolmi a súčasne verejnými prejavmi navrhovateľa hlásiaceho sa k odkazu a oslavujúceho totalitný\nSlovenský štát z rokov 1939 - 1945, ako aj jeho prezidenta Dr. E. V., vyhodnotiť inak ako pozdrav, ktorý\nnemá nič spoločné so slovenským skautingom (ktorý vo svojich stanovách v skutočnosti nepoužíva\nžiadne zo symbolov a symboliky Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, ani sa nehlási k jeho\noslavovaniu), na ktorý sa navrhovateľ len účelovo odvoláva, ale ide o propagáciu symboliky militantnej\norganizácie Hlinková mládež z rokov 1938 - 1945, ako aj propagandu Slovenského štátu z rokov 1939\n- 1945, ktorý bol totalitným režimom potláčajúci základné práva a slobody svojich občanov.\nOkrem uvedeného argumenty navrhovateľa, v ktorých sa v tejto súvislosti snaží poukazovať aj na\nstanovy iných už zaregistrovaných občianskych združení, najvyšší súd považuje za právne irelevantné,\nnakoľko konkrétne stanovy týchto občianskych združení, nie sú predmetom prejednávania tejto veci,\npričom skutočnosť, že tieto občianske združenia s ich konkrétnymi stanovami, už boli zaregistrované,\nnemôže mať a nemá žiadny vplyv na meritum a okolnosti rozhodnutia v tejto veci.\n\nUvedenú argumentáciu navrhovateľa, najvyšší súd vyhodnocuje výslovne ako účelovú so snahou\nzastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho združenia ĽS, ktorej účelom je v\nskutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945 a prezidenta tohto štátu Dr. E.\nV., ktorý bol totalitnou mašinériou potláčajúcou základné práva a slobody svojich občanov, vystavaný na\npolitike rasovej nerovnosti a neznášanlivosti, ku odkazu ktorého sa navrhovateľ verejne hlási, označujúc\ndokonca predstaviteľov a účastníkov Slovenského národného povstania, ktorý bol protifašistickým\nodbojom, za zradcov slovenského národa, ktorý sa postavili proti Slovenskému štátu z rokov 1939 - 1945\na jeho prezidentovi Dr. E. V., ako (podľa navrhovateľa) jedinému dobrému slovenskému prezidentovi (P.).\nNa vývin psychiky človeka majú určujúci vplyv činitele, s ktorými sa osobnosť dostáva do styku v\npriebehu celého života. Pretože človek je tvor spoločenský, je prirodzené, že najväčší vplyv na utváranie\na vývin jeho psychiky majú ľudia a aj výchovné inštitúcie ako sú rodina, škola, rôzne mládežnícke a\niné organizácie, v ktorých sa ľudia združujú. Prostredníctvom nich sa realizuje výchova - výchovné\npôsobenie. Ak človek pôsobí na iného človeka a v jeho psychike vplyvom tohto pôsobenia vznikne\nnejaká zmena, možno hovoriť o psychickom pôsobení. Priame psychické pôsobenie je také, keď človek\npriamo bez nejakého medzičlánku vplýva na psychiku iného človeka, alebo skupiny ľudí. Je to vplyv\nrodičov, pedagógov, vedúcich záujmových združení, vychovávateľov a pod.. Štát, výchovné inštitúcie\na organizácie musia zabezpečiť, aby tento vplyv bol v najlepšom záujme dieťaťa. Táto povinnosť\nSlovenskej republike vyplýva priamo z Dohovoru o právach dieťaťa.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadnu citlivosť a zreteľ prejednávanej veci, keď členmi\nnavrhovaného občianskeho združenia, podľa jeho navrhovaných stanov majú byť aj deti vo veku od\n12 do 18 rokov, ktorých vek si práve s ohľadom na Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská\nrepublika viazaná, vyžaduje výchovu v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených\nnárodov, predovšetkým v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, pričom\nhodnoty nerovnosti a neznášanlivosti militantnej organizácie Hlinková mládež z rokov 1938 - 1945\na totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, ktorých časť symboliky a znakov navrhované\nobčianske združenie ĽS preberá, keď navyše navrhovateľ verejne oslavuje a hlási sa k ich odkazu, nie\nsú žiadnou zárukou napĺňania výchovy v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených\nnárodov, ba dokonca sú hrozbou pre ich napĺňanie pre maloletých členov navrhovaného občianskeho\nzdruženia.\nVzhľadom na vyššie uvedené a všeobecne známe názory navrhovateľa na vojnové dianie v Slovenskom\nštáte z rokov 1939 - 1945 má najvyšší súd za to, že občianske združenie ĽS nebude schopné napĺňať\nčl. 2 bod 2 písm. d/ navrhovaných stanov občianskeho združenia, a to, že bude poskytovať neskreslené\ninformácie o dianí na Slovensku a vo svete. V praxi by jednostranné ovplyvňovanie maloletých detí s\ncieľom dosiahnutia tzv. národného prebudenia, mohlo mať negatívne dopady na ich osobnostný vývoj\na mohlo by viesť k ich militantnej poslušnosti obdobne, ako to bolo u Hlinkovej mládeže, do ktorej sa\nprijímali maloleté deti od 6 rokov veku.\nOkrem uvedeného by mohlo dôjsť pri takomto výklade dejinných udalostí k protichodným iniciatívam vo\nvzťahu k záujmom štátu, nakoľko orientovanie súčasnej Slovenskej republiky je jasne dané smerom k\núcte a vyzdvihovaniu protifašistického odboja v rámci Slovenského národného povstania, čo je v rozpore\ns ideologickým názorom navrhovateľa. Uvedené sa prejavuje nielen v súčasných vyučovacích osnovách\nžiakov slovenských škôl všetkých stupňov, ale aj v ďalšej súčasnosti platnej a účinnej legislatíve\nSlovenskej republiky. Slovenská republika si každoročne pripomína výročie Slovenského národného\npovstania (§ 1 písm. c/ zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a\npamätných dňoch). Takisto existujú aj ďalšie právne predpisy, ktorými Slovenská republika vyjadruje úctu\nk tejto dejinnej udalosti, tak dôležitej pre slobodu a rovnosť všetkých občanov prvého Slovenského štátu\n(napr. zákon č. 102/1945 Zb. o založení „Radu Slovenského národného povstania\", zákon č. 112/1964\nZb., ktorým sa zriaďuje Pamätná medaila k 20.výročiu Slovenského národného povstania). Uvedené\nskutočnosti, legislatívne úpravy, teda samotný záujem a smerovanie Slovenskej republiky sú v priamom\nprotiklade s ideológiou a názormi navrhovateľa ako aj s ideológiou Slovenského štátu z rokov 1939 1945, ku ktorej sa navrhovateľ verejne hlási. Pri formovaní občianskeho združenia a vedení jeho členov,\nnavrhovateľ ako vodca navrhovaného občianskeho združenia ĽS verejným znevažovaním Slovenského\nnárodného povstania koná v rozpore so súčasným hodnotovým smerovaním Slovenskej republiky.\n\nVyššie uvedené skutočnosti považoval najvyšší súd za natoľko významné, aby bola posúdená a\nzhodnotená nezákonnosť navrhovaných stanov občianskeho združenia ĽS. Jednou zo skutočností\nskúmaných najvyšším súdom v predmetnej právnej veci bolo, či formálne stanovy nevybočujú zo\nzákonných hľadísk a medzí. Druhou prevažujúcou skutočnosťou bolo, či navrhovateľ ako vodca a\nhlavný predstaviteľ navrhovaného združenia, ktorý ako štatutárny orgán koná a vystupuje za navrhované\nobčianske združenie, a má rozhodujúcu úlohu pri formovaní občianskeho združenia a vedení jeho\nčlenov, je zárukou obsahového (materiálneho) napĺňania navrhovaných stanov v zmysle platných\nzákonov, ústavy a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Najvyšší súd dospel\npreto k rovnakému záveru ako odporca, že navrhované občianske združenie ĽS je nedovoleným\nzdružením v zmysle ust. § 4 písm. b/ zákona č. 83/1990 Zb., teda že sleduje dosahovanie svojich cieľov\nspôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.\nDohovor o ochrane práv dieťaťa má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. V\nzmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred\nzákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť medzinárodnej zmluvy pred\nzákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo na daný prípad priamo relevantné\nustanovenia medzinárodnej zmluvy, a to za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky vyplývajúce\nz uvedeného ústavného článku, čo sa v predmetnej právnej veci naplnilo.\nZ uvedeného je zrejmé, že zákonné a ústavné právo každého slobodne sa združovať je podriadené\nprávam uvedeným v Dohovore o právach dieťaťa. Odporca nemohol postupovať pri rozhodovaní o\nregistrácií navrhovaného občianskeho združenia ĽS inak, nakoľko je Slovenská republika viazaná\nDohovorom o právach dieťaťa. Týmto rozhodnutím odporcu sa chránia výchovné záujmy maloletých\ngarantované Dohovorom o ochrane práv dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.\nK 2. dôvodu odmietnutia registrácie, najvyšší súd uvádza, že všetci členovia občianskeho združenia\nmusia mať rovnaké práva a povinnosti, čo nie je splnené v článku 11 stanov, podľa ktorého sú\nčlenmi najvyššieho orgánu - snemu členovia hlavného vedenia a iní členovia zvolení podľa kľúča\nurčeného hlavným vedením. Každé združenie musí mať svoju nevyhnutnú vnútornú organizačnú\nštruktúru, prostredníctvom ktorej prebiehajú všetky rozhodovacie a schvaľovacie procesy. Občianske\nzdruženie musí mať teda orgány, ktoré združenie zastupujú a konajú zaň navonok, ale aj orgány,\nktoré majú schvaľovací a dozorný význam. Najvyšší orgán občianskeho združenia, ktorý rozhoduje\no najdôležitejších otázkach týkajúcich sa občianskeho združenia, by mali tvoriť všetci členovia\nobčianskeho združenia a všetci členovi by mali mať zároveň hlasovacie právo. Takto by bolo\nzabezpečené, aby všetci členovia občianskeho združenia mohli rozhodovať aj o zmene stanov,\nzmene organizačnej štruktúry a voľbe a odvolávaní jednotlivých členov ostatných orgánov, prípadne o\nvylúčení členov združenia. Takýmto spôsobom by bola zabezpečená rovnoprávnosť všetkých členov\nobčianskeho združenia. Občianske združenie by nemalo byť koncipované na princípe nadriadenosti a\npodriadenosti, ale na princípe rovnosti všetkých členov, ktorí sa dobrovoľne spojili za účelom dosiahnutia\nspoločných cieľov v určitej oblasti spoločenského života.\nÚstavný princíp rovnosti bol porušený tým, že všetci členovia nemajú rovnaké právo byť aj členmi\nnajvyššieho orgánu občianskeho združenia a tým takisto nemajú ani hlasovacie právo v dôležitých\nveciach, ktoré spadajú do kompetencie snemu. Úlohou štátu je zabezpečiť realizáciu práv jednotlivcov\nzdružovať sa - dobrovoľne sa rozhodnúť o založení združenia, dobrovoľne vstúpiť do existujúceho\nzdruženia alebo z neho vystúpiť, nebyť nútený k združovaniu, participovať na rozhodovaní o\norganizácii, činnosti či zániku združenia. Skutočnosť, že v predložených stanovách navrhovaného\nobčianskeho združenia nebolo zabezpečené právo všetkých členov občianskeho združenia podieľať\nsa na rozhodovaní o zásadných otázkach občianskeho združenia spadajúcich do kompetencie snemu\nbola počas správneho konania niekoľkokrát odporcom namietaná. Navrhovateľ však tento nedostatok\nneodstránil.\nK 3. dôvodu odmietnutia registrácie najvyšší súd preskúmaním stanov navrhovaného občianskeho\nzdruženia zistil, že obsahujú podrobnejšie úpravy vo vnútorných poriadkoch, kontrolu nad výkonom\nktorých nie je možné zabezpečiť podľa príslušného znenia stanov. V stanovách občianskeho združenia\nĽS sa navrhuje podrobnejšie upraviť vnútornými predpismi organizáciu a činnosť občianskeho združenia,\nčo by malo byť upravené už priamo v navrhovaných stanovách občianskeho združenia, aby bolo možné\npreskúmať stanovy aj z podporných poriadkov (disciplinárny, bezpečnostný, organizačný poriadok).\nNajvyšší súd je toho názoru, že registrovému orgánu je potrebné predložiť buď stanovy v konečnej\n\ndostatočnej konkrétnej preskúmateľnej podobe alebo predložiť spolu so stanovami aj ostatné interné\nporiadky, na ktoré odkazujú stanovy, aby súladnosť stanov so zákonom bolo možné preskúmať v spojení\ns vnútornými predpismi. Odporca v rámci správneho konania upozornil navrhovateľa na nedostatočne\nkonkrétne a neurčité stanovy, pričom navrhovateľ nedostatok neodstránil, ani nepredložil príslušné\nvnútorné poriadky, na ktoré odkazujú stanovy ĽS, a to organizačný, disciplinárny, bezpečnostný\nporiadok, prípadne iné vnútorné poriadky. Je síce pravdou, že zákon upravuje povinné náležitosti stanov\na neuvádza, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené, ale podľa\nnázoru najvyššieho súdu majú byť špecifikované v takom rozsahu, aby činnosť, ciele, štruktúra a postupy\nobčianskeho združenia boli preskúmateľné, či sú v súlade so zákonom.\nK 5. dôvodu odmietnutia registrácie najvyšší súd poukazuje na stanovy ĽS, podľa ktorých spoľahlivosť\na bezúhonnosť je podmienkou prijatia za člena združenia, pričom samotné stanovy ďalej neuvádzajú,\nakým spôsobom bude preverovaná spoľahlivosť a bezúhonnosť žiadateľa o členstvo, čo je opäť v\nrozpore so zásadou demokratického princípu organizácie, členstva a činnosti občianskeho združenia.\nPri absencii stanovenia kritérií a postupov v záujme preverenia spoľahlivosti a bezúhonnosti žiadateľa\no členstvo, toto môže viesť k autoritatívnym rozhodnutiam popierajúcim už spomínaný princíp rovnosti\na demokratickosti. Ak je podmienkou na prijatie za člena občianskeho združenia určitá skutočnosť, táto\nmusí byť tak špecifikovaná už v stanovách občianskeho združenia, aby bolo možné bez pochybností\noveriť z predložených podkladov v prihláške za člena občianskeho združenia, či uchádzač o členstvo\nv občianskom združení uvedenú podmienku spĺňa. Z predložených stanov navrhovaného občianskeho\nzdruženia ĽS nie je možné zistiť, čo musí žiadateľ o členstvo spĺňať, aby bola u neho splnená podmienka\nspoľahlivosti a bezúhonnosti.\nPovinnosťou registrujúceho orgánu je preveriť náležitosti návrhu a stanov, ich súlad so zákonom a ak\nnávrh nespĺňa tieto náležitosti, registrujúci orgán odmietne registráciu. Právo slobodne sa združovať\nnie je absolútne. Zásahy štátu do tohto práva sú prípustné. Najcitlivejšími otázkami pri zvažovaní, ktoré\nmôžu viesť alebo aj reálne vedú štát do individuálneho zásahu voči združeniu, sú tie, ktoré ohrozujú\nnárodnú suverenitu, územnú celistvosť, právny a ústavný poriadok, nerešpektujú zásady demokracie,\nvyzývajú k povstaniu a odmietnutiu demokratických princípov, vyzývajú k násiliu. Zásahy štátu do\npráva slobodne sa združovať sa najvýraznejšie v tejto súvislosti môžu prejaviť nezaregistrovaním\nzdruženia alebo rozpustením združenia. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 11\nuvádza viacero legitímnych dôvodov obmedzenia práva slobodne sa združovať, ktoré ustanovuje zákon\na sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd\niných.\nV ustálenej judikatúre členských štátov EÚ platí všeobecne akceptované výkladové pravidlo, že zákaz\nzneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje\na iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva,\nale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže\ntakýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. Pl ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012).\nNajvyšší súd sa zameral hlavne na 1. dôvod odmietnutia registrácie občianskeho združenia nedostatočná úprava ochrany práv maloletých členov občianskeho združenia, ktorej nezabezpečenie\nv preskúmavaných stanovách samo osebe znamená dôvod pre odmietnutie registrácie občianskeho\nzdruženia.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa najvyšší súd postupom podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že napadnuté\nrozhodnutie odporcu ako zákonné a vecne správne potvrdil.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neúspešný navrhovateľ\nnemá právo na náhradu trov konania a úspešnému odporcovi ich náhrada neprináleží.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}